← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·21. 4. 2022

10Sžfk/38/2020

ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200498.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
2S/71/2018
IČS
8018200498
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu: OBALEX, spoločnosť s ručením obmedzeným, Budovateľská 5, 069 01 Snina, IČO: 00690503, právne zastúpený: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD., advokát, Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému (sťažovateľovi): Mesto Snina, Mestský úrad Snina, Strojárska 95, 069 01 Snina, v konaní o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č.s.: 4588/2440/FO/2018 zo dňa 06.06.2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/71/2018-134 zo dňa 14.januára 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta. Sťažovateľ je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov kasačného konania na účet právneho zástupcu žalobcu. O výške trov kasačného konania rozhodne Krajský súd v Prešove po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil oznámenie žalovaného o zamietnutí odvolania č.s.: 4588/2440/FO/ 2018 zo dňa 06.06.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania.

2. Správny súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobou napádané opatrenie žalovaného - oznámenie podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Aj keď správna žaloba smerovala proti oznámeniu, správny súd poukázal okrem iného na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č.k. 5Sžf/17/2016-64 zo dňa 26.10.2016 v obdobnej veci, kde najvyšší súd uzavrel: „Pri posudzovaní toho, či oznámenie žalovaného o použití časti nadmerného odpočtu na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku podlieha súdnemu prieskumu je nevyhnutné skúmať to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnemu adresátovi práva, a zakladá mu priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.“ 3.

Oznámenie žalovaného je aj napriek svojej neformálnej povahe rozhodnutím s účinkami v majetkovej sfére žalobcu, pretože znamená, že sa daňový orgán nebude zaoberať jeho odvolaním voči daňovej exekučnej výzve, a teda daňová exekúcia bude pokračovať.

Súd preto konštatoval, že daňový subjekt musí mať možnosť domáhať sa preskúmania takéhoto rozhodnutia na súde s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4. Rovnako nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. III.ÚS 91/2016-74 zo dňa 17.05.2016 okrem iného skonštatoval: „Rozhodnutie a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú správnemu súdnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy, a preto na to, aby i rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné, v správnom súdnictve zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská. V zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89) 8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, termín správny akt znamená súdy s rezolúciou (77) 31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov, každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb.“

5. Správny súd konštatoval, že v preskúmavanej veci z oznámenia žalovaného vydaného v zmysle § 73 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) v spojení s § 73 ods. 4 a § 72 ods. 8 Daňového poriadku vyplýva, že sa ďalej jeho odvolaním voči daňovej exekučnej výzve zo dňa 01.02.2018 zaoberať nebude, a teda v daňovej exekúcii bude pokračovať. Oznámenie žalovaného je tak spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

Iný postup by bol v rozpore so zásadou degenatio iustitiae - odopretie spravodlivého súdu, ktorú zohľadňuje aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 a znamenalo by to porušenie základného práva na súdnu ochranu uvedenú v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čo je zrejmé aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17.05.2016 sp. zn. III.ÚS 91/2016: „Pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu podľa § 247 a nasl. O.s.p. smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi.“ (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Sžf/20/2016 zo dňa 15.12.2017).

6. Podstatným znakom pre určenie možnosti súdneho preskúmania nie je hmotná alebo procesná povaha rozhodnutia, ale jeho konkrétny prejav v právnej sfére daňového subjektu. Pri daňovej exekúcii, resp. pri pokračovaní v nej sú nepochybne dotknuté práva daňového subjektu, keďže dochádza k nútenému výkonu daňového exekučného titulu. V predmetnej veci sa správny súd zaoberal len tými žalobnými námietkami žalobcu, ktoré smerovali voči žalobou napádanému opatreniu - oznámeniu žalovaného zo dňa 06.06.2018, a to v súlade so zásadou nec ultra petitum preskúmaval predmetné opatrenie v rozsahu žalobného návrhu žalobcu. Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalovaný nepostupoval v súlade s daňovým poriadkom pri vybavení odvolania žalobcu.

Postup žalovaného bol formalistický a nebol v súlade s daňovým poriadkom. Nakoniec bol aj v rozpore s pokynom nadriadeného orgánu finančného riaditeľstva. Daňovou exekučnou výzvou Mesta Snina zo dňa 01.02.2018 pod sp. zn. 6780/DzN/Výz/2018 žalobcovi bolo zaslané oznámenie začatia daňového exekučného konania voči spoločnosti OBALEX, spol. s r.o. 7. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne podal odvolanie zo dňa 06.03.2018 voči predmetnej daňovej exekučnej výzve, v ktorom poukázal na skutočnosť, že subjekt označený v daňovej exekučnej výzve nie je daňovým subjektom (zrejme mal na mysli síce správne označenie firemného kmeňa Obalex, ale nepresné uvedenie právnej formy obchodnej spoločnosti, ktorá v Obchodnom registri má zápis v plnom rozsahu spoločnosť s ručením obmedzeným, teda nie skrátená forma s.r.o. alebo spol. s r.o. Kurióznym podľa názoru súdu bola skutočnosť, že ani v samotnom odvolaní zo dňa 06.03.2018 právna zástupkyňa neuviedla správne názov uvedenej obchodnej spoločnosti, ale uviedla Obalex, spoločnoť s ručeným

obmedzeným, teda s chybou v písaní a ďalej uviedla aj nesprávne IČO. Správca dane toto odvolanie meritórne nevybavil, v ňom obsiahnuté nedostatky neodstraňoval, ale vec postúpil s predkladacou správou dňa 17.04.2018 odvolaciemu orgánu, a to Finančnému riaditeľstvu

Slovenskej republiky. Rovnako ani samotný žalobca neuviedol v podanej žalobe správne vlastné obchodné meno, keď firemný kmeň uviedol s malými písmenami, pričom správne má byť celý firemný kmeň uvedený veľkými písmenami.

8. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyzvalo prvostupňový správny orgán, aby skúmal, či je tu rozpor v osobe daňového dlžníka, či teda odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a aby vec prešetril, keďže predkladacia správa stanovisko k uvedenej veci neobsahovala. Až v prípade, ak by prvostupňový daňový orgán dospel k záveru, že odvolanie nebolo podané oprávnenou osobu, až potom teda je neprípustné a je potrebné vydať oznámenie o zamietnutí odvolania. 9. Žalovaný nepostupoval v zmysle tohto pokynu záväzného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a súčasne zjavne nepostupoval ani v súlade s daňovým poriadkom, pretože nevykonal žiadne šetrenie v tejto zjavnej nesprávnosti chyby v písaní, len vydal žalobou napádané oznámenie zo dňa 06.06.2018, v ktorom vyhodnotil odvolanie ako podané neoprávnenou osobou, a teda neprípustné pre chybné uvedenie IČO. Takýto postup nemá oporu v daňovom poriadku. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 13 ods. 3 daňového poriadku sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje.

Ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania, čo v predmetnej veci bolo zrejmé, že sa jednalo o odvolanie žalobcu v rámci daňovej exekúcie. 10. V zmysle § 13 ods. 8 a 9 daňového poriadku pokiaľ správny orgán I. stupňa zistil nedostatky, mal vyzvať daňový subjekt, aby ich odstránil. Žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval a vydal oznámenie, ktorým zamietol v zmysle § 73 ods. 4, § 73 ods. 5 daňového poriadku odvolanie, pretože je neprípustné s poukazom na § 72 ods. 8 písm. b/ daňového poriadku, pretože nebolo podané oprávnenou osobou. Takýto prístup žalovaného je formalistický a nie je v súlade s daňovým poriadkom. Zákonu zodpovedajúcim postupom žalovaného mala byť výzva žalobcovi na odstránenie vád jeho podania, pretože z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že sa jednalo o odvolanie podané žalobcom. Tým, že žalovaný nepostupoval v súlade s daňovým poriadkom, zasiahol do subjektívnych práv žalobcu, odňal mu možnosť na prieskum daňovej exekučnej výzvy.

Správny súd vyhodnotil žalobné námietky v tomto rozsahu za dôvodné a spôsobilé privodiť zrušenie žalobou napádaného opatrenia - oznámenia žalovaného zo dňa 06.06.2018. Správny súd už s poukazom na tieto samotné žalobné námietky sa nezaoberal ďalšími žalobnými námietkami, pretože už tieto samotné žalobné námietky sú spôsobilé privodiť zrušenie oznámenia. Ostatnými žalobnými námietkami žalobcu, pokiaľ smerovali voči predchádzajúcim opatreniam, resp. rozhodnutiam správneho orgánu, týmito sa správny súd nezaoberal, pretože je viazaný zásadou ultra petitum v zmysle § 134 Správneho súdneho poriadku.

V zmysle citovaného ustanovenia je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom petit žaloby smeroval výslovne voči oznámeniu zo dňa 06.06.2018. Z uvedeného dôvodu sa správny súd nemohol zaoberať námietkami, ktoré smerovali voči predchádzajúcim postupom, resp. správnym aktom vydaným žalovaným.

11. Z rovnakých dôvodov správny súd nevyhodnocoval, resp. nevyhodnocuje postup Finančného riaditeľstva Slovenskej republike ako orgánu verejnej správy, ktorý v predmetnom konaní nie je žalovaným orgánom. 12. Pokiaľ žalovaný napádal nedostatok plnomocenstva zo strany žalobcu udelenému právnej zástupkyni, k tomuto správny súd uviedol, že plnomocenstvo udelené žalobcom právnej zástupkyni JUDr. Adriane Krajníkovej bolo udelené konateľom žalobcu Ing.

Vladimírom Lipovským. V zmysle predloženého výpisu z obchodného registra uvedená obchodná spoločnosť koná tak, že za spoločnosť konajú a podpisujú vždy dvaja konatelia spoločne. Z oznámenia žalobcu však vyplýva, že druhý štatutárny orgán žalobcu V.. I. W. je nebohý a v zmysle predloženého uznesenia okresného súdu sp. zn. 11D/15/2015 univerzálnym dedičom po V.. I. W. sa stal Ing. Vladimír Lipovský. Táto skutočnosť ešte nenašla svoj odraz v údajoch obchodného registra. Každopádne však správny súd nevyzval žalobcu na odstraňovanie vád plnej moci, keďže vzhľadom k úmrtiu jedného z konateľov spoločnosti túto vadu nie je možné odstrániť a navyše mal preukázané, že univerzálnym dedičom po jednom z konateľov sa stal druhý z konateľov žalobcu. Opačný prístup súdu, teda formalistické vyžadovanie nesplniteľnej podmienky by znamenalo popretie súdnej ochrany žalobcu. Navyše v súčasnosti je žalobca na základe novej plnej moci zastúpený iným právnym zástupcom (doc. Molitoris).

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

13. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) riadne a včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. 14.

Sťažovateľ uviedol, že podľa právnych záverov uvedených v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/KS/22/2004 a sp. zn. 3Sžo/KS/63/2006 je daňová exekučná výzva len jedným z rozhodnutí v rámci procesu, ktorým sa správca dane ako oprávnený subjekt domáha zaplatenia daňového nedoplatku. Daňová exekučná výzva je procesným rozhodnutím, ktorým sa upravuje len vedenie exekučného konania a nie je základným rozhodnutím pre daňové exekučné konanie. Exekučným titulom a podkladom na vydanie exekučnej výzvy sú právoplatné a vykonateľné platobné výmery alebo iné rozhodnutia, ktorým sa vyrubuje daň, penále a ktoré sa následne, po vzniku daňového nedoplatku, stávajú základom pre daňové exekučné konanie. Daňová exekučná výzva je rozhodnutie, ktorým správca dane vyzve daňového dlžníka na úhradu daňového nedoplatku.

Z uvedených dôvodov má teda exekučná výzva charakter procesného rozhodnutia, ktoré sa týka len vedenia exekučného konania, ktorým sa vykonáva povinnosť uložená daňovému dlžníkovi. 15. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/80/2015 a podľa § 91 ods. 5 písm. a/ a b/ daňového poriadku do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, resp. sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Najvyšší súd zároveň ustálil, že daňová exekučná výzva podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti len v obmedzenom rozsahu. Jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm. a/ a b/ daňového poriadku, pričom ide o také okolnosti, ktoré nastali až po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Vychádzajúc z uvedeného, žalobca nemohol pri podaní odvolania voči daňovej exekučnej výzve uplatniť odvolací dôvod k okolnostiam, ktoré nastali pred

právoplatnosťou exekučného titulu. 16. Okolnosti, o ktorých žalobca pojednáva v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve zo dňa 01.02.2018, č. 6780/DzN/výz/2018 spočívajú v skutočnosti, že subjekt označený v daňovej exekučnej výzve ako daňovník OBALEX, spol. s r.o., IČO: 00690503 nekorešponduje so subjektom, ktorému bola doručená napadnutá výzva, neprináleží mu pridané IČO: 00690503 a takýto subjekt sa nenachádza v obchodnom registri, teda nie je daňovým subjektom.

V danom prípade možno odvolaním napádať len okolnosti, ktoré nastali až po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Všetky exekučné tituly, ku ktorým sa viaže daňová exekučná výzva boli vydané na subjekt OBALEX, spol. s.r.o., voči ktorým opravný prostriedok oprávnenou osobou nebol podaný a rozhodnutia nadobudli právoplatnosť.

V tejto fáze daňového konania je uvedený odvolací dôvod neprípustný a posúdením obsahu odvolania v zmysle intencií § 91 ods. 5 písm. b/ daňového poriadku, podľa ktorého sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná, možno konštatovať, že iné dôvody nenastali.

17. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že nárok žalovaného je neodôvodnený, mohol podať voči rozhodnutiam - exekučným titulom odvolanie v zmysle poučenia a dosiahnuť tak opätovné prejednanie veci odvolacím orgánom. Sťažovateľ konštatoval, že odvolanie proti daňovej exekučnej výzve je procesnou obranou daňovníka proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v

zákone. Odvolanie však nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie - exekučný titul, ale je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. 18. Sťažovateľ uviedol, že plnomocenstvo zo dňa 06.03.2018 udelila spoločnosť „Obalex, spoločnosť s ručením obmedzeným“, ktorá sa tiež logikou odvolateľa nenachádza v Obchodnom registri. V odvolaní je zas uvedené IČO neprislúchajúce danej spoločnosti, ale IČO: 36483265, pod ktorým podniká Plastics - Trade, a.s. Následne sa potom natíska otázka, či podal odvolanie oprávnený subjekt, ak plnomocenstvo udelil konateľ neexistujúcej spoločnosti a odvolanie bolo podané za preukázateľne neexistujúcu spoločnosť.

19. Ak odvolateľ videl chybu v spôsobe označenia povinného subjektu, sťažovateľ môže mať za to, že chyba v písaní nenastala v uvedení IČO: 36483265, ale v označení príslušného subjektu. V danom prípade sa s tým krajský súd nevysporiadal dostatočne, keď konštatoval, že sa jedná o chybu v písaní, ktorú bolo potrebné zo strany správneho orgánu odstrániť výzvou na odstránenie vady podania. Zároveň sa krajský súd ani dôsledne nezaoberal otázkou, či správny orgán nemal postupovať inak a v tomto prípade videl žalovaný dôvod kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho posúdenia veci.

20. Sťažovateľ mal za to, že postup podľa § 72 ods. 5 daňového poriadku nie je vecne správny, ale zákonný je postup podľa § 72 ods. 8 písm. b/ daňového poriadku.

III. Konanie pred kasačným súdom

21. Prejednávaná vec bola dňa 01.07.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 10S - sp. zn.: 10Sžfk/38/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

23. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/71/2018-134 zo dňa 14.01.2020, ktorým zrušil oznámenie žalovaného o zamietnutí odvolania č.s.: 4588/2440/FO/2018 zo dňa 06.06.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie. 24. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Mesto Snina vydalo dňa 01.02.2018, č. k. 6780/DzN/výz/2018 na základe § 90 ods. 1 a 2 daňového poriadku daňovú exekučnú výzvu, ktorou oznámilo daňovníkovi OBALEX, spol. s r.o., IČO: 00690503, že týmto dňom bolo voči nemu začaté daňové exekučné konanie na vymoženie nedoplatku na dani z nehnuteľnosti vo výške 40956,60 eura. V poučení bolo uvedené, že podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku možno podať proti tejto exekučnej výzve odvolanie do 15 dní od jej doručenia.

25. Proti daňovej exekučnej výzve podal žalobca (označený ako: „Obalex, spoločnoť s ručením obmedzeným, Budovateľská č. 5, 069 01 Snina, IČO: 36483265“) odvolanie zo dňa 06.03.2018, v ktorom uviedol, že subjekt ako ho označil žalovaný sa nenachádza v Obchodnom registri, je v rozpore s § 63 ods. 3 písm. c/ daňového poriadku, § 9 Obchodného zákonníka, a

preto navrhol rozhodnutie zrušiť. 26. Listom zo dňa 29.05.2018 odvolací orgán Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vrátil spis žalovanému, pričom poukázal na ustanovenie § 72 ods. 8 daňového poriadku, podľa ktorého po tom, čo mu je doručené odvolanie je správca dane povinný skúmať, či je prípustné, či je podané v lehote oprávnenou osobu, či má ďalšie náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 72 ods. 4, § 91 ods. 5 daňového poriadku.

Finančné riaditeľstvo z predloženého spisového materiálu zistilo, že je tu rozpor v osobe daňového dlžníka podľa rozhodnutí správcu dane a podľa označenia daňového dlžníka v podanom odvolaní, a je teda sporné, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou. Z uvedených dôvodov odvolanie a spisový materiál vrátil na prešetrenie žalovanému, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, keďže predkladacia správa stanovisko k uvedenej veci neobsahuje. V prípade, že žalovaný príde k záveru, že odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou, potom je neprípustné a je potrebné vydať oznámenie o zamietnutí odvolania podľa § 73 ods. 5 daňového poriadku v spojení s ustanovením § 73 ods. 4 a § 72 ods. 8 daňového poriadku.

27. Na základe vrátenia spisového materiálu následne žalovaný vydal dňa 06.06.2018 žalobou napadnuté oznámenie č.s. 4588/2440/FO/2018, v ktorom uviedol, že vlastníkom nehnuteľností podľa výpisu z katastra nehnuteľností zapísanej na LV č. XXXX je OBALEX, spol. s r. o., so sídlom Budovateľská 5, 069 01 Snina, IČO: 00690503, čo korešponduje aj s daňovou exekučnou výzvou. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ a § 9 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady daňovníkom je vlastník nehnuteľností. Odvolanie podala spoločnosť

Obalex, spoločnosť s ručením obmedzeným, Budovateľská 5, 069 01 Snina, IČO: 36483265. Uvedená spoločnosť nielenže nekorešponduje s daňovou exekučnou výzvou, ale pod uvedeným IČO v Obchodnom registri sa nachádza spoločnosť: Plastics - Trade, a.s. so sídlom Budovateľská 5, 069 01 Snina. Ďalej v tomto oznámení konštatoval, že podľa § 72 ods. 8 daňového poriadku odvolanie je neprípustné, ak a) je podané po určenej lehote, b) nie je podané oprávnenou osobu, c) smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

Uviedol, že odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou, potom je neprípustné, a preto vydal oznámenie o zamietnutí odvolania podľa § 73 ods. 5 daňového poriadku v spojení s ustanovením § 73 ods. 4 a § 72 ods. 8 daňového poriadku. Súčasne ešte upozornil žalovaný na skutočnosť, že obchodné meno spoločnosti v Obchodnom registri nekorešponduje s vlastníkom nehnuteľností zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. G..

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

28. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok ustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).

29. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

30. Podľa § 13 daňového poriadku (3) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania. (8) Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. (9) Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

31. Podľa § 72 daňového poriadku (1) Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. (4)Odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj a) označenie prvostupňového orgánu, b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, c) dôvody podania odvolania, d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. (5) Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.

32. Podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku, do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

33. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsudkom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z pohľadu či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej

správy. 34. Namietaný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, a to nesprávne právne posúdenie veci, je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy.

35. Doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP tak, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Sťažovateľ má povinnosť presne vymedziť dôvody kasačnej sťažnosti, aby spĺňali kvalitatívne požiadavky kladené zákonom. Tento možno na prvý pohľad príliš formálny príkaz nie je samoúčelný, ale je vyjadrením toho, že kasačný súd sa má v zmysle zákonnej úpravy vo svojich rozhodnutiach zaoberať dôvodmi, ktoré má povinnosť konkrétne uviesť právny zástupca, ktorý je na to kvalifikovaný svojím vzdelaním a profesiou, a nie dôvody prípustnosti a dôvodnosti kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku, sám vyhľadávať.

36. Kasačný súd uvádza, že v daňovej exekučnej výzve správca dane oznamuje daňovému dlžníkovi, že bolo začaté daňové exekučné konanie na vymoženie daňového nedoplatku, ktorý správca dane eviduje, a zároveň ho vyzýva na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, a tým mu dáva možnosť predísť výkonu daňovej exekúcie vydaním daňového exekučného príkazu. Lehotu na zaplatenie určuje správca dane podľa konkrétneho prípadu.

37. V záujme jednotného postupu zákon jednoznačne upravuje základné náležitosti daňovej exekučnej výzvy, ktorá musí obsahovať: - názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal; - číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy; - meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo hmotnoprávneho daňového predpisu alebo, ak je to nevyhnutné, podľa osobitných predpisov (katastrálny zákon, zákon o cenných papieroch); - oznámenie o začatí daňového exekučného konania; - výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie; - výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy;

- upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa § 81, na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1; - označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie (hnuteľné veci, atď.); - zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného

majetku; - poučenie o možnosti podať opravný prostriedok; - vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom (obec na rozhodnutia vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov používa odtlačok úradnej pečiatky s erbom obce a názvom obce).

38. Odvolanie proti rozhodnutiu podľa daňového poriadku musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti, ktorými sú najmä označenie prvostupňového orgánu a daňového subjektu (kto odvolanie podáva); číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje; uvedenie dôvodov podania odvolania, ktoré svedčia o nesprávnosti alebo nezákonnosti rozhodnutia; dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi, a ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, teda návrh na správny výrok.

39. Podané odvolanie je konkrétnym druhom podania a ak neobsahuje predpísané náležitosti, správca dane je povinný daňový subjekt vyzvať na jeho doplnenie, pričom postupuje podľa § 13 ods. 8 a 9 a zabezpečí tak opravu alebo doplnenie odvolania. Ak odvolávajúci sa výzve nevyhovie (napr. nedodrží lehotu, nereaguje na výzvu), považuje sa toto podanie za nepodané a prvostupňový orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

Lehota na odstránenie nedostatkov nesmie byť kratšia ako 15 dní. 40. Kasačný súd konštatuje, že z obsahu súdneho aj administratívneho spisu vyplýva, že postup žalovaného po vrátení veci nadriadeným finančným riaditeľstvom bol v rozpore s jeho pokynom. Nadriadený orgán konštatoval, že je tu rozpor v osobe daňového dlžníka podľa rozhodnutí správcu dane a podľa označenia daňového dlžníka v podanom odvolaní, a je teda sporné, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou. Z uvedených dôvodov

odvolanie a spisový materiál vrátil na prešetrenie žalovanému, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, keďže predkladacia správa stanovisko k uvedenej veci neobsahovala. 41. Žalovaný v danej veci nevykonal žiadne šetrenie v súčinnosti so žalobcom, nevyzval žalobcu na odstránenie vád podania v zmysle § 72 ods. 4, § 13 ods. 8, 9 daňového poriadku, pričom odvolanie zamietol ako podané neoprávnenou osobou. Tento postup sa rovnako ako krajskému, tak aj kasačnému súdu javí ako prísne formalistický, oberajúci žalobcu o možnosť preskúmania daňovej exekučnej výzvy.

42. Daňová exekučná výzva opúšťa charakter procesného rozhodnutia a to vzhľadom na jej následky v hmotno-právnej rovine, teda nielen že zakladá určitý vzťah medzi povinným a správcom dane, ale fakticky mení aj rozsah práv povinného k určitým zložkám jeho majetku, jeho vlastníctva.

Daňovou exekučnou výzvou sa totiž bez ohľadu na reakciu povinného subjektu ukladá tiež, napr. zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom neuložil už podľa § 71 ods. 2 a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku (§ 76 ods. 2 písm. i/ zákona č. 511/1992 Zb.). Práve toto obmedzenie dispozičného práva iného subjektu vo vzťahu k jeho majetku je zásahom do vlastníckeho práva, teda práva s priznanou osobitnou ochranou nielen na úrovni vnútroštátnej (článok 20 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), ale aj medzinárodnej (článok 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 17 Charty základných práv Európskej

únie). Nemožno odhliadnuť ani od postavenia, ktoré má povinný v exekúcii vedenej podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktorý ma možnosť sa proti výkonu exekúcie vedenej rovnako na podklade právoplatne a vykonateľných exekučných titulov (§ 41 a nasl. Exekučného poriadku) brániť priamo prostredníctvom súdu, ako nestranného a nezávislého orgánu štátnej moci.

43. Kasačný súd záverom konštatuje, že závery krajského súdu spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší správny súd sa s nimi stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

44. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 45. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP).

O výške trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 175 ods. 2 SSP Krajský súd v Prešove po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3: 0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. apríla 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 10Sžfk/38/2020 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik