10Sžfk/51/2021

1. Daňový úrad Košice, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 102484473/2017 zo dňa 30.11.2017 podľa § 68 ods. 5, ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobkyni rozdiel dane v sume 127.489,67 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012. 2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100541860/2018 zo dňa 13.03.2018 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II. Konanie na krajskom súde

V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ho konkrétnemu daňovému subjektu. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím.

platiteľ. 6. Po oboznámení sa s administratívnym spisom správny súd konštatoval, že závery daňových orgánov o neunesení dôkazného bremena na strane žalobkyne sú dôvodné. Predmetné závery sa opierajú nielen o konštatovania správcu dane obsiahnuté v protokole č. 103966511/2017 zo dňa 23.09.2016 poukazujúce na nezvládnutie dôkaznej povinnosti daňového subjektu na preukázanie ním produkovaných - deklarovaných tvrdení, ale aj na závery predstavujúce naplnenie dôkaznej možnosti správcu dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

faktúry spoločnosti Podtatranská hydina a.s. pre odberateľa - žalobkyňu a súvisiace dodacie listy. Disponentmi účtov spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. boli p. S. C. a C.. G. T.. Spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. a HYDINA SLOVENSKO , s.r.o. boli personálne prepojené prostredníctvom osoby C.. G. T., ktorý bol predsedom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. a zároveň jedným zo spoločníkov spoločnosti HYDINA SLOVENSKO, a.s.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že tovar predávaný medzi uvedenými spoločnosťami v obchodnom reťazci mal pochádzať výlučne od spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., ktorá ako už bolo vyššie uvedené nikdy nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, a preto nemohla nadobudnúť právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Správca dane neobral daňový subjekt o žiadne jeho práva, keď preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie (reálne dodanie tovaru), ale chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Správny súd zároveň považoval za nevyhnutné uviesť, že prísne pravidlá požadované zákonom č. 222/2004 Z.z. pre priznanie nadmerného odpočtu DPH sa priamo dotýkajú aj právnej otázky rozloženia dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt, resp. problematiky dôkaznej povinnosti daňového subjektu pre preukázanie právnych podmienok pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.

veci. V tejto súvislosti správny súd poukázal napr. na rozsudky kasačného súdu sp. zn. 8Sžf/ 29/2010 zo dňa 10.03.2011, sp. zn. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011, sp. zn. 8Sžf/36/2010 zo dňa 28.04.2011, sp. zn. 2Sžf/41/2010 zo dňa 15.06.2011 a iné.

DPH. Procesnoprávne a tým aj ústavnoprávne rozmery preskúmavanej právnej problematiky správny súd hodnotil aj v intenciách judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a v súlade s ňou dáva do pozornosti účastníkom konania, že zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z ustanovení článku 47 ods. 3, článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z článku 6 Dohovoru je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledky konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhými účastníkmi konania.

10. Na podporu svojej argumentácie v naznačenom smere týkajúcej sa neuznaného obchodu daňovými orgánmi a taktiež v reakcii na obsah žalobných námietok poukazujúcich na judikatúru Súdneho dvora EÚ dal správny súd do pozornosti, napr. obsah rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Sžf/32/2015. Správny súd, vychádzajúc aj z obsahu uvedeného rozsudku kasačného súdu považoval za potrebné formulovať aj vlastné závery vzťahujúce sa na obsah žaloby, v ktorej právny zástupca žalobkyne špecifikoval žalobné námietky týkajúce sa neuznania zdaniteľných obchodov - dodávok tovaru od dodávateľa Podtatranská hydina, a.s. s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie obsahujúce záver, podľa ktorého každú transakciu v rámci určitého reťazca je potrebné hodnotiť samostatne a nemožno prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu na iný článok v tomto reťazci (rozhodnutia ESD vo veci spojených konaní C-354/2003, C-355/ 2003 a C-484/2003 a ďalšie). K predmetnej argumentácii správny súd uviedol, že jej právna

nebolo. Zároveň by žalobkyňa musela preukázať, že ak došlo k podvodnému správaniu sa daňových subjektov v inej predchádzajúcej časti obchodného reťazca medzi spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. a jej obchodným partnerom a jej dodávateľom, prípadne v inom prvšom právnom vzťahu medzi inými obchodnými subjektmi, musela by žalobkyňa preukázať, že vyvinula maximálne úsilie za účelom preverenia si vlastného obchodného partnera a jeho dôveryhodnosti a spoľahlivosti pre naplnenie právnych podmienok pre odpočítanie dane z

11. Vzhľadom na vyššie uvedené správcom dane zistené skutkové zistenia v rámci námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu tak neobstojí tvrdenie žalobkyne o tom, že je v rozpore s vykonanými dôkazmi záver žalovaného, že spoločnosť Podtatranská hydina vystupovala ako sprostredkovateľ dodávok sóje z Poľska pre žalobkyňu, nakoľko sám C.. T. uviedol pre správcom dane do zápisnice, že spoločnosť Podtatranská hydina a.s. tovar neskladovala, iba ho sprostredkovala, preto správne tak správny orgán prvého stupňa vyhodnotil v kontexte s inými získanými dôkazmi to, že spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. bola sprostredkovateľom dodávok sóje z Poľska a správne túto skutočnosť posúdil aj žalovaný.

hodnoty. 13. Ani pokiaľ ide o druhú námietku žalobkyne ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, ani táto nebola v konaní dôvodná. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že v tomto prípade - za situácie, že kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou LOUISDREYFUS COMMODITIES POLSKA Sp. z o. o. a kupujúcim Slovakia farma je neplatný právny úkon, nakoľko chýba prejav vôle kupujúceho, pretože táto spoločnosť objednávala tovar cez sprostredkovateľov, teda spoločnosť Podtatranská hydina, by mal platiť zastretý právny úkon podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim spoločnosťou LOUISDREYFUS COMMODITIES POLSKA Sp. z o. o. a kupujúcom spoločnosťou Podtatranská hydina takéto tvrdenie nemôže obstáť, nakoľko pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym, čo aj bolo judikované, ako to už súd uviedol vyššie.

Preto mal krajský súd za to, že tak správca dane ako aj žalovaný správne uzavreli, že žalobkyňa nesplnila podmienky pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty tak, ako je uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písmeno a) zákona č. 222/ 2004 Z.z. a správne na zistené skutočnosti aplikovali tieto ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z.

V tomto prípade bolo správcom dane preukázateľne zistené, že na faktúre dodávateľovi Podtatranská hydina, a.s. daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. nevznikla, a preto následne nemohlo žalobkyni vzniknúť právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/

16. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g), písm. h) S.s.p., v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 17. Sťažovateľka nesúhlasila s posúdením krajského súdu týkajúceho sa dôkazného bremena a v tejto súvislosti poukázala na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 3Sžf/1/2011. Sťažovateľka namietala aj právne posúdenie krajského súdu ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva. Sťažovateľka tiež nesúhlasila so záverom krajského súdu, že si dostatočne nepreverila obchodného partnera Podtatranskú hydinu. Okrem odklonenia sa krajského súdu od rozsudku kasačného súdu 3Sžf/1/2011 sťažovateľka namietala odklonenia sa krajského súdu od rozhodnutí Európskeho súdneho dvora. 18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že kasačné námietky považuje za neopodstatnené, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV. Právny názor Najvyššieho súdu

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 10Sžfk/51/2021. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

21. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala zrušenia rozhodnutia správnych orgánov o určení rozdielu dane sťažovateľke v sume 127.489,67 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich

23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods.3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

25. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

„28. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval za potrebné posúdiť správnosť záverov krajského súdu, ktorý po vyhodnotení žalobných námietok sťažovateľa ako nedôvodných konštatoval, že v prípade sťažovateľa neboli splnené podmienky na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH. V tejto súvislosti bolo (zohľadniac vnútroštátnu judikatúru ako i judikatúru Súdneho dvora EÚ) potrebné zaujať právny názor k otázke rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a sťažovateľa s ohľadom na skutočností týkajúce sa nielen dodávateľa, ale i ďalších daňových subjektov zapojených do vyššie označeného reťazca spoločností, resp. posúdiť či zo strany sťažovateľa išlo o vedomé zapojenie sa do obchodných transakcií postihnutých podvodným konaním, čoho dôsledkom malo byť neuznanie odpočtu DPH.

s.r.o., sledujúc tak zníženie vlastnej daňovej povinnosti s tým, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o. bola založená, len za týmto účelom. Uvedená spoločnosť reálne nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, nemala žiadnych zamestnancov ani reálne sídlo, ktoré by nasvedčovalo ekonomickej aktivite tejto spoločnosti. Taktiež zo svedeckej výpovede S. C. zo dňa 02.07.2015 podanej v daňovom konaní týkajúcom sa spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. vyplynulo, že svedkyňa nemala vedomosť o žiadnych obchodných transakciách spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o. so spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., resp. ani o žiadnych obchodných rokovaniach s C.. G. T..

Spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., dodávala tovar odberateľovi - spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. iba fakturačne a pod nákupnú cenu. Zmienené skutočnosti tak vniesli do posudzovanej veci zásadné pochybnosti o reálnej ekonomickej aktivite spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., resp. o jej podvodnom zapojení do reťazca dodávok tovaru. Závery o umelom charaktere spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., boli správcom dane podporené i výsledkami daňovej kontroly v spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. za totožné zdaňovacie obdobie, t.j. september 2012, z ktorej vyplynulo, že kontrolovaný daňový subjekt dojednával a uzatváral obchody v mene jeho dodávateľa, t.j. spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., s tým, že výstupom tejto daňovej kontroly bolo neuznanie odpočítania DPH na základe faktúr za dodanie tovaru od spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o.

. Títo zamestnanci zároveň vystavovali faktúry v mene spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. pre sťažovateľa. Zistenie správcu dane, že prepravca O. B. mal prepravu vykonať pre objednávateľa SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pričom kontakt na objednávateľa bol prijatý od spoločnosti Firma handlowo-produkcyjna „BARBARA“ Sp. z o.o., 33-167 Turza 195, ktorá bola od 18.05.2010 do 27.12.2012 spoločníkom sťažovateľa taktiež nasvedčuje vzájomnej kooperácií dotknutých daňových subjektov v reťazci dodávok tovaru a vedomosti samotného sťažovateľa o umelom začlenení SLOVAKIA FARMA, s.r.o. do tohto reťazca. Pokiaľ ide o zistenia týkajúce sa CMR dokladov viažucich sa k preprave sóje z týchto vyplýva, že tieto doklady mali deklarovať prepravu tovaru, ktorý sťažovateľovi fakturovala spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., avšak ako dodávateľ je v nich uvedená spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o. s miestom nakládky v Poľsku, resp. s miestom vykládky v sídle sťažovateľa. Pokiaľ teda sťažovateľ takto označené dodanie tovaru potvrdil, nepochybne musel mať vedomosť o tom, že pohyb tovaru

30. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. DPH je súčasťou ceny, čo zároveň na každom výrobnom a dodávateľskom stupni odráža jej nevyhnutnú proporcionalitu k nadobúdacej cene, preto je ňou zdaňovaný každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb vyúčtoval iný platiteľ ako súčasť

faktúre. 31. V súvislosti s posudzovaním oprávnenosti uplatnenia práva na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov na vstupe sa ako jeden z kľúčových problémov od počiatku javí otázka rozloženia dôkazného bremena, teda posúdenie, ktoré skutočnosti významné pre správne posúdenie práva uplatneného sťažovateľom ako daňovým subjektom preukazuje daňový subjekt a kedy naopak dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane.

33. V uvedenej súvislosti musí ďalej kasačný súd zdôrazniť, že daňový subjekt v procese správy daní (t.j. aj počas daňovej kontroly) zásadne preukazuje skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku) okrem iného, že vykonal ekonomickú činnosť (§ 3 ods. 2 zákona o DPH) najmä vo forme kvázi prevodu vlastníckeho práva k tovaru alebo dodania služby za protihodnotu (§ 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o DPH), v rozsahu, kvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených účtovných dokladov (§ 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve) a od dodávateľa zákonným spôsobom uvedeného na faktúre (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. V prípade pochybností, správca dane je oprávnený overovať celý obchodný reťazec.

34. Zatiaľ čo v prípade preukazovania vzniku práva na odpočítanie dane (vychádzajúc najmä z vyššie uvedených ustanovení § 3 ods. 2 zákona o DPH) zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si uvedené právo uplatnil, v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä § 3 ods. 6 Daňového poriadku) je dôkazné bremeno len na správcovi dane. Preto je daňový subjekt už v dostatočnom časovom predstihu oprávnený vedieť, na akom skutkovom základe má znášať dôkazné bremeno. Samozrejme že daňový subjekt je aj v týchto prípadoch oprávnený navrhovať správcovi dane ďalšie dôkazné prostriedky na preukázanie, že sa nezúčastnil zneužívajúceho alebo podvodného konania spojeného s daňovým únikom, prípadne že o tom nevedel; predkladanie takýchto dôkazných prostriedkov je však jeho oprávnením, nie povinnosťou, t.j. môže odmietnuť sa k týmto veciam vyjadriť.

36. V uvedenej súvislosti nie je možné kasačným súdom prehliadnuť to, že Súdny dvor stanovil, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad C-409/04 Teleos a i. - citované v bode č. 43, ďalej sp.zn. C-499/10 Vlaamse Oliemaatschappij, tiež už citované rozsudky sp.zn. C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling).

V posudzovanej veci tak daňové orgány ako aj krajský súd sťažovateľovi nepripísali vytvorenie podvodného fakturačného reťazca tak, ako to namietal v kasačnej sťažnosti, ale poukázali na to, že sťažovateľ bol článkom tohto koordinovaného reťazca spoločností, v ktorom malo dochádzať k nedovolenému úniku na DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti, pričom v rozhodnutiach daňových orgánov bol popísaný mechanizmus tohto podvodného konania s uvedením subjektov, na strane ktorých dochádzalo k úniku, resp. neodvedeniu dane. Je dôležité pripomenúť, že sťažovateľovi nebolo v daňovom konaní preukázané ani to, že sa úmyselne zapojil do podvodného reťazca spoločností obchodujúcich s predmetným tovarom. Daňové orgány sa však sústredili na preukázanie, že sťažovateľ musel, resp. mal vedieť, že sa prijatými plneniami zapája do podvodného reťazca spojeného s daňovým únikom. Posúdenie tejto otázky súvisí najmä s vyhodnotením opatrení, ktoré daňový subjekt prijal, resp. mal prijať v rámci obvyklej obozretnosti, aby zabránil svojej i nevedomej účasti na daňovom podvode. Ako kasačný súd - predovšetkým s poukazom

Tieto závery boli daňovými orgánmi zdôvodnené skutočnosťami opísanými vo vydaných rozhodnutiach, resp. kasačnou sťažnosťou napadnutom rozsudku krajského súdu. Predmetné dôkazy a indície vyhodnotili daňové orgány jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a z tohto vyhodnotenia je možné i podľa názoru kasačného súdu súhlasiť so záverom, že sťažovateľ konal neobozretne, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných obchodných transakcií.

38. K námietke sťažovateľa, ktorý ako nedostatočné považoval odôvodnenie krajského súdu, že štatutárni zástupcovia sťažovateľa sú z Poľska, a preto ak nakupovali tovar z Poľska sprostredkovane cez slovenské spoločnosti, tak táto transakcia nemá ekonomické opodstatnenie kasačný súd uvádza, že táto skutočnosť (pri posudzovaní splnenia podmienok na odpočet DPH sťažovateľom) v konečnom dôsledku nebola vyhodnotená ako kľúčová, ale iba ako možná indícia, keď s ohľadom na ďalšie zásadné skutkové zistenia bol vytvorený ucelený obraz o fakturačnom toku (zahŕňajúcim umelo včlenený subjekt), ktorý nemal ekonomické opodstatnenie. 39.

Ak nevznikla dodávateľovi pri dodaní tovaru daňová povinnosť, nemohla sťažovateľovi vzniknúť právo na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. 40. Kasačný súd s poukazom na uvedené nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku

28. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

V Bratislave dňa 26. augusta 2022