10Sžfk/17/2021

1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“ či „prvostupňový správny orgán“) vykonal u sťažovateľky kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobia október 2015, november 2015 a december 2015. V nadväznosti na zistenia z vykonanej daňovej kontroly vydal rozhodnutie č. 100417192/2019 zo dňa 11. februára 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým sťažovateľke za zdaňovacie obdobie december 2015 vyrubil rozdiel dane v sume 1451,20 eur. Správca dane skonštatoval, že sťažovateľka nesplnila podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/ 2004 Z. z. (ďalej len „zákon o DPH“), keď preukázala len formálnu stránku účtovnej operácie spočívajúcej v intrakomunitárnom dodaní tovaru - cukroviniek pre odberateľa UNISEK EOOD, Bulharsko (ďalej aj ako „UNISEK“, „UNISEC“ alebo „bulharská spoločnosť“ - pozn. kasačného súdu: v administratívnom a súdnom spise sa označenie bulharskej spoločnosti uvádza v rôznych tvaroch - UNISEK/UNISEC vrátane skratky označujúcej typ obchodnej spoločnosti - LTD., EOOD, OOD). 2. Na odvolanie sťažovateľky žalovaný rozhodnutím 101278090/2019 z 27. 05. 2019 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“ či „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom sa stotožnil so všetkými skutkovými aj právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu. 3. Žalovaný v zhode so správcom dane dospeli k záveru, že sťažovateľka nepreukázala splnenie podmienok pre oslobodenie od dane, nakoľko v rámci daňovej kontroly nebolo preukázané, že sporný tovar bol skutočne prepravený do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi - identifikovanému pre DPH v inom členskom štáte. Správne orgány mali za to, že vzniknuté pochybnosti v naznačenom smere neboli zo strany sťažovateľky nijakým spôsobom odstránené, pričom uvedený záver v súhrne vychádzal z jednotlivých čiastkových skutkových zistení správcu dane v priebehu samotnej daňovej kontroly, ako aj nadväzujúceho vyrubovacieho konania. Pochybnosti o reálnosti dodania deklarovaného tovaru nastali na základe zistení, že na rámcovej zmluve a iných listinách viažucich sa k obchodnej spolupráci medzi sťažovateľkou a bulharským odberateľom bola použitá pečiatka bulharského odberateľa s chybami v písaní, resp. označenie bulharskej spoločnosti nebolo správne, a najmä, že konateľ bulharskej spoločnosti poprel akúkoľvek obchodnú spoluprácu so sťažovateľkou, ako aj splnomocnenie akýchkoľvek fyzických osôb na takúto spoluprácu a rovnako poprel aj prijatie sporného tovaru. K sťažovateľkou predloženým listinám preukazujúcim splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH žalovaný zhodne so správcom dane skonštatoval, že fotografie osôb nakladajúcich tovar do motorových vozidiel s bulharskými evidenčnými číslami nepreukazujú samotnú dodávku tovaru do Bulharska, a to aj v spojitosti s tým, že na použitých fotografiách nie je možné fyzické osoby identifikovať.

4. Krajský súd v Trnave (ďalej „krajský súd“ či „správny súd“) rozsudkom č. k. 14S/94/ 2019-151 zo dňa 10. septembra 2020, ECLI:SK:KSTT:2020:2019200245.2 (ďalej „napadnutý rozsudok“) postupom podľa ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správnu žalobu sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú.

podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods.1 zákona o DPH. Krajský súd formuloval záver, že v danom prípade dôvodné pochybnosti žalovaného majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia sťažovateľky v prospech deklarovanej odberateľskej spoločnosti v inom členskom štáte majú pôvod v skutočnosti zistenej v rámci medzinárodnej výmeny informácií, že tvrdený odberateľ prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu poprel realizáciu akýchkoľvek obchodov so sťažovateľkou v rozhodnom období, splnomocnenie tretích osôb na konanie v jeho mene, či vycestovanie jeho zamestnancov na územie Slovenskej republiky za účelom obchodnej činnosti. Krajský súd ustálil, že obsahu spisu nevyplývali žiadne okolnosti, ktoré by pravdivosť tejto informácie spochybňovali, či z ktorých by vyplýval aspoň možný motív poskytnúť nepravdivé stanovisko. Písomné vyjadrenie L. J. zo dňa 23. 04. 2018 predložené sťažovateľkou, potvrdzujúce konanie menovaného v mene spoločnosti UNISEK, ako aj vykonávanie platieb a preberanie tovaru od dodávateľskej spoločnosti,

6. Krajský súd ďalej uviedol, že pri hodnotení preukaznosti tvrdení menovaného vo vzťahu k existencii obchodného vzťahu sťažovateľky so spoločnosťou UNISEK nemožno opomenúť, že L. J. podľa vlastného vyjadrenia nejednal s konateľom spoločnosti UNISEK, ale s X. N. (medzičasom zomrel, preto jeho stanovisko vo veci absentuje), od ktorého mal preberať finančnú hotovosť na realizáciu platieb, aj mu odovzdávať dovezený tovar.

7. Hoci krajský súd prisvedčil argumentácii sťažovateľky, že realizácia obchodu priamo s konateľom odberateľskej spoločnosti nie je nutná, uzavrel, že jej odbornú starostlivosť pri dojednávaní obchodu nepotvrdzuje ani akceptovanie plnej moci s nesprávnym názvom odberateľa, a to najmä za situácie, keď podľa vlastného vyjadrenia disponovala originálom výpisu z obchodného registra bulharského odberateľa.

Rovnako predložené fotografie, hoci zachytávajú vozidlá s identifikovateľnými evidenčnými číslami totožnými s číslami vozidiel, ktoré podľa medzinárodných nákladných listov mali tovar odviezť do Bulharska, neposkytujú súvislosť s realizáciou obchodov s tvrdeným odberateľom a v konkrétnych termínoch.

Zo strany daňových orgánov pritom nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len ako „Daňový poriadok“) daňovým subjektom, ktorý si oslobodenie od dane uplatnil, a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných zmluvných plnení.

9. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej namietala, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP).

konanie. 10. Sťažovateľka v sťažnostných bodoch uviedla, že: - porušenie práva na spravodlivý proces (konkrétne princípu rovnosti účastníkov konania a rovnosti princípu rovnosti zbraní) ako dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 2 písm. f) SSP má spočívať v selektívnom prístupe krajského súdu k vyhodnocovaniu dôkazov získaných správcom dane, a to v neprospech sťažovateľky. Tento má byť jasne badateľný v postupe krajského súdu, ktorý čestné prehlásenie v neprospech sťažovateľky akceptoval a čestné prehlásenie tretej osoby v jej prospech odmietol, a to len z dôvodu, že jedno bolo získané a doručené dožiadaním prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a druhé doručené priamo správcovi dane, - tvrdenie žalovaného a správneho súdu o tom, že písomné prehlásenie pána L. J. je v rozpore s jeho doterajším výsluchom pred bulharským daňovým orgánom, nepovažuje za pravdivé, ale za vytrhnuté z kontextu. Svedok v konaní pred správcom dane doposlal svoje písomné vyjadrenie, kde skutočnosti konkretizoval (vycestovanie na Slovensko aj za účelom dojednania obchodu v mene spoločnosti UNISEK). Podľa názoru sťažovateľky bulharská spoločnosť mala

Ak by bolo prihliadané na jeho vzťah k spoločnosti UNISEK, mohla byť potvrdená existencia pracovnoprávneho vzťahu, čo by malo zásadný vplyv na samotné rozhodnutie v danej veci, - z vyjadrenia svedka J. bolo nesporné, že mal právny vzťah so spoločnosťou UNISEK. Napriek uvedenému však krajský súd obsah tohto vyhlásenia spochybnil, nakoľko ním nebolo ozrejmené, kto bol X. N., akým spôsobom sa s ním nakontaktoval a akým spôsobom mal za preukázané, že má konať za spoločnosť UNISEC. Uvedeným prístupom krajský súd podľa sťažovateľky vytvoril určitý nadzákonný obsahový rámec vyhlásení svedkov, za splnenia ktorého by zrejme obsah týchto nespochybnil. Nie je prijateľné, aby sa správny súd s vyjadrením svedka nevysporiadal z dôvodu, že ten istý svedok sa nevyjadril aj k iným otázkam, - významným porušením práva na spravodlivý proces bolo nevysporiadanie sa správneho súdu s dôležitým dôkazom v jej prospech, a to predložením originálu osvedčenia IČ DPH - kartička IČ DPH, ktorá bola vydaná dňa 16. 11. 2015, - správny súd odobril protiprávny postup žalovaného, ktorý odmietol vykonať výsluch svedkov

Založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Krajský súd fakticky potvrdil postup žalovaného a potrestanie sťažovateľky dvojitým zdanením toho istého tovaru namiesto zdanenia odberateľa príslušnými orgánmi. Zavinenie, vedomosť alebo možnosť vedomosti sťažovateľky neboli skúmané. - sťažovateľka konala s náležitou odbornou starostlivosťou, pričom v čase realizovania obchodov s bulharskou spoločnosťou neexistovali žiadne predpoklady spôsobilé vyvolať u nej pochybnosť o serióznosti tohto obchodného partnera. Sťažovateľka má za to, že zo strany spoločnosti UNISEK došlo k podvodu v oblasti daní, pričom ona v tomto reťazci vystupovala ako obeť. 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti navrhol túto ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP zamietnuť. Uviedol, že nakoľko sťažovateľ disponoval výpisom z obchodného registra ohľadne deklarovaného bulharského odberateľa, mal možnosť už pri samotnom uzatváraní obchodov akékoľvek pochybnosti odstrániť a nevstupovať do obchodných vzťahov s neoprávnenými osobami. Žalovaný mal za preukázané, že sťažovateľka

Navyše, predložená kópia osvedčenia o registrácii pre DPH nepreukazuje ani tvrdenie sťažovateľky, že jej bol predložený originál osvedčenia zo dňa 16. 11. 2015. K absencii vykonania dôkazov žalovaný uviedol, že sťažovateľka v kasačnej sťažnosti neoznačila, aké dôkazy odmietol vykonať správca dane. V súvislosti so žalobnými námietkami v podanej žalobe týkajúcimi sa nevypočutia svedka L. B. bolo sťažovateľkou predložené vyjadrenie zo dňa 27. 07. 2017, a preto nebolo dôvodné ho vypočuť ako svedka a navyše sťažovateľka počas kontroly, vyrubovacieho či odvolacieho konania ani nežiadala jeho

V závere poukázal na to, že všetky sťažovateľkou predložené listinné dôkazy boli v konaní spochybnené a tieto vzniknuté pochybnosti sťažovateľka neodstránila. Keďže sťažovateľka nepreukázala splnenie zákonných podmienok stanovených v § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, nemá pre vec žiadnu relevanciu skúmanie podvodného konania v zmysle namietaných rozsudkov.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 43 ods. 1 zákona o?DPH (v znení účinnom v?čase zdaniteľného plnenia) oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do?iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak?nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. 5 zákona o?DPH (v znení účinnom v?čase zdaniteľného plnenia) platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v?ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako?poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2.množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku (v čase rozhodovania správnych orgánov) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

12. Dňa 1. augusta 2021 začal činnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a prešiel naň výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/ S. s. p.). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S. s. p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S. s. p.), a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S. s. p.), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne

14. Kasačná sťažnosť v podstate stojí na argumentácii sťažovateľky, že jednak hodnovernými dôkazmi preukázala všetky podmienky na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnej dodávke, a zároveň že sa stala obeťou podvodu, do ktorého sa nevedomky zapojila. Dôvodí, že konala

zvyklostiam. 15. Kasačný súd pred vyslovením meritórnych záverov považuje za potrebné pripomenúť, že dôkazné bremeno v daňovom konaní na preukázanie rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane, v danom prípade podmienok pre oslobodenie od dane stanovených zákonom o DPH, zaťažuje daňový subjekt (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Dokazovanie, ktoré vykonáva správca dane, následne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených

16. Podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu (tzv. intrakomunitárne dodávky) aj spôsob preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravujú ustanovenia § 43 ods. 1 a?ods. 5 zákona o?DPH.

štáte. Oslobodenie dodávky v?rámci Európskeho spoločenstva zodpovedajúce nadobudnutiu v?rámci spoločenstva umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu, a?v?nadväznosti na to tiež porušeniu zásady daňovej neutrality, ktorá je súčasťou spoločného systému DPH. Úmyslom úpravy zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v?rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v?štáte určenia (spotreby).

Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-409/07 zo dňa 27. 09. 2007 vo veci Teleos plc. a?ďalší nie je v?rozpore s?právom spoločenstva požadovať, aby dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od?neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k?jeho účasti na daňovom podvode, nakoľko intrakomunitárne dodania tovarov cez hranice členských štátov nie sú monitorované a?preto nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov. Pod daňovým podvodom sa tu myslí účasť dodávateľa (vedomá či nevedomá) na nedovolenom daňovom úniku u odberateľa, ktorý únik nie je spojený s bežnou platobnou neschopnosťou odberateľa pri štandardných

Tu je namieste očakávať od dodávateľa napr. preverenie, že odberateľ reálne existuje a obchoduje s daným tovarom, či je platiteľom DPH, či komunikuje z verejne dostupných adries, prípadne či osoby, ktoré v jeho mene konajú, sú skutočne oprávnené tak robiť. Ide pritom len o?niektoré z?možných opatrení, keďže tieto je potrebné posudzovať vždy s?ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.

určenia tovaru: Sofia, Bulharsko. Všetky doklady boli v mene odberateľa podpísané a potvrdené L. J. ako splnomocnencom odberateľa. 19. Právnym dôvodom neuznania oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z?tuzemska do iného členského štátu teda bolo v prejednávanom prípade nepreukázanie zákonných podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, presnejšie, nepreukázanie dodania tovaru do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi - identifikovanému pre DPH v tomto inom členskom štáte.

Pre posúdenie oprávnenosti nároku sťažovateľky na oslobodenie od dane preto bolo kľúčové preveriť, či osoby, ktoré jednali so sťažovateľkou pri realizácii obchodov, konali s právnymi účinkami pre spoločnosť UNISEK, prípadne v mene iného subjektu registrovaného na DPH v Bulharsku.

Celé dojednanie obchodu s cukrovinkami prebehlo len na základe telefonickej komunikácie a textových správ s osobami, ktoré kontaktovali sťažovateľku tvrdiac, že chcú nadviazať obchodnú spoluprácu ako splnomocnení zástupcovia spoločnosti UNISEK.

prepravu tomuto odberateľovi (a tým zároveň prenos daňovej povinnosti na odberateľa). Toto však predloženými dokladmi jednoznačne preukázané nebolo. 21. Ak aj kasačný súd vezme do úvahy možnú motiváciu deklarovaného odberateľa nepriznať intrakomunitárnu dodávku za účelom vyhnutia sa daňovej povinnosti, aj tak musí zotrvať na tom, že nadobudnutie a prevzatie tovaru spoločnosťou UNISEK od sťažovateľky zostalo pochybné, pričom sťažovateľka, ktorú v tomto smere zaťažovalo v daňovom konaní dôkazné bremeno, tieto pochybnosti nevyvrátila hodnovernými dôkazmi. Pri pohľade na dôkaznú situáciu prejednávaného prípadu kasačný súd konštatuje, že niet žiadneho dôkazu v súvislosti s posudzovanými dodávkami, ktorý by spoľahlivo prepojoval sťažovateľku priamo so spoločnosťou UNISEK a nestál by na osobe L. J., ktorého prepojenie na deklarovaného odberateľa taktiež nie je ničím hodnoverne doložené.

22. Podľa názoru kasačného súdu je veľmi pravdepodobné, že sťažovateľka bola predloženou plnou mocou bez overenia podpisu splnomocniteľa uvedená L. J. do omylu, že menovaný je zástupcom spoločnosti UNISEK oprávneným vystupovať v jej mene.

o preukázaní jeho oprávnenia záväzne konať za túto spoločnosť, prípadne splnomocňovať v mene spoločnosti iné osoby (napr. L. J.), sa nedá uvažovať ani len v náznakoch. Toto všetko samozrejme bolo predmetom dôkaznej povinnosti sťažovateľky, a preto správca dane nepostupoval v rozpore s Daňovým poriadkom (§ 24 ods. 1), keď iniciatívne neskúmal, kto ešte bol oprávnený konať za spoločnosť UNISEK. Krajský súd k okolnostiam údajného zapojenia X. N. do obchodu so sťažovateľkou a jeho ničím nepreukázanému vzťahu k spoločnosti UNISEK zaujal jasné stanovisko (bod 85 rozsudku krajského súdu). Kasačný súd je toho názoru, že ďalšie dokazovanie údajného pracovnoprávneho vzťahu nebohého X. N. s UNISEK nebolo povinnosťou správcu dane a k ničomu, pre vec relevantnému, by neviedlo, pretože ani existencia takéhoto pracovnoprávneho vzťahu by nepreukazovala oprávnenie L. J. konať za

UNISEK na písomnej plnej moci nie je úradne overený, konateľ spoločnosti v oficiálnom administratívnom postupe pred správnym orgánom jej udelenie popiera a zároveň niet iných dôkazov, ktoré by potvrdzovali existujúce oprávnenie fyzickej osoby (L. J.) konať za spoločnosť, nie je možné pripísať konaniu takejto fyzickej osoby právne účinky pre spoločnosť.

UNISEK. 24. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že sa krajský súd nevysporiadal s predloženým originálom osvedčenia zo dňa 16. 11. 2015 o registrácii spoločnosti UNISEK pre DPH v Bulharsku, toto tvrdenie celkom nezodpovedá skutočnosti, nakoľko krajský súd vyhodnotil tento doklad v okolnostiach prípadu ako pochybný, pričom mal k dispozícii len v spise založenú neoverenú fotokópiu tohto dokladu. Poukázal na to, že podobne ako v splnomocnení pre L. J. aj v predmetnom osvedčení je v názve spoločnosti UNISEK uvedená chyba v označení jej právnej formy (namiesto skratky EOOD sa uvádza OOD), pričom ani autenticitu tohto osvedčenia si sťažovateľka neoverila priamo u deklarovaného odberateľa. Fakt, že toto

Skutočnosť, že tak neurobil, však nerobí preskúmavané rozhodnutie a ani rozsudok krajského súdu nezákonným, pretože bez ohľadu na výsledok takéhoto overovania by zostali pochybnosti o jedinečnosti osvedčenia a najmä pochybnosti o oprávnení osôb konajúcich za

Krajský súd tiež úplne dôvodne upozornil na to, že sťažovateľka vystavovala spoločnosti faktúry za dodávky vždy v hodnote tesne do 5.000 eur, v dôsledku čoho bolo možné ich uhradiť v hotovosti. Bezhotovostnou platbou by pritom bolo jednoducho možné identifikovať platiteľa, čo mohlo slúžiť ako autentické prepojenie sťažovateľky so spoločnosťou UNISEK.

26. Kasačný súd sa z uvedených dôvodov zhoduje so správnym súdom v tom, že v prejednávanom prípade nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu EÚ subjektu registrovanému pre DPH v tomto štáte. Nebolo pochýb o tom, že sťažovateľka dojednala dodávky tovaru s osobami, ktoré sa prezentovali ako zástupcovia bulharskej spoločnosti UNISEK, ani že tovar odovzdala týmto osobám na prepravu vozidlami s bulharskými evidenčnými číslami.

v daňovom konaní ukázalo, L. J. pri jednaní so sťažovateľkou a jej manželom plnil pokyny osoby menom X. N., pričom nemal žiadne priame spojenie s osobou konateľa spoločnosti UNISEK, ktorý udelenie plnej moci menovanému na konanie v mene spoločnosti ako aj obchodovanie so sťažovateľkou poprel a dovolával sa zneužitia mena spoločnosti.

UNISEK. V skutočnosti stojí na jednej strane viacero úkonov tej istej osoby, ktorá sa sťažovateľke prezentuje ako zástupca spoločnosti a predkladá o tom splnomocnenie bez overenia podpisu osoby oprávnenej plnú moc udeliť, a na druhej vyjadrenie konateľa, že táto osoba nemá so spoločnosťou nič spoločné. Keďže nebolo preukázané, že plnú moc pre L. J. podpísal konateľ spoločnosti UNISEK, ďalej nebolo preukázané, že na prepravu tovaru použité vozidlá patrili alebo boli zabezpečené touto spoločnosťou, ani že faktúry boli zaplatené z účtu spoločnosti, možno konštatovať, že niet spoľahlivého dôkazu o tom, že sťažovateľka uzavrela zmluvu a dodala tovar spoločnosti UNISEK registrovanej pre DPH v Bulharsku.

27. Podľa rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ nič nebráni tomu, aby sa dodávateľovi zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci EÚ, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode (rozsudok SD EÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona, bod 55). Kasačný súd znovu zdôrazňuje, že dôvodom nepriznania oslobodenia od dane v prejednávanom prípade nebola účasť sťažovateľky na nedovolenom daňovom úniku (podvode na DPH) u deklarovaného odberateľa, ale nepreukázanie uskutočnenia dodávky tomuto odberateľovi, resp. inému platiteľovi dane v inom členskom štáte EÚ.

28. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti, kasačný súd konštatuje, že s?právnymi námietkami sťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde.

30. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.