10Sžfk/18/2021

1. Na základe výsledkov kontroly na dani z príjmov právnickej osoby (ďalej aj „daň“) za zdaňovacie obdobie rok 2015, vykonanej u žalobcu, vydal Daňový úrad Trnava (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutie č. 102278204/2018 zo dňa 19.11.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobcovi vyrubil rozdiel v sume

1.184.906,39 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015. Správca dane neuznal deklarované daňové výdavky žalobcu, ktoré mal vynaložiť na nákup tovaru od žalobcom deklarovaných dodávateľov - obchodných spoločností KOBA-DAYS 2015 s.r.o. (v súčasnosti IMT-EXIM s.r.o.) a DARIUM.SK, s.r.o.. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100703305/2019 zo dňa 20.03.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nepreukázal reálne dodanie fakturovaného tovaru deklarovaného na dodávateľských faktúrach a jeho prepravu od dodávateľov a následne prepravu k odberateľom, čím nepreukázal vlastnícke právo a nakladanie s tovarom. Žalovaný poukázal na to, že správca dane skúmal dodanie tovaru len vo vzťahu k dodávateľom daňového subjektu, nie k dodávateľom dodávateľa. Žalovaný dospel k záveru, že správcom dane vykonané dokazovanie je postačujúce na prijatie záveru, že daňový subjekt zaúčtoval sporné výdavky do nákladov neoprávnene, a preto sa stotožnil so správcom dane, ktorý neuznal daňovému subjektu za daňové výdavky sumu vo výške 5.388.001,42 eur a neakceptoval ním zaúčtované tržby do výnosov.

3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) dňa 13.05.2019. 4. Dňa 16.09.2020 vyhlásil krajský súd rozsudok sp. zn. 20S/74/2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorým zamietol žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

evidenčným číslom N. XXX N. (M. F.), u ktorého vykonal miestne zisťovanie. Z obsahu zápisnice z miestneho zisťovania krajský súd zistil, že M. F. tvrdenie svedkyne F. E. nepotvrdil, túto osobu nepozná, rovnako ani žalobcu. Predmetné vozidlo používa výhradne na svoje podnikateľské účely - zásobovanie potravín v Hornej Potôni a požičiava ho výhradne svojim známym na súkromné účely. Krajský súd preto žalobcom deklarované výdavky súvisiace so zabezpečením prepravy tovaru označil za nevierohodné, - preverenie tvrdení deklarovaného prepravcu žalobcu prostredníctvom poskytnutia vyjadrení sa v rámci miestneho zisťovania k predloženým faktúram od dodávateľa prepravy F. E. - PEGAZUS je čisto legitímny procesný postup. Krajský súd mal za to, že uvedeným postupom neboli nijako ukrátené procesné práva žalobcu a získané informácie je možné použiť spolu s ostatnými skutkovými zisteniami k vyhodnoteniu v ich vzájomných súvislostiach.

spornej preprave. Krajský súd mal za to, že žalobca bol oboznámený s výsledkami dokazovania doplneného v rámci vyrubovacieho konania (na návrh žalobcu) na ústnom pojednávaní u správcu dane, pričom bol oboznámený aj s výsledkami vykonaných miestnych zisťovaní. Krajský súd vyhodnotil ako zákonný postup preverenia vierohodnosti žalobcovho tvrdenia o preprave tovaru a ako v súlade s daňovým poriadkom aj informácie získané v rámci miestneho zisťovania u deklarovaného prepravcu tovaru, DÉLEA, spol. s.r.o. v dňoch 28.02.2017 a 22.03.2017, v zmysle ktorých konateľ tohto prepravcu, Karol Dégner, nepotvrdil vystavenie žalobcom predkladaných, tam uvedených dodacích listov od deklarovaného prepravcu, - namietané nedodržanie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonného prerušenia, resp. z dôvodu jej prerušenia bez zákonného dôvodu, (pretože podľa názoru žalobcu nešlo o kontrolu zahraničných závislých osôb, keďže všetky subjekty dotknuté daňovou kontrolou v tomto prípade sú tuzemskými subjektami) nie je dôvodné.

Osobitný režim pri prerušení daňovej kontroly v prípade zahraničných závislých osôb v zmysle tretej vety § 46 ods. 10 daňového poriadku nevylučuje možnosť postupu podľa prvej a druhej vety § 46 ods. 10 daňového poriadku,

Krajský súd uviedol, že odpoveď na túto otázku je vo vzťahu k uznateľnosti nepreukázaných nákladov žalobcu irelevantná, - pokiaľ žalobca namietal nedoplnenie dokazovania vykonaním opakovaných výsluchov svedkov - bývalého konateľa žalobcu F. E. a bývalého konateľa spoločnosti KOBA-DAYS

- ako nedôvodnú vyhodnotil námietku neprimeraného prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, keď žalobca mal podľa jeho názoru vyčerpať svoje dôkazné bremeno predložením daňových dokladov deklarujúcich nákup predmetných tovarov od deklarovaných

Na základe vykonaného dokazovania v rámci preverovania deklarovaných zdaniteľných plnení a daňových výdavkov nebola zistená ich reálna ekonomická kauza, a to i s prihliadnutím na nemožnosť zistenia pôvodu tovaru a na zistenie fiktívneho pohybu tovaru. Krajský súd konštatoval, že správca dane a žalovaný, s využitím spolupráce dožiadaných daňových úradov a maďarskej daňovej správy, vykonali rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia žalobcom deklarovaného základu dane za kontrolované zdaňovacie obdobie dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015, ako aj súvisiacich zdaniteľných plnení pre účely preverenia nároku na odpočet dane (DPH) za jednotlivé mesačné zdaňovacie obdobia roku

- z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o preukázateľne vynaložených výdavkov za prijaté sporné plnenia od deklarovaných dodávateľov DARIUM.SK, s.r.o. a KOBA-DAYS 2015 s.r.o., na základe ktorých si žalobca uplatnil daňové výdavky znižujúce základ dane z príjmov za kontrolované zdaňovacie obdobie, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom, - odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti podľa daňového poriadku, žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku ani práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

A) Kasačná sťažnosť 6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) SSP a žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Dodanie tovaru bolo potvrdené za odberateľa B.. L.. - správca dane v rámci daňovej kontroly overil, že: · tovar od dodávateľa DARIUM.SK, s.r.o. prevzal žalobca a následne ho dodal odberateľovi COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, · žalobca za tovar zaplatil dodávateľovi a odberateľ zaplatil za tovar žalobcovi, · prepravu tovaru zabezpečil a uhradil žalobca (faktúry za prepravu tovaru boli predložené prepravcom a svedkyňa F. E. potvrdila uskutočnenie zdaniteľných plnení medzi dodávateľom (DARIUM.SK, s.r.o.) a žalobcom a potvrdila, že predmetné prepravy vykonal jej muž G. E., - krajský súd preto nesprávne právne posúdil otázku materiálnej stránky dodania tovaru žalobcom, keď sa stotožnil s názorom žalovaného, ktoré vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu dodávok spoločnosťou DARIUM.SK, s.r.o., - inštitút výsluchu svedka a inštitút miestneho zisťovania majú stanovené vlastné podmienky a postupy, ktoré nie je možné aplikovať na iné inštitúty daňového poriadku.

zákonným spôsobom. Takýto postup správcu dane, ktorým v skutočnosti vykonávané výsluchy svedkov boli zastierané miestnym zisťovaním, nemá oporu v zákone. Úkony miestneho zisťovania nemožno zamieňať za úkony výsluchu svedka, ktorých postup a s ním súvisiace procesné práva a povinnosti sťažovateľa, vypočúvaných svedkov a správcu dane sú osobitne upravené v § 25 daňového poriadku. Sťažovateľ má právo byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky a z tohto dôvodu je správca dane povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt. Sťažovateľ nemal možnosť klásť otázky vypočúvaným svedkom, nakoľko správca dane nazval tieto úkony miestnym zisťovaním.

Správca dane nepochopiteľne žiadal od F. E. dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keď ako svedok mala potvrdiť alebo vyvrátiť skutočnosti tvrdené žalobcom a nie predkladať dôkazy, - informácie získané od M. F. a L. N. nevzbudzujú v konkrétnom prípade pochybnosti o pravdivosti tvrdení sťažovateľa. Z výpovede M. F. nie je možné vyvodiť, že by sa jeho vozidlo nemohlo dostať do dispozície F. E.. Tiež správca dane sa uspokojil s tvrdením L. N., že pečiatka na dokladoch preukazujúcich prepravu nepatrí jeho spoločnosti, hoci bolo zrejmé, že spoločnosť používa viac druhov pečatí, - judikatúra [nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd SR“) sp. zn. I. ÚS 30/2018] pritom vyžaduje od správcu dane nielen vyvolanie pochybností vo vzťahu k tvrdeniam daňového subjektu, ale aj preukázanie rozhodných skutočností ohľadom neplnenia povinností daňového subjektu, čo sa v danom prípade nestalo.

Sťažovateľ taktiež uviedol, že neboli splnené zákonné predpoklady na prerušenie daňovej kontroly, keďže nešlo o zahraničné daňové subjekty, - krajský súd nesprávne právne posúdil otázku, či rozhodnutie žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, lebo žalovaný nesprávne posúdil unesenie dôkazného bremena žalobcom a žalovaný neprihliadol na skutočný obsah právneho úkonu rozhodujúceho pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, najmä na dôkazy preukazujúce faktické dodanie tovaru na dodacích listoch. Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že dodacie listy k jednotlivým faktúram boli podpísané zástupcami kupujúceho - žalobcu a predávajúceho DARIUM.SK, s.r.o. a KOBA - DAYS 2015 s.r.o.

tovaru. Z rozhodnutia krajského súdu nie je ani zrejmé, akými úvahami sa krajský súd riadil, keď nevysvetlil, ako sa vysporiadal s dĺžkou trvania daňovej kontroly, keď na jednej strane považoval prerušenie daňovej kontroly za zákonné a na druhej strane fakty svedčiace o faktickom neprerušení daňového konania úplne ignoroval. Sťažovateľ mal za to, že napadnutý rozsudok krajského súdu trpí vadou nedostatočného odôvodnenia a porušuje právo sťažovateľa

vyjadreniach.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 10Sžfk/18/ 2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 10. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 11. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol

rozsudok

krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 1.184.906,39 eur na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2015. Predmetom napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorých zákonnosť bola preskúmaná krajským súdom, bolo vyrubenie rozdielu dane z príjmov právnickej osoby, keď správca dane mal za to, že sťažovateľ si neoprávnene zaúčtoval do nákladov sumu vo výške 3.841.240,14 eur na základe faktúr vystavených deklarovanými dodávateľmi KOBA-DAYS 2015 s.r.o. a DARIUM.SK, s.r.o. Správca dane a žalovaný prijali záver, že sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno a dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi v daňovom konaní nepreukázal. 12. Primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

14. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 16. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

18. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

20. Podľa § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú zdaniteľné výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

. . . 22. Kľúčovou otázkou v konaní bolo, či orgány verejnej správy zabezpečili zákonné a dostatočné dôkazy na to, aby sťažovateľovi vyrubili rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2015 v sume 1.184.906,39 eur. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie krajského súdu ohľadom neunesenia dôkazného bremena sťažovateľa, pričom tvrdil, že dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov (vrátane prepravy a úhrady) preukázal v daňovom konaní. Správca dane podľa sťažovateľa vykonanými dôkazmi nespochybnil skutočnosti tvrdené sťažovateľom a neoprávnene vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2015.

23. Je nesporné, že sťažovateľ podal daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015, v ktorom uviedol výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 5.581.482,- eur a náklady na hospodársku činnosť vo výške 5.570.287,-. Ako daňové výdavky si sťažovateľ uplatnil náklady predstavujúce nákup tovaru od dodávateľa KOBA-DAYS 2015 s.r.o. (vo výške 3.841.240,14 eur) a od dodávateľa DARIUM.SK, s.r.o. (vo výške 1.546.761,28 eur). Tieto výdavky správca dane neuznal ako daňové výdavky v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, a to z dôvodu ich nepreukázateľnosti zo strany sťažovateľa.

Správca dane je v takomto prípade v daňovom konaní a následne aj v samotnom rozhodnutí povinný identifikovať konkrétnu skutočnosť, ktorá spochybňuje pravdivosť, úplnosť a správnosť predložených dokladov. Pokiaľ správca dane unesie svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam, je na daňovom subjekte, aby preukázal pravdivosť svojich tvrdení ako aj vierohodnosť a správnosť svojich účtovných dokladov vo vzťahu k spochybneným tvrdeniam. V tomto prípade daňový subjekt tieto skutočnosti preukazuje spravidla inými dôkaznými prostriedkami než už predloženými účtovnými dokladmi (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Afs/37/2011 zo dňa 14.07.2011, ktorého závery sú aplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave).

26. Sťažovateľ na podporu svojich tvrdení v rámci daňovej kontroly predložil najmä objednávky tovaru, vystavené faktúry ako aj podpísané dodacie lity. Dodávateľsko odberateľské vzťahy medzi dodávateľskými spoločnosťami a sťažovateľom potvrdil aj konateľ dodávateľskej spoločnosti, člen predstavenstva odberateľa, ako aj označený prepravca F. E..

28. Kasačný súd sa musel stotožniť s námietkou sťažovateľa, ktorý správne poukázal na to, že F. E. mala počas daňovej kontroly postavenie svedka a ako svedok mala povinnosť vypovedať o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa zdaniteľných obchodov a sťažovateľa. Svedok vypovedá o skutočnostiach, ktoré sám vnímal priamym a bezprostredným pozorovaním skutočnosti. Jeho úlohou, či povinnosťou nie je tieto skutočnosti preukazovať, ako to uvádza správca dane. Naopak je práve úlohou správcu dane, aby vyhodnotil vierohodnosť a relevantnosť svedeckej výpovede.

daní. 31. Podľa § 39 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia. 32.

33. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. 34.

. Počas miestneho zisťovania boli správcovi dane okrem iného predložené dodacie listy, pričom správca dane zistil, že niektoré dodacie listy sa nezhodujú s dodacími listami, ktoré mal správca dane k dispozícii (nezhodovali sa pečiatky, prípadne vzhľad), - miestne zisťovanie zo dňa 22.03.2017 u daňového subjektu DÉLEA, spol. s.r.o., ktorého sa zúčastnil konateľ tejto spoločnosti L. N.. Predmetom miestneho zisťovania bolo vyjadrenie konateľa spoločnosti L. N. k otázkam správcu dane v súvislosti s preverením dodávateľsko- odberateľských vzťahov so spoločnosťou KOBA-DAYS 2015 s.r.o., - miestne zisťovanie zo dňa 26.10.2018 u daňového subjektu M. F., ktorého predmetom bolo preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov M. F. za 01.štvrťrok 2015.

35. Je zrejmé, že počas miestnych zisťovaní dňa 22.03.2017 a dňa 26.10.2018, osoby zúčastnené pri miestnych zisťovaniach (M.) uvádzali relevantné skutočnosti týkajúce sa deklarovaných obchodov, ktoré mali vzniknúť medzi dodávateľskými spoločnosťami a

36. Ako už bolo uvedené vyššie, svedok je osoba, ktorá vypovedá o dôležitých okolnostiach, ktoré sú jej známe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či túto osobu správca dane ako svedka označí, resp. či táto osoba bola správcom dane predvolaná ako svedok na vypočutie.

37. Podľa názoru kasačného súdu, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe, ide o výsluch svedka. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril podmienky pre realizáciu práva sťažovateľa upraveného v § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, čím mu znemožnil vykonávať jeho procesné práva. Nakoľko správca dane premietol informácie získané z „miestnych zisťovaní“ do protokolu o daňovej kontrole a tieto použil ako podklad na rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnických osôb, kasačný súd konštatuje, že takýto postup správcu dane mal priamy dosah na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Keďže sa žalovaný stotožnil s názorom správcu dane a prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, rovnakou vadou trpí napadnuté rozhodnutie žalovaného.

rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/22/2016 zo dňa 12.07.2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/7/2018 zo dňa 20.08.2019). 39. Kasačný súd opätovne poukazuje na to, že M. F. a L. N. sa vyjadrovali k preprave tovaru, ktorý mal byť predmetom transakcií medzi deklarovanými dodávateľmi a sťažovateľom. Uvádzali tak skutočnosti týkajúce sa obchodno-dodávateľských vzťahov, ktoré sa priamo týkali sťažovateľa. Vzhľadom na to, že správca dane vykonal tieto úkony ako miestne zisťovania a v priebehu daňovej kontroly nevyrozumel sťažovateľa o výsluchu uvedených osôb, ktoré vystupovali pred správcom dane nepochybne v postavení svedka, sťažovateľovi odňal možnosť byť prítomný pri ich výsluchu a klásť im otázky, čím mu nevytvoril podmienky pre realizáciu práva podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku a tento postup správcu dane mal priamy dosah na zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

42. V ďalšom konaní žalovaný zohľadní vyslovený právny názor a bude postupovať primeraným procesným spôsobom. Žalovaný je viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.