10Sžfk/30/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v právnej veci sťažovateľa (žalobcu): Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, IČO: 00397768, so sídlom Šrobárova č. 2, 041 80 Košice, zastúpenej: Sýkorová - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50550837, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, IČO: 00164381, so sídlom Stromová č. 1, 813 30 Bratislava, a 2/ Výskumná agentúra, IČO: 31819494, so sídlom Sliačska 1, 831 02 Bratislava, vo veci všeobecnej správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaných - Žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov č. 313011D103Z004 zo dňa 15.1.2019 a č. 313011D103Z003 zo dňa 15.1.2019, Správ o zistenej nezrovnalosti č. 313IP180069003 zo dňa 15.1.2019 a č. 313IP180083002 zo dňa 15.1.2019, Správ o zistenej nezrovnalosti č. spisu P 3521/2019-072 (č. záznamu A252/2019-072) zo dňa 15.1.2019 a č. spisu P 3521/2019-072 (č. záznamu A231/2019-072) zo dňa 15.1.2019, Správy z kontroly k ŽoP č. 313011D103400101 (č. záznamu A124/2019-072) zo dňa 9.1.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/206/2020, 2S/207-2012/ 2020 zo dňa 18.11.2020, takto

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa zamieta . III. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

Správa o zistenej nezrovnalosti č. 313IP180069003 zo dňa 15.1.2019 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 313011D103Z004 zo dňa 15.1.2019. Na základe uvedených aktov žalovaný 2/ žiadal žalobcu o vrátenie NFP v sume 141.659,74 Eur s poukazom na porušenie § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a bodu 6.10. zmluvy o poskytnutí NFP (t. j. porušenie povinnosti požiadať o zmenu zmluvy o poskytnutí NFP v určenej lehote). Suma na vrátenie predstavovala tzv. finančnú korekciu vo výške 2 % z hodnoty výdavkov dotknutých aktivít. 3. Okrem toho žalovaný 2/ zaslal žalobcovi list zo dňa 15.1.2019 s názvom „VEC: Správa o zistenej nezrovnalosti č. spisu: P 3521/2019-072, č. záznamu: A 231/2019-072“, prílohou ktorého bola Správa o zistenej nezrovnalosti č. 313IP180083002 zo dňa 15.1.2019 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 313011D103Z003 zo dňa 15.1.2019. Na základe uvedených aktov žalovaný 2/ žiadal žalobcu o vrátenie NFP v sume 7.232,80 Eur taktiež s poukazom na porušenie § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a bodu 6.10. zmluvy o poskytnutí NFP. 4. Vystaveniu žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov a správ o zistenej nezrovnalosti predchádzalo vykonanie kontroly ex post podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite (ďalej aj „zákon o finančnej kontrole a audite“). Žalobcovi bol doručený návrh správy z kontroly zo dňa 16.11.2018 vypracovaný žalovaným 2/ v zmysle § 22 ods. 1 zákona o finančnej kontrole a audite a § 3 ods. 1 písm. f) zákona o príspevku z EŠIF. Žalobca podal proti zisteným nedostatkom a navrhnutým opatreniam námietky, v ktorých žiadal prehodnotiť zistenia a závery z finančnej kontroly a zároveň žiadal o prehodnotenie definovania neoprávnenosti výdavkov v plnej výške. Na základe Správy z kontroly zo dňa 9.1.2019 k ŽoP č. 313011D103400101 a ďalším ŽoP, ktoré boli predmetom kontroly, vypracovanej žalovaným 2/ pod č. spisu: P 3521/2019-072, č. záznamu: A 124/2019-072, boli podané námietky žalobcu vyhodnotené ako neopodstatnené s tým, že ako prijímateľ je povinný vrátiť finančné prostriedky.

5. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) domáhal preskúmania: - Žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov č. 313011D103Z004 zo dňa 15.1.2019 a č. 313011D103Z003 zo dňa 15.1.2019 (ďalej aj „Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov“), - Správ o zistenej nezrovnalosti č. 313IP180069003 zo dňa 15.1.2019 a č. 313IP180083002 zo dňa 15.1.2019 a Správ o zistenej nezrovnalosti č. spisu P 3521/2019-072 (č. záznamu A252/ 2019-072) zo dňa 15.1.2019 a č. spisu P 3521/2019-072 (č. záznamu A231/2019-072) zo dňa 15.1.2019 (ďalej spolu aj „Správy o zistenej nezrovnalosti“) a - Správy z kontroly k ŽoP č. 313011D103400101 (č. záznamu A124/2019-072) zo dňa 9.1.2019 (ďalej aj „Správa z kontroly“). 6. Žalobca Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, Správy o zistenej nezrovnalosti a Správu z kontroly (ďalej spolu aj „napadnuté akty“) navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ na ďalšie konanie.

8. Krajský súd uznesením č. k. 2S/52/2019-225, 2S/69-74/2019-224 zo dňa 10.7.2019 (ďalej aj „prvé uznesenie krajského súdu“) odmietol žalobu ako neprípustnú a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa názoru krajského súdu žaloba smeruje proti aktom orgánu verejnej správy, ktoré nemohli mať v tomto štádiu konania za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože ide o podkladové rozhodnutia predbežnej povahy.

súdu krajský súd na vec nesprávne aplikoval zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorý sa vzťahuje na programové obdobie rokov 2007 - 2013. Podľa najvyššieho súdu mal krajský súd po správnosti aplikovať zákon o príspevku z EŠIF, podľa ktorého bola uzatvorená zmluva o poskytnutí NFP, a ktorý sa vzťahuje na programové obdobie rokov 2014 - 2020.

11. Krajský súd uviedol, že primárne zisťoval splnenie podmienok konania, ku ktorým patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Dospel k záverom, že administratívnu kontrolu nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z kontroly za rozhodnutia ovplyvňujúce práva, právom chránené záujmy a povinnosti účastníkov konania. Krajsky súd napadnuté akty považoval za podkladové rozhodnutia predbežnej povahy, ktoré nie sú rozhodnutiami ani opatreniami orgánu verejnej správy, ktoré by v tomto štádiu konania zakladali, menili alebo rušili práva a povinnosti žalobcu, alebo sa dotýkali jeho práv, právom chránených záujmov a povinností v zmysle § 3 ods. 1 písm. b), písm. c) SSP.

13. Podľa krajského súdu aj v napadnutých aktoch absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Správami o zistenej nezrovnalosti ani Žiadosťami o vrátenie finančných prostriedkov nebol žalobca definitívne zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov. Správa o zistenej nezrovnalosti má predbežný charakter, resp. charakter podkladu rozhodnutia o meritórnom uložení povinnosti vrátiť príspevok alebo jeho časť a v správnom súdnictve sa v samostatnom konaní nepreskúmava.

15. Krajský súd výrokom napadnutého uznesenia rozhodol aj o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dôvodil tým, že na jednej strane žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť, na druhej strane však bol žalobca v kasačnom konaní úspešný. Keďže z celkového pohľadu boli žalobca aj žalovaný úspešní v rovnakej miere (žalobca bol úspešný v kasačnom konaní a žalovaný v konaní pred krajským súdom), krajský súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 170 písm. a) SSP.

16. Žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) podal proti napadnutému uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa: - § 440 ods. 1 písm. f) SSP (krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), - § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia

18. Sťažovateľ považoval za nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, v zmysle ktorého napadnuté akty nepredstavujú spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nesprávny výklad ustanovení § 2, § 3, § 7 a § 98 SSP a § 16, § 19, § 25, § 40 a § 42 zákona o príspevku z EŠIF krajským súdom. Trval na tom, že napadnuté akty sú nepochybne individuálnymi správnymi aktmi - rozhodnutiami, resp. opatreniami, ktoré sa bezprostredne dotýkajú a zasahujú do jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa sťažovateľa napadnuté akty neoprávnene zasahujú do jeho legitímneho očakávania na uspokojenie jeho nároku na NFP. Nakoľko napadnuté akty sa dotýkajú základných práv, ich preskúmanie správnym súdom nemôže byť podľa sťažovateľa vylúčené v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Napokon sťažovateľ poukázal aj na to, že v prípade, ak finančné prostriedky nevráti, správne orgány mu môžu uložiť odvod a penále ako sankčný postih.

20. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti odôvodnil sťažovateľ tým, že mu hrozí vznik závažnej ujmy v dôsledku právnych následkov napadnutých aktov. Tvrdil, že suma finančnej korekcie predstavuje neúnosné zaťaženie rozpočtu sťažovateľa, čím zabrzdí nielen rozvoj jeho činnosti ale aj bežný chod sťažovateľa ako verejnej vysokej školy.

Uviedol, že vystavením napadnutých správ a žiadostí nedošlo k uloženiu sankčnej povinnosti pre sťažovateľa a samotné vyčíslenie nezrovnalosti ešte nezakladá povinnosť vrátiť finančné prostriedky. Na priznanie odkladného účinku podľa žalovaného 1/ nie sú splnené podmienky, pretože napadnuté správy a žiadosti nie sú vykonateľné a teda spôsobilé spôsobiť sťažovateľovi ujmu. 22. Žalovaný 2/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti tiež tvrdil, že napadnuté akty neobsahujú stanovenie povinnosti vrátiť finančné prostriedky a majú len predbežný charakter bez možnosti ich súdneho prieskumu. Poukázal na následnú možnosť začatia správneho konania, v ktorom by k takémuto stanoveniu povinnosti mohlo dôjsť. Žalovaný 2/ žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť a nepriznať jej odkladný účinok. Podľa neho ani správy ani žiadosti nezakladajú možnosť exekučného konania (civilného alebo správneho), pretože nie sú materiálne vykonateľné.

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“), na ktorý prešiel odo dňa 01.08.2021 výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 11 písm. h) SSP), preskúmal kasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), za splnenia podmienok povinného zastúpenia (§ 449 SSP) a zároveň obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné (§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP). 24.

26. Podľa § 7 písm. b) SSP: „správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.“

28. Podľa § 42 ods. 7 zákona o príspevku z EŠIF: „ak má prijímateľ povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť a nevysporiadal ho z vlastnej iniciatívy vrátením alebo nenavrhol vzájomné započítanie, vykonanie vzájomného započítania navrhne podľa odseku 4 poskytovateľ alebo ho poskytovateľ prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve na vrátenie príspevku alebo jeho časti. V tomto prípade prijímateľ vráti prostriedky Európskej únie schválené certifikačným orgánom na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej pokladnici, prostriedky Európskej únie neschválené certifikačným orgánom a prostriedky štátneho rozpočtu vráti do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky podľa osobitného predpisu. Ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť podľa prvej vety alebo neuzavrie s poskytovateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia podľa § 45 a ak poskytovateľ nepostupuje podľa § 41 ods. 2 alebo ods. 4 alebo § 41a ods. 2, poskytovateľ postupuje podľa osobitného predpisu. Ak poskytovateľ vyzval prijímateľa na vrátenie

29. Predmetom tohto kasačného konania je v časti týkajúcej sa otázky prípustnosti súdneho preskúmania napadnutých aktov obdobný skutkový a právny stav, aký bol predmetom konaní a rozhodnutí kasačného súdu (vtedy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) vo veciach č. k. 1Sžfk/33/2017 z 22. augusta 2017, č. k. 4Sžfk/37/2017 z 10. mája 2018, 3Sžfk/66/2017 z 18. apríla 2018, č. k. 10Sžfk/63/2018 z 24. októbra 2018, č. k. 8Sžfk/24/2017 z 25. októbra 2018, č. k. 4Sžfk/42/2017 z 3. júla 2017, č. k. 3Sžfk/50/2017 z 13. decembra 2017, č. k. 5Sžfk/ 53/2017 z 31. mája 2018, č. k. 10Sžfk/14/2018 z 24. októbra 2018 a č. k. 3Sžfk/7/2017 z 8. augusta 2018.

Pokiaľ ide o posúdenie preskúmateľnosti napadnutých aktov vo svetle novšieho zákona o príspevku z EŠIF, ktorý sa uplatňuje na prejednávanú vec (oproti odkazovanej rozhodovacej činnosti, ktorá aplikovala pôvodný zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva), kasačný súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/31/2021 z 31. januára 2022. Uvedené uznesenie bolo vydané v konaní medzi totožnými účastníkmi konania za obdobnej skutkovej a právnej situácie.

. . . 32. Vzhľadom na to, že príslušná zmluva o finančnom príspevku, na ktorú sa sťažovateľka odvoláva, sa spravuje (oproti odkazovanej judikatúre, ktorá aplikovala zákon č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva) novším zákonom č. 292/2014 Z. z., kasačný súd považuje za potrebné poznamenať, že tento novší zákon nezmenil informatívny a predbežný charakter správnych aktov, o aké ide vo veci, a preto sa nič nezmenilo ani na závere o ich vylúčení zo súdneho preskúmania.

34. Napriek tomu, že podľa právnej úpravy v S.s.p. je konanie pred krajským súdom ukončené právoplatným rozhodnutím a konanie o kasačnej sťažnosti je upravené ako samostatné konanie o prieskume rozhodnutia krajského (správneho) súdu, na účely náhrady trov nemožno na tieto konania nazerať izolovane. Predovšetkým v okolnostiach súdenej veci by bolo neakceptovateľné, aby boli žalovaní povinní nahrádzať sťažovateľke (žalobkyni) trovy kasačného konania, v ktorom bolo zrušené žalobu odmietajúce uznesenie krajského súdu z dôvodu, že krajský súd aplikoval nesprávny zákon, keď následne krajský súd opätovne, aj pri zohľadnení na vec aplikovateľného zákona, dospel k (správnemu) záveru, že žaloba musí byť odmietnutá, pretože je neprípustná. Na účely priznania náhrady trov kasačného konania je treba považovať toto kasačné konanie len ako prejudiciálne pre konanie pred správnym súdom, keď zmyslom zrušujúceho uznesenia kasačného súdu bolo odstránenie čiastkového pochybenia krajského súdu pri právnom posúdení veci. Aj v správnom súdnictve sa do veľkej

35. Hoci v konkrétnom kasačnom konaní bola z vyššie opísaného dôvodu sťažovateľka úspešná, jej správna žaloba bola následne odmietnutá, preto nemožno dôjsť k záveru, že by sťažovateľka mala vo veci úspech. Kasačný súd nevidí žiaden argument, prečo by mali žalovaní nahrádzať trovy kasačného konania, ktoré sa nezačalo ich pričinením, a nemali mu pri zachovaní svojich zákonných povinností ako predísť. Žalovaní sa v súdenej veci bránili relevantnými argumentmi o vylúčení napadnutých správnych aktov zo súdneho prieskumu, s čím sa stotožnil aj krajský súd, a v tomto rozhodnutí aj súd kasačný.

37. Preto krajský súd podľa názoru kasačného súdu dospel k správnemu výroku o nepriznaní trov ani jednému účastníkovi konania, hoci ho k tomu viedli nesprávne právne úvahy. Kasačný súd nepovažoval za hospodárne, aby tento inak správny výrok o trovách zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, a preto námietke sťažovateľky ani v tomto bode nevyhovel.

39. Kasačný súd záverom konštatuje, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu. Preto rozhodol o zamietnutí kasačnej sťažnosti postupom podľa § 461 SSP.

41. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozhodnutie jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.