10Sžfk/23/2019

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal v období od 10. decembra 2014 do 21. augusta 2017 u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2014.

Rozhodnutie bolo vzhľadom na závery obsiahnuté v protokole založené na nepreukázaní tvrdeného dodania tovaru od dodávateľa DA-Trading s.r.o. 3. Správca dane v rozhodnutí poukázal na to, že vykonal preverovanie v dvoch dodávateľských reťazcoch žalobcu: · reťazec: VOLSK, s. r. o., Mliekarenská 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47239093 (ďalej len „VOLSK, s. r. o.“) › SENTOX, s. r. o., Bojnická 10, 831 04 Bratislava, IČO: 46225251 (ďalej len „SENTOX, s. r. o.“) › Fadim, s. r. o., Tomášikova 30, 821 01 Bratislava, IČO: 46895329 (ďalej len „Fadim, s. r. o.“) › DA-Trading, s. r. o. Panónska cesta 34, 851 04 Bratislava, IČO: 45722145 (ďalej len „DA-Trading, s. r. o.“); · reťazec: 4MGROUP, s. r. o., Račianska 66, 821 03 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36803286 (ďalej len „4MGROUP, s. r. o.“) › LPM CONSULTING, s. r. o., Betliarska 22, 851 07 Bratislava, IČO: 45269823 (ďalej len „LPM CONSULTING, s. r. o.“) › KCRK Company, s.

Hlavným odberateľom výrobkov je U.S_ Steel Košice, s. r. o., Vstupný areál U.S_ Steel, 044 54 Košice, IČO: 36199 9222 (ďalej aj ako „U.S_ Steel Košice“) a materská spoločnosť v Rakúsku. V kontrolovanom zdaňovacom období žalobca nakupoval zinok vo forme ingotov, ktoré spracovával na zinkové zliatiny v prenajatých výrobných priestoroch U.S_ Steel Košice. Správca dane poukázal na rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo vykonané s tým, že spoľahlivo spochybnil, že sa s deklarovaným tovarom reálne obchodovalo v obchodných reťazcoch. Preverovaním v rámci tuzemských spoločností v reťazci sa podľa neho preukázalo len deklarovanie formálnymi faktúrami a zmluvami. Dodávateľské spoločnosti nemali zamestnancov, sklady, stroje a dopravné prostriedky. Personálne prepojenie spoločností rovnakými konateľmi potvrdili pochybnosti správcu dane. Správca dane vyslovil záver, že pohyb tovaru v reťazci tuzemských spoločností sa uskutočnil len fakturačne, s cieľom uplatniť právo na odpočítanie dane z prijatých faktúr jednotlivými platiteľmi v reťazci dodávateľov a uplatňovať si takýmto spôsobom vzniknuté nadmerné odpočty.

6. Uvedené spoločnosti deklarovali prijaté zdaniteľné obchody (nákup) s úhradou v hotovosti, preto podľa správcu dane mali pravdepodobne záujem legalizovať nákup a predaj preverovaného, nelegálne zaobstaraného tovaru - zinku, alebo mali záujem vedome, v spolupráci s ostatnými zapojenými spoločnosťami, umelo fakturačne upraviť dodanie tovaru cez reťazec spoločnosti, pričom dodávky boli realizované od poľského výrobcu priamo ku žalobcovi. 7.

Company, s. r. o., DA-Trading, s. r. o., VOLSK, s. r. o. a 4MGROUP, s. r. o., podľa správcu dane preukázateľne plnili funkciu účelovo vytvorenej spoločnosti - nárazníka a fakturanta pre iné spoločnosti a činnosť uvedených spoločností nie je možné považovať za hospodársku činnosť.

V zmysle § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), výzvou č. 20730717/2015 zo dňa 26. augusta 2015 bol daňový subjekt vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich dodanie zinku od deklarovaného dodávateľa a bol aj vyzvaný na vyjadrenie sa a podanie vysvetlenia k obchodom s deklarovaným dodávateľom, k duplicite dodacích listov, k preprave, ku konkrétnym množstvám tovaru, k podmienkam dodania tovaru a podobne.

Daňová kontrola bola prerušená z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, a to v čase od 10. septembra 2015 do 29. júla 2016 a od 22. septembra 2016 do 07. augusta 2017, oznámenia o zistených skutočnostiach boli zaslané následne po zaslaní oznámenia o pokračovaní v daňovej kontrole. Po doručení odpovedí na dožiadania bol daňový subjekt oboznámený so zisteniami a úkonmi, a to Oznámením č. 103699573/2016 zo dňa 10. augusta 2016 a č. 101718943/2017 zo dňa 8. augusta 2017.

11. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100933013/2018 zo dňa 11. mája 2018 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 12. Žalovaný k odvolacím námietkam ohľadne úhrady kúpnej ceny uviedol, že bankový výpis so záznamom o úhrade protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby sa považuje za podporný dôkaz o realizácii zdaniteľného obchodu, ktorý ale nepreukazuje skutočné dodanie tovaru alebo služby tak, ako je uvedené vo faktúre. Bolo podľa neho preukázané, že preverované zdaniteľné obchody preukazujú znaky reťazovej transakcie, kde prvotný nákup je v inom členskom štáte. 13.

Z uvedeného dôvodu zaplatenie protihodnoty za tovar, ktorý mal byť daňovému subjektu dodaný, správca dane nepovažoval za dôkaz o reálnom dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom tak, ako bolo uvedené na faktúrach. 14. Podľa žalovaného správca dane netvrdil, že tovar neexistoval, ale v daňovej kontrole zistil a mal pochybnosti o deklarovanom dodávateľovi DA-Trading, s. r. o., ktorý preukazoval nákup zinku len listinnými dokladmi, pričom preverovaním správcu dane sa nepreukázalo, že táto spoločnosť zinok reálne nadobudla (nakúpila) a tento tovar následne reálne dodala daňovému

15. K nesprávnemu vyhodnoteniu výpovede svedka J.. V. V., bývalého konateľa spoločnosti DA-Trading, s. r. o., žalovaný odkázal na obsah tejto výpovede a uviedol, že v samotnej výpovedi svedka boli rozpory, keď sa vyjadril, že zinok bol dodávaný spoločnosťou Fadim, s. r. o., na základe osobných kontaktov s V. F., konateľom spoločnosti Fadim, s. r. o., pričom V. F., konateľ spoločnosti Fadim, s. r. o., vo svojej výpovedi uviedol, že J.. V. V. nikdy nevidel a ani sa s ním nestretol. Preverovaním sa vierohodnosť tvrdení J.. V. V. nepreukázala a nepotvrdila, čím nebolo preukázané reálne dodanie zinku pre žalobcu. Žalovaný zároveň poukázal na konanie J.. V. V., ktorý previedol spoločnosť DA-Trading, s. r. o., na spoločnosť SIAM FOOD, s. r. o., krátko po tom, ako správca dane začal preverovať obchod so zinkom.

17. Ing. Milan Kocúrik, konateľ spoločnosti KCRK Company, s. r. o., sa formálne vyjadril k preverovaným nákupom, avšak svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dokladmi a dôkazmi, ktoré by preukazovali reálne dodanie zinku. Podľa vyjadrenia tohto svedka všetky doklady boli odovzdané novému konateľovi spoločnosti S. P. G. A., čo podľa žalovaného nasvedčovalo účelovému konaniu bývalého konateľa previesť spoločnosť na nekontaktnú osobu s cieľom zmariť ďalšie konanie správcu dane.

19. K odvolacej námietke žalobcu o tom, že výsledok daňovej kontroly bol vopred určený, žalovaný uviedol, že správca dane, v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu daňovej kontroly, preveroval doklady predložené daňovým subjektom z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti, správnosti a preukázateľnosti, za účelom overenia splnenia zákonných podmienok stanovených pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH v kontrolovanom zdaňovacom období.

Správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. 20. K odvolacím námietkam o prerušení daňovej kontroly žalovaný poukázal na to, že prvá žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií bola zaslaná na preverenie prepravy zinku poľským prepravcom, ďalšie spoločnosti zúčastnené v reťazcoch s obchodom so zinkom boli preverované až následne. Z prijatých odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a z nových skutočností v nich uvedených, týkajúcich sa najmä neutralizácie dokladov CMR u prepravcov, vyplynula potreba ďalšieho preverovania správcu dane u sprostredkovateľov, aj objednávateľov prepráv, ktorými boli české spoločnosti. Ďalšie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií boli zaslané v súvislosti so žiadosťou o vypočutie svedka - konateľky spoločnosti VOLSK, s. r. o. a spoločnosti 4MGROUP, s. r. o., ktorá je občiankou Poľskej republiky. Ďalšie dožiadania sa týkali preverenia vykonanej prepravy tuzemským prepravcom a poskytnutia údajov z mýtneho systému. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 61 ods. 1, 4, 5

21. K odvolacím námietkam o preukázaní reálnosti dodania tovaru žalovaný uviedol, že bolo preukázané, že daňový subjekt mal nakupovať zinok od deklarovaného dodávateľa cez sieť spoločností, ktoré sú nekontaktné, nespolupracujú so správcom dane, alebo uskutočnenie obchodov nepreukázali. V reťazci obchodných spoločností dochádzalo k formálnemu vystavovaniu a odovzdávaniu dokladov, pričom rozsiahlym preverovaním správcu dane sa nepreukázalo, že jednotlivé spoločnosti s tovarom reálne fyzicky disponovali, preto týmto dodávateľským spoločnostiam z deklarovaných obchodov nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Spoločnosť DA-Trading, s. r. o., nemala právo nakladať s tovarom ako vlastník, preto nebolo preukázané, že tejto spoločnosti pri deklarovanom dodaní zinku vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o DPH.

registra. Ku všetkým prevodom spoločností došlo krátko po deklarovanom dodaní zinku a krátko po tom, ako správca dane začal preverovať dodanie zinku, čo nasvedčuje účelovému konaniu konateľa spoločnosti DA-Trading, s. r. o., ako aj konateľov nástupníckych spoločností, ktorého cieľom bolo zmarenie ďalšieho preverovania vo veci deklarovaného dodania zinku.

25. Vo vzťahu k odvolacím námietkam, že žalobca nemohol vedieť o tom, že dodávka zinku mohla byť na predchádzajúcom stupni poznačená podvodom, pretože kúpna cena nebola v danom období neobvyklá, žalovaný uviedol, že cena zinku sa podľa verejne dostupných informácií odvíja od cien na londýnskej burze. Daňovému subjektu pri dohadovaní ceny so spoločnosťou DA-Trading, s. r. o., bola cena známa. Je nepravdepodobné, že obchodná spoločnosť, ktorá nie je nijako známa a nie je výrobcom zinku, spracovateľom a ani svetovým obchodníkom, by vedela nakúpiť tento zinok v nižšej cene ako spoločnosť, ktorá zinok vyrába a s týmito komoditami obchoduje. Je nepravdepodobné, aby spoločnosť DA-Trading, s. r. o., zinok nakúpila od toho istého výrobcu z Poľska cez viaceré spoločnosti za cenu nižšiu, ako ho daňový subjekt nakúpil priamo od výrobcu.

Podľa predložených dokladov mala byť preprava realizovaná z Poľska do Košíc k daňovému subjektu. Preprava zinku mala byť objednaná švajčiarskou spoločnosťou COMET PRO AG a pravdepodobne išlo o účelové konanie s cieľom uvedenia nepravdivých údajov do prepravných dokladov CMR. Toto vyplynulo aj z odpovede Nemeckej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Národná diaľničná spoločnosť v odpovedi č. 8305/117785/ 20101/2015 zo dňa 6. júla 2015 oznámila, že trasa preverovaných vozidiel viedla z Poľska cez prechod Čirč priamo do Košíc, žiadna trasa neviedla cez Bratislavu.

27. Pri preverovaní prepravy zinku bolo zistené, že doklady CMR boli počas prepravy zinku zmenené, t. j. údaje o zasielateľovi tovaru i príjemcovi boli zmenené v rámci tzv. CMR neutralizácie. Informácia o nevyhnutnosti zmeny vstúpila do objednávok na prepravné služby, ktoré boli zaslané e-mailom, v ktorom sa uvádzalo, že vodič nesmie doklady CMR ukazovať a potvrdzovať a ani priložiť k faktúre. Šoféri mali kontaktovať cez telefón zamestnancov spoločnosti objednávajúcej prepravu. Neutralizácia má pritom znamenať účelovú, vopred dohodnutú zmenu pôvodných údajov v dokladoch CMR tak, aby bolo možné pôvodné doklady CMR následne použiť napríklad ako doklad k fiktívnym dodávkam. Prepravné doklady CMR predložené k preverovaným dodávkam zinku preto nebolo možné považovať za vierohodný dôkaz, pretože obsahujú nehodnoverné údaje a nie sú dôkazom preukazujúcim prepravu tak, ako to bolo deklarované. Predložené doklady o preprave boli posúdené podľa textu uvedeného v objednávkach k preprave, na ktorých bolo upozornenie POZOR NEUTRALIZACE!

Z vykonaných preverovaní vyplýva, že išlo o zinok, ku ktorému bolo nasimulované dodanie, a k dodaniu ktorého boli spoločnosťami v dvoch reťazcoch vyhotovované fiktívne faktúry. Týmito faktúrami bolo deklarované aj nereálne dodanie od dodávateľa švajčiarskej spoločnosti COMET PRO AG pre spoločnosť LPM CONSULTING, s. r. o., resp. pre spoločnosť SENTOX, s. r. o., ktoré mali následne dodať zinok spoločnosti KCRK COMPANY, s. r. o., resp. spoločnosti Fadim, s. r. o. a ďalším odberateľom mala byť spoločnosť DA- Trading, s. r. o., ako priamy dodávateľ, ktorý vystavil faktúry za dodávku zinku daňovému

V spoločnostiach zúčastnených na deklarovanom obchode so zinkom došlo následne k zmenám, a to krátko po deklarovanom dodaní zinku a krátko po tom, ako správca dane začal preverovať dodanie zinku, čo nasvedčuje účelovému konaniu konateľov zúčastnených spoločností. Prevody spoločností zúčastnených v reťazci na spoločného konateľa S. P. G. A., nasvedčujú účelovému konaniu bývalých konateľov spoločností, previesť spoločnosti na nekontaktnú osobu, s cieľom zmariť ďalšie konanie správcu dane. Zinok nebol daňovým subjektom obstaraný v reťazci deklarovaných tuzemských dodávateľov a obchody so zinkom neboli reálne uskutočnené, ale išlo len o fakturačné obchody. V konaní nebolo preukázané, že práve spoločnosti uvedené v prvom a druhom reťazci boli skutočnými dodávateľmi zinku.

30. Podľa žalovaného daňový subjekt/žalobca neprijal opatrenia, ktoré je možné od neho dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby sa nezúčastňoval plnení poznačených podvodom. 31. Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne na rozhodnutia C-439/04 a C-440/04. Uviedol, že nebola spochybnená samotná existencia tovaru, ale boli pochybnosti o reálnom dodaní deklarovaného tovaru. Správca dane preukázal, že daňový subjekt bol súčasťou reťazca, ktorého súčasťou boli spoločnosti, ktoré predkladali doklady, ktoré navodzovali dojem reálnych obchodných transakcií, ale v konečnom dôsledku neboli odrazom hospodárskej reality a zastierali skutočný stav. V reťazci obchodných spoločností existovalo personálne prepojenie a spoločnosti boli následne nekontaktné. Boli predkladané doklady CMR, ktoré boli neutralizované, preto ich nie je možné použiť ako vierohodný dôkaz z dôvodu, že neobsahujú hodnoverné údaje a nie sú dôkazom preukazujúcim prepravu a dodanie preverovaného tovaru tak, ako to bolo deklarované. 32. Žalovaný ďalej poukázal na dôkazné bremeno, ktoré má pri daňovej kontrole znášať daňový subjekt s tým, že správca dane nezaťažoval daňový subjekt dôkazným bremenom iných daňových subjektov, ale vykonal rozsiahle dokazovanie, zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti a prioritou bola ich pravdivosť a preukazná hodnota. Skutočnosti tvrdené a deklarované daňovým subjektom neboli potvrdené, bolo na ňom, aby predložil také dôkazy, ktoré by preukazovali ním deklarované skutočnosti, pretože dôkazné bremeno je primárne na strane daňového subjektu a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, čo v tomto prípade správca dane aj vykonal.

33. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si zároveň aj právo na náhradu trov konania. 34. Žalobca namietal neobjektívne vyhodnotenie skutočností zistených pri daňovej kontrole správcom dane a žalovaným. Podľa žalobcu prihliadli len na skutočnosti, ktoré boli v neprospech žalobcu a nevysporiadali sa so všetkým, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Pokiaľ bolo poukazované na rozpory vo výpovediach svedkov J.. V. V. a V. F., daňové orgány rozpor vo výpovediach neodstránili, iba sa účelovo priklonili k výpovedi V. F.. 35. Žalobca namietal prerušenie daňovej kontroly s tým, že daňová kontrola bola prerušená dvakrát takmer na celý rok (spolu 644 dní), žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií boli zasielané bez súvislostí, v rôznom časovom slede a opakovane. Žalobca označil trvanie daňovej kontroly a dĺžku jej prerušenia za nezákonné, svojvoľné a účelové konanie daňového úradu s cieľom predĺženia celkovej prípustnej doby daňovej kontroly.

37. Reálne dodanie od DA-Trading, s. r. o., bolo podľa žalobcu preukázané, každá objednávka bola žalobcovi oznámená, prebratá v jeho výrobných priestoroch a spracovaná, pričom tovar prešiel aj striktnou zdokumentovanou kontrolou. Nákup zinku bežne prebieha cez obchodníkov a žalobca preukázateľne nemohol vedieť, že dodávka na predchádzajúcom stupni mala byť poznačená podvodom. Spoločnosť DA-Trading, s. r. o., potvrdila dodanie zinku, predložila relevantné dôkazy a dodanie potvrdil aj konateľ pán V.. Správca dane jeho výpovede spochybnil preto, že došlo k zmene v osobe konateľa spoločnosti bez toho, aby preukázal príčinnú súvislosť medzi zmenou a daňovou kontrolou.

40. Daňové orgány opreli svoje rozhodnutia o podozrenia, pochybnosti a nepriame dôkazy a nepreukázali, že by DA-Trading, s. r. o., nebola skutočným dodávateľom tovaru. V tejto súvislosti poukázal na čl. 14 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 a na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-159/14, C-33/13, C-320/88, C-185/01, C-526/13 a C-73/

41. V obchodnej praxi sú bežné tzv. reťazové obchody s tovarom, pričom tovar je fyzicky odovzdaný od prvého k poslednému dodávateľovi v reťazci. V reťazci je uskutočnená len jedna dodávka spojená s fyzickým pohybom tovaru (pohyblivá), ostatné dodania nesprevádza pohyb tovaru (nepohyblivá dodávka). 42. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/137/2013 zo dňa 27.11.2014 a na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-277/14 v súvislosti s dôkazným bremenom daňového subjektu pri zamietnutí odpočtu DPH z dôvodu, že plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou podvodu. Daňové orgány nedôvodne a v rozpore so zákonom rozširovali dôkazné bremeno, ktoré mal pri daňovej kontrole znášať žalobca.

43. Závery daňových orgánov ohľadom ceny zinku označil žalobca za laické. Je podľa neho bežné, že dodávatelia zinku sú schopní dojednať a garantovať nižšie nákupné ceny od výrobcu, ako je možné dosiahnuť v prípade nadviazania priamych obchodných vzťahov s výrobcom. 44. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na priebeh daňovej kontroly a na obsah preskúmavaných rozhodnutí. Bolo podľa neho zistené, že zinok pochádzal od výrobcov z Poľska a nebol dodávaný v reťazci dodávateľov, pričom jednotlivé dodávky boli v tuzemsku vyložené iba raz, a to u žalobcu. Preverovaním u spoločnosti DA-Trading, s. r. o., a ďalších dodávateľov na predchádzajúcich stupňoch v obchodných reťazcoch bolo preukázané, že predmetný zinok reálne nenadobudli, nedodali ho teda spoločnosti DA-Trading, s. r. o., ako priamemu deklarovanému dodávateľovi žalobcu. Spoločnosti DA-Trading, s. r. o., nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH, a tým žalobcovi v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH nevzniklo právo na odpočítanie dane.

46. Aj keď žalobca predložil faktúry, dodacie listy a súpisy zinku, ide len o preukázanie formálnej stránky deklarovaných obchodných transakcií. Aj keď žalobca preukazoval aj úhradu kúpnych cien za dodaný tovar prostredníctvom bankových prevodov, podľa správneho súdu sú správne závery daňových orgánov, že preukázanie úhrady kúpnej ceny je podporným dôkazom, ktorý ale nepreukazuje sám o sebe reálne dodanie tovaru.

z Poľska: Huta Cynku a Huta Bukowno, spoločnosť DA- Trading, s. r. o., mala predávať zinok výlučne pre žalobcu a dodávateľov mala mať z tuzemska. Oproti tomu svedok V. F. (konateľ Fadim, s. r. o.) uviedol, že V. V. (rovnako ako ani J. B. - konateľa SENTOX, s. r. o.) osobne nepozná a nikdy sa s ním nestretol. Odstraňovanie rozporov vo výpovediach uvedených svedkov podľa správneho súdu nebolo potrebné, a to predovšetkým s ohľadom na ďalšie dôkazy (najmä dodacie listy, výsledky preverenia prepravy a podobne).

Za týmto účelom bolo potrebné preveriť aj to, či DA-Trading, s. r. o. reálne nadobudla tovar od svojich dodávateľov, tak ako to deklarovala vo svojich účtovných a daňových dokladoch. Z dôvodu potreby preverenia reálneho dodania tovaru preto správca dane pristúpil aj k prevereniu predchádzajúcich dodávateľov. Príčinná súvislosť preverovania dodania tovaru u obchodných spoločností zapojených do reťazcov s daňovou kontrolou vykonanou u žalobcu je daná tým, že správca dane preveroval, či tovar bol reálne dodaný a či mohol byť dodaný žalobcovi tak, ako to žalobca deklaroval.

50. Vo vzťahu ku spoločnostiam VOLSK, s. r. o. a 4MGROUP, s. r. o. správny súd uviedol, že bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Poľska. Dôvodom bola nekontaktnosť týchto dvoch spoločností a nekontaktnosť ich konateľky Ewa Krystyna Szcyrba. Z odpovede poľskej daňovej správy vyplynulo, že adresa pobytu konateľky, uvedená v Obchodnom registri, bola fiktívnou adresou a ani po preverovaní na adresách pobytu evidovaných v Poľsku, na ktorých by sa mala uvedená osoba zdržiavať, sa ju nepodarilo zastihnúť. Uvedená občianka Poľska sa stala konateľkou spoločností krátko pred kontrolovaným zdaňovacím obdobím, v ktorom mali byť zrealizované dodávky zinku, pričom obe spoločnosti mali vykonať vysoké nákupy v hotovosti na začiatku reťazcov.

dôkazy. 52. K prerušeniam daňovej kontroly správny súd uviedol, že žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj len „MVI“) je v zmysle Daňového poriadku a aj v zmysle judikatúry súdov akceptovaným dôvodom na prerušenie daňovej kontroly. V praxi nemožno vylúčiť prípady, že k prerušeniu daňovej kontroly môže dôjsť aj opakovane, a to preto, že nastane nový dôvod na prerušenie daňovej kontroly. Keďže z odpovedí od poľskej daňovej správy vyplynulo, že Huta Cynku ani spoločnosť ZGH Boleslaw so spoločnosťami uvedenými v obchodných reťazcoch neobchodovala, správca dane požiadal o MVI v súvislosti s informáciami, ktoré mu boli poskytnuté deklarovaným dodávateľom a žalobcom. Následne správca dane pristúpil k preverovaniu ďalších deklarovaných dodávok zinku v zistených obchodných reťazcoch, v dôsledku čoho vyvstala potreba požiadať o MVI vo vzťahu k prvým dvom obchodným spoločnostiam ako aj ku ďalším dodávateľom. Prerušenie daňovej kontroly bolo podľa správneho súdu vykonané v súlade so zákonom a správca dane žiadal o MVI v logických a aj

55. Za správne tiež považoval správny súd závery daňových orgánov vo vzťahu k preukázaniu prepravy. Preverením deklarovanej prepravy nebolo preukázané, že by bol tovar nakladaný v SR, konkrétne v Bratislave. Navyše v získaných prepravných dokladoch boli vykonané zmeny pôvodných údajov (neutralizácia). Žalobca v správnej žalobe žiadnym konkrétnym spôsobom (s odkazom na konkrétne dôkazy) nevyvracia závery daňových orgánov o nepreukázaní prepravy. Je nepochybne správna argumentácia žalobcu, že v praxi sa vyskytujú prípady reťazových obchodov s tým, že tovar sa reálne prepravuje len od prvého článku reťazca k poslednému, teda že nie je reálne vykladaný a opätovne nakladaný u jednotlivých článkov obchodného reťazca. Preukázanie obchodných transakcií medzi jednotlivými článkami reťazca, vrátane prepravy od prvého po posledný článok reťazca ale musí byť nepochybne preukázané, čo v prejednávanej veci nebolo. Taktiež aj prepravu môže potom zabezpečovať konečný dodávateľ. Tieto skutočnosti o zrealizovaní reťazového obchodu a o preprave tovaru boli v prejednávanej veci spochybnené.

57. Daňové orgány na žalobcu nepresunuli podľa správneho súdu zodpovednosť za nevybratú daň a ani ho nezaťažovali dôkazným bremenom nad rozsah daňovej kontroly. Žalobca deklaroval, že prijal tovar od deklarovaného dodávateľa, na základe čoho si uplatnil odpočítanie DPH, pričom deklaroval tuzemské dodanie tovaru. Správca dane verifikoval/ preveril tvrdenia deklarované žalobcom ako daňovým subjektom a ním deklarované tvrdenia spochybnil. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že nevedel a ani nemohol vedieť, že zinok, ktorý nakupoval od DA-Trading, s. r. o., mohol byť použitý v podvodnom reťazci, ani táto žalobná námietka nie je podľa správneho súdu dôvodná. Správca dane preveroval žalobcom deklarované plnenia a pri tomto preverovaní získal aj informácie o tom, že išlo o simulované obchodné transakcie, ktoré boli poznačené účelovosťou. V tejto súvislosti daňové orgány prijali správny záver vo vzťahu k nedodržaniu primeranej opatrnosti zo strany žalobcu v obchodnom styku. Ak by žalobca bol dodržal primeranú opatrnosť, mohol a mal vedieť, že sa zúčastňuje obchodných transakcií, ktoré sú poznačené simulovaným a účelovým konaním.

Zároveň správny súd poukazuje aj na závery najvyššieho súdu v tom smere, že daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná a je na mieste vyžadovať od daňového subjektu, aby už v priebehu vykonávania zdaniteľných plnení prijal opatrenia, ktoré zaistia, že sa prijatím konkrétneho plnenia nebude podieľať na daňovom podvode.

60. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

62. Sťažovateľ poukázal na to, že podľa jeho názoru na základe všetkých skutočností bolo jednoznačne preukázané dodanie tovaru dodávateľom DA-Trading s.r.o. sťažovateľovi. Obchodom s DA-Trading s.r.o. predchádzala dvojkolová súťaž. Sťažovateľ nakupoval tovar s dodávkou do sídla sťažovateľa, prepravu neobjednával, ani za ňu prepravcovi neplatil.

63. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom správneho súdu o nedôveryhodnosti obchodov z dôvodu, že dodávatelia nemali zamestnancov, sklady a že došlo počas kontroly k výmene štatutárneho orgánu. Tieto závery považoval za ničím nepodložené a nemohli byť indikátorom podvodného konania.

subjektu. Tiež neutralizáciu dokladov sťažovateľ považuje za bežný postup na ochranu obchodného tajomstva a ide o známu obchodnú zvyklosť pri nákupoch cez sprostredkovateľa a je typická pre obchodovanie s tovarom. Správca dane podľa neho vyložil v neprospech sťažovateľa skutočnosť, že iné prepravné doklady obsahovali identifikáciu jednotlivých subjektov v rade, teda neboli neutralizované. Sťažovateľ uvádza, že ako končený odberateľ nevie s istotou posúdiť, ktoré doklady boli neutralizované a je toho názoru, že v žiadnom prípade nemožno na základe uvedených skutočností vyvodiť záver, že nebola preukázaná

Za podstatný nedostatok považoval skutočnosť, že správca dane a žalovaný preniesli na žalobcu dôkazné bremeno ohľadom povinností týkajúcich sa tretích osôb a odkazoval pri tom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/137/2013, sp. zn. 5Sžf/108/2009 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Stehcemp C-277/14. Uviedol, že vyčerpal svoje dôkazné možnosti o dodávke tovaru a zachovával primeranú opatrnosť, keď pred začatím spolupráce verifikoval predmet činnosti dodávateľa a taktiež preveril iné skutočnosti (výpis z obchodného registra, platnosť registrácie pre DPH, osobné stretnutie s konateľom dodávateľa, kvalita zinku, zoznamy dlžníkov). Tiež poukázal na to, že spočiatku odoberal menšie množstvá tovaru. V tejto súvislosti poukázal na to, že dôkazné bremeno je na správcovi dane, ak u iného daňového subjektu došlo k podvodu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010).

69. Na záver sťažovateľ uviedol, že správca dane bez akéhokoľvek dôkazu uviedol, že sťažovateľ bol súčasťou umelej schémy, v ktorej bolo konanie všetkých subjektov dohodnuté, čo je v rozpore s dôkazmi, ktoré boli počas daňovej kontroly predložené. Poukázal na to, že skutočnosti, ako je najmä cena tovaru, neutralizácia prepravných dokladov, dodávateľ bez zamestnancov a skladových priestorov, nemôžu byť jednotlivo a ani spoločne vyhodnotené ako indikátory účasti na podvode, keďže ide o štandardné prvky obchodovania.

Doručenie preukazujú prepravné doklady a výpisy z evidencie pohybu nákladnej kamiónovej dopravy, ktoré boli žalobcom predložené. Žalobca následne väčšinu tohto materiálu ďalej dodával, za tovar bolo zaplatené a aj odvedená príslušná daň. 71. Žalobca tvrdí, že nemal žiadne vedomosti o tretích subjektoch, od ktorých DA-Trading s.r.o. obstaral tovar a ani o nich žiadnu vedomosť nemohol mať, nakoľko tieto skutočnosti tvoria obchodné tajomstvo a nebol s nim v priamom obchodnom styku.

73. Tiež namietal, že správny súd nesprávne právne interpretoval čl. 14 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „Smernica o DPH“). Pri posudzovaní práva nakladať s tovarom ako vlastník sa správny súd, ako aj daňové orgány, obmedzili na konštatovanie o nutnosti mať skladové priestory, zamestnancov a prepravné prostriedky, čo je však v rozpore so stavom judikovaným Súdnym dvorom Európskej únie, podľa ktorého sa nevyžaduje, aby strana, na ktorú bol hmotný majetok prevedený, tento musela fyzicky vlastniť, resp. aby hmotný majetok bol k nej fyzicky prepravený alebo ho obdržala. Podľa žalobcu správny súd a daňové orgány vychádzali len z toho, že spoločnosť DA-Trading, s.r.o. tovar nenaskladnila vo svojom sklade, resp. nedostatky prezumovali výlučne zo spôsobu dodania tovaru externým obchodným partnerom DA-Trading, s.r.o. prostredníctvom poľskej spoločnosti Huta Cynku priamo do výrobnej prevádzky žalobcu. Mal za to, že závery správneho súdu a daňových orgánov v tomto smere nemôžu obstáť. Spoločnosť DA-Trading, s.r.o. podmienku nakladania s tovarom splnila tým, že umožnila

Dodanie tovaru žalobcovi a jeho následné dodanie jeho odberateľovi U.S_ Steel Košice, s.r.o. spochybnené nebolo. 74. Podaním zo dňa 15. decembra 2020 dal žalobca do pozornosti kasačnému súdu najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ, okrem iného uznesenie vo veci C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020 vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft. proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága, v rámci ktorého sa súdny dvor zaoberal otázkami možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane daňovníkom týkajúce sa dodania tovaru a poskytnutia služieb v prípade, ak z dôvodov na strane tretích subjektov nebolo hodnoverne preukázané dodanie tovarov spôsobom deklarovaným v preskúmavaných dokladoch. 75. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom správneho súdu a s vysloveným právnym názorom sa stotožňoval.

76. S účinnosťou od 1. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 77. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 78. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku správneho súdu, ktorým správny súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí daňových orgánov vo veci nepriznania uplatneného nadmerného odpočtu DPH a určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie september 2014. 79. Kľúčovou otázkou, ku ktorej zodpovedaniu bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, bolo, či sťažovateľ uniesol svoje dôkazné bremeno v?daňovom konaní a?preukázal splnenie podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a?nasl. zákona o?DPH vo vzťahu k?spornému dodaniu tovaru spoločnosťou DA-Trading, s. r. o. a či sú správne závery správcu dane, žalovaného ako aj správneho súdu o?nevzniknutí nároku na odpočet dane z?tohto dodania.

81. Pri riešení nastolenej otázky kasačný súd zohľadňoval aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Keďže odo dňa 1. ?augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4, 5 a?6 Ústavy v?spojení s?§ 101e ods. 1 a?2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o?súdoch a?o?zmene a?doplnení niektorých zákonov v?znení neskorších predpisov), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v?spojení s?čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/ 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v?znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vrátane jeho veľkého senátu.

V zmysle ustálenej judikatúry, vychádzajúcej z výkladu právnej úpravy je pri rozhodovaní o priznaní práva na odpočet dane potrebné skúmať a rozlišovať splnenie hmotnoprávnych a?formálnych podmienok uplatnenia nároku. Hmotnoprávnymi podmienkami je preukázanie že (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet je zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby od dodania ktorých odvodzuje právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a? (iii) zdaniteľná osoba predmetné tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo?Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).

84. V zmysle ustálenej judikatúry nedostatky v?naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k?odopretiu práva na odpočítanie dane v?prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 33; vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 29 ). Právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o?tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/ 20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a?splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z?dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,

Obchodné transakcie preto nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), ale predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktorého reálnosť v?prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v?Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a?rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk 20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a?50, publikované v?Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a?rozhodnutí súdov pod R 6/2020

tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

87. Rovnako z?ustálenej judikatúry SDEÚ vyplýva, že preukázanie hmotnoprávnej podmienky - dodanie tovaru zdaniteľnou osobou - prislúcha daňovému subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie DPH. V nadväznosti na to je zdaniteľná osoba povinná predložiť objektívne dôkazy o?tom, že tovar bol skutočne dodaný a?služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich DPH, a?v?súvislosti s?ktorými skutočne zaplatila DPH. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a?poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH? (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 34).

preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a?tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo?Fővállalkozó Kft., C-610/ 19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a?C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyhodnocovanie primeranej obozretnosti sa obvykle spája s vyhodnocovaním primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k?požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, kedy sa vyslovuje záver o tom, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo?Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a?58). 89.

90. V prejednávanom prípade správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na sťažovateľom predložených faktúrach a spochybnil postavenie dodávateľa sťažovateľa ako zdaniteľnej osoby.

subjektov. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že dodávateľom tovaru bola zdaniteľná osoba, čo sa v prejednávanom prípade nestalo. 91. Vyhodnotením rozsiahlych zistení bolo správcom dane relevantným spôsobom spochybnené žalobcom deklarované tuzemské dodanie tovaru dodávateľom DA-Trading, s.r.o. osvedčované predloženými dokladmi. Žalobca ani počas daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom či odvolacom konaní neodstránil pochybnosti správcu dane, nepredložil vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sporné zdaniteľné obchody spočívajúce v dodaní tovaru (zinku) boli skutočne dodané deklarovaným dodávateľom DA-Trading, s.r.o, alebo inou zdaniteľnou osobou v rámci tuzemského dodania.

Správne orgány nepožadovali od sťažovateľa kontrolu subdodávateľov, ale preukázanie priameho dodávateľa sťažovateľa, čo je jeho zákonnou povinnosťou, a?preto na neho neodôvodnene nepreniesli dôkazné bremeno tak, ako to tvrdí sťažovateľ.

. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca musel mať minimálne vo vzťahu k spoločnosti SENTOX, s.r.o. a LPM Consulting, s. r. o., vedomosť o jej zapojení do predmetných obchodov, pričom táto skutočnosť mu mala/mohla napomôcť k väčšej obozretnosti a informovanosti cestou priameho dodávateľa DA-Trading, s.r.o. k tomu, aby získal ďalšie podklady k deklarovaným obchodom, napr. dôkazy o preprave tovaru v mene DA-Trading, s.r.o. priamo pre žalobcu, kedy ani v tomto smere správcom dane vykonané dôkazy nepotvrdzujú tvrdenia žalobcu.

osoby. Správny súd v tejto súvislosti žalobcovi dostatočne vysvetlil, aký význam majú CMR doklady pri preukazovaní dodania tovaru z hľadiska jeho prepravy a prečo námietky žalobcu nepovažuje za dôvodné (viď bod 16 tohto rozsudku).

97. Na tomto mieste kasačný súd dodáva, že ani daňové orgány a ani správny súd neviazali preukazovanie nadobudnutia vlastníckeho práva a dodania tovaru na nutnosť mať skladové priestory, zamestnancov a prepravné prostriedky. Iba v tejto súvislosti správne skonštatovali, že tieto skutočnosti, rovnako aj časové súvislosti prevodu obchodných podielov v dotknutých spoločnostiach a ich následná nekontaktnosť, opäť len spochybňujú tvrdenia žalobcu o reálnosti obchodov tak, ako boli deklarované v predložených dokladoch. Je nutné v tomto smere zdôrazniť, že v rámci tuzemského dodania tovaru spoločnosťou DA-Trading, s.r.o. nebolo deklarované dodanie tovaru žalobcovi od poľského výrobcu, ale DA-Trading, s.r.o. deklaroval dodanie tovaru iba od ďalších tuzemských subdodávateľov, pričom v súvislosti s prvým v reťazci. VOLKS, s.r.o. a 4MGROUP, s. r. o. zistenia správcu dane týkajúce sa týchto dodávateľov túto skutočnosť nepotvrdili.

99. Zásadný význam pre rozhodovanie v prejednávanej veci má to, že zistenia správcu dane relevantným spôsobom spochybnili tvrdenia žalobcu o tuzemskom dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom, pričom na základe rozsiahleho dokazovania bolo spochybnené tuzemské dodanie tovaru aj na predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca. Tuzemské

100. Okrem uvedeného neobstojí obrana žalobcu, ktorý vzhľadom na nespochybnenie existencie plnenia s odkazom na judikatúru súdneho dvora poukazoval na to, že jeho vedomosť o prípadnom podvodnom konaní zo strany tretích subjektov mu nebola preukázaná.

Skúmanie preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok nároku na vrátenie DPH predchádza povinnosti daňových orgánov preukazovať, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že poskytnutie uvedených tovarov alebo služieb súvisí s?podvodom v?oblasti dane z?pridanej

101. Sťažovateľ aj po preukázaní zo strany daňových orgánov, že DA-Trading s.r.o. nemohol sťažovateľovi dodať tovar tak, ako to bolo deklarované na faktúrach, naďalej trval na tom, že dodávateľom bola spoločnosť DA-Trading s.r.o., nepredložil správnym orgánom žiadne iné dôkazy o?tom, že by ním DA-Trading s.r.o. mala byť a?nepredložil ani iné dôkazy o?tom, že by ňou mohla byť iná zdaniteľná osoba v tuzemsku, čo by v?zmysle vyššie uvedeného mohlo postačovať na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH, aj keď formálna podmienka (faktúra) splnená nebola. Sťažovateľ však v?tomto smere nevykonal žiadne kroky a?dôkazné bremeno v?tejto súvislosti, teda že dodávateľom bola zdaniteľná osoba, neuniesol.

103. Pokiaľ žalobca namietal porušenie princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2013 mu správca dane po daňovej kontrole priznal nárok na odpočet dane z faktúr vystavených dodávateľom DA-Trading, s.r.o., tak kasačný súd sa stotožňuje so záverom správneho súdu, že táto skutočnosť nevyhnutne neznamená totožnosť (obdobnosť ) obchodných prípadov so zdaňovacím obdobím preverovaným v prejednávanej

období. Naviac ani v prípade obdobných obchodných prípadov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach nie je vylúčené, aby správca dane na základe vykonaného dokazovania prijal odlišné závery, pretože správca dane je v daňovom konaní povinný dodržiavať nielen zásadu zákonnosti a zachovávať práva daňových subjektov, ale rovnako je povinný dodržiavať zásadu

104. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotili a dôkladne sa vysporiadali aj s odvolacími námietkami žalobcu. Nezistil pochybenie ani vo vzťahu k vecne správnemu rozsudku správneho súdu, ktorý v jeho odôvodnení reagoval na rozsah žalobných dôvodov a s ich vyhodnotením sa dostatočne vysporiadal.