10Sžfk/35/2021

I. Kasačný súd opravuje záhlavie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/35/2021zo dňa 30.11.2022 tak, že namiesto nesprávne uvedeného „v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): VV - AGRO, s.r.o., so sídlom Krajná 37, 917 01 Trnava, IČO: 36250678, právne zast. MV Legal s. r. o., so sídlom Jedenásta 16, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36857947, proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, 917 65 Trnava“, má byť správne uvedené: „v právnej veci žalobcu: VV - AGRO, s.r.o., so sídlom Krajná 37, 917 01 Trnava, IČO: 36250678, právne zast. MV Legal s. r. o., so sídlom Jedenásta 16, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36857947, proti žalovanému (sťažovateľovi): Daňový úrad Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, 917 65 Trnava“. II. Kasačný súd opravuje výrok II. rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/35/2021zo dňa 30.11.2022 tak, že namiesto nesprávne uvedeného „„Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva“, má byť správne uvedené „Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov kasačného konania.“

Odôvodnenie

Následne o tri riadky nižšie namiesto „proti žalovanému: Daňový úrad Trnava“ má byť uvedené „proti žalovanému (sťažovateľovi): Daňový úrad Trnava“. b) vo výroku II. rozsudku kasačného súdu je nesprávne uvedené „Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva“, pričom má byť správne uvedené „Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov kasačného konania.“

O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí osobám uvedeným v § 142 ods. 1. 4. Podľa § 452 ods. 1 SSP na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 5.

Právny pojem „iná nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, je však potrebné ho vykladať tak, že ide o nesprávnosť podobnej povahy, ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok vyhlasovala alebo vyhotovovala, a ktorá je úplne zjavná.

Kasačný súd v zmysle § 143 SSP zrejmú nesprávnosť písomného vyhotovenia rozsudku opravil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v bode I.. 7. Z rozsudku kasačného súdu (jeho odôvodnenia) je zároveň zrejmé, že sťažovateľ, t. j. žalovaný bol v kasačnom konaní neúspešný, keď bola jeho kasačná sťažnosť proti rozsudku krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/171/191 zo dňa 11.11.2020 zamietnutá. Kasačný súd v bode 45 rozsudku kasačného súdu uviedol, že „o trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v kasačnom konaní úspech priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči sťažovateľovi“. Zrejmou chybou pri písaní rozsudku došlo k nezrovnalosti vo výrokovej časti II. a odôvodnenia rozsudku kasačného súdu, keď vo výrokovej časti kasačný súd vyslovil, že „účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva“.

9. Kasačný súd tu poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 576/2013 zo dňa 24.07.2014, v zmysle ktorého „článok 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému právo domáhať sa ochrany svojho práva zákonom ustanoveným postupom pred súdom alebo iným orgánom. Ústavný súd však vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že obsahom tohto práva je právo účastníka, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa platnej a účinnej právnej normy majúcej svoj základ v právnom poriadku Slovenskej republiky. To zodpovedá i požiadavke na zákonnosť činnosti všetkých štátnych orgánov, všeobecné súdy nevynímajúc.“ 10. „Rozhodovaciu činnosť ako autoritatívny prejav (verejnomocenskej) vôle vykonávajú vždy príslušní nositelia verejnomocenských funkcií, ktorými sú vždy a bez výnimky ľudia.

Tieto dôvody môžu spočívať v subjektívnych vlastnostiach prejavujúcej osoby (nesprávne vyjadrovanie, nedostatočná schopnosť správne štylizovať alebo momentálne zlyhania v podobe omylu, prerieknutia, preklepu) alebo objektívnych okolnostiach (nejednoznačnosť jazyka, zlyhanie komunikačného média a pod.). Keďže len navonok prejavená vôľa je spoznateľná účastníkom konania, je pochopiteľné, že títo sa oboznamujú a vychádzajú predovšetkým z prejavenej verejnomocenskej vôle, pričom zároveň môžu predpokladať, že tento prejav vyjadruje skutočnú vôľu orgánu, ktorý ho vydal. Pretože skutočná vôľa vytvorená v internom fóre sudcu alebo zamestnanca súdu zostáva účastníkom nepoznateľná, zodpovedá aj požiadavke právnej istoty a z nej vyplývajúcej požiadavke zásadnej nezmeniteľnosti (právoplatných ) súdnych rozhodnutí, aby nebolo možné raz prejavenú vôľu kedykoľvek dodatočne meniť s odôvodnením, že nezodpovedá tej skutočnej, interne vytvorenej vôli. Princíp právnej istoty založenej právoplatnými súdnymi rozhodnutiami vyplýva podľa

Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti“. Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby v počítaní“ sú pomerne jednoznačné, je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 OSP tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle.

13. Kasačný súd zároveň dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 206/2013 zo dňa 17.04.2013, kde sťažovateľka namietala porušenie svojich ústavou garantovaných práv, namietajúc, že Najvyšší súd Slovenskej opravným uznesením zmenil svoj pôvodný výrok v rozsudku (ktorým rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie), keď rozsudok krajského súdu potvrdil, a tam mu priznal opačný materiálnoprávny význam. Ústavný súd po preskúmaní opravného uznesenia dospel k záveru, že „najvyšší súd postupoval v súlade s relevantnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o oprave zrejmých nesprávností jednotlivých častí súdneho rozhodnutia (v danom prípade výroku rozhodnutia), ktoré ústavne akceptovateľným spôsobom interpretoval a aplikoval, preto aj jeho právne závery sú ústavne akceptovateľné“.

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v bode II. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.