10Sžfk/14/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200647.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/201/2018
- IČS
- 4018200647
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): STEEL TECH plus, s.r.o., J. G. Tajovského 1860/23, Dvory nad Žitavou, IČO: 45438242, právne zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, Galanta, IČO: 36869341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101331496/2018 zo dňa 11. júla 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/201/2018-95 zo dňa 18. septembra 2019, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania
1. Daňový úrad Nitra (ďalej „správca dane“) rozhodnutím číslo 100157938/2018 zo dňa 17. januára 2018 začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 19.359,11 eur od sťažovateľa na základe exekučného titulu - vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov vydaného správcom dane č. 100033369/2018 zostaveného z evidencie daní sťažovateľa ku dňu 5. januáru 2018 vo výške 19359,11 €.
2. Dňa 14. februára 2018 vydal správca dane daňovú exekučnú výzvu číslo 100370993/2018 (ďalej „daňová exekučná výzva“), ktorou oznámil sťažovateľovi, že voči nemu začal v zmysle § 90 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Daňový poriadok“) daňové exekučné konanie.
3. Proti daňovej exekučnej výzve podal sťažovateľ dňa 28. februára 2018 odvolanie, v ktorom namietal existenciu iných dôvodov, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná - že vymáhaná suma zodpovedá sume uvedenej v protokole č. 101888330/2017 zo dňa 6. septembra 2017 týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia október 2013 a že rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia október 2013 (rozhodnutie správcu dane č. 102441726/2017 zo dňa 22. novembra 2017) mu doručené nebolo a teda ani nemôže byť právoplatným a nemôže byť exekučným
titulom. Sťažovateľovi malo byť doručené iba rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia november 2013, proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie. Z uvedeného sťažovateľ vyvodil, že daňová exekúcia je neprípustná, daňové konanie je vedené predčasne a nezákonne a preto žiadal daňovú exekúciu zastaviť. 4. Žalovaný potvrdil daňovú exekučnú výzvu rozhodnutím č. 101331496/2018 zo dňa 11. júla 2018 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“). K namietanému nedoručeniu rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia október 2013 (rozhodnutie správcu dane č. 102441726/2017 zo dňa 22. novembra 2017) uviedol, že bolo správcom dane expedované na poštovú prepravu dňa 23. novembra 2017 a sťažovateľovi bolo doručené doručenkou do vlastných rúk dňa 27. novembra
2017. Konštatoval, že rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia október 2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 12. decembra 2017 a vykonateľnosť dňa 28. decembra 2017. 5. Voči napadnutému rozhodnutiu podal sťažovateľ správnu žalobu, v ktorej konštatoval jeho nezákonnosť a existenciu dôvodov na jeho zrušenie podľa § 191 ods. l písm. c/, d/, e/, f/ a g/ SSP ako i pre zrušenie daňovej exekučnej výzvy podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. Sťažovateľ namietal, že exekučný titul, na ktorý sa odvolávajú žalovaný ako aj správca dane, je nezákonný, nakoľko rozhodnutie, na základe ktorého bol výkaz daňových nedoplatkov vydaný, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť nezákonne, pretože mu toto rozhodnutie nikdy doručené nebolo a teda nemal ani možnosť podať voči nemu odvolanie. Namietal taktiež
nezákonnosť a zmätočnosť procesu doručovania. 6. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a podľa ust. § 190 SSP ju rozsudkom zamietol. Správny súd poukázal na to, že sťažovateľ v podanej žalobe namietal, že o existencii rozhodnutia, ktoré bolo podkladom pre vydanie výkazu daňových nedoplatkov, sa dozvedel až z doručenej daňovej exekučnej výzvy, teda až po právoplatnosti exekučného titulu. Podanú žalobu sťažovateľ viazal na skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre vydanie exekučného titulu, mu doručené nebolo.
7. Správny súd zistil, že rozhodnutie správcu dane č. 102441726/2017 zo dňa 22. novembra 2017, ktorým správca dane určil sťažovateľovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 19359,11 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručované v jednej obálke spolu s rozhodnutím správcu dane týkajúcim sa zdaňovacieho obdobia november 2013, ktorého doručenie sťažovateľ nespochybňoval. Dôkazom doručovania oboch rozhodnutí v jednej obálke je doručenka zásielky, z ktorej vyplynulo, že v predmetnej obálke boli spoločne doručované obe rozhodnutia vydané v ten istý deň.
8. Pokiaľ ide o zvolený spôsob doručovania dvoch rozhodnutí správcom dane v jednej obálke správny súd konštatoval, že nejde o bežný spôsob, avšak tento nemožno považovať na nezákonný, keď na doručenke zásielky bolo presne špecifikované, aké listiny (označením ich čísla) zásielka obsahuje. Za dôkaz toho, že obe rozhodnutia boli doručované v jednej spoločnej obálke, správny súd považoval doručenku, pričom na poštovej zásielke (obálke) zostali po odtrhnutí doručenky na účely jej vrátenia odosielateľovi pretlačené údaje z doručenky.
Podľa správneho súdu teda i po prevzatí zásielky sťažovateľ mohol zistiť, že obsah zásielky tvoria dve listiny, ktorých čísla rozhodnutí boli uvedené na doručenke zásielky. Správny súd považoval za účelové tvrdenia sťažovateľa o doručení len rozhodnutia správcu dane týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia november 2013, pretože z doručenky zásielky vyplynulo, že zásielka obsahujúca dve listiny bola zástupcom sťažovateľa prevzatá a pokiaľ by v zásielke bola len jedna listina, sťažovateľ vychádzajúc z údajov na obálke po odtrhnutí doručenky mal možnosť žiadať správcu dane o nápravu - opakované doručenie sporného rozhodnutia.
9. Podľa správneho súdu správca dane uniesol dôkazné bremeno, keď v administratívnom spise je založené rozhodnutie správcu dane, ktoré bolo podkladom pre vydanie predmetného výkazu daňových nedoplatkov i spolu s doručenkou ako aj doložkou vykonateľnosti.
Pokiaľ teda správca dane po vyznačení právoplatnosti a nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia správcu dane č. 102441726/2017 zo dňa 22. novembra 2017 vychádzajúc z doručenky tohto rozhodnutia, na základe výkazu daňových nedoplatkov vydal rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania a následne i daňovú exekučnú výzvu, postupoval zákonným spôsobom a správne tiež postupoval žalovaný, keď daňovú exekučnú výzvu potvrdil, pričom vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými relevantnými odvolacími námietkami žalobcu, jeho rozhodnutie je zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.
II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
10. Proti napadnutému rozsudku žalobca (sťažovateľ) podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože mal za to, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva podľa sťažovateľa v tom, že nezohľadnil skutočnosť, že každé rozhodnutie v daňovom konaní sa má doručovať samostatnou zásielkou. 11. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že štátne orgány nemôžu konať svojvoľne ale majú konať jednotne a zakaždým rovnako, a to i pri zasielaní rozhodnutí. Postup správcu dane, ktorý žalobcovi zaslal dve meritórne rozhodnutia týkajúce sa dvoch rozdielnych zdaňovacích období v jednej obálke, považoval za rozporný so zákonnosťou. Poukázal i na skutočnosť, že súdy rozhodnutia doručujú v samostatných obálkach. Nesúhlasil s argumentáciu správneho súdu ohľadom výslovného uvedenia dvoch rozhodnutí na obálke a doručenke. 12. Sťažovateľ žiadal následne rozsudok správneho súdu zmeniť tak, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil, a sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.
III. Posúdenie kasačného súdu
13. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR a bola zaregistrovaná pod sp.zn. 10Sžfk/14/2020.
V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h) SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.
14. Kasačný súd má za to, že skutková situácia tak, ako bola zistená správnymi orgánmi i správnym súdom, je nesporná. Podstatou kasačného bodu sťažovateľa v zásade je, či je v daňovom konaní možné doručovať viaceré rozhodnutia v jednej obálke a či je takýto postup zákonný.
15. Podľa ustanovenia § 30 ods. 2 písm. a/ Daňového poriadku správca dane je oprávnený doručovať písomnosť i prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb. 16. Podľa § 31 ods. 1 písm. a/ a b/ Daňového poriadku do vlastných rúk sa doručujú písomnosti o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon alebo ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou.
17. Podľa § 63 ods. 9 Daňového poriadku doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné. 18. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
19. Skutočnosť, či je možné v daňovom konaní v jednej obálke doručovať viacero písomností alebo rozhodnutí týkajúcich sa toho istého daňového subjektu nie je v Daňovom poriadku výslovne upravená. Kasačný súd zhodne so správnym súdom uvádza, že doručovanie viacerých písomností v jednej obálke považuje za neštandardné, avšak nie za rozporné so
zákonom. 20. Len riadne doručená písomnosť môže zakladať právne účinky, t.j. od jej doručenia napr. začne plynúť daňovému subjektu lehota na podanie odvolania. Lehoty, v ktorých má daňový subjekt splniť povinnosť, alebo uplatniť právo v zásade začínajú plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia, alebo inej písomnosti, pričom v pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak (§ 27 ods. 6 Daňového poriadku).
21. V zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dokazovanie ohľadom skutočnosti, či určité rozhodnutie alebo iná písomnosť boli daňovému subjektu skutočne doručené tak ťaží správcu dane. V posudzovanom prípade podľa kasačného súdu správca dane uniesol dôkazné bremeno tým, že disponuje dôkazom doručovania rozhodnutí v jednej obálke, a to doručenkou zásielky, z ktorej vyplynulo, že v predmetnej obálke boli spoločne doručované obe rozhodnutia vydané v ten istý deň. Kasačný súd túto doručenku považuje za významný dôkaz o doručení rozhodnutí sťažovateľovi.
Tento dôkaz zároveň sťažovateľ nerozporoval. Kasačný súd preto konštatuje, že rozhodnutie správcu dane č. 102441726/2017 zo dňa 22. novembra 2017 bolo sťažovateľovi doručené správne a jeho námietky ohľadom daňovej exekučnej výzvy sú tak nedôvodné.
22. Kasačný súd sa v ostatnom stotožňuje s posúdením správneho súdu v napadnutom rozsudku a konštatuje, že správny súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. S predmetnými námietkami sa správny súd dostatočne vysporiadal a vec správne posúdil, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej veci. Kasačný súd preto konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. 23. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona. 24. Tento rozsudok prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 31. mája 2022