10Sžfk/20/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200156.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3S/16/2018
- IČS
- 8018200156
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: E. O., s miestom podnikania: Nová Lesná 5, 059 86, IČO: 35117982, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44250029, voči žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102530920/2017 zo dňa 7. decembra 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 3S/16/2018-94, zo dňa 27. septembra 2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8018200156.3 takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nepriznáva účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 100777689/2017 zo dňa 3. mája 2017 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“). Týmto rozhodnutím vyrubil podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi rozdiel dane v sume 23.683,48 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012. Tento svoj záver oprel o protokol z daňovej kontroly č. 20642892/2015 zo dňa 10. augusta 2015, podľa ktorého pri dodávke služieb od spoločnosti ECONTEC, s.r.o., fakturovaných: · fa. č. 058/2012, cena bez DPH 17.975,42 €, DPH 3.595,08 €, predmet fakturácie: stavebné práce na základe objednávky na stavbe Diaľnica D1 Jánovce-Jablonka 1. úsek za obdobie 10/ 2012, · fa. č. 059/2012, cena bez DPH 12.000,- €, DPH 2.400,- €, predmet fakturácie: stavebné práce na základe objednávky na stavbe Diaľnica D1 Dubná Skala - Turany za obdobie 10/2012, · fa. č. 060/2012, cena bez DPH 16.490,- €, DPH 3.298,- €, predmet fakturácie: stavebné práce na základe objednávky na stavbe Havarijný projekt STL plynovody Liptovský Mikuláš Paludzka za obdobie 11/2012, · fa. č. 061/2012, cena bez DPH 43.600,- €, DPH 8.720,- €, predmet fakturácie: stavebné práce na stavbe Dobudovanie stokovej siete v Aglomerách Čachtice za obdobie 11/2012, · fa. č. 062/2012, cena bez DPH 28.352,- €, DPH 5.670,40 €, predmet fakturácie: stavebné práce na stavbe Dobudovanie stokovej siete v Aglomerách Čachtice za obdobie 12/2012, neboli splnené hmotnoprávne podmienky podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej len „zákon o DPH“). Svoj záver správca dane oprel o skutočnosť, že nebolo preukázané skutočné dodanie prác dodávateľom. Správca dane tiež poukázal na to, že dodávateľské faktúry č. 058/2012, č. 059/2012, č. 060/2012, nie sú vyhotovené v súlade s § 71 zákona o DPH, nakoľko majú listinnú formu a neobsahujú IČ DPH zdaniteľnej osoby. 2. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102530920/2017 zo dňa 7. decembra 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“), v ktorej napadol aj rozhodnutie žalovaného. Vo svojej žalobe zastal názor, že sú dané dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 3S/16/2018-94, zo dňa 27. septembra 2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8018200156.3 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 191 SSP. Vo svojom odôvodnení zdôraznil, že · k námietkam žalobcu nedostatočne zisteného skutkového stavu, jednostranného hodnotenia dôkazov v neprospech žalobcu, nezákonného prenesenia dôkazného bremena zo správcu dane, porušenia procesných práv žalobcu, nekonania v súčinnosti so žalobcom je potrebné dať do pozornosti rozsiahle šetrenie správcu dane. Ten v súlade s § 44 daňového poriadku zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu daňovej kontroly, · spoločnosť ECONTEC, s.r.o. na adrese sídla neexistuje, zásielky sa vracajú s poznámkou adresát neznámy. Nepodarilo sa vypočuť konateľa tejto spoločnosti, nakoľko sa mu nepodarilo doručiť predvolanie na adresu trvalého pobytu a ani prechodného pobytu. Žalobca uviedol, že sa s konateľom dostaví na výsluch začiatkom roka 2016, čo sa nestalo. Rovnako žalobca neuviedol, kde sa konateľ tejto spoločnosti nachádza. Spoločnosť ECONTEC, s.r.o. nemala v roku 2012 žiadnych zamestnancov, · žalobca nedôvodne namietal neoboznámenie so zisteniami z daňovej kontroly. Na ústnom pojednávaní dňa 10. augusta 2015 vyhlásil, že zistenia berie na vedomie a nemá voči nim námietky. Nedostatočne zistený skutkový stav prvýkrát začal namietať až vo vyjadrení k protokolu zo dňa 5. októbra 2015. Tu aj predložil čestné prehlásenie z 24. augusta 2015, že spoločnosť ECONTEC, s.r.o. realizovala zemné práce pre žalobcu, · správca dane neporušil § 46 ods. 5 daňového poriadku, lebo o zistených pochybnostiach informoval žalobcu dňa 10. augusta 2015, · vo zvyšku odôvodnenia odkazuje na ods. 24 - 39 odôvodnenia rozsudku správneho súdu sp. zn. 6S/15/2018 zo dňa 16. apríla 2019, nakoľko v tomto rozsudku správny súd rozhodol o obdobnej veci medzi identickými účastníkmi konania.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanoviská účastníkov
5. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Navrhol v nej, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne žalobca navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že v plnom rozsahu vyhovie žalobnému návrhu. Kasačnú sťažnosť žalobca odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). V kasačnej sťažnosti žalobca poukázal na: · skutočnosť, že nie je objektívne možné, aby od neho správca dane požadoval doklady a informácie, ktoré vie objektívne predložiť len iný daňový subjekt. Dôkazy od neho vyžadované boli za mierou jeho technických, právnych, ale aj zákonných možností. Žalobca nevie ovplyvniť právnu existenciu jeho dodávateľov, resp. dodávateľov týchto dodávateľov, · vybranú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, · skutočnosť, že správca dane nepreukázal počas celého procesu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, že nedošlo k reálnym dodaniam a nepreukázal ani to, že by sa malo jednať o podvodné konanie zo strany žalobcu.
IV. Právne posúdenie kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení. 7. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 8. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 9. Kasačný súd následne preskúmal rozsudok správneho súdu, kasačnú sťažnosť žalobcu a vyjadrenie žalovaného. Uvedené posúdil a prišiel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.
IV. I. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v účinnom znení (ďalej len „Ústava“) každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ ... Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
IV. II. Posúdenie kasačných námietok
10. V zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku bol žalobca povinný v daňovom konaní preukázať skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane. Takouto skutočnosťou je aj hmotnoprávna podmienka potrebná na odpočet dane upravené v § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, a to reálne dodanie služby.
11. Spôsob, akým mal žalobca túto skutočnosť preukázať, nie je v daňovom poriadku stanovený. Z tohto dôvodu aj so zreteľom na čl. 2 ods. 3 Ústavy môže žalobca poskytnúť akékoľvek právnym poriadkom pripustené skutočnosti preukazujúce reálne dodanie služby.
12. Kasačný súd pripomína, že pre účely odpočítania DPH nestačí len zdokladovať vykonané práce. Je potrebné preukázať, že tieto práce vykonal dodávateľ, respektíve jeho subdodávatelia. Podmienka dodania služby je vyjadrená priamo v § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, kde sa uvádza, že služby sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané.
13. Rovnako ako správny súd, aj kasačný súd mal výrazné pochybnosti o tom, že fakturované služby boli aj reálne dodané spoločnosťou ECONTEC, s.r.o. Žalobca svoju obranu v kasačnej sťažnosti postavil na tom, že nemôže zodpovedať za svojho dodávateľa.
Vo svojej podstate však nijakým spôsobom neprezentoval, z akých skutočností vyplýva dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou ECONTEC, s.r.o. Rovnako ani nenapadá konkrétne závery správneho súdu, ktoré spochybňujú dodanie služieb touto spoločnosťou.
14. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti tvrdí, že nebolo v možnostiach preukázať, že služby skutočne dodala spoločnosť ECONTEC, s.r.o., mal minimálne zdôvodniť, prečo je tomu tak. V tomto ohľade je tiež nutné upriamiť pozornosť na to, že žalobca bol v roku 2015 so spoločnosťou ECONTEC, s.r.o. v kontakte, nakoľko predložil ako prílohu svojho vyjadrenia z 5. októbra 2015 aj čestné vyhlásenie tejto spoločnosti z 24. augusta 2015. Z tejto skutočnosti vyplýva, že zatiaľ čo pre správcu dane bola spoločnosť ECONTEC, s. r. o. nekontaktná, žalobca s ňou bol schopný komunikovať. Je preto otázne, prečo žalobca nepomohol zabezpečiť výpoveď konateľa, prípadne iné doklady od tejto spoločnosti preukazujúce dodanie fakturovaných služieb. Tieto všetky skutočnosti vrhajú na fakturované služby žalobcovi spoločnosťou ECONTEC, s.r.o. obrovské pochybnosti o reálnom uskutočnení predmetných služieb touto spoločnosťou.
15. K námietke žalobcu, že správca dane nepreukázal, že zo strany spoločnosti ECONTEC, s.r.o. neprišlo k dodávke fakturovaných služieb, kasačný súd uvádza, že správca dane ani takúto povinnosť nemá. V zmysle § 24 ods. 1 takúto povinnosť mal žalobca, ktorý pre účely vyrubovacieho konania bol v postavení nositeľa dôkazného bremena. Správca dane v súlade s § 24 ods. 2 daňového poriadku len vedie dokazovanie, avšak v zmysle ods. 1 zodpovedný za preukázanie skutočností je daňový subjekt, teda žalobca.
16. Pri posudzovaní vykonaného dokazovania správcom dane sa kasačný súd stotožňuje s konštatáciou správneho súdu, že správca dane vykonal v danej veci dostatočné zisťovanie. 17. Vo vzťahu k judikatúre uvádzanej v kasačnej sťažnosti kasačný súd poznamenáva, že rozsudok správneho súdu nie je v rozpore s touto judikatúrou. K prvému výňatku z tejto judikatúry správny súd poukázal napríklad na to, že spoločnosť ECONTEC, s.r.o. nedisponovala v roku 2012 žiadnymi zamestnancami. Tento výňatok pritom hovorí o zamestnancoch ako jednom z kritérií pre preukázanie reálnosti dodávky. Druhý výňatok sa týka podvodu. V danom konaní však predmetom posudzovania nie je daňový podvod, ale nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty.
18. Kasačný súd dáva do pozornosti, že podaná kasačná sťažnosť je pomerne všeobecná. Kasačný súd v nej nevzhliadol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že správny súd vec vo svojom rozsudku vec nesprávne právne posúdil.
19. Kasačný súd zároveň uvádza, že pri posudzovaní predmetnej veci bral do úvahy aj závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžfk/9/2020, zo dňa: 14. apríla 2021, ECLI:SK:NSSR:2021:8018200148.1, kde sa riešila obdobná vec medzi rovnakými účastníkmi súdneho konania. Kasačný súd však na tento rozsudok priamo neodkazoval, nakoľko táto vec sa týkala iných dodávateľov, ako bola spoločnosť ECONTEC, s.r.o.
IV. III. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
20. Kasačný súd s ohľadom na všetky skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 21. Nad rámec kasačnej sťažnosti neuniklo pozornosti kasačného súdu, že podanou žalobou žalobca napádal tri rozhodnutia žalovaného. Kasačnému súdu nie je zrejmé, prečo podateľňa správneho súdu zapísala samostatne na konanie pred správnym súdom vec týkajúcu sa len rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ má správny súd za to, že napádané rozhodnutia žalovaného v jednej žalobe by mali byť prejednané zvlášť, mal by rozhodnúť o vylúčení veci v súlade s § 66 SSP a uvedené riadne odôvodniť. Pokiaľ však správny súd rozdeľuje veci už v podateľni bez dodržania procesného postupu upraveného v § 66 SSP, takáto činnosť správneho súdu vyvoláva pochybnosti o hospodárnosti konania a navodzuje dojem, že cieľom takéhoto postupu je len zvyšovanie výkonnosti jednotlivých sudcov. Kasačný súd je presvedčený, že správny súd by sa mal do budúcna zdržať takéhoto konania. 22. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhou vetou SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané. 23. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 22. júla 2022