10Sžfk/27/2020

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: I. Y. - Erika centrum, s miestom podnikania Kukučínova 2, 940 01 Nové Zámky, IČO: 34264299, právne zast. JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 5676/7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 47237023, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Rúžová dolina 10, 821 09 Bratislava, o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti opatrení - Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 13742-7000/2016-OK/6 zo dňa 20.10.2016, Zápisnice z prerokovania Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 13742-7000/2016-OK/6 zo dňa 30.11.2016, Správy o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 130/17-24/2016 zo dňa 10.02.2017, správy o zistenej nezrovnalosti - N2174910091 zo dňa 30.03.2017 a žiadosti o vysporiadanie finančných vzťahov N2174910091/Z01 zo dňa 04.04.2017, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/121/2017, 1S/232/2017 a 1S/73/2018 zo dňa 31.05.2018 a o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti opravnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/121/2017, 1S/232/2017 a 1S/73/2018 zo dňa 16.01.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/121/2017, 1S/232/2017 a 1S/73/2018 zo dňa 31.05.2018 zamieta. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne proti opravnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/121/2017, 1S/232/2017 a 1S/73/ 2018 zo dňa 16.01.2020 zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania neprizn áva.

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 1S/121/2017, 1S 232/2018 a 1S/73/2018 zo dňa 31.05.2018 podľa § 7 písm. b) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného, t. j. protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 13742/7000/2016/OK/6 zo dňa 20.10.2016 (ďalej aj len ako „Protokol“), zápisnice z prerokovania Protokolu zo dňa 30.11.2016, správy o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 130/17-24/2016 zo dňa 10.02.2017 (ďalej aj len ako „Správa o výsledku finančnej kontroly na mieste“), správy o zistenej nezrovnalosti - N2174910091 zo dňa 30.03.2017 (ďalej aj len ako „Správa o zistenej nezrovnalosti“) a žiadosti o vysporiadanie finančných vzťahov N2174910091/Z01 zo dňa 04.04.2017 (ďalej aj len ako „Žiadosť o vysporiadanie finančných vzťahov“). 2. Úrad pre verejné obstarávanie vykonal u žalobkyne kontrolu postupu podľa § 7 zákona

postupovala v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, a to princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, efektívnosti a hospodárnosti, keď neprimerane skrátila lehotu na prijímanie žiadostí o súťažné podklady vo vzťahu k lehote na predkladanie ponúk, ako aj v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, keď za účelom splnenia podmienky účasti podľa § 99 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní požadovala predložiť „osvedčenie o vykonaní odbornej skúšky pre činnosť stavbyvedúceho so zameraním na pozemné stavby a inžinierske stavby, vydané Slovenskou komorou stavebných inžinierov“, a teda doklad vydaný podľa slovenského právneho predpisu bez možnosti predloženia ekvivalentu. Žalobkyňa postupovala v rozpore s § 99 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keď neoprávnene aplikovala § 36 zákona o verejnom obstarávaní, keď požadovala zábezpeku vo výške 8.000,- eur pri zadávaní zákazky postupom zadávania podprahovej zákazky, čím súčasne postupovala v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne s princípom nediskriminácie záujemcov

podľa § 99 ods. 5 a § 99 ods. 1 písm. d) vo väzbe na § 34 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní. Dňa 30.11.2016 sa uskutočnilo prerokovanie protokolu, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 13742-7000/2016-OK/11 zo dňa 30.11.2016 (ďalej aj len ako „Zápisnica“) a táto bola odovzdaná žalobkyni. 3. Žalovaný vykonal u žalobkyne finančnú kontrolu na mieste č. 130/17-24/2016, zameranú na dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí NFP č. ZV02097 zo dňa 20.01.2015 (ďalej aj len ako „Zmluva o poskytnutí NFP“).

Vzhľadom na uvedené považovala kontrolná skupina výdavky na projekt 32AZV1402097/Modernizácia objektu na nízkokapacitné ubytovacie zariadenie v celkovej sume 178.996,62 eur za neoprávnené a odporučila žalobkyni, aby po vyzvaní vrátila

Prílohou tohto listu bola správa o zistenej nezrovnalosti č. N2174910091 zo dňa 30.03.2017 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. N2174910091/Z01 zo dňa 04.04.2017. Žalobkyňa bola upozornená, že ak predmetnú nezrovnalosť neuhradí, platobná agentúra začne

Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“) a tieto listiny neboli vydané na hlavičkovom papieri s označením Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. Žalobkyňa tvrdila, že nebola poučená o možnosti podať akýkoľvek opravný prostriedok proti Protokolu, prípadne proti Zápisnici. Následne jej bol len doručený Návrh správy žalovaného, ku ktorému podala stanovisko dňa 20.01.2017, doplnené dňa 27.01.2015. V tomto stanovisku namietala, že nebolo vyhovené jej žiadosti o preukázanie písomného poverenia na vykonanie finančnej kontroly na

z nesprávneho právneho posúdenia veci a Protokol sa vyznačuje nedôvodnými imaginárnymi vyjadreniami. Protokol podľa žalobkyne používa nekonzistentný a ústavne nekonformný výklad zákona o verejnom obstarávaním a obmedzuje jej práva. Žalobkyňa ďalej namietala, že uložená sankcia spôsobuje porušenie výšky navrhovanej korekcie a teda nie je v súlade s Metodickým pokynom k určovaniu vrátenia poskytovaného príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, vydaným Centrálnym koordinačným

nezrovnalosti. Je výstupom z monitorovacieho systému v zmysle § 31 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákon o pomoci a podpore“) a v tejto správe nie je uvedená náležitosť rozhodnutia správneho orgánu, a to vynútiteľný vykonateľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Žiadosť o vysporiadanie finančných vzťahov predstavuje výzvu na dobrovoľnú úhradu na základe zistenej nezrovnalosti odbornou kontrolou. Žalovaný uviedol, že jeho konečným rozhodnutím je až rozhodnutie podľa § 42 zákona o pomoci a podpore. Ak platobná agentúra zistí nesplnenie povinnosti prijímateľa vrátiť podporu alebo jej časť a nedôjde k vzájomnému započítaniu pohľadávok z podpory alebo jej časti, vyzve prijímateľa na vrátenie podpory alebo jej časti.

Kontrola postupu zadávania zákazky pri poskytovaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a fondov Európskej únie predstavuje jednu zo zákonných dohľadových kompetencií žalovaného a Úradu pre verejné obstarávanie. 8. Úrad pre verejné obstarávanie vo vyjadrení ku správnej žalobe uviedol, že Protokol a Zápisnica, ako aj postup, ktorý ich predchádzal sú zákonné, úrad riadne zistil skutkový stav a vec správne posúdil. Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na konštantnú judikatúru Krajského súdu v Bratislave (napr. sp. zn. 5S/56/2017, 1S/287/2015, 1S/236/2016 a 6S/201/ 2015), kde súd odmietol správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti Protokolu a Zápisnice z dôvodu, že Protokol je predovšetkým zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, pričom pre žalobkyňu z neho bezprostredne nevyplývajú žiadne konkrétne práva a povinnosti. Protokol a Zápisnica sa priamo nedotýkajú práv a právom chránených záujmov žalobkyne, nemôžu mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach, a preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve

náležitostí rozhodnutia podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), resp. podľa osobitného predpisu, ale tieto ich náležitosti sú upravené osobitne [napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len ako „NSSR“) sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011]. Úrad pre verejné obstarávanie ďalej poukázal na § 153 zákona o verejnom obstarávaní a uviedol, že toto ustanovenie vylučuje čo i len subsidiárne uplatnenie všeobecného predpisu o správnom konaní na výkon kontroly postupu zadávania zákaziek podľa § 146 až § 146c zákona o verejnom obstarávaní. Z § 153 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že Protokol a Zápisnica nemusia obsahovať poučenie o možnosti podať opravný prostriedok.

9. Krajský súd skúmal, či je v danom prípade daná právomoc krajského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne.

priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo oparenie formálne označené, ani to, čo pri jeho vydávaní procesne postupoval správny orgán podľa správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách.

Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného. Protokol a Zápisnicu je možné považovať len za akýsi výstup z kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobkyne a spôsobiť jej ujmu na právach. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú a ich preskúmanie je preto neprípustné. Protokolu absentuje právne vynútiteľný výrok a je len písomnosťou s informatívnym charakterom.

finančných prostriedkov. Napadnuté rozhodnutie teda nie je konečným rozhodnutím orgánu verejnej správy o právach a povinnostiach žalobkyne v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania. Krajský súd sa preto nezaoberal námietkami žalobkyne o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Protokole, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe záveru z vykonanej kontroly vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. - kontrolu spätného overovania výdavkov po uzavretí Zmluvy o poskytnutí NFP nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného a súlad oprávnenosti použitia výdavkov so Zmluvou o poskytnutí

Žalovaný v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania vystupuje vo vzťahu k prijímateľovi príspevku v pozícii orgánu verejnej správy, je voči nemu vo vrchnostenskom postavení a na základe zákona je oprávnený rozhodovať o jeho právach a povinnostiach.

V tejto situácii riadiaci orgán môže uskutočniť ďalšiu kontrolu a vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Ak tak urobí, je na prijímateľovi, či žiadosť (výzvu) rešpektuje a príspevok vráti v rozsahu

Až v prípade, že prijímateľ výzve nevyhovie, pretože sa domnieva, že pri postupe zadávania zákazky zákon neporušil, vydá riadiaci orgán v konaní podľa správneho poriadku rozhodnutie, ktorým zaviaže prijímateľa vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve, najviac 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, - Správu o zistenej nezrovnalosti ako aj Žiadosť o vysporiadanie finančných vzťahov je podľa ich obsahu nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore, ako výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré samo o sebe nemá za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobkyne a ani sa ich priamo nedotýka.

doposiaľ nemá. Proti rozhodnutiu o povinnosti vrátiť príspevok môže žalobkyňa podať opravný prostriedok a podrobiť súdnemu preskúmaniu správnym súdom na základe správnej žaloby. Až potom bude v kompetencii správneho súdu posúdiť, či žalobkyňa porušila povinnosti vyplývajúce zo zákona o verejnom obstarávaní, či mohlo mať takéto porušenie vplyv na výsledok verejného obstarávania, či uloženiu povinnosti vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve na dobrovoľné plnenie nebráni iná skutočnosť ako napríklad predchádzajúce schválenie postupu verejného obstarávania riadiacim orgánom v štádiu pred uzavretím zmluvy s víťazným uchádzačom. - pri svojom rozhodnutí krajský súd vychádzal aj z uznesenia NSSR sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016, v ktorom za podobných skutkových i právnych okolností považoval NSSR správu o zistenej nezrovnalosti za rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona o pomoci a podpore.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia

11. Sťažovateľka v rámci kasačnej sťažnosti namietala označenie účastníkov konania v uznesení krajského súdu, kde ako žalovaný 1/ bol označený Úrad pre verejné obstarávania a žalovaný 2/ Pôdohospodárska platobná agentúra, pričom v konaní bol žalovaným Pôdohospodárska platobná agentúra a konanie bolo za účasti Úradu pre verejné obstarávanie. Sťažovateľka ďalej namietala, že jej nebolo doručené žiadne vyjadrenie Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 05.10.2017, nikdy nemala možnosť sa s ním oboznámiť a ani naň reagovať, čím bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Taktiež namietala, že súd sa nevysporiadal s jej vyjadreniu zo dňa 30.08.2017, keď toto vo svojom rozhodnutí ani nespomenul.

12. Sťažovateľka uviedla, že na základe nesprávnych záverov protokolu bola vykonaná finančná kontrola, ktorá v konečnom dôsledku viedla až k žiadosti o vysporiadanie finančných vzťahov a nezákonnej požiadavke Pôdohospodárskej platobnej agentúry na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, preto jej práva a právom chránené záujmy a povinnosti boli Protokolom ako aj následnými opatreniami dotknuté.

dotknuté. Právna úprava podľa Správneho súdneho poriadku teda umožňuje v širšej miere podávanie správnych žalôb, než tomu bolo za Občianskeho súdneho poriadku. 14. Sťažovateľka ďalej uviedla, že nesúhlasí s názorom krajského súdu, že Správa o zistení nezrovnalostí a Žiadosť o vysporiadanie finančných vzťahov sú len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na jej subjektívnych právach, pretože právne postavenie sa v ich dôsledku nemení. Uviedla, že jej žaloba nesmerovala proti rozhodnutiu ale proti opatreniu, na základe ktorého ju žalovaný vyzýva na zaplatenie sumy 89.498,31 eur s lehotou splatnosti 05.06.2017, z dôvodov uvedených v správe o zistení nezrovnalosti, ktoré popiera a ktoré neboli získané zákonným spôsobom, boli získané po uplynutí premlčacej lehoty na ich zistenie a nemajú oporu ani v skutkových zisteniach, z ktorých vychádzajú.

V prípade Protokolu ako takého a Zápisnice, ide len o opatrenie predbežnej povahy, ktoré samo o sebe nemôže predstavovať zásah do subjektívnych práv sťažovateľky a je len jedným z podkladov, na základe ktorých je ďalší účastník oprávnený iniciovať správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Úrad pre verejné obstarávanie uviedol, že podľa jeho názoru nie je ničím podložený ani jeden dôvod podania kasačnej sťažnosti tak, ako to v nej sťažovateľka uvádza a rovnako sa domnieva, že boli naplnené všetky zákonom stanovené podmienky pre odmietnutie žaloby. Opätovne uviedol, že Protokol je predovšetkým zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli k záveru o porušení zákona v postupe sťažovateľky, pričom pre sťažovateľku z neho bezprostredne nevyplývajú žiadne konkrétne práva a povinnosti, preto súdnemu prieskumu nepodlieha. Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na súdnu prax (napr. uznesenie NSSR sp. zn. 6Sžfk/21/2017 zo dňa 23.11.2017 a rozsudok NSSR sp. zn. 4Sžfk/30/2017 zo dňa 10.04.2018) a trval na tom, že Protokolom a

sp. zn. 6S/237/2016 zo dňa 07.09.2017, sp. zn. 5S/56/2017 zo dňa 12.09.2017). Úrad pre verejné obstarávanie poukázal aj na rozhodovaciu prax kasačného súdu (napr. uznesenie NSSR 6Sžfk/15/2015 zo dňa 25.04.2018, uznesenie NSSR sp. zn. 4Sžfk/42/2017 zo dňa 03.07.2018 a uznesenie NSSR sp. zn. 10Sžo/78/2016 zo dňa 25.10.2017).

klauzuly. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 veta druhá Ústavy SR). Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na to, že Občiansky súdny poriadok upravuje právomoc správneho súdu vymedzením rozhodnutí správnych orgánov vylúčených zo súdneho preskúmania podobne ako Správny súdny poriadok, aj keď právna úprava správnych aktov, ktorých súdny prieskum sa nepripúšťa, je v Správnom súdnom poriadku stanovená podrobnejšie. Oba procesné predpisy však nepripúšťajú súdne preskúmanie rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené. Z daného dôvodu je možné aplikovať rozhodnutia NSSR za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku aj na predmetnú vec. Úrad pre verejné obstarávanie preto v zmysle uvedeného navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako

nezrovnalosti. Je výstupom z monitorovacieho systému v zmysle § 31 zákona o pomoci a podpore. V tejto správe nie je uvedená náležitosť rozhodnutia správneho orgánu, a to vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Žiadosť o vysporiadanie finančných vzťahov je výzvou na dobrovoľnú úhradu na základe zistenia nezrovnalosti odbornou kontrolou. Žalovaný má preto za to, že vystavením a predložením Správy o zistenej nezrovnalosti spolu so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov voči žalobkyni nedošlo k uloženiu sankčnej povinnosti pre žalobcu a v oboch prípadoch ide o predbežné a procesné opatrenia žalovaného. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľky, ktoré sa týkali nezákonného spôsobu výkonu kontroly, žalovaný uviedol, že všetky nezrovnalosti uvedené v napadnutej správe boli zistené zákonným spôsobom a spísané v štandardnom úradnom formulári.

uznala. Ak by došlo k prerušeniu správneho konania, udialo by sa tak v zmysle § 29 správneho poriadku. 18. Žalovaný ďalej uviedol, že jeho konečným rozhodnutím je až rozhodnutie podľa § 42 zákona o pomoci a podpore. Kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o

19. Vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, pričom bola vrátená krajského súdu bez rozhodnutia o kasačnej sťažnosti na účel postupu podľa § 143 SSP (oprava označenia žalovaného a ďalšieho účastníka, t. j. Úradu pre verejné obstarávanie).

21. Sťažovateľka podala proti opravnému uzneseniu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietala, že v záhlaví rozhodnutia je uvedené, že ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, pričom ona podala žalobu proti opatreniu orgánu verejnej správy, vo výroku I. uznesenia nie je uvedené označenie Krajského súdu, v uznesení ktorého sa vykonáva oprava, teda chýba uvedenie, že ide o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, výrokom II. napadnutého uznesenia súd vypustil z odôvodnenia bližšie neoznačeného uznesenia odseky 54 až 57, nasledujúce odseky neprečísloval, čo spôsobuje zmätočnosť a neúplnosť rozhodnutia.

nezrovnalosti ako aj Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov voči sťažovateľke nedošlo k uloženiu sankcie a v oboch prípadoch ide o predbežné a procesné opatrenia žalovaného. Výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva. 23. Úrad pre verejné obstarávanie vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti proti opravnému uzneseniu krajského súdu zopakoval, že krajský súd vec správne právne posúdil.

zákona o verejnom obstarávaní. Protokol je predovšetkým zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli ďalšieho účastníka k záveru o porušení zákona v postupe sťažovateľky, pričom pre sťažovateľku z neho bezprostredne nevyplývajú žiadne konkrétne práva a povinnosti.

súdu. Mal za to, že napadnuté správne akty nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov sťažovateľky, preto nepodliehajú súdnemu prieskumu, na základe čoho navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z NSSR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

26. Kasačný súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že sťažovateľka sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 01.06.2017 domáhala preskúmania zákonnosti opatrení, a to - protokolu o výsledku kontroly dožiadania zákona o verejnom obstarávaní č. 13742-7000/ 2016-OK/06 vyhotovený Úradom pre verejné obstarávanie zo dňa 20.10.2016, - zápisnice z jeho prerokovania zo dňa 30.11.2016, - správy o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 130/17-24/2016 vykonanej u sťažovateľky zo dňa 10.02.2017, - správy o zistenej nezrovnalosti č. N2174910091 zo dňa 30.03.2017 a - žiadosti o vysporiadanie finančných vzťahov N2174910091/Z01 zo dňa 04.04.2017.

Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29. Podľa § 7 písm. b), písm. e) a písm. h) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania a rozhodnutia, opatrenia, rozkazu, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

32. Podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky.

34. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 35. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, to znamená, že preskúmavaniu v správnom súdnictve podliehajú zásadne všetky rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa konštituujú alebo deklarujú práva a povinnosti fyzických a právnických osôb, resp. ktorými boli tieto osoby priamo dotknuté.

36. V prvom rade kasačný súd skúmal možnosť súdneho prieskumu opatrení, ktoré vydal žalovaný, a to Správy o zistenej nezrovnalosti, Žiadosti o vysporiadanie finančných vzťahov a Správy o výsledku finančnej kontroly na mieste. Tu dáva kasačný súd do pozornosti § 14 ods. 8 zákona o pomoci a podpore, z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom.

Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, a teda, že napadnuté opatrenia nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva, pretože samy o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov sťažovateľky. Kasačný súd sa zároveň stotožnil s názorom žalovaného a Úradu pre verejné obstarávanie, a síce, že ide o predčasné podanie žaloby, keď v čase podania žaloby neexistuje právoplatné rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Napadnuté opatrenia žalovaného je v predmetnej veci, v zmysle § 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore, potrebné považovať za podkladové rozhodnutia, ktoré majú predbežnú povahu. Citované ustanovenie upravuje postup žalovaného v prípade, ak na základe podanej žiadosti sťažovateľ nevráti poskytnuté finančné prostriedky. Žalovaný v takom prípade začne správne konanie, výsledkom ktorého bude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky v zmysle § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, ktoré bude po vyčerpaní opravného prostriedku v zmysle

38. K uvedenému kasačný súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 244/2019 zo dňa 04.06.2019, v ktorom ústavný súd poukázal na vyššie citovanú právnu úpravu (§ 27a a § 14 ods. 8 zákona o pomoci a podpore) a uviedol, že rozhodnutia vydané v druhej časti zákona o pomoci a podpore, do ktorej spadá aj § 27a, nie sú preskúmateľné správnym súdom. Súdnej ochrany sa sťažovateľka teda bude môcť dovolávať až proti prípadnému rozhodnutiu o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky alebo ich časť. Ústavný súd konštatoval, že „sťažovateľka si uplatnila svoje právo na súdnu ochranu predčasne, a to napadnutím správy o zistenej nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré nie sú individuálne správne akty ukladajúce povinnosť z pozície mocenskej autority s možnosťou ich núteného výkonu, ale podkladový materiál, ktorý má predbežnú povahu a nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľky.“

40. Kasačný súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že Protokol a Zápisnica o jeho prerokovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. keďže v ňom neboli uložené sankcie alebo opatrenia. Kasačný súd súhlasí s tým, že ide o rozhodnutia dočasnej povahy, ktoré majú podľa obsahu charakter podkladových rozhodnutí. Obsahom Protokolu a Zápisnice sú výlučne informácie o dodržiavaní resp. porušení zákona o verejnom obstarávaní, ku ktorým sa mal možnosť kontrolovaný subjekt (sťažovateľka) vyjadriť. Výsledok kontroly nie je individuálny správny akt s vykonateľným výrokom, ktorého obsahom je rozhodnutie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

41. Iná situácia by nastala v prípade, ak by Protokol a Zápisnica obsahovali povinnosti kontrolovaného subjektu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. Za týchto okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011 pripustil súdne preskúmanie Protokolu a Zápisnice. Keďže však sťažovateľke nebola v napadnutom Protokole ani Zápisnici uložená žiadna povinnosť, ktorá by zasiahla do jej právnej sféry a ktorej uloženie by odôvodňovalo prípustnosť súdneho preskúmania Protokolu a Zápisnice v tomto konaní, kasačný súd považoval závery krajského súdu, že napadnuté opatrenia nepodliehajú súdnemu prieskumu, za vecne správne.

spravodlivý proces. Kasačný súd tu uvádza, že vzhľadom na vecne správne rozhodnutie krajského súdu o odmietnutí žaloby z dôvodu neprípustnosti, doručenie predmetného vyjadrenia by bolo nadbytočným, nakoľko krajský súd nerozhodoval v merite veci, ale odmietol žalobu z procesného dôvodu. Kasačný súd taktiež poukazuje na to, že vyjadrenie sťažovateľky zo dňa 30.08.2017 neobsahovalo také nové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia krajského súdu, t. j. ktoré by odôvodňovali prípustnosť správnej žaloby proti napadnutým opatreniam. Nie je možné tvrdiť, že by krajský súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a že by porušil práva sťažovateľky na spravodlivý proces. Kasačný súd poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sťažovateľky, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi.

Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/121/2017, 1S/232/2017 a 1S/73/2018 zo dňa 31.05.2018 podľa § 461 SSP <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfu2dmmi> ako

Z obsahu opravného uznesenia je tiež zrejmé opravu, akého uznesenia krajský súd vykonal (a to jednak zo záhlavia opravného uznesenia ako aj z jeho odôvodnenia). Kasačný súd sa preto nestotožnil s námietkou sťažovateľky, že napadnuté opravné uznesenie krajského súdu je zmätočné. Vzhľadom na uvedené kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/121/2017, 1S/232/2017 a 1S/73/2018 zo dňa 16.01.2020 podľa § 461 SSP <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfu2dmmi> ako nedôvodnú.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.