10Sžfk/1/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): NeoTec Martin, s.r.o., IČO: 31595375, so sídlom: Brezová 13, 036 01 Martin, právne zastúpený: advokátskou kanceláriou Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom: Kálov č. 1, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102449881/2019 zo dňa 28. októbra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/ 8/2020-122 zo dňa 29. septembra 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/8/ 2020-122 zo dňa 29. septembra 2020 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102449881/ 2019 zo dňa 28. októbra 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov konania pred krajským súdom, ako aj trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

II. Konanie na krajskom súde

Krajský súd rozsudkom č. k. 30S/8/2020-122 zo dňa 29.09.2020 správnu žalobu, ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. Krajský súd svoj rozsudok zdôvodnil nasledovne: - z administratívneho spisu a správnej žaloby skonštatoval, že podstatou žaloby je otázka, či na základe podkladov predložených žalobcom počas daňovej kontroly boli dostatočne preukázané skutočnosti nasvedčujúce záveru, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo, a to dodávateľom uvedeným na faktúrach tak, aby bolo možné priznať žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa predložených dokladov. Podľa názoru správneho súdu žalobca, ktorý má na túto otázku dôkazné bremeno v zmysle § 24 Daňového poriadku, neuniesol toto dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie materiálnych podmienok na odpočet DPH, - žalobca nedokázal preukázateľne vyvrátiť spochybnenie vierohodnosť, pravdivosť a aj úplnosť dôkazov predložených správcovi dane. K žiadosti žalobcu boli priložené dodávateľské faktúry, príjemky na sklad a rámcovú zmluvu. V rámci ďalšieho šetrenia však boli preukázané

12 preskúmavaného rozhodnutia je uvedené vyhodnotenie tejto odvolacej námietky. Preto správny súd zhodnotil, že žalobca uviedol priamo nepravdu. Správny súd nemôže rezignovať na podmienku pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností, ktorá vyplýva priamo zo zákona z § 132 CSP, ktorý sa aplikuje v spojení s § 25 SSP a ktorá v danom prípade zo strany žalobcu

Samotný kontrolný výkaz, kedy bol dodávateľom predložený, nie je dôkazom o reálnom dodaní tovaru uvedeného na faktúrach, pretože ako správne uvádza aj žalobca v žalobe, v kontrolnom výkaze sa uvádzajú len formálne náležitosti a nepreukazujú vecné dodanie tovaru, - považoval za nesprávny právny názor žalobcu, že bolo povinnosťou správcu dane presne špecifikovať dôkazy, ktoré nad rámec zákona požaduje od žalobcu na preukázanie realizácie deklarovaných obchodov. Zákon o DPH nestanovuje, aké konkrétne dôkazné prostriedky majú byť použité na to, aby bol nárok daňového subjektu na odpočet DPH preukázaný.

rozsudku. Skonštatoval, že dôkazné bremeno daňového subjektu v prejednávanej veci sa vzťahovalo výlučne k preukázaniu skutočností viažucich sa k jeho daňovej povinnosti, a to len ku skutočnostiam ním tvrdeným, konkrétne na predložených dodávateľských faktúrach.

- právo na odpočítanie DPH vzniká odberateľovi vtedy, keď jeho dodávateľovi vznikne daňová povinnosť, a to bez ohľadu na to, či si ju dodávateľ následne splní alebo nie, t. j. či daň skutočne reálne zaplatí. Vznik daňovej povinnosti teda nemožno dať na roveň splneniu daňovej povinnosti, teda samotnému odvedeniu dane. Pokiaľ by aj dodávateľ reálne daň odviedol bez toho, aby mu v zmysle § 19 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť, právo na odpočítanie dane jeho odberateľovi nevznikne. Preto je nesprávny názor žalobcu, že pokiaľ dodávateľ vznik daňovej povinnosti priznal vo svojom účtovníctve, daň zaúčtoval a odviedol, že mu správca dane nemôže neuznať nárok na odpočítanie dane, - správny súd sa stotožnil s právnym názorom, že daňová povinnosť zdaniteľnej osobe, ako dodávateľovi vzniká bez ohľadu na prevod vlastníctva, pretože je tu rozhodujúci prevod držby majetku zo strany dodávateľa, ktorá oprávňuje odberateľa fakticky s ním nakladať, ako by bol vlastníkom tohto majetku (napríklad rozsudok NS SR č. k. 1Sžfk/81/2018 zo dňa 28. apríla 2020).

Bolo potrebné predložiť také dôkazy, ktoré pochádzajú z prostredia mimo dispozičnej sféry platiteľov zúčastnených na obchode a ktoré v čo najväčšej miere objektivizujú skutočnosti deklarované dotknutými platiteľmi. Napríklad žalobca podľa dodávateľských faktúr mal nadobudnúť spotrebné a náhradné diely pre stroje na spracovanie koží, t. j. tovar zameraný na špecifickú odbornú oblasť, preto nepochybne bolo žiaduce až nevyhnutné, aby boli k tovaru dodané aj doklady, ktoré by umožňovali obsluhu alebo montáž týchto strojov a dielov, napríklad návody na použitie, fotodokumentácia, záručné listy, atď., - pokiaľ žalobca uniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, teda ak sú preukázané všetky vecné a aj formálne podmienky na odpočítanie dane, na preukázanie ktorých má prioritne dôkazné bremeno daňový subjekt, potom je možné neuznať právo na odpočítanie dane len vtedy, ak bude preukázané zneužitie práva alebo daňový podvod, na čo má v plnom rozsahu dôkazné bremeno naopak správca

Pokiaľ nebudú preukázané hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane podľa zákona o DPH, t. j. vecné a formálne, potom nie je možné odpočítanie dane práve z dôvodov porušenia § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona o DPH, - považoval za regulárny postup žalovaného, keď potom, ako dôvodne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť listinných dôkazov predložených k odpočítaniu dane, ktoré neboli následne žiadnymi ďalšími dôkazmi preukázané, odmietol odpočítať daň s poukazom na porušenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, - žalobca v replike zo dňa 22.05.2020 vzniesol nové žalobné dôvody, pričom rozšírením rozsahu žaloby v zmysle § 183 v spojení s § 62 ods. 1 SSP a § 134 ods. 1 SSP sa chápe aj rozšírenie žalobných dôvodov. Správny súd uviedol, že v zmysle § 134 ods. 1 SSP je viazaný dôvodmi žaloby, okrem prípadov stanovených v § 134 ods. 2 SSP.

Jozefa Fedora č. 03/2020 zo dňa 25.09.2020 (ďalej aj len „znalecký posudok“), ktorého predmetom boli výsostne len právne otázky - hmotnoprávne podmienky odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa Smernice 2006/112/ES a zákona o DPH a stanoviť správnu výšku DPH.

veci. Právne posúdenie veci totiž prináleží jedine súdu. Preto správny súd predmetný znalecký posudok posúdil ako právne irelevantný vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu.

5. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g)

. Správca dane totiž preukázateľne nespochybnili dôkazy predložené sťažovateľom. V dôsledku uvedeného došlo neoprávnene k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane späť na sťažovateľa. Sťažovateľ predložil riadne vedenú evidenciu, ktorá preukazuje dodanie tovaru práve dodávateľom MMBC Alfa s.r.o.

subjektmi. Pravdivosť svedeckých výpovedí nikdy správca dane, žalovaný a ani krajský súd nespochybnili, - krajský súd nesprávne právne posúdil relevanciu kontrolných výkazov ako dôkazov a nesprávne tvrdí, že kontrolné výkazy nie sú dôkazom ale len formálnym dokladom. Účelom kontrolných výkazov je totiž práve možnosť krížového overenia, či si daňové subjekty priznávajú daňové povinnosti, - krajský súd nesprávne pochopil závery uvádzané v predloženom znaleckom posudku, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Krajský súd nesprávne vyhodnotil znalecký posudok ako bezpredmetný, keďže rieši výslovne právne posúdenie veci (naplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH). Tento záver nie je pravdivý, čo dokazuje použitie štandardnej metodiky znaleckého skúmania a závery znalca k daňovým povinnostiam. Znalecký posudok navyše suploval nevykonané skúmanie zo strany správcu dane, - správca dane, ako ani žalovaný nepripustili v konaní dôkaz - výsluch odberateľov sťažovateľa, ktorý by preukázal reálnosť kontrolovaných obchodných transakcií

Sťažovateľ tieto dokumenty ani nemal k dispozícii, keďže náhradné diely, ktoré kúpil od dodávateľa predal zabalené tak ako ich prijal a ak niekedy ich balenia aj otvoril tak len za účelom kontroly, či boli dodané správne kusy, - krajský súd nesprávne právne posúdil nenaplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH sťažovateľom. Daň bola voči sťažovateľovi uplatnená platiteľom na vstupe a zakúpený tovar použil sťažovateľ na ďalší predaj pričom svoj nárok na odpočítanie DPH deklaroval faktúrou vyhotovenou dodávateľom (platiteľom) podľa § 71 zákona o DPH, - sťažovateľ v replike nevzniesol nové žalobné dôvody a teda krajský súd sa nimi mal zaoberať. Údajne novo uplatnené námietky boli len bližším dovysvetlením už uplatnených žalobných

9. Sťažovateľ podaním zo dňa 15.11.2021 adresovaným kasačnému súdu navrhol prerušenie konania a podal dodatočné vyjadrenie k veci. Týmto podaním mal v úmysle dať do pozornosti kasačného súdu aktuálnu rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj len „SD EÚ“) v obdobných veciach, ako aj vtedy prebiehajúce konanie o žiadosti o rozhodnutie o predbežnej otázke Najvyššieho správneho súdu ČR adresovanej SD EÚ v obdobnej veci. Zároveň žiadal, aby kasačný súd konanie prerušil do rozhodnutia SD EÚ o uvedenej predbežnej otázke, prípadne aby kasačný súd sám inicioval konanie o obdobných prejudiciálnych otázkach.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ako „daňový poriadok“), daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

14. Úlohou kasačného súdu bolo v zmysle obsahu kasačnej sťažnosti posúdiť, či správny súd správne právne posúdil nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov. Za nosný sťažnostný bod považoval otázku správnosti právneho posúdenia vykonaného dokazovania, teda zistenia skutkového stavu

V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou

16. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: 1. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH) 2. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o

17. Splnenie vyššie uvedených podmienok však platiteľ dane musí byť schopný preukázať spôsobom, aký predpokladá procesný predpis, teda v prípade uplatnenia odpočtu DPH zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o správe daní“). Rozsah a spôsob dokazovania je ustanovený v § 24

19. K otázke rozloženia dôkazného bremena a teda, či a v akom rozsahu dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt alebo správcu dane sa už v minulosti vyjadril napríklad Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017: „Preto v súvislosti s posudzovaním oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov na vstupe sa ako jeden z kľúčových problémov od počiatku javí otázka rozloženia dôkazného bremena, teda posúdenie, ktoré skutočnosti významné pre správne posúdenie práva uplatneného žalobcom ako daňovým subjektom preukazuje daňový subjekt a kedy naopak dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane. Túto otázku si musí správca dane vyriešiť už pri prvých skutkových zisteniach, ktoré naznačujú, akú právnu daňovú normu pre posúdenie oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH z preverovaných zdaniteľných obchodov správca dane chce ďalej uplatniť.“

Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“

Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 8 Afs 40/2011 z 27.01.2012). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.

23. Po preštudovaní obsahu administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že správca dane vo svojom rozhodnutí vychádzal z nasledujúcich dôkazov: - faktúry dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o., z ktorých si sťažovateľ uplatnil odpočet DPH a rámcovú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom MMBC Alfa, s.r.o. a sťažovateľom - výzvy na predloženie účtovnej evidencie dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o., ktoré preukazujú, že dodávateľ (ako aj jeho aktuálny konateľ) je nekontaktný - výsluch konateľa sťažovateľa - vypočul svedkov - konateľku dodávateľa v období vydania faktúr, konateľa dodávateľa v období pred vydaním faktúr, ktorý bol následne zamestnancom dodávateľa v období vydania faktúr a tiež účtovníka, ktorý v období vydania faktúr viedol pre dodávateľa účtovníctvo

25. K tomuto záveru sťažovateľ vyjadril svoj nesúhlas a vo svojom vyjadrení uviedol, že správca dane nepreukázal svoje kontrolné zistenia a vyhodnotenia dôkazov, ale len ničím nepodložené pochybnosti. Vzhľadom na uvedené vytkol správcovi dane nevykonanie dôkazov, ktoré podľa neho dostatočne preukazujú splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH a to: - kontrolné výkazy dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. - dôkazy týkajúce sa následného predaja tovaru nadobudnutého od dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. konkrétnym odberateľom sťažovateľa.

27. Správca dane navyše ani celkom zrejme nevyčerpal všetky dostupné dôkazy, ktoré boli v konaní k dispozícii. Sťažovateľ dôvodne namieta nevykonanie kontrolných výkazov dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. . Kasačný súd je presvedčený, že i keď tento dôkaz sám o sebe nie je nespochybniteľný, tak stále môže dopomôcť k dokresleniu skutkového stavu pre správcu

Sprievodným efektom zavedenia kontrolného výkazu bude zlepšenie dobrovoľného plnenia daňových povinností platiteľov dane, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na zlepšenom výbere dane z pridanej hodnoty. Ambíciou kontrolného výkazu je odhaľovanie nových typov podvodov a ich predchádzanie, do budúcnosti takisto rozšírenie jeho uplatnenia na kontrolu plnenia zákonných povinnosti pri iných druhoch priamych a nepriamych daní.

z tej istej faktúry - monitorovať rizikových platiteľov dane - preventívne pôsobiť proti uvádzaniu nepravdivých údajov“ 28. Správca dane sa tiež odmietol zaoberať následným predajom tovaru nadobudnutým sťažovateľom od dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. ďalším odberateľom. Uvedené odôvodnil tým, že nepopiera, že sťažovateľ tovar ďalej dodával svojim odberateľom, ale spochybňuje, že sa malo jednať o tovar, ktorý bol predmetom faktúr vystavených dodávateľom MMBC Alfa, s.r.o., keďže sa nepreukázalo, že tento tovar bol označeným dodávateľom skutočne dodaný.

. Ako už kasačný súd uviedol v bode 21. tohto rozsudku, správca dane musí pri odmietnutí odpočtu DPH spochybniť tvrdenia daňového subjektu o tom, že boli splnené podmienky odpočtu DPH. Spochybnenie však tiež musí dosahovať určitý kvalitatívny štandard, aby mohlo byť považované za dôvodné. Za dôvodné je možné považovať len zmysluplne a logicky odôvodnené spochybnenie skutočností a dôkazov predložených daňovým subjektom. Pokiaľ sa jedná o odôvodnenie neprihliadnutia správcu dane na následný predaj tovaru, ktorý mal sťažovateľ nadobudnúť od dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o., kasačný súd je toho názoru, že toto odôvodnenie pochybností správcu dane nevykazuje príslušnú kvalitu, keď len uzavrel, že nepopiera, že sťažovateľ mohol skutočne tovar dodať svojim odberateľom, ale nemal za preukázané skutočné dodanie tohto tovaru dodávateľom MMBC Alfa, s.r.o. sťažovateľovi.

30. Kasačný súd znalecký posudok preštudoval a dospel k záveru, že znalec mal pri jeho vypracovaní síce za úlohu zodpovedať právne otázky (tak ako konštatoval aj krajský súd), avšak to nie je jediné čo sa z neho dá vyhodnotiť. Závery uvedené v znaleckom posudku síce nie sú pre súd záväzné, avšak kasačný súd považoval za podstatné pre konanie skôr dôkazy, ktoré znalec pre jeho vyhotovenie použil, keďže sa jedná aj o dôkazy, ktoré správca dane nezohľadňoval.

31. Znalec k záverom svojho znaleckého posudku dospel pomocou metódy dvojitého priraďovania. Priraďoval zdaniteľné plnenia na vstupe k zdaniteľným plneniam na výstupe. Zjednodušene teda pároval tovary, ktoré sťažovateľ odobral od dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. s tovarmi, ktoré sťažovateľ následne zo svojich skladov dodával svojim odberateľom. Prejednávanému prípadu je venovaná strana 19 znaleckého posudku. Tu znalec na základe použitia vyššie vysvetlenej znaleckej metódy vyvodil záver, že existuje priama a bezprostredná súvislosť a spätosť plnenia na vstupe (tovar dodaný MMBC Alfa, s.r.o.) so zdaniteľnými plneniami sťažovateľa na výstupe (predaj tovaru dodaného MMBC Alfa, s.r.o. priamo odberateľom sťažovateľa na základe odberateľských faktúr a dodacích listov), teda je preukázané priame priradenie zdaniteľného plnenia na vstupe k zdaniteľnému plneniu na

32. Krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s týmto dôkazom predloženým v konaní pred správnym súdom, keď veľmi povrchne skonštatoval, že výsledky znaleckého dokazovania majú charakter právneho posúdenia veci, pričom neprihliadal na obsah znaleckého posudku, najmä na zdôvodnenie záverov znalca, ako aj jednotlivých podkladov, z ktorých vychádzal.

sťažovateľom. Nie je možné považovať spochybnenia správcu dane, ktoré nie sú dostatočne konkrétne, za spôsobilé relevantne spochybniť vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť listinných dôkazov predložených k odpočítaniu dane. Ako je zrejmé správca dane sa navyše ani bez riadneho logického zdôvodnenia nevysporiadal s dôkazmi, ktoré mohli preukazovať splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH uplatnený sťažovateľom. Obdobnú situáciu už

34. Vzhľadom na to, že kasačný súd vyhovel kasačnej sťažnosti tak nepovažoval za účelné a hospodárne venovať ďalšiu pozornosť vedľajším sťažnostným bodom, keďže vec bude opätovne vrátená žalovanému, resp. správcovi dane na opätovné konanie a rozhodnutie a teda aj na opätovné riadne zistenie skutkového stavu.

SD EÚ sa zaoberal problematikou preukázania osoby deklarovaného dodávateľa (zdaniteľnej osoby), ako hmotnoprávnej podmienky uplatnenia práva na odpočet DPH. V prejednávanom prípade však zatiaľ nebolo ustálené, že sa jednalo o obdobnú situáciu, než akú riešil SD EÚ, keďže ani sťažovateľ a ani žalovaný netvrdili, že skutočným dodávateľom sťažovateľa síce nebola zdaniteľná osoba uvedená na faktúrach (MMBC Alfa, s.r.o.), ale jednalo sa o inú osobu s postavením zdaniteľnej osoby. Aplikovateľnosť záverov SD EÚ v dotknutej veci C-154/20 - Kemwater ProChemie bude potrebné posúdiť žalovaným (resp. správcom dane) v ďalšom konaní, pokiaľ by vyvstali také skutočnosti, ktoré by mohli naznačovať alebo dokonca preukazovať dodanie tovaru sťažovateľovi inou zdaniteľnou osobou, než je osoba dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o, v dôsledku čoho by bola naplnená hmotnoprávna podmienka dodania tovaru zdaniteľnou osobou pre odpočet DPH.