10Sžfk/2/2021

1. Žalobca mal ako hlavnú podnikateľskú činnosť nákup tovaru, a to motorovej nafty za účelom predaja konečnému spotrebiteľovi, resp. iným prevádzkovateľom živnosti. 2. Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok (ďalej aj ako len „správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu na dani z pridanej hodnoty za júl 2017 v období od 22. 11. 2017 do 7. 11.

3. Správca dane posudzoval dodanie tovaru žalobcovi od dvoch dodávateľov, a to AT- INVEST, spol. s r. o., (ďalej ako „AT-INVEST“) a SLOVAKIA HOLDING, s. r. o. (ďalej ako „SLOVAKIA HOLDING“) , pričom prijal tieto závery: 4. Žalobca deklaroval nasledovný priebeh posudzovaných obchodov s AT- INVEST.

AT-INVEST predal naftu v objeme rovnakom, ako ju nakúpil, naspäť žalobcovi. Potom AT-INVEST v júni 2017 jednou faktúrou a v júli 2017 dvomi faktúrami (posudzovanými v tomto konaní) účtoval žalobcovi cenu za túto naftu. Účelom tejto transakcie podľa žalobcu bolo zabezpečiť si na svoje obchody dostatočné finančné prostriedky, ktoré sám nemal, a poskytol mu ich AT-INVEST.

nemal na takú činnosť príslušné povolenie, · 15. 6. 2017 bolo pred colným orgánom deklarované, že vlastníkom nafty je žalobca, takže 14. 6. 2017 nemohla byť táto nafta vo vlastníctve AT-INVEST, · žalobca teda AT-INVEST nefakturoval dodanie tovaru, ale dodanie ceny; nedošlo k dodaniu tovaru, ale len k finančnej operácii.

boli doručené jednotlivé poštové zásielky (keď podľa zistení správcu dane bol už vtedy nekontaktný), · žalobca si nepreveril, že povolenie vydané colným úradom pre SLOVAKIA HOLDING má starú adresu sídla tejto spoločnosti, · SLOVAKIA HOLDING bol dlžníkom na zdravotnom poistení a bol vedený v zozname osôb, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie na dani z pridanej hodnoty.

8. V podanej žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje vo výroku uvedenie ustanovenia, podľa ktorého mu bola uložená povinnosť zaplatiť rozdiel na dani a v akej súvislosti. Daňové orgány neskúmali, či došlo k oprávneniu fakticky nakladať s tovarom ako vlastník na AT-INVEST, keď pojem nakladania s tovarom ako vlastník je autonómny pojem zákona nezávislý od chápania Občianskeho zákonníka. Žalobca nadobudol tovar (naftu) od spoločnosti CORAL (Singapur), čo nebolo spochybnené, následne dodal tovar AT-INVEST, a od tejto ho spätne odkúpil na základe ustanovenia zmluvy ukladajúcej mu takúto povinnosť. Záver, že nedošlo k dodaniu tovaru, ale k poskytnutiu finančných prostriedkov, neobstojí, pričom správca dane dokazovanie v tom smere, kedy AT-INVEST nadobudol možnosť fakticky nakladať s tovarom ako vlastník, nevykonal. Žalobca ďalej pripomína, že žalovaný, kontrolujúc AT-INVEST, dospel k záveru tvrdenému v žalobe žalobcom.

Napokon namietal, že výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje rozhodnutie o nákladoch správy daní podľa § 12 Daňového poriadku. 11. Krajský súd (správny súd) napadnutým rozsudkom správnu žalobu zamietol.

12. Potvrdil dôvodnosť pochybností správcu dane o dodaní tovaru AT-INVEST žalobcovi, pretože AT-INVEST nemá príslušné verejnoprávne povolenie pre obchodovania s naftou; v rozpore s predloženou zmluvou, keď naftu mal nadobudnúť najprv AT-INVEST, túto naftu v skutočnosti nadobudol žalobca (dodávateľ nafty naftu fakturoval žalobcovi, nie spoločnosti AT-INVEST); žalobca následne túto naftu colne deklaroval; vyfakturovaná bola cena nafty, nie nafta samotná - dodať však možno len tovar, nie však cenu. Samotný žalobca potvrdil, že išlo o finančné plnenie a nie o dodávku tovaru. Uvedená konštrukcia nedávala pre žalobcu žiaden ekonomický zmysel.

13. Pokiaľ ide o spoločnosť SLOVAKIA HOLDING, žalobca podľa správneho súdu nepreukázal, že tovar dodala práve táto spoločnosť, ktorá bola uvedená na faktúre. Spoločnosť bola počas daňovej kontroly nekontaktná, osobu konajúcu za spoločnosť nevedel žalobca identifikovať, z predložených dokladov (napr. stáčací list) nevyplýva, kto presne mal tovar dodať alebo kto realizoval vykládku a nakládku tovaru. Krajský súd uzavrel, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie DPH, a správca dane preto ani nemusel preukazovať podvodné konanie.

15. Pokiaľ ide o absenciu výroku o náhrade nákladov daňového konania, s touto sa skutočne žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Na druhej strane, nejde o podstatnú vadu napadnutého rozhodnutia, keďže zákonné podmienky podľa § 12 a § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku na zahrnutie takéhoto výroku do rozhodnutia správcu dane neboli splnené, lebo žiadne náklady nevznikli. Aj inak výrok rozhodnutia správcu dane, poukazujúci na § 68 ods. 5 Daňového poriadku, a nie aj na hmotnoprávne normy uvedené v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, obstojí.

16. Žalobca (sťažovateľ) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Uplatňuje v nej dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) Namieta, že výrok rozhodnutia správcu dane neobsahuje rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní, čo narúša právnu istotu žalobcu. Rovnako neuvedenie hmotnoprávnych noriem, ktoré mal žalobca porušiť, je nedostatkom rozhodnutia správcu dane. 17. Pokiaľ ide o transakciu s AT-INVEST argumentoval, že nafta, ktorá bola jej predmetom, nikdy neopustila colný sklad, a teda obchod sa neuskutočňoval v daňovom voľnom obehu, čo znamená, že AT-INVEST nemusel mať príslušné verejnoprávne oprávnenie, lebo naftu neuvádzal do takéhoto obehu. V prípade transakcie posudzovanej v tejto veci nešlo o distribúciu minerálneho oleja podľa § 25b ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, lebo počas toho, ako bola vlastníkom nafty spoločnosť AT-INVEST, nedošlo k pohybu (vyňatiu) nafty mimo daňový sklad. 18. Sťažovateľ poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), ktorá zdôrazňuje, že pre výklad pojmu „dodanie tovaru“ postačuje faktické oprávnenie nakladať s ním ako vlastník, nie prevod vlastníckeho práva podľa vnútroštátnych predpisov. Podľa zmluvy z 18. 5. 2017 je však odberateľ (AT-INVEST) oprávnený do momentu spätnej kúpy nafty dodávateľom (žalobcom) disponovať s predmetnou naftou; AT-INVEST si zachovával dispozíciu s naftou aj v prípade zániku zmluvy; sťažovateľ bol prioritným, nie však jediným možným odberateľom nafty, ktorá sa mala spoločnosťou AT-INVEST spätne predať sťažovateľovi - táto spoločnosť ju teda mohla predať aj inému odberateľovi. 19. Pokiaľ ide o dodávateľa SLOVAKIA HOLDING, tak správca dane založil svoje závery o absencii splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH výlučne na základe porušení zákona týmto dodávateľom a jeho nekontaktnosti, čo však podľa sťažovateľa nepostačuje. Sťažovateľ za tieto porušenia nezodpovedá. Správa dane nespochybnil dodanie tovaru ani jeho použitie sťažovateľom na výstupe. 20. Ďalej sťažovateľ argumentuje, že konajúce daňové orgány implicitne naznačovali zneužitie práva na jeho strane podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Dôkazné bremeno o tom však ležalo na daňových orgánov, ktoré ho neuniesli. 21. Dodávateľ sťažovateľovi predložil povolenie mu vydané na distribúciu pohonných látok, jednal s ním v dobrej viere a overoval si tie skutočnosti, ktoré si overiť mohol. Hĺbkové preverovanie jeho dodávateľa je v kompetencii daňových orgánov. 22. Sťažovateľ požaduje zmenu napadnutého rozsudku krajského súdu, zrušenie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia správcu dane, vrátenie veci na ďalšie konanie správcovi dane a trovy konania. Alternatívne požaduje len zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu s vrátením veci na ďalšie konanie tomuto súdu. 23. Žalovaný uviedol, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 24. Podaním doručeným kasačnému súdu dňa 11. júla 2022 sťažovateľ poukázal na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora, a to konkrétne na rozsudok vo veci Kemwater ProChemie.

III. A

30. Z administratívneho spisu je zrejmé, že obchodný model medzi sťažovateľom a AT- INVEST mal podľa zmluvy medzi nimi uzavretej spočívať v tom, že: (i) sťažovateľ kúpi naftu pre AT-INVEST a zabezpečí s tým spojené colné formality a uskladnenie nafty; (ii) AT-INVEST sťažovateľovi na to poskytne zálohu; (iii) sťažovateľ po nákupe nafty pre AT- INVEST túto naftu spätne kúpi od AT-INVEST. Na podporu tejto schémy sa v spise nachádzajú: (i) zmluva z 18. 5. 2017, uzavretá medzi sťažovateľom a AT-INVEST; (ii) faktúra na zálohovú platbu od AT-INVEST pre sťažovateľa; (iii) faktúry (2 za mesiac júl 2017) za naftu dodanú spoločnosťou AT-INVEST pre sťažovateľa.

32. Konajúce daňové orgány rovnako uviedli, že sťažovateľ podľa dokladov nadobudol naftu najprv sám. Na podporu uvedených tvrdení sa však v spise nenachádzajú žiadne dokumenty, a to ani faktúry alebo iné dokumenty, na ktoré sa odvolávajú daňové orgány, a ktoré majú dokumentovať priebeh obchodov medzi sťažovateľom a jeho dodávateľom z tretieho štátu. Na strane druhej je však potrebné uviesť, že sťažovateľ nijako nespochybňoval nadobudnutie tovaru (nafty) od spoločnosti CORAL, pričom túto skutočnosť sám tvrdil.

34. Vo vzťahu k zodpovedaniu otázky, či konkrétna osoba bola alebo nebola oprávnená nakladať s tovarom (v danom prípade s naftou) ako vlastník je potrebné pripomenúť judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej je tento pojem autonómny od vnútroštátnych pojmov súkromného práva a vzťahuje sa na „každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku“ (rozsudok vo veci Dixons Retail z 21. 11. 2013, C-494/12, bod 20; uznesenie vo veci Koela-N z 15.7.2015, C-159/14, body 37), pričom uviedol, že nie je potrebné, aby nadobúdateľ tovaru mal tento tovar fyzicky vo svojej moci alebo aby bol tento tovar jeho nadobúdateľovi fyzicky dodaný alebo fyzicky ním prijatý (uznesenie vo veci Koela-N, bod 38).

obchodného vzťahu. Simulované/fiktívne obchodné transakcie podľa európskeho práva nemôžu založiť právo na odpočítanie dane (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci EN.SA. srl, C-712/17 zo dňa 8. mája 2019, body 24 a 25). Za simulovaný/fiktívny obchod podľa európskeho práva sa považuje obchod bez materiálnej podstaty - teda najmä taký obchod, ktorého obsahom nie je reálne dodanie tovaru/poskytnutie služby (v ktorom absentuje takýto tovar alebo služba/prípadne neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník). 36. Ďalej podľa judikatúry Súdneho dvora formálne chyby na faktúre, a teda pochybnosť o splnení formálnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane, nemusia znamenať nepriznanie tohto práva, ak sú preukázané hmotnoprávne podmienky pre priznanie tohto práva (rozsudok vo veci Kemwater ProChemie z 9. 12. 2021, C-154/20, body 29 a 30). Premietnuté na daný prípad, ide o deklarované dodanie tovaru AT - INVEST dňa 14. júna 2017

. .] kvalifikácia konania ako trestného [pozn. kasačného súdu: protiprávneho, právne postihovaného; vo francúzskom originálnom znení rozsudku je použité slovo répréhensible, teda (právne) postihnuteľný] neznamená sama osebe výnimku zo zdanenia. Takáto výnimka má význam len v osobitných situáciách, keď je z dôvodu osobitných vlastností určitého tovaru alebo určitých služieb vylúčená akákoľvek hospodárska súťaž medzi zákonným a nezákonným sektorom“ (rozsudok vo veci Recolta Recycling, bod 50). Rozpor reálne uskutočneného obchodu s vnútroštátnym právom (jeho sporná právna kvalifikácia či neplatnosť podľa vnútroštátneho práva) nezakladá bez ďalšieho právo na odmietnutie práva na odpočet dane a ani posúdenie obchodu ako simulovaného/fiktívneho podľa európskeho práva (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci W. sp. z o.o., C-114/22 zo dňa 25. mája 2023, body 31 až 37, 48, 50 a 51; vo veci A.T_S_ 2003, C-289/22 zo dňa 9. januára 2023, bod 61).

39. Daňové orgány rovnako riadne posúdia, či na účely výlučne skladovania nafty, a nie jej uvádzania na trh, potreboval AT- INVEST nejaké verejnoprávne oprávnenie, alebo nie, a to vo svetle zákona č. 98/2004 Z. z. spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, a osobitne podľa jeho § 25b, na ktorý poukazoval i sťažovateľ.

40. Až po ustálení vyššie uvedených východísk bude možné posúdiť, či v danom prípade sú alebo nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty od deklarovaného dodávateľa AT-INVEST, nakoľko pokiaľ by bolo preukázané, že AT - INVEST bol oprávnený nakladať s tovarom ako vlastník znamenalo by to, že sťažovateľ nadobudol tovar od inej zdaniteľnej osoby a to konkrétne od AT - INVEST.

Dodávateľ SLOVAKIA-HOLDING 41. Vo vzťahu k tomuto dodávateľovi kasačný súd odkazuje spôsobom podľa § 464 ods. 1 SSP na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6 Sžfk 69/2020 z 27. júna 2023, ktorý sa v relevantnej časti týka toho istého dodávateľa sťažovateľa, a to spoločnosti SLOVAKIA- HOLDING, pričom skutkové, ako aj právne okolnosti danej veci sú s posudzovanou vecou

Ich záver o nesplnení podmienok na odpočet dane bol postavený na nepreukázaní skutočnosti, že predmetný tovar dodali žalobcovi práve dodávatelia uvedení na predložených faktúrach. Tento záver opreli o zistenia týkajúce sa jednak dodávateľských spoločností, [.

41. Kasačný súd pripomína, že v daňovom konaní nesie daňový subjekt dôkazné bremeno ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Preukazuje okolnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, a ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; zodpovedá za vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (§ 24 ods. 1 písm. a), c) daňového poriadku). Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, ktorý je oprávnený ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 2, 4 daňového poriadku).

42. Zatiaľ čo v prípade preukazovania vzniku práva na odpočítanie dane zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si uvedené právo uplatnil, v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä § 3 ods. 6 daňového poriadku) je dôkazné bremeno len na správcovi dane.

. .] tým, že pre ich nedostatočnú spoluprácu a nepredloženie dokladov nemohol správca dane uskutočnenie dodávok žalobcovi kontrolou preveriť. Tu treba taktiež poznamenať, že nedostatok súčinnosti v čase daňovej kontroly zo strany žalobcových dodávateľov, ktorí inak v čase sporných dodávok deklarovaným tovarom reálne obchodovali (svedčia o tom povolenia colného úradu na oprávnenie distribuovať pohonné látky), nie je takou skutočnosťou, ktorá by sama o sebe robila realizáciu dodávok žalobcovi a ním predložené doklady pochybnými z hľadiska ich správnosti či pravdivosti. Nebolo povinnosťou žalobcu v rámci daňovej kontroly preukazovať pôvod a okolnosti obehu tovaru nadobudnutého od svojich dodávateľov na im predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca, ani niesť následky nesúčinnosti dodávateľov alebo ich subdodávateľov so správcom dane.

47. Pokiaľ aj na strane žalobcových dodávateľov alebo subdodávateľov došlo k nedovolenému daňovému úniku (daňovému podvodu), nemá to bez ďalšieho za následok, že žalobcovi nepatrí právo na odpočítanie dane z predmetných dodávok, ktorých prijatie od deklarovaných dodávateľov doložil hodnovernými dokladmi a použil dodávky na ďalšie zdaniteľné plnenia. Oprávnenie odpočítať daň z tovarov určených alebo použitých na dodávky tovarov a služieb, predpísaným spôsobom uplatnenú dodávateľom, by bolo s ohľadom na zásadu neutrality DPH možné žalobcovi odoprieť v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ len v prípade, ak by sa žalobca vedome zúčastnil na takomto nedovolenom konaní alebo by ho svojou nedbalosťou pri uskutočnení obchodov umožnil. Dôkazné bremeno, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že prijaté zdaniteľné plnenia zakladajúce nárok na odpočet dane sú súčasťou daňového podvodu zo strany subjektov zúčastnených v dodávateľskom reťazci, je na strane orgánov daňovej správy.

49. Kasačný súd dodáva, že ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu ako aj SD EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06. septembra 2012, bod 49), alebo pochybnosti vo vzťahu k obchodom na jednotlivých subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie

zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a tým na neho fakticky preniesť kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).

pritom môže byť aj vedomé vystavenie faktúry s uvedením fiktívneho dodávateľa (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 53). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 03. septembra 2020, body 37, 43). 52.

42. Kasačný súd k vyššie uvedeným záverom dodáva, že závery konajúcich daňových orgánov boli postavené najmä na nekontaktnosti dodávateľa, čo nie je postačujúce. Tvrdenie o nekontaktnosti dodávateľa už počas realizácie obchodov so sťažovateľom, teda v tomto prípade v júli 2017, nemá oporu v spise. Sťažovateľ riadne predložil doklady, ktorými mal disponovať, a vykonal potrebné šetrenia, ktoré boli v jeho moci. Prípadné porušenia objektívneho práva na strane dodávateľa (neaktualizácia colného povolenia, pokiaľ ide o adresu sídla; dlhy na zdravotných odvodoch) nie je možné prenášať na sťažovateľa.

III. C

Ostatné námietky 44. Vzhľadom na skutočnosť, že o podstate veci bolo sťažovateľovi vyhovené, nebolo už potrebné sa zaoberať sa jeho ostatnými námietkami.

IV. Záver

45. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že správny súd zamietol správnu žalobu na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa uplatnený kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Z rovnakého nesprávneho právneho názoru však vychádzalo aj napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu dane, čo odôvodňuje ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Orgány verejnej správy sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). 46. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal náhradu dôvodne vynaložených trov v tomto konaní, ako aj v konaní pred správnym súdom. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na správnom súde v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. júla 2023