10Sžfk/34/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): EAGLE SECURITY, a. s., so sídlom Gagarinova 10/A, 821 05 Bratislava, IČO: 35800259, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35943882, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina č. 10, 821 09 Bratislava, za účasti: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, 821 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo záznamu: 4947/2016, Číslo spisu: 13255-9000/2015-KR/28 zo dňa 13. januára 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/27/2016-295 zo dňa 6. februára 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta. Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania nepri z náva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo záznamu: 4947/2016, Číslo spisu: 13255-9000/2015-KR/28, vydaného dňa 13.01.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 10a ods. 5 v nadväznosti na § 10a ods. 1 písm. c) a § 10a ods. 4 zákona č. 25/ 2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z.z.“), na základe návrhu žalobcu zo dňa 14.09.2015, určil, že po uzavretí zmluvy č. 497/UNB/2013 o poskytovaní bezpečnostnej služby (ďalej aj len „Zmluva“), ktorú navrhovateľ uzavrel s verejným obstarávateľom (ďalším účastníkom konania Univerzitná nemocnica Bratislava) dňa 18.12.2013, ako výsledok verejného obstarávania, nenastala taká zmena okolností, ktorá by mala vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, ktorú nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať

podmienok. 3. Správny súd neprisvedčil námietke neurčitosti a nezrozumiteľnosti výroku napadnutého rozhodnutia, pretože výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky zákonné kritéria naň sa vzťahujúce, obsahuje zákonné ustanovenie, podľa ktorého orgán verejnej správy rozhodol vo veci, tiež aj to, ako a o čom rozhodol. Výrok napadnutého rozhodnutia je pretavený v jeho odôvodnení, kde žalovaný opísal v dostatočnom rozsahu, ako aj kvalite všetky skutočnosti, o ktoré oprel svoje rozhodnutie. V odôvodnení žalovaný podal riadne vysvetlenie podložené zodpovedajúcou správnou úvahou, prečo dospel k svojmu záveru o tom, že nenastala taká zmena okolností, ako to vyžaduje zákon č. 25/2006 Z.z.

žalovaného. To, ako posúdil návrh a jeho dve doplnenia, podrobne vysvetlil žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde podrobne uviedol čo ho viedlo k záveru o nepreskúmateľnosti predložených mzdových dokladov žalobcu (výplatné pásky zamestnancov s rozličnými osobnými číslami, počet odpracovaných hodín zamestnancov žalobcu). Žalovaný tiež detailne odôvodnil svoj záver ohľadom nárastu minimálnej mzdy a možnosti jej predvídania žalobcom v čase predkladania jeho ponuky.

rok plnenia zmluvy, už musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, keďže vládne nariadenie č. 321/ 2013 Z.z. bolo publikované v Zbierke zákonov dňa 02.10.2013. V prípade, ak by došlo k podstatným zmenám okolností pred uzavretím zmluvy, má možnosť záujemca neuzavrieť zmluvu bez akýchkoľvek sankcií voči nemu.

SSP).

7. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/27/2016-295 zo dňa 6. februára 2020 podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 20.04.2020 kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

nákladmi. Sťažovateľ je presvedčený, že nie je povinný predvídať zmenu minimálnej mzdy, resp. stravného a už vôbec nie je povinný predvídať percentuálnu výšku zvýšenia mzdy. Zdôraznil, že aj samotný verejný obstarávateľ mal za to, že došlo k skutočnostiam, ktoré nebolo možné objektívne predpokladať. Sťažovateľ tiež nesúhlasí s názorom žalovaného, s ktorým sa krajský súd stotožnil, že mal od zmluvy odstúpiť, resp. stiahnuť ponuku bez hrozby sankcie, pretože to považuje za rozporné s procesom verejného obstarávania aj s legitímnymi očakávaniami sťažovateľa o promptnom postupe žalovaného.

Z neho nie je podľa sťažovateľa zrejmé, o ktorých skutkových okolnostiach žalovaný rozhodoval, teda je zmätočný. Z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný rozhodoval o návrhu zo dňa 14.09.2015, ale z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že sa žalovaný zaoberal zmenou okolností tak, ako ju sťažovateľ modifikoval prostredníctvom doplnení k predmetnému návrhu, t.j. percentuálna výška nárastu stravného a minimálnej mzdy namiesto samotného zvýšenia nárastu stravného a minimálnej mzdy. Z toho podľa sťažovateľa vyplýva, že výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného nekorešponduje s jeho odôvodnením. Napriek tomu krajský súd konštatoval, že výrok rozhodnutia žalovaného je správny a je pretavený do jeho odôvodnenia.

Krajský súd len uzavrel, že žiadne procesné pochybenia nezistil, nie je však podľa sťažovateľa zrejmé, ako k tomu dospel a ako vyhodnotil uvedené žalobné námietky. 11. Napokon argumentoval, tým že žalovaný, následne aj krajský súd, neposúdili všetky okolnosti, ktoré uvádzal. Podotkol, že lehota na predkladanie ponúk bola stanovená na 05.04.2013, k tomuto dátumu došlo ku kalkulácii ponukovej ceny. Keďže lehota viazanosti ponúk bola určená na 16.07.2013, sťažovateľ predpokladal, že možný dátum začatia poskytovania služby môže nastať dňa 01.08.2013, zmluva však nadobudla účinnosť až dňa 11.01.2014.

III. Konanie na kasačnom súde, stručný opis priebehu administratívneho konania

13. Prejednávaná vec bola dňa 12.06.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 10S pod sp.zn.: 10Sžfk/34/2020. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety - dňa 01.08.2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a §

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

17. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

19. Podľa § 47 ods. 1,2 a 3 Správneho poriadku, (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom

21. Podľa § 10a ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z., dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ktorý by zvyšoval cenu plnenia alebo jeho časti je možné uzatvoriť len za podmienky podľa odseku 4.

23. Podľa § 10a ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z., ak rada určí, že po uzatvorení zmluvy nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, ktorú nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy a po tejto zmene okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oprávnený uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ktorý by zvyšoval cenu plnenia, a to najskôr ku dňu právoplatnosti rozhodnutia rady.

25. Zákaz uzatvárania dodatkov stanovený ustanovením § 10a zákona č. 25/2006 Z.z. neumožňoval uzatváranie dodatkov o cene, pričom cenu alebo ekonomické podmienky plnenia bolo možné podľa odseku 4 tohto ustanovenia v prospech dodávateľa meniť len v prípade, ak sa vyskytnú mimoriadne a nepredvídateľné okolnosti, ktorých existenciu musí konštatovať

26. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Úlohou správneho súdnictva však nie je suplovať činnosť výkonnej moci, čo je v rozpore so zásadou trojitej deľby štátnej moci.

27. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal najprv nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), keď podľa názoru sťažovateľa nebola správna interpretácia ustanovenia § 10a ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. v kontexte prejednávanej veci.

Sťažovateľ teda nedostatočne vymedzil, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 440 ods. 2 SSP). 29. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne zaoberal výkladom predmetného ustanovenia, rovnako interpretoval aj predmetnú podmienku, že okolnosť zvyšujúca cenu, má nastať až po uzatvorení zmluvy. K tomu uviedol, že v opačnom prípade by bolo umožnené meniť ponuky aj po ich vyhodnotení, čo by viedlo k porušeniu princípu nediskriminácie ostatných uchádzačov. Kasačný súd s touto interpretáciou súhlasí a dodáva, že táto je súladná aj s teleologickým výkladom predmetného ustanovenia, ktorý nevyhnutne vychádza z požiadavky zákazu uzatvárania dodatkov o cene a rešpektuje aj princípy verejného obstarávania. Z kontextu predmetného ustanovenia a mimoriadnej povahy uzatvárania dodatkov zvyšujúcich cenu nevyplýva, že okolnosťami, ktoré nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy a po tejto zmene okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok, by mali byť aj také okolnosti, ktoré nastali v období po lehote viazanosti ponúk pred uzatvorením zmluvy.

31. Sťažovateľ v súvislosti s dôvodom kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP argumentoval tým, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a arbitrárny. 32. Sťažovateľ mal výhrady, že výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného, s ktorým sa správny súd stotožnil, je zmätočný a že sa krajský súd nevyjadril k žalobnej námietke, že mu zo strany žalovaného nebolo umožnené sa vyjadriť k posúdeniu jeho úkonu ako skutkovej zmeny návrhu. Krajský súd sa podľa kasačného súdu dostatočne vysporiadal s tým, že vo výroku je uvedený návrh zo dňa 14.09.2015, na základe ktorého žalovaný vo veci konal, a že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný zároveň bral do úvahy aj obe sťažovateľove doplnenia tohto návrhu, ktoré pôvodný návrh precizovali.

33. Správny súd tiež preskúmal hodnotenie sťažovateľom predložených dokladov zo strany žalovaného v administratívnom konaní, vrátane výplatných pások zamestnancov, pri ktorých uviedol, že tieto mali rozličné osobné čísla, počet odpracovaných hodín zamestnancov žalobcu, a že vysvetlenia žalovaného považoval za dostatočne odôvodnené. Tiež uzavrel, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.

35. Ohľadom namietaného porušenia § 440 ods. 1 písm. f) SSP teda kasačný súd uvádza, že rozsudok správneho súdu netrpí nedostatkom preskúmateľnosti, resp. nedostatkom dôvodov v takej intenzite, ktorá by opodstatňovala záver o porušení práva sťažovateľa na spravodlivý

Na druhej strane, z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že sa krajský súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré odkázal, správny súd tiež v právnom posúdení veci zaujal aspoň krátke stanovisko k podstatným argumentom sťažovateľa, ako aj k hodnoteniu dôkazov v administratívnom konaní. Nie je teda pravdivá argumentácia sťažovateľa, že v napadnutom rozsudku sú opomenuté vybrané žalobné námietky.

36. V zmysle ustálenej judikatúry, správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

Podľa názoru kasačného súdu je predmetná požiadavka v uvedenej veci splnená, keď je zrejmé, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku venoval všetkým relevantným otázkam súvisiacim s rozhodnutím žalovaného. 37.

38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 39.

V Bratislave dňa 16. februára 2022