10Sžfk/35/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200321.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 20S/171/2019
- IČS
- 2019200321
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): VV - AGRO, s.r.o., so sídlom Krajná 37, 917 01 Trnava, IČO: 36250678, právne zast. MV Legal s. r. o., so sídlom Jedenásta 16, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36857947, proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, 917 65 Trnava, o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 100607757/2019 zo dňa 11.03.2019 a opatrenia žalovaného č. 102106449/2018 zo dňa 06.09.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 20S/171/2019 z 11.11.2020 takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania neprizn áva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi finančnej správy
1. Žalobca požiadal o priznanie úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013. Na túto žiadosť odpovedal žalovaný listom č. 100607757/2019 zo dňa 11.03.2019 (ďalej aj „oznámenie o nepriznaní úroku“), v ktorom oznámil, že nemá zákonnú možnosť na priznanie takéhoto úroku, nakoľko pri daňových kontrolách účinných do 31.12.2016 zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“) a ani zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení neupravovali priznanie úroku po dobu vykonávania daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti. 2. Žalobca voči oznámeniu o nepriznaní úroku podal odvolanie. Na odvolanie žalovaný reagoval listom č. 102106449/2019 zo dňa 06.09.2019 (ďalej aj „reakcia na odvolanie“). V reakcii na odvolanie oznámil, že oznámenie o nepriznaní úroku nemá formu rozhodnutia podľa § 63 daňového poriadku, a preto ho nemožno napadnúť odvolaním podľa § 72 ods. 1 daňového poriadku.
II. Konanie pred krajským súdom
3. Žalobca podal voči reakcii na odvolanie všeobecnú správnu žalobu. Navrhol v nej podľa § 191 ods. 1 písm. b), písm. c) a písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) reakciu na odvolanie spolu s oznámením o nepriznaní úroku zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne právne vec posúdil, akty boli vydané orgánom, ktorý na to nebol oprávnený a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným. 4. Dňa 11.11.2020 Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) vyhlásil rozsudok sp. zn. 20S/171/2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorým zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP tak oznámenie o nepriznaní úroku ako aj reakciu na odvolanie. Vo svojom rozsudku dospel k záveru, že oba právne akty je možné preskúmať ako opatrenia orgánov verejnej správy. 5. Pri rozhodovaní o nároku na priznanie úroku za zadržanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty krajský súd dospel k záveru, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 1Sžfk/75/2017 zo dňa 27.06.2019, sp. zn. 1Sžfk/24/2018 zo dňa 30.07.2019, sp. zn. 4Sžfk/60/2019 zo dňa 06.10.2020 a sp. zn. 3Sžfk/4/2019 zo dňa 17.04.2019, v ktorých bola prijatá aplikácia ustanovenia § 79a zákona o DPH a uviedol, že § 79a zákona o DPH sa má analogicky použiť aj na priznávanie úrokov za zadržanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty súvisiaceho s daňovými kontrolami skončenými do 31. decembra 2016 s poukazom na uznesenie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „Súdny dvor EÚ“) zo dňa 21. októbra 2015, Kovozber s. r. o., proti Daňovému úradu Košice, C-120/15 (ďalej aj „uznesenie vo veci Kovozber“).
III. Konanie na kasačnom súde
A) Kasačná sťažnosť 6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
7. Sťažovateľ uviedol najmä tieto sťažnostné body: - priznanie úroku zo zadržania nadmerného odpočtu počas výkonu daňovej kontroly do 31.12.2016 nebolo vo vnútroštátnej legislatíve upravené; v ustanovení § 79a zákona o DPH je zakotvené s účinnosťou od 01.01.2017. V čase zadržania nadmerného odpočtu DPH na účely výkonu daňovej kontroly neexistovala právna úprava týkajúca sa výšky a lehoty pre priznanie kompenzácie za toto ekonomické znevýhodnenie, - zadržanie finančných prostriedkov po dobu nevyhnutnú na vykonanie daňovej kontroly je oprávnené a legitímne, nakoľko slúži na preverenie skutočností potrebných pre správne určenie dane a na predchádzanie a odhaľovanie daňových podvodov.
Podľa rozhodnutí Súdneho dvora EÚ v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu poriadku členského štátu stanoviť podmienky, za akých sa majú zaplatiť úroky z omeškania, - krajský súd odkázal žalovaného na posúdenie momentu vzniku nároku na úroky zo zadržiavaného nadmerného odpočtu skôr, ako nastala povinnosť pre správcu dane vrátiť nadmerný odpočet podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH s poukazom na neprimeranosť doby v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo dňa 02. júla 2011, Enel Maritsa Iztok 3AD proti Direktor „Obzhalvane i upravlenie na izpalnenieto“ NAP, C-107/10. Sťažovateľ mal za to, že v rozhodnutí nie je určené, ako má správca dane postupovať a v danom prípade bola na správcu dane prenesená normotvorná činnosť vnútroštátneho právneho poriadku, pričom tento takéto kompetencie nemal a nemá. B) Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti 8. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu v tom, že obe zrušené opatrenia žalovaného boli nezákonné a že žalobcovi prináleží úrok zo zadržiavaného nadmerného odpočtu DPH.
9. Žalobca uviedol, že sťažovateľ ani súd nepotrebujú vytvárať právo, postačí, ak správne interpretujú a aplikujú existujúce vnútroštátne a najmä európske právo. Aplikácia vnútroštátnej právnej úpravy, na základe ktorej daňové orgány vydali preskúmavané opatrenia bola v rozpore so záväznou interpretáciou čl. 183 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „Smernica o spoločnom systéme DPH“), ktorý sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je vo veci samej, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až do uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly.
10. Z argumentácie žalovaného vyplýva, že naďalej nerozlišuje nárok na úrok za prekročenie 10-dňovej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu počítanej od skončenia daňovej kontroly od odlišného a samostatného nároku, a to úroku zo zadržiavaného nadmerného odpočtu za celé obdobie odo dňa, kedy by bol žalobcovi vrátený v prípade, ak by nebola začatá daňová
kontrola. Práve tento druhý nárok si žalobca uplatňuje žalobou, keď žiada finančnú náhradu za dočasnú nemožnosť užívania svojich finančných prostriedkov v zmysle európskej judikatúry. 11. Na rozdiel od krajského súdu mal žalobca za to, že je oprávnený nielen na úrok 1,5 % ročne v zmysle právne záväzného názoru uvedeného v rozsudku, ale v zmysle práva Európskej únie má nárok na zaplatenie úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH už odo dňa, kedy mal byť nadmerný odpočet vrátený, ak by nebola vykonávaná daňová kontrola, a to vo výške 10 % ročne zo sumy nadmerného odpočtu. Judikatúra je v tejto oblasti podľa názoru žalobcu ustálená a jednoznačná a potvrdzuje argumentáciu žalobcu vo veci jeho nároku na úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH za dobu vykonávania daňovej kontroly v zmysle jeho žiadosti. Úrok 1,5 % nezodpovedá ani približne trhovým podmienkam a obstarať si finančné prostriedky za uvedený úrok by bolo pre žalobcu nemožné.
IV. Právny názor kasačného súdu
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 10Sžfk/35/2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.
13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
14. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalovaného je rozsudok krajského súdu, ktorým bolo oznámenie o nepriznaní úroku a reakcia na odvolanie (opatrenia žalovaného) zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti označil ako dôvod kasačnej sťažnosti nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP, ktoré badá v absencii vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa výšky a lehoty na priznanie kompenzácie z nadmerného odpočtu a nemožnosti aplikácie § 79a zákona o DPH na prípad žalobcu, u ktorého bola daňová kontrola ukončená do 31.12.2016.
15. Podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania opatrenia sťažovateľa ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.
16. Podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5
€. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní
úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.
17. Podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v čase vydania opatrenia sťažovateľa ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa
odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie ( § 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.
18. Podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom v čase vydania opatrenia sťažovateľa daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a c) platiteľ nemal v období 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov v súhrne viac ako 1000 eur.
19. Podľa § 79 ods. 3 zákona o DPH v znení účinnom v čase vydania opatrenia sťažovateľa platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.
20. Podľa § 79 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom v čase vydania opatrenia sťažovateľa ak platiteľ uplatňuje nadmerný odpočet alebo zvyšuje nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním podaným po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom tento nadmerný odpočet vznikol, daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného
daňového priznania. Ak po vrátení nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 platiteľ zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním, daňový úrad vráti sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania.
Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu je zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom daňovom priznaní alebo na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom kontrolnom výkaze, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov.
21. Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH v znení účinnom v čase vydania opatrenia sťažovateľa ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.
22. Podľa § 79a ods. 1 zákona o DPH ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len "úrok z nadmerného odpočtu") podľa odseku 2.
23. Podľa § 79a ods. 2 zákona o DPH platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak tento dvojnásobok základnej úrokovej sadzby nedosiahne 1,5%, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 1,5%. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane.
24. Podľa § 79a ods. 3 zákona o DPH o priznaní úroku z nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 daňový úrad rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu a úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu na bankový účet oznámený podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa § 6 ods. 5; ak platiteľ nesplnil takúto povinnosť, daňový úrad zaplatí úrok z nadmerného odpočtu do 15 dní odo dňa, keď platiteľ takúto povinnosť dodatočne
splnil. 25. Podľa § 85ke zákona o DPH platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.
26. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa článku 183 smernice o spoločnom systéme DPH ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia.
28. Podľa § 464 ods.1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 29.
Kasačný súd konštatuje, že prax judikovaná Najvyšším súdom SR sa na účely aplikácie § 464 ods. 1 SSP považuje za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. Keďže odo dňa 01.08.2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (čl. 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku), je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu SR.
30. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené zistil, že v kasačnom konaní boli rovnaké sťažovateľom namietané právne otázky už právoplatne posúdené Najvyšším súdom SR v konaniach vedených pod sp. zn. 4Sžfk/61/2019, sp. zn. 4Sžfk/60/2019, sp. zn. 2Sžfk/49/2019, sp. zn. 1Sžfk/49/2019, 4Sžfk/62/2019 a Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. 2Sžfk/66/2019 a sp. zn. 10Sžfk/67/2019). Súd v predmetných konaniach, v ktorých išlo o obdobný skutkový stav (ktorý sa týkal iných zdaňovacím období) považoval argumentáciu sťažovateľa za nedôvodnú a kasačnú sťažnosť zamietol.
Zohľadniac túto skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostným bodom sťažovateľa poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/ 49/2019 zo dňa 27.10.2020, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožňuje a v príslušnom rozsahu uvádza. Na tých miestach, na ktorých odôvodnenie citovaného rozsudku nie je plne aplikovateľné na prejednávanú vec, kasačný súd v záujme zrozumiteľnosti a presvedčivosti odôvodnenia tohto rozsudku v hranatých zátvorkách uvádza okolnosti príznačné pre prejednávanú vec. 31. [.
. .] V administratívnom konaní aj v konaní pred krajským súdom boli medzi žalobcom a sťažovateľom sporné v podstate tri otázky: 1/ či je možné eurokonformným výkladom alebo priamou aplikáciou práva dovodiť pri chýbajúcej výslovnej vnútroštátnej právnej úprave do 31.12.2016 povinnosť správcu dane poskytnúť kompenzáciu v podobe úroku z omeškania za zadržaný nadmerný odpočet DPH, ak správca dane začal daňovú kontrolu do uplynutia všeobecnej lehoty na jeho vrátenie podľa § 79 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 zákona o DPH; 2/ či nárok na takýto úrok vzniká už uplynutím vyššie uvedenej všeobecnej lehoty alebo od neskoršieho okamihu (uplynutím tzv. primeranej lehoty na vykonanie daňovej kontroly); 3/ aká výška úrokovej sadzby by sa v takom prípade mala aplikovať.
32. Kasačný súd má za to, že krajský súd uspokojivo zodpovedal všetky tri vyššie položené sporné otázky v bodoch 43 až 49 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Krajský súd správne zdôraznil nutnosť tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorá interpretuje článok 183 Smernice o DPH a ktorá je bezpochyby právne záväzným výkladom smernice. Podľa kasačného súdu krajský súd s poukazom na zásadu daňovej neutrality, zásadu ekvivalencie a efektivity (aj s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu) správne zaviazal daňové orgány, aby priznali náhradu v podobe úroku už od uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, pričom majú postupovať podľa § 79a zákona o DPH, a to aj v prípade žalobcu, u ktorého sa daňová kontrola skončila pred
31.12.2016. 33. Krajský súd v bode 43. rozsudku [v predmetnom konaní bod 50. napadnutého rozsudku] správne konštatoval, že „Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci správny súd uvádza, že do 31. decembra 2016 absentovala právna úprava úroku z nadmerného odpočtu, ktorá by správcom dane umožňovala priznať platiteľom dane náhradu za zadržiavaný nadmerný odpočet počas
daňovej kontroly. V § 79 zákona o DPH bola zakotvená iba právna úprava úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu, t. j., ak nadmerný odpočet nebol vrátený v zákonom stanovenej lehote. Inštitút náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly (§ 79a) bol do vyššie citovaného zákona zakomponovaný až s účinnosťou od 01.01.2017.
Podľa prechodného ustanovenia k uvedenej právnej úprave účinnej od 1.1.2017 sa však § 79a neuplatní, ak daňová kontrola bola skončená do 31.12.2016.„ 34. Z uvedeného vyplýva, že zákon o DPH platný a účinný v čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu a následného vrátenia uplatneného nadmerného odpočtu neobsahoval osobitné ustanovenie o povinnosti správcu dane zaplatiť daňovému subjektu úrok zo sumy zadržaného nadmerného odpočtu DPH počas vykonávania daňovej kontroly.
V čase rozhodovania správcu dane (v danom prípade posudzovania žiadosti žalobcu o priznanie úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu) už zákon o DPH obsahoval ustanovenie § 79a, ktorého aplikáciu sťažovateľ odmietol a v zmysle ktorého má platiteľ nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu vo forme úroku z nadmerného odpočtu vo výške 2-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, najmenej vo výške 1,5 % ročne zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, za každý deň od uplynutia 6 mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 a ods. 5, až do jeho vrátenia. Podľa prechodného ustanovenia k uvedenej právnej úprave účinnej od 01.01.2017 sa však § 79a neuplatní, ak bola daňová kontrola skončená do 31.12.2016.
35. V tejto súvislosti krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu po prijatí novely zákona o DPH, ktorá reagovala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Kovozber zo dňa 21.10.2015 a do zákona zakotvila § 79a, ktoré upravuje podmienky priznania úroku z nadmerného odpočtu, konkrétne časový okamih ich priznania a výšku úrokov.
Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku stotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu vysloveným v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/41/2017 zo dňa 27.04.2019, v zmysle ktorého pri absencii právnej úpravy prichádza do úvahy analogické použitie ustanovenia § 79a zákona o DPH aj na daňové kontroly skončené do 31.12.2016, nakoľko rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Kovozber má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou ustanovenia §85ke zákona o DPH.
36. Kasačný súd si uvedomuje, že právne názory Najvyššieho súdu neboli v otázke priznania kompenzácie zo zadržaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly v minulosti jednotné, hoci v prevažnej miere sa v rozhodnutiach v rôznych variáciách objavoval názor, že aj bez osobitného vnútroštátneho ustanovenia má daňová správa povinnosť takýto úrok poskytnúť. 37.
Kasačný súd však dáva do pozornosti zjednocujúce stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2019, sp. zn. Snj 36/2019 k unifikácii rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR ohľadne náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov slovenskej republiky SR 6/2019 pod č. 56, v zmysle ktorého: „Ustanovenie § 79a zákona o DPH v znení účinnom od 1. januára 2017 (Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly) je v pomere špeciality k ustanoveniu § 79 ods. 3. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2012 (Daňové preplatky a úrok). Vnútroštátna úprava právneho poriadku Slovenskej republiky spočívajúca v ustanovení § 85ke vety druhej zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 1. januára 2017 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017), v znení: „Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola
v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.„, nie je súlade s právom Európskej únie, a to najmä s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť s účinkom ex tunc. Na zabezpečenie súladu s právom Európskej únie sú orgány verejnej správy a súdy povinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia.„
38. Kasačný súd súčasne poukazuje i na rozsudky Najvyššieho súdu zo dňa 27. júna 2019 sp. zn. 1Sžfk/75/2017, rozsudok zo dňa 30. júla 2019 sp. zn. 1Sžfk/24/2018 a rozsudok zo dňa 17. apríla 2019 sp. zn. 3Sžfk/4/2019, rozsudok z 6. októbra 2020 sp. zn. 4Sžfk/61/2020, v ktorých bola prijatá aplikácia ust. § 79a zákona o DPJ a na ktorých závery kasačný súd odkazuje. [.
. .] 39. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že krajský súd vec správne právne posúdil, keď preskúmavané opatrenia žalovaného zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Námietky sťažovateľa uplatnené v kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť zamietol podľa § 461 SSP ako nedôvodnú. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne posúdiť žiadosť žalobcu doručenú mu dňa 12.02.2019 o priznanie úroku (náhrady) za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2013 v zmysle § 79a zákona o DPH a s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci rozhodnúť o nároku žalobcu formou rozhodnutia podľa § 63 daňového poriadku.
40. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v kasačnom konaní úspech priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči sťažovateľovi.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. novembra 2022