10Sžfk/16/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobkyne: A. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX/XX, T. T. - A. C., právne zast. AKSK, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36859711, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102289457/2018 zo dňa 20.11.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/18/2019 zo dňa 10.12.2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/18/2019 zo dňa 10.12.2019 zrušuje a vec vracia krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

II. Konanie na krajskom súde

4. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Krajskom súde v Žiline domáhala preskúmania rozhodnutí žalovaného č. 102288386/2018 zo dňa 20.11.2018, č. 102289139/2018 zo dňa 20.11.2018, č. 102288525/2018 zo dňa 20.11.2018, č. 102289457/2018 zo dňa 20.11.2018, č. 102368706/2018 zo dňa 27.11.2018, č. 102367657/2018 zo dňa 27.11.2018, č. 102368437/ 2018 zo dňa 27.11.2018 a č. 102369134/2018 zo dňa 27.11.2018, pričom žiadala, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného, vrátane rozhodnutí správcu dane, ktoré boli rozhodnutiami žalovaného potvrdené a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. V rámci žaloby žalobkyňa opätovne poukázala na uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 3Odk/ 163/2017 zo dňa 22.12.2017, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 1/2018 (deň vydania 02.01.2018), ktorým bol na jej majetok vyhlásený konkurz. Podľa žalobkyne daňové pohľadávky vyplývajúce z napadnutých rozhodnutí nepožívajú žiadnu formu zvýhodnenia a je ich potrebné vnímať ako všetky ostatné pohľadávky v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Právna úprava oddlženia podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii má prednosť pred právnou úpravou daňového poriadku v prípade, ak tieto predpisy upravujú určitú otázku odlišne. Podľa záverov žalobkyne postup žalovaného význam inštitútu oddlženia neguje a dostáva ju do rovnakej situácie, v akej bola pred povolením oddlženia. Žalobkyňa zároveň požiadala o priznanie odkladného účinku správnej žaloby vo vzťahu k napádaným rozhodnutiam, nakoľko po nadobudnutí právoplatnosti a po lehote splatnosti je možné na ich základe viesť nútený výkon rozhodnutia, čo by žalobkyni spôsobilo závažnú finančnú ujmu. 5. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 30S/174/2018 zo dňa 10.01.2019 konanie o správnej žalobe vylúčil na samostatné konania. O správnej žalobe smerujúcej proti rozhodnutiu žalovaného č. 102289457/2018 zo dňa 20.11.2018 krajský súd ďalej konal pod sp. zn. 30S/18/ 2019.

Taktiež nie je nevymáhateľnou pohľadávkou podľa § 166b zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 7. Krajský súd uznesením sp. zn. 30S/18/2019 zo dňa 16.05.2019 zamietol návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 8. Žalobkyňa podala na krajský súd dňa 17.06.2019 vyjadrenie k podaniu žalovaného, ktorým sa vyjadril k správnej žalobe. Poukázala najmä na to, že právna úprava podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii predstavuje vo vzťahu k iným právnym predpisom lex specialis a dokonca vo vzťahu k daňovému poriadku aj lex posterior, z čoho je zrejmé, že úprava oddlženia podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii má prednosť pred inými ustanoveniami iných právnych predpisov. Ďalej poukázala na právny inštitút oddlženia, ktorý je použiteľný len pre fyzické osoby a je zároveň odlišný od konkurzu a reštrukturalizácie. Žalobkyňa záverom poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NSSR“) sp. zn. 1Sžf 2/2016 zo dňa 23.05.2017.

10. Krajský súd pred meritórnym preskúmaním veci posudzoval, či výrok rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku v nadväznosti na § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku napĺňa atribút určitosti a zrozumiteľnosti, ako aj predpoklad preskúmateľnosti výroku rozhodnutia správcu dane

konania atď. Uvedené minimum nezameniteľnosti identifikácie predmetu konania výrok správcu dane nenapĺňa, keď z výroku nie je možné zistiť a určiť, z dlžnej sumy akej výšky, v akej percentuálnej úrokovej sadzbe a za aké obdobie omeškania (začiatok a koniec omeškania) je úrok z omeškania v číselnom vyjadrení 130,10 eur vyrubený. Pokiaľ by bol žalobcovi za omeškanie so zaplatením preddavku za stanovené obdobie na dani z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2014 vyrubený ďalší úrok z omeškania, tiež vyčíslený len výslednou sumou úroku, nebolo by možné zistiť, či sa jednotlivé časové obdobia omeškania neprekrývajú, t. j. či nie je žalobca sankcionovaný za jedno porušenie dvoma úrokmi z omeškania.

III. Konanie na kasačnom súde

11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. 12. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že považoval výrok rozhodnutia správcu dane za nezrozumiteľný pre jeho neurčitosť a tento výrok považoval za rozporný s § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, keď mal za to, že neidentifikuje „predmet konania“ ako jednu zo zákonom predpísaných náležitostí výroku rozhodnutia správcu dane. Žalovaný mal pritom za to, že výrok rozhodnutia správcu dane napĺňa atribúty výroku rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, t. j. obsahuje obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, jeho identifikáciu, rozhodnutie vo veci (vyrubenie úroku z omeškania), ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, sumu a aj číslo účtu, na ktorý má byť vyrubená suma zaplatená. Žalovaný považoval identifikáciu predmetu konania uvedeného vo výroku rozhodnutia za dostatočnú a nezameniteľnú, a to i v nadväznosti na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého je o. i. zrejmá úroková sadzba, deň splatnosti, počet dní omeškania a teda i spôsob, akým správca dane k výpočtu úroku dospel. 13. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že rozhodnutie krajského súdu je logické a obsahovo správne. Poukázala však na to, že krajský súd rozhodnutie správcu dane vôbec neposudzoval vo vzťahu k podstate veci, ale zameral sa výlučne na otázku procesnú.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

15. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto podľa § 462 ods. 1 SSP pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

17. Podľa § 63 ods. 1 písm. d) daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

Kasačný súd preskúmaním súdneho spisu dospel k záveru, že predmetom konania pred týmto súdom (resp. NSSR) už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. V tomto smere kasačný súd predovšetkým poukazuje na rozhodnutia vydané v konaniach vedených pod sp. zn. 1Sžfk/22/2020 zo dňa 25.03.2021, sp. zn. 8Sžfk/ 20/2020 zo dňa 30.09.2020, sp. zn. 8Sžfk/19/2020 zo dňa 30.09.2020, sp. zn. 4Sžfk/16/ 2020 zo dňa 24.11.2021, sp. zn. 6Sžfk/16/2020 zo dňa 24.11.2021, sp. zn. 5Sžfk/16/2020 zo dňa 28.03.2022 a sp. zn. 5Sžfk/15/2020 zo dňa 24.11.2021. Súd v predmetných konaniach považoval argumentáciu sťažovateľa za dôvodnú. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/15/2020 zo dňa 24.11.2021, s ktorým sa stotožňuje a v príslušnom rozsahu uvádza. Na tých miestach, na ktorých

konaní. Ide pritom o náležitosti, ktoré musí spĺňať aj výrok rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku. 21. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa spĺňa všetky atribúty § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, a teda je dostatočne identifikovateľný a nezameniteľný, je z neho zrejmé, že celková vyrubená suma úrokov z omeškania 120,40 EUR je vyrubená s poukazom na § 156 ods. 1 písm. b) daňového poriadku za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 1. apríla 2015 do 30. júna 2015 na dani z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2015 (v predmetnom konaní ide o sumu 130,10 eur za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01.04.2014 do 30.06.2014 na dani z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2014) v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.

Aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia je celkom zjavne a zrozumiteľne uvedené, z čoho pozostáva úrok z omeškania vyrubený v zmysle § 156 ods. 1 písm. b) a ods. 2 daňového poriadku. 23. Vzhľadom na dôvodnosť podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd rozsudok krajského súdu v súlade s § 462 ods. 1 SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Charakter kasačného konania, resp. kasačnej sťažnosti ako opravného prostriedku, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu však neumožňuje v konaní pred kasačným súdom (okrem výnimočných zákonom predpokladaných prípadov) nahrádzať konanie pred správnym súdom. Každá skutková a právna otázka, ktorá je v prerokúvanej veci rozhodujúca a relevantným spôsobom namietaná, musí byť predmetom posúdenia najskôr správnym súdom, aby mali účastníci konania rovnakú možnosť sa k jeho záverom vyjadriť resp. namietať ich. Kasačný súd nie je oprávnený nahrádzať postupy správneho súdu v konaní. Iný ako zdržanlivý prístup kasačného súdu by mohol byť vzhľadom na okolnosti prípadu prejavom „denegatio iustitie“ (odopretie spravodlivého súdu), resp. v rozpore so zásadami spravodlivého procesu (požiadavky kladené na predvídateľnosť rozhodnutia, resp. zákaz prekvapivého rozhodnutia).“

V rozsudku sp. zn. 1Sžfk/70/2020 zo dňa 14.04.2022 Najvyšší správny súd SR uviedol: „Kasačný súd konštatuje, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď tvrdil, že pohľadávka správcu dane na úroky z omeškania v čase oddlženia ešte neexistovala a vznikla až jej vyrubením po oddlžení, pretože táto pohľadávka vznikla v zmysle záverov rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2020 z 27.01.2021 ex lege už dňom, kedy sťažovateľ ako daňový dlžník porušil povinnosť uhradiť daň v stanovenej lehote a výške. Deklaratórna povaha rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania vyslovená v rozhodnutí veľkého senátu teda neguje záver, ku ktorému dospel krajský súd v napadnutom rozsudku.

27. Kasačný súd tiež prijal nasledovný právny názor (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/29/2021 zo dňa 24.11.2021): „kasačný súd má za nespochybniteľné, že úrok z omeškania má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z jeho systematického začlenenia v V. časti daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie povinností“ v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej povahy spadá do rozsahu pohľadávok uvedených v § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré sa, v závislosti odo dňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia, stanú po oddlžení nevymáhateľné. Doteraz uvedená argumentácia vedie kasačný súd k definitívnemu právnemu názoru, že nevymáhateľnosť úroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky podľa § 166b ods. 1 písm. d) v spojení s § 166e ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii spôsobuje aj nemožnosť jeho vyrubenia podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku počas trvania účinkov oddlženia.“ 28.

V tomto bude úlohou krajského súdu vysporiadať sa so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne a procesnou obranou sťažovateľa (žalovaného), ktoré v zrušenom rozsudku opomenul, a to v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu a záväzného právneho názoru vysloveného kasačným súdom v tejto veci (§ 469 SSP). Krajský súd tiež bude povinný vziať na zreteľ vyššie analyzované skutočnosti týkajúce sa vzniku daňových pohľadávok, sankčnej povahy vyrubených úrokov z omeškania v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) ZKR a ich nevymáhateľnosti, resp. i nevyrubiteľnosti v prípade oddlženia fyzickej osoby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.