10Sžfk/49/2021

1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2017. Daňová kontrola začala dňa 08.11.2017 na základe oznámenia o vykonaní daňovej kontroly zo dňa 09.10.2017 a bola ukončená dňa 03.10.2018 - dňom doručenia protokolu č. 101925434/2018 zo dňa 28.09.2018 (ďalej aj ako „protokol“) žalobcovi. 2. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2017 uplatnil okrem iného nárok na odpočet DPH z faktúr vystavených dodávateľom - spoločnosťou Racing Agency s.r.o., so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava, IČO: 36474789 (ďalej aj ako „Racing Agency s.r.o.“).

Tento vlastnil ako spoločník 50 % obchodný podiel žalobcu a 100 % podiel dodávateľa. V oboch spoločnostiach bol Milan Belenčiak v tom čase jediným konateľom. 4. Na ústnom pojednávaní dňa 08.11.2017 Milan Belenčiak ako konateľ žalobcu uviedol, že služby vyúčtované faktúrami č. 2017026 až 2017027 si žalobca objednal u spoločnosti Racing Agency s.r.o. na základe objednávok zo dňa 20.06.2017 a 21.06.2017.

Pokiaľ ide o faktúru č. 2017029, spoločnosť Racing Agency s.r.o. poskytla kávostroje NIVONA k týmto ochutnávkam, ktoré žalobca aj následne kúpil na základe objednávky zo dňa 05.06.2017. 5. Milan Belenčiak na ústnom pojednávaní dňa 27.11.2017 ako konateľ Racing Agency, s.r.o. sa vyjadril, že všetko zabezpečovala a dodala spoločnosť Tília, s.r.o. (subdodávateľ).

6. Správca dane zistil, že spoločnosť Tilia, s.r.o. dňa 16.12.2017 zanikla zlúčením s nástupníckou spoločnosťou Green Mid s.r.o., ktorej konateľom v čase preverovania bol občan bez domova Tomáš Kusý. Od 21.03.2018 je konateľom spoločnosti Green Mid s.r.o. Harald Pichler z Rakúska. 7. Spoločnosť Tilia, s.r.o. vystavila v júli 2017 spoločnosti Racing Agency s.r.o. nasledovné faktúry: - č. 20170160, výroba setov, výroba držiakov V2 na rampu, za sumu 43.776,- eur, z toho DPH v sume 7.296,- eur, - č. 20170161, výroba setov, výroba držiakov V2 na rampu, za sumu 43.776,- eur, z toho DPH v sume 7.296,- eur, - č. 20170163, dodanie kávostroj NIVONA 626, za sumu 9.600,- eur, z toho DPH v sume

kanceláriu. Podnikateľskú činnosť vykonával cez notebook. Bol riaditeľom spoločnosti, zamestnancov nemal, všetko riešil a zabezpečoval sám. Spoločnosť žiadny majetok nemala, iba nábytok v kancelárii prenajatej v Ružinove neoficiálne od známeho. Účtovníctvo si viedol sám, už ho nemá. Medzi jeho hlavných odberateľov patrila aj spoločnosť Racing Agency, s.r.o., obchodoval s ňou od roku 2016 do augusta 2017. Faktúry vystavoval osobne podľa zmluvy alebo podľa obchodného prípadu. Jeho jediným dodávateľom v roku 2017 bola spoločnosť Angels s.r.o., s ktorou obchodoval až do augusta 2017.

Uviedol, že zákazku zadalo Ministerstvo vnútra SR. Montáž setov a držiakov sa vykonávala v opravovniach Ministerstva vnútra SR. Nevie, či výrobcom bola spoločnosť Angels s.r.o. Prepravu zabezpečovala spoločnosť Angels s.r.o. Bol vyhotovený doklad o odovzdaní a prevzatí fakturovaných setov a držiakov, dokladmi disponuje nový konateľ. Ku kávostrojom vyfakturovaných faktúrou č. 20170163 sa Miroslav Fris vyjadril, že tieto kávostroje spoločnosť Tília, s.r.o. nevlastnila, mala ich v prenájme od spoločnosti Angels s.r.o.

nedisponuje. 10. Správca dane zistil, že spoločnosť Angels s.r.o. zanikla v ten istý deň ako spoločnosť Tília, s.r.o., a to 16.12.2017 zlúčením s tou istou spoločnosťou Green Mid s.r.o. 11. Správca dane zaslal dňa 10.05.2018 spoločnosti Green Mid s.r.o. výzvu na predloženie dokladov, táto sa vrátila nedoručená s poznámkou „adresát neznámy“.

spoločností. Na adrese sídla spoločnosti Angels s.r.o. sa nikto nenachádzal, kancelárske priestory boli uzamknuté. 13. Vzhľadom na zistenia požiadal správca dane miestne príslušného správcu dane o výsluch

15. Správca dane vyhotovil protokol č. 101925434/2018 zo dňa 28.09.2018, v ktorom skonštatoval, že spoločnosť Angels, s.r.o. nedodala žiadny tovar ani služby spoločnosti Tília, s.r.o., a preto následne spoločnosť Tília, s.r.o. tovar a služby uvedené v predmete faktúr vystavených spoločnosti Racing Agency s.r.o. nemohla dodať. Žalobca si preto neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH v sume 20.084,- eur, nakoľko nebolo preukázané, že reálne dodanie tovarov a služieb uvedených v preverovaných faktúrach vystavených spoločnosťou Racing Agency s.r.o. bolo uskutočnené.

Tília, s.r.o., s následnou fakturáciou spoločnosti Racing Agency s.r.o. a potom žalobcovi; c) Posudzované obchody boli spojené s podvodným konaním, nakoľko sa podľa faktúr v dodávateľskom reťazci fakturovala výroba setov a držiakov, dodanie promo materiálu, zabezpečenie promo akcií a dodanie kávostrojov, ktoré dodávky spoločnosť Tília, s.r.o. nevie preukázať. Správcovi dane nebol predložený dôkaz o tom, že by sa fakturované obchody reálne

notebook, - Milan Belenčiak si nepreveril podnikateľské priestory obchodného partnera. Uviedol, že sa Miroslavom Frisom stretával väčšinou v meste, alebo tento prišiel do prevádzky sťažovateľa, - Na preverované obchody v hodnote cca 120.000,- eur nebola uzatvorená žiadna zmluva, boli len objednávky a cenová ponuka, - Objednávky na výrobu setov sú všeobecné, nie sú žiadne parametre, použitý materiál, rozmery a pod., v objednávke je uvedený iba počet kusov a cena, - Na zabezpečenie promo akcie nebola žiadna objednávka, bola predložená len cenová ponuka, - Nepodarilo sa zistiť, kto reálne zdaniteľné plnenia zrealizoval, - Išlo o zdaniteľné plnenia rôzneho charakteru z rôznych oblastí podnikania v odlišných odvetviach, pre ktorých realizáciu sa vyžadovali odlišné zručnosti a schopnosti, - Nebol predložený zoznam mien, resp. pracovníkov, ktorí reálne zabezpečili výrobu setov a

prefakturovali, - Milan Belenčiak sa nezaujímal o to a ani si nepreveroval, ako spoločnosť Tília, s.r.o. zabezpečí zdaniteľné plnenia, akými prostriedkami, akými zamestnancami, v akých priestoroch a pomocou akých prostriedkov (nástrojov), - Hoci nešlo o jednorazovú spoluprácu, Milan Belenčiak nevedel nič o spoločnosti Tília, s.r.o., nevedel, či má personálne a technické kapacity na realizáciu dojednaných zákaziek, - Ak daňový subjekt uzatvára obchod, je rozumné od neho očakávať, že si svojho obchodného partnera preverí, - Hoci sa Milan Belenčiak vyjadril, že fakturácia sa realizovala až po vzájomnom odsúhlasení medzi ním a Miroslavom Frisom potom, ako sa obchody uskutočnili, ani jeden z nich nevedel konkrétne nič uviesť o preverovaných zdaniteľných plneniach.

osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych okolností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto podaní alebo týchto služieb.

Reagujúc na odvolacie námietky žalovaný zdôraznil, že správca dane nespochybnil reálnosť obchodov, ich materiálnu realizáciu, ale svoje rozhodnutie založil na konštatácii, že žalobca sa prijatím plnenia od spoločnosti Racing Agency, s.r.o. včlenil do reťazca spoločností poznačeného nedovoleným daňovým únikom. Správca dane tiež preukázal, že žalobca vzhľadom na okolnosti mal a mohol vedieť, že sa zapája do podozrivých obchodných transakcií, resp. konal tak neobozretne, že sa vlastnou nedbanlivosťou zapojil do podvodného reťazca.

19. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) správnu žalobu. Namietol nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Zotrval na tvrdení z administratívneho konania, že si svoju dôkaznú povinnosť splnil, čím uniesol dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb. Aj keď daňové orgány nárok žalobcu na odpočet DPH posudzovali v spojitosti so skutočnosťou, že v reťazci dodávok bola iná predchádzajúca transakcia zaťažená daňovým podvodom, nepredložili v konaní žiadny dôkaz, že žalobca vedel alebo mal vedieť o takomto podvodnom konaní. Jedná sa len o domnienky správnych orgánov. 20. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 31S/38/2019-168 zo dňa 24.02.2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol. Stotožnil sa s právnym posúdením veci správnymi orgánmi. Zrekapituloval zistenia správnych orgánov (viď bod 8. až 16. rozsudku krajského súdu), ktoré podľa jeho názoru dostatočne odôvodnili existenciu podvodného konania ako aj možnosť vedomosti žalobcu o zapojení sa do reťazca poznačeného podvodným konaním. K zachovaniu potrebnej miery obozretnosti žalobcom uviedol, že preverovanie cestou verejných registrov, či na základe referencií alebo vzoriek, nie je možné hodnotiť v konkrétnych súvislostiach prejednávanej veci ako dostatočné. Zdôraznil, že práve dostatočná miera informovanosti o obchodných partneroch (ich výrobných možnostiach, materiálových vstupoch, ktoré majú k dispozícii, personálnych kapacitách, ich subdodávateľoch a pod.) vytvára základ rozhodnutia podnikateľského subjektu vstúpiť s konkrétnym obchodným partnerom do právneho vzťahu alebo takéto rozhodnutie neprijať a zabrániť tak účasti na podozrivej transakcii, ktorá je súčasťou reťazca transakcií poznačeného nedovoleným daňovým únikom. Dôsledné a dostatočne obozretné overenie si týchto informácií vedie k realizácii obchodnoprávnych vzťahov, ktoré znížia podnikateľské riziko zaťažujúce každý podnikateľský subjekt podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a ktoré podnikateľské riziko zahŕňa i dôsledok, kedy pri preukázaní účasti daňového subjektu na takejto transakcii poznačenej nedovoleným daňovým únikom je dôkazným bremenom daňového subjektu vyvrátiť zistenia a závery správcu dane o účasti kontrolovaného daňového subjektu na podozrivej transakcii. Správny súd skonštatoval, že zistenie skutkového stavu správcom dane a žalovaným bolo dostatočné na riadne posúdenie veci, závery daňových orgánov majú oporu v obsahu administratívneho spisu, zistené skutočnosti boli správnymi orgánmi dôsledne vyhodnotené a rezultovali správnym právnym posúdením veci.

21. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Správny súd podľa sťažovateľa vec nesprávne právne posúdil, ak - považoval postup správcu dane za zákonný a v súlade so zásadami obsiahnutými v daňovom poriadku, - považoval reťazec, do ktorého sa žalobca zapojil, za poznačený daňovým podvodom, - identifikoval (minimálne) možnosť vedomosti žalobcu o takomto podvodnom konaní v rámci reťazca a zapojení sa doň. 22. Sťažovateľ poukázal na to, že v protokole z daňovej kontroly správca dane orientoval záverečnú argumentáciu výlučne na spochybnenie reálnosti dodania fakturovaných tovarov a služieb. Naproti tomu v prvostupňovom rozhodnutí správca dane už argumentuje odlišne, keď tvrdí, že nespochybňuje reálnosť dodávky tovarov a služieb, ale nárok na odpočet DPH nepriznáva z dôvodu, že sťažovateľ sa prijatím fakturovaných plnení začlenil do reťazca spoločností poznačeného nedovoleným daňovým únikom. Keďže vo vyrubovacom konaní má správca dane hodnotiť skutočnosti zhrnuté v protokole z daňovej kontroly a námietky daňového subjektu proti protokolu, nie je sťažovateľovi jasné, ako mohol takto správca dane zásadne zmeniť svoje závery v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré sú v zjavnom rozpore so závermi uvádzanými správcom dane v protokole z daňovej kontroly. 23. Sťažovateľ pripomenul, že obchodoval so spoločnosťou Racing Agency s.r.o. a nie so spoločnosťou Tília, s.r.o., preto nesúhlasí s argumentáciou správneho súdu, že sa pri obchodovaní so spoločnosťou Tília, s.r.o. mal správať neobozretne. Z uvedeného dôvodu mu nemôže byť na ťarchu pripísaná neobozretnosť spoločnosti Racing Agency s.r.o. vo vzťahu k spoločnosti Tília, s.r.o. Žalobca si objednal tovary a služby u spoločnosti Racing Agency s.r.o., ktoré mu boli riadne a včas dodané a za ktoré následne riadne zaplatil. 24. Daňové orgány podľa sťažovateľa nepreukázali, že konanie niektorej zo spoločností v reťazci bolo poznačené daňovým podvodom, keďže neodvedenie dane a poistného bez naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu v Trestnom zákone nie je podvodným konaním a v zmysle zásady prezumpcie neviny nie je možné tvrdiť opak bez právoplatného odsudzujúceho rozsudku trestného súdu. Tvrdenia daňových orgánov, že sťažovateľ o účasti na podvodnom konaní mohol vedieť, nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Sťažovateľ nemohol predpokladať, ako sa jeho dodávateľ a subdodávatelia budú v budúcnosti správať a že si nebudú plniť povinnosti voči štátnym orgánom. Počas celého konania daňové orgány nepredložili dostatočne objektívne dôkazy preukazujúce skutočnosť, že sťažovateľ mal alebo mohol vedieť o svojom zapojení do reťazca poznačeného nedovoleným daňovým únikom. 25. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) začal vykonávať svoju činnosť dňom 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

28. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Z hľadiska primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu a jej vyžadovania je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia SD EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie SD EÚ vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59).

30. Ako už kasačný súd v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uviedol, vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane či podmienok na oslobodenie od DPH na jednej strane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom na strane druhej (rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Platí pritom, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy, ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (rozhodnutie SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 45 - 49).

Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet či oslobodenia od DPH zaťažuje primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).

32. Aj podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ, za ktorého v rámci dojednaných obchodov konal Milan Belenčiak, mohol a mal vedieť, že fakturované služby a tovary sú spojené s nedovoleným daňovým únikom, nakoľko Milan Belenčiak objednal dodanie tovarov a služieb u spoločnosti Tília, s.r.o., ktorá nemala na to žiadne personálne ani iné kapacity, dokonca ani nemala zapísanú výrobnú činnosť v rámci predmetu činnosti v Obchodnom registri.

Milan Belenčiak si vedome nepreveril podnikateľské priestory obchodného partnera. Uviedol, že sa s Miroslavom Frisom stretával väčšinou v meste, alebo tento prišiel do prevádzky sťažovateľa. Pritom podľa vyjadrenia Miroslava Frisa sa obaja poznali „dávno“, takže Milanovi Belenčiakovi nemohlo uniknúť, že pracoviskom a prevádzkou Miroslav Frisa ako konateľa spoločnosti je fakticky v podstate iba jeho notebook. Za tejto situácie sa Milan Belenčiak nezaujímal o to a ani si nepreveroval, ako spoločnosť Tília, s.r.o. dokáže zabezpečiť povahou rozličné zdaniteľné plnenia, niektoré týkajúce sa výroby a dodávky špecifických výrobkov, iné spočívajúce v dodávke špecifických služieb, ako zabezpečí dodržanie požadovaných kvalitatívnych štandardov a dodacích termínov, ak bolo možné predpokladať, že na realizáciu jednotlivých zákaziek budú potrebné odlišné zručnosti a schopnosti. Nedopytoval sa, akými prostriedkami, akými zamestnancami, v akých priestoroch a pomocou akých nástrojov to Miroslav Fris zabezpečí. Na preverované obchody v sumárnej hodnote cca 120.000,- eur nebola uzatvorená žiadna zmluva, boli len objednávky a cenová ponuka. Za dôležitú indíciu považuje kasačný

v podstate nie je možné následne ani skontrolovať, či dojednaný tovar bol dodaný v požadovanej kvalite a s požadovanými parametrami. Uvedený spôsob vedomého flagrantne nedbanlivého obchodovania vylučuje prítomnosť rozumnej miery obozretnosti a starostlivosti podnikateľského subjektu o to, aby sa nezapojil do reťazca poznačeného podvodným konaním. Závery daňových orgánov podporuje aj zapojenie spoločnosti Racing Agency s.r.o. do obchodného reťazca, a to z hľadiska absencie ekonomicky racionálneho správania sa sťažovateľa ako podnikateľského subjektu. Ak by sa Milan Belenčiak ako konateľ sťažovateľa správal ekonomicky racionálne, t. j. s prirodzenou snahou eliminovať zbytočné náklady v procese zabezpečovania si tovarov a služieb na svoje podnikateľské účely, potom by logicky vynechal z reťazca spoločnosť Racing Agency s.r.o. a priamo by ako konateľ sťažovateľa oslovil spoločnosť Tília, s.r.o.

držiakov, - Nebola predložená evidencia dochádzky a evidencia odpracovaných hodín z promo akcie, - Miroslav Fris potvrdil uskutočnenie obchodov len ústne, svoje tvrdenia nepodložil iným dôkazom, - Hoci Milan Belenčiak sa vyjadril, že fakturácia sa realizovala až po vzájomnom odsúhlasení medzi ním a Miroslavom Frisom potom, ako sa obchody uskutočnili, ani jeden z nich nevedel konkrétne nič uviesť o preverovaných zdaniteľných plneniach, - Napriek tomu, že že spoločnosť Angels s.r.o. bola v roku 2017 jediným dodávateľom spoločnosti Tília, s.r.o., nevedel Miroslav Fris uviesť konkrétne mená osôb, ktoré za spoločnosť Angels s.r.o. mali zabezpečiť realizáciu preverovaných obchodov a tieto sa v daňovom konaní ani nepodarilo ustáliť.

. . . . .Správanie našej spoločnosti vo vzťahu k ekonomickým aktivitám a histórii nevzbudzuje žiadne pochybnosti o oprávnenosti a starostlivosti pri konaní riadneho hospodára.“ Nadväzujúc aj na takto formulované vyjadrenia a pripomienky k obsahu protokolu správca dane na následnom ústnom pojednávaní dňa 06.11.2018, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených sťažovateľom k protokolu, prítomnému konateľovi sťažovateľa objasnil (viď str. 5 až 8 zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 06.11.2018) dôvody prijatia záveru, že sťažovateľ vedel alebo mohol vedieť, že plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane od spoločnosti Racing Agency s.r.o. je súčasťou nedovoleného daňového úniku. Správca dane na ústnom pojednávaní dňa 06.11.2018 na podporu tohto záveru prezentoval sťažovateľovi len tie dôkazy, ktoré boli zabezpečené počas daňovej kontroly a s ktorých existenciou a obsahom bol sťažovateľ oboznámený v protokole. Sťažovateľ mal možnosť zareagovať na tento náhľad správcu dane na dôkazy zabezpečené

práva. 35. Ku kasačnej námietke, že neodvedenie dane a poistného bez naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu v Trestnom zákone nie je podvodným konaním a v zmysle zásady prezumpcie neviny nie je možné tvrdiť opak bez právoplatného odsudzujúceho rozsudku trestného súdu, kasačný súd uvádza, že daňový podvod pre účely konania o nároku na odpočet DPH je judikatúrou definovaný ako „situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia“ (viď rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/74/2020 zo dňa 16.03.2021 alebo sp. zn. 5Afs/ 337/2019 zo dňa 18.01.2018; uvedenú definíciu prevzal aj Najvyšší správny súd, napr. v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022). Pojmom „daňový podvod“ sa na účely tohto konania následne rozumie vyššie definovaná situácia a nie trestný čin daňového podvodu zmysle § 277a Trestného zákona.

37. Z vyššie prezentovaných dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 461 SSP zamietol. 38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.

39. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.