10Sžfk/32/2020

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102600803/2018 zo dňa 14.12.2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 101048791/2018 zo dňa 25.5.2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 4383,54 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015.

V posudzovanom prípade preto vychádzal z Dôvodov a argumentácie v predmetnom rozhodnutí, nakoľko boli preverované rovnaké pokladničné doklady od totožných dodávateľov, rozdiel bol iba v tom, že sa týkali iného zdaňovacieho obdobia.

Z pokladničných dokladov ERP ako aj zapožičaných elektronických žurnálov zaznamenaných na CD nosiči správca dane zistil, že údaje na pokladničných dokladoch sa zhodujú s údajmi uvedenými v elektronických žurnáloch, avšak bolo zistené, že rovnaký pokladničný doklad mal iný kontrolný kód v kontrolnom zázname a iný kontrolný kód na vytlačenom pokladničnom

5. Rozhodnutia oboch orgánov napadol žalobca na správnom súde. Podľa neho správca dane preniesol zodpovednosť a povinnosti predávajúceho na daňový subjekt, pričom z jeho strany nebola porušená žiadna povinnosť, ktorá by správcu dane oprávňovala už raz zaplatenú DPH (ako súčasť kúpnej ceny) vyrubiť žalobcovi. Všetky ním predložené pokladničné doklady obsahovali povinné údaje vyžadované § 8 ods. 1 zák.č_ 289/2008 Z.z. a tiež údaje, ktoré sú uvedené podľa vzoru umiestneného v predajni v zmysle § 8 ods. 5 zák.č_ 289/2008 Z.z. . Namietal, že nemôže niesť zodpovednosť za to, ak pokladničné doklady vydané predávajúcim majú odlišné interné číselné kódy, ktorých správnosť si žiadny kupujúci nemôže overiť. Poukázal na to, že správca dane neprihliadol na to, že žalobcom bolo predložených cca 1800 pokladničných dokladov, ktoré boli zhodné s povinnými údajmi v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 289/2008 Z.z. a o ktorých mal vedomosť podnikateľ prevádzkujúci registračnú pokladnicu. Správca dane „overil“ za celé kontrolované obdobie (5-6 jázd) a na základe toho

MONUMENT MAGNUS, s.r.o. uviedol, že bola to práve táto obchodná spoločnosť, ktorá si nesplnila daňovú povinnosť a ktorá ani nemala zaregistrovanú daňovú pokladnicu a ktorá bola povinná daň na vstupe uhradiť. 6. Správny súd k dodávateľovi WIKING STAV, s.r.o. skonštatoval, že v danom prípade jednotlivé plnenia, resp. účtovné doklady boli zdokumentované príjmovými ako aj výdavkovými pokladničnými dokladmi, pričom na týchto pokladničných dokladoch neboli zistené odchýlky, na základe ktorých by bolo možné prijať záver, že tieto zjednodušené daňové doklady nie sú dôkazom o nadobudnutí tovaru zo strany žalobcu. Taktiež z protokolu z daňovej kontroly vyplýva, že povinné údaje na pokladničných dokladoch, ktoré predložil žalobca sú identické s údajmi, ktoré majú kontrolné záznamy, pričom nie je zhodný iba číselný kód na pokladničných dokladoch so záznamom v evidencii, resp. registračnej pokladnice.

povinnosti. Podľa názoru súdu si žalobca svoju dôkaznú povinnosť v súvislosti s reálnym dodaním plnenia splnil, čo konštatoval aj žalovaný vo svojom zrušujúcom rozhodnutí číslo: 100225912/2018 zo dňa 25.1.2018. Správny súd považoval za potrebné zdôrazniť, že objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno totiž posunúť iba pod dôkaznú povinnosť žalobcu ako daňového subjektu. Správny súd tiež dal do pozornosti, že každá transakcia musí byť zo strany správcu dane posudzovaná jednotlivo a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami, pričom nie je možné požadovať od žalobcu preukazovanie takých skutočnosti, ktoré nespadajú do jeho sféry, resp. dosahu a za ktoré nemôže niesť zodpovednosť.

Zistené nezrovnalosti na pokladničných dokladoch v číselných kódoch síce môžu vyvolávať odôvodnené pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, avšak bez ďalších relevantných dôkazov to nie je dostatočný dôvod na neuznanie odpočítania dane z predložených dokladov zo strany žalobcu.

8. Správny súd uzavrel, že za takto zisteného skutkového stavu veci konajúce orgány verejnej správy vydaním svojich rozhodnutí vec nesprávne právne posúdili v časti žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr vyhotovených spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. a MONUMENT MAGNUS, s.r.o., pokiaľ ide o zistené nezrovnalosti správcu dane v predložených pokladničných dokladoch zo strany žalobcu, ktorá skutočnosť je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní buď bude potrebné doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci a v prípade, že zo strany správnych orgánov nedôjde k zabezpečeniu relevantných dôkazov, z ktorých by vyplývalo, že si žalobca nedôvodne uplatnil nadmerný odpočet, tak bude potrebné, aby žalobcom uplatnený nadmerný odpočet bol zo strany správcu dane uznaný.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

ďalšie konanie. 11. Sťažovateľ v prvom rade namietol, že nesplnenie podmienok podľa § 140 SSP (možnosť správneho súdu poukázať na totožný rozsudok) z dôvodu, že súd nezrozumiteľne spojil a zamieňal argumenty týkajúce sa jednotlivých dodávateľov, pričom zistený skutkový stav bol u každého z nich odlišný.

13. Uviedol, že v zmysle § 4 ods. 4 písm. b/ bod 8 zákona o ERP sa do fiškálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu a vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že pokladničné doklady predložené žalobcom nie sú pravé. S ohľadom na druh tovaru, ktorý mal žalobca prijať od dodávateľa (pohonné hmoty) obvyklý spôsob jeho nákupu (bežné tankovanie na čerpacej stanici), pri ktorom ich výdaj každého litra na pohonných hmôt technicky zaznamenaný a prepojený na ERP, ako aj množstvo deklarovaných nákupov v posudzovanom zdaňovacom období, prakticky neprichádza do úvahy preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu na vstupe iným spôsobom ako pokladničným dokladom vystaveným prevádzkovateľom čerpacej stanice.

15. Sťažovateľ nesúhlasil s tvrdením správneho súdu, že k reálnemu plneniu pohonných hmôt došlo v deklarovanom rozsahu. Okrem predloženia dokladov z ERP, u ktorých bolo preukázané, že nie sú pravé, ani preverenie materiálneho plnenia neupreukázalo, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako deklaruje žalobca (rozpor údajov v knihách jázd, podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel, detailný výpis z mýtnych

Z uvedeného teda vyplýva, že nejde o 5-6 jázd, pretože žalobca deklaroval a predložil desiatky pokladničných dokladov za obdobie od januára 2015 do mája 2015. Ďalej žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015 priznal a odviedol daň za motorové vozidlo s evidenčným číslom E. XXX P. za 11 mesiacov, s dátumom vzniku daňovej povinnosti 01.02.2015, t.j. sám deklaroval a priznal, že vozidlo s evidenčným číslom E. XXX P. začal používať na svoje podnikateľské účely od 01.02.2015, čomu nasvedčuje aj detailný výpis z mýtnych transakcií, že vozidlo uskutočnilo prvú jazdu v mesiaci február 2015, pričom v knihe jázd žalobca deklaruje, že predmetné vozidlo v mesiaci január 2015 jazdilo a pravidelne tankovalo pohonné hmoty. Z uvedeného teda vyplýva, že nejde o 5-6 jázd, pretože žalobca deklaroval a predložil desiatky pokladničných dokladov za obdobie od január 2015.

18. Záverom dodal s poukazom na ustálenú judikatúru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 19. Žalobca sa ku podanej kasačnej sťažnosti vyjadril s tým, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opakuje, čo už bolo uvedené v rozhodnutiach správnych orgánov a vo vyjadreniach k žalobe a k čomu správny súd zaujal jednoznačné skutkové a právne závery.

21. Pokiaľ ide o zmätočnosť rozsudku vo vzťahu k dodávateľovi MONUMENT MAGNUS, s.r.o., uviedol, že vníma daný rozpor, ale dodal, že ako žalobca nepodal kasačnú sťažnosť.

22. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. ugustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení zo sudkýň JUDr. Kataríny Benczovej (predsedníčka senátu), Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., pričom v kasačnom konaní je vec vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 23. Z dôvodu dlhodobo plánovanej neprítomnosti predsedníčky senátu v čase vyhlásenia predmetného rozsudku rozhodoval senát 3 S v súlade s Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2022 v znení opatrení č. 1 až 8 v zložení zo sudkýň JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. (predsedníčka zastupujúceho senátu 4 S), Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. 24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 25. Kasačný súd sa už v rámci svojej činnosti zaoberal obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa (s obdobnými sťažnostnými bodmi), týkajúcimi sa rovnakého dodávateľa WIKING STAV, s.r.o. a rovnakej právnej otázky, rozdiely spočívali v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a v sume vyrubeného rozdielu DPH. Kasačný súd v daných prípadoch dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie: (I) sp. zn. 2 Sžfk 31/2020 zo dňa 14. apríla 2022 (zdaňovacie obdobie marec 2015); (II) sp. zn. 5 Sžfk 33/2020 zo dňa 14. apríla 2022 (zdaňovacie obdobie september júl 2015); (III) sp. zn. 6 Sžfk 47/2020 zo dňa 14. apríla 2022 (zdaňovacie obdobie september 2015); (IV) sp. zn. 5 Sžfk 55/2020 zo dňa 21. apríla 2022 (zdaňovacie obdobie november 2015); (V) sp. zn. 1 Sžfk 57/2020 zo dňa 16. februára 2022 (zdaňovacie obdobie december 2015). 26. Podľa § 464 ods. 2 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať. 27. Predmetom kasačného konania (účastníkov: žalobcu AT - log, s.r.o., proti žalovanému