10Sžfk/5/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu: ALFA-R, so sídlom Rue de la Procession 61, 1310 La Hulpe, Belgické kráľovstvo, číslo podniku: 0748.575.031 (údaje zapísané v Obchodnom registri Slovenskej republiky pred prenesením sídla do iného členského štátu Európskej Únie - obchodné meno ALFA-R s.r.o., sídlo Ul. Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, IČO: 36246271), právne zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36869341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102132760/2018 zo dňa 26.10.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. 14S/1/2019-108 zo dňa 12.09.2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Predmetom preskúmavania správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“ alebo „DP“) potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane o neuznaní práva na odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) žalobcovi a vyrubenie rozdielu dane v sume v sume nadmerného odpočtu 26060,- eura za zdaňovacie obdobie marec 2014 a znížil žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 zo sumy 42234,98 eura na 16174,98 eura.

3. Správny súd mal v preskúmavanej veci za nesporné, že žalobca si na základe podaného daňového priznania a na základe faktúr č. 326140025 zo dňa 05.03.2014 na sumu 28589,- eur bez dane, fakt. č. 326140026 zo dňa 07.03.2014 na sumu 28611,- eura bez dane, fakt. č. 326140027 zo dňa 13.3.2014 na sumu 28721,- eur bez dane, fakt. č. 326140028 zo dňa 21.03.2014 na sumu 28776,- eur bez dane a fakt. č. 326140029 zo dňa 24.03.2014 na sumu 28633,- eur bez dane, deklaroval zakúpenie husacieho peria od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., pričom tento tovar mal byť následne v ten istý deň dodaný do iného členského štátu odberateľovi WORLD FLESH s.r.o., so sídlom Rybná 716/24, Praha 1 -

Prepravcom tohto tovaru mala byť spoločnosť D.A_M_M_ Group s.r.o., so sídlom Chotín a pri preprave bolo použité motorové vozidlo s ev. č. P. XXX B.. 4. V priebehu dokazovania bolo ďalej zistené, že v danom prípade došlo k deklarovaniu dodania tovaru medzi tuzemskými platiteľmi a osobami identifikovanými pre daň v inom členskom štáte, kde reťazec spoločností tvorili spoločnosť: AXINET s.r.o. - HELEX HOLDING s.r.o. - žalobca - WORLD FLESH s.r.o. - FUTURIM LABOR KFT - AXINET s.r.o., pričom z uvedeného reťazca bolo zrejmé, že na vstupe a na výstupe bola totožná spoločnosť a to AXINET s.r.o., čo podľa názoru žalovaného vykazuje znaky karuselového obchodu s tovarom. Žalovaný konštatoval, že ten istý tovar je neustále formálne v obehu medzi členmi uzavretého reťazca, pričom nebola známa ani krajina pôvodu tovaru, ani krajina

5. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že jedným zo žalobných dôvodov bola tá skutočnosť, že žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinností voči orgánom finančnej správy jeho dodávateľom. Správca dane ani žalovaný nemôžu prenášať dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, ktoré spočívajú v osobe dodávateľov na žalobcu. Podľa žalobcu do dôkazného bremena žalobcu nepatria skutočnosti, ktoré žalobca ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť a žalobca nemá kontrolu nad nákupmi, procesmi dodávateľov a preto nemôže preukazovať akým spôsobom nadobudli tovar a

6. V tejto súvislosti krajský súd zistil, že správca dane dňa 12.01.2016 predvolal na výsluch splnomocneného zástupcu žalobcu p. E.. G. G., pričom tento sa na uvedený termín nedostavil, oznámil správcovi dane, že je zaneprázdnený a že ústneho pojednávania sa nemôže zúčastniť. Správca dane sa skontaktoval aj s konateľom žalobcu - s p. H. E., vo veci overenia si platnosti plnomocenstva pre E.. G. G., pričom konateľ spoločnosti žalobcu H. E. sa vyjadril, že E.. G. G. dodatočne splnomocní aj na zastupovanie pred daňovými úradmi a správca dane požiadal tohto konateľa, aby sa dostavil dňa 02.02.2016 na Daňový úrad do Nitry. Zároveň ho žiadal, aby predložil všetky doklady týkajúce sa uplatnenia si nároku na odpočet

Z uvedeného konania konateľa spoločnosti žalobcu, resp. splnomocneného zástupcu žalobcu bolo teda zrejmé, že títo sa vyhýbali priamemu kontaktu so správcom dane, nepreukázali skutočnosti, ktoré deklarovali pri uplatnení si nároku na odpočet DPH a kontaktovali sa so správcom dane

Chotín. V priestoroch, ktoré boli preverované sa nachádzalo asi 20 veľkých vriec s husacím perím. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že konateľ spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. p. S. J. predložil správcovi dane čestné prehlásenie o tom, že táto spoločnosť dodávala tovar - husacie perie spoločnosti ALFA-R s.r.o., ako aj o tom, že vystavené faktúry boli riadne zaúčtované v účtovníctve spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., boli v evidencii DPH, daň z faktúr bola odvedená a daň z daňových priznaní bola zaplatená. V tomto smere krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/40/2011, ktorý vyslovil, že čestné prehlásenie nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahradzovať dôkaz a bez ďalších dôkazov, nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim splnenie podmienok na odpočítanie dane zo sporných faktúr.

V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že daňový subjekt, t.j. žalobca mal zo strany štátu zabezpečenú možnosť pred uskutočnením obchodnej transakcie so spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. tohto dodávateľa si riadne preveriť, pričom z uvedeného zoznamu mohol zistiť, že ide o rizikového obchodného partnera a teda musel si byť vedomý rizík, ktoré znáša pri uzatváraní obchodov s týmto dodávateľom. Daňový subjekt nemôže odmietnuť zodpovednosť za konanie svojich priamych obchodných partnerov, ktorých si sám vybral, a teda musí znášať zodpovednosť aj prípadné následky, ktoré z týchto obchodných vzťahov vyplývajú, sú následkami za ktoré zodpovedá priamo daňový subjekt.

obchodný styk. Správca dane skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Správca dane nie je povinný dokazovať pôvod tovaru, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou ktorá je uvedená na faktúre, čo sa v priebehu celého konania žalobcovi nepodarilo preukázať. Tak isto sa mu nepodarilo preukázať pôvod tovaru, s ktorým

II. Kasačná sťažnosť žalobcu

9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci. 10. Kasačný sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že krajský súd iba zopakoval dôvody rozhodnutia žalovaného, ktoré spočívali v nesplnení povinnosti žalobcu obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane. Podľa sťažovateľa krajský súd ako aj daňové orgány odôvodňovali svoje rozhodnutia najmä nekontaktnosťou jeho dodávateľa a sťažovateľa, pričom sťažovateľ bol názoru, že nenesie a nemôže niesť zodpovednosť za svojho dodávateľa a za jeho následný právny vývoj po uskutočnení zdaniteľného plnenia, keď dodávateľ v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia bol plne kontaktný. 11. Sťažovateľ považoval obe ním uvedené podmienky pre uplatnenie práva odpočítať si DPH za splnené: a) sťažovateľ disponuje dokladom - faktúrou od dodávateľa, b) dodanie sa uskutočnilo v tuzemsku. Zároveň uviedol, že na základe ním objednaného plnenia, boli tieto riadne uskutočnené a faktúra za dodanie plnenia uhradená, čo dokazuje skutočnosť, že dodávateľ tovar dodal. 12. Bol presvedčený, že Krajský súd v Trnave sa bez akéhokoľvek zákonného dôvodu zohľadňujúceho vykonané dokazovanie v rámci daňového konania stotožnil so závermi žalovaného, vec nesprávne právne posúdil a žalobu sťažovateľa nedôvodne zamietol. Sťažovateľ zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok v súlade s ustanovením § 447 ods. 1 SSP, ktoré odôvodnil negatívnym dopadom na jeho podnikateľskú činnosť, čo by mohlo mať za následok zrušenie pracovných miest zamestnancov sťažovateľa a v konečnom dôsledku zánik sťažovateľa. Vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty sťažovateľ doposiaľ neuhradil, pretože v žalobe, ako aj v kasačnej sťažnosti považoval rozhodnutie správcu dane za nezákonné. 13. V závere kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane zruší a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu kasačný súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému. 14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

15. Prejednávaná vec bola dňa 20.01.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 10S - sp. zn.: 10Sžfk/5/2020. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

18. Predmetom kasačného prieskumu bol rozsudok Krajského súdu v Trnave, č.k. 14S/1/ 2019-108 zo dňa 12.09.2019, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím Daňového úradu Trnava, pobočka

obdobie marec 2014. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil u žalobcu porušenie ustanovenia zákona a na základe svojich zistení (po predchádzajúcom zrušení prvého rozhodnutia správcu dane č. č.103383940/2016 zo dňa 22.06.2016 žalovaným) vydal rozhodnutie č. 202286/2018 zo dňa 10.04.2018, pričom v tomto rozhodnutí určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2014 rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 26060,- eur, na ktorú si daňový subjekt neoprávnene uplatnil nárok podľa Zákona o DPH.

dodacie listy zo dňa 05.03.2014, 07.03.2014, 13.03.2014, 21.03.2014 a 24.03.2014, ktorými preukazoval prijatie tovaru od HELEX HOLDING s.r.o., na dodacích listoch chýbalo potvrdenie o prevzatí tovaru. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol Protokol správcu dane č. 102713376/2016 zo dňa 14.03.2016.

Porušením § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH nevznikol nárok na odpočítanie dane vo výške 26060,- eur za nákup husacieho peria od dodávateľa HELEX HOLDING s.r.o. na základe predložených faktúr. V priebehu dokazovania vedeného správcom dane bolo preukázané, že v danom prípade sa jedná o formálne deklarovanie dodania toho istého tovaru medzi tuzemskými platiteľmi a osobami identifikovanými pre daň v inom členskom štáte a to v reťazci spoločností AXINET s.r.o. - HELEX HOLDING s.r.o. - žalobca - WORLD FLESH s.r.o. - FUTURUM LABOR KFT - AXINET s.r.o., ktoré nesie znaky karuselového obchodu s tovarom. Ten istý tovar bol neustále, formálne v obehu medzi členmi uzavretého reťazca, pričom nebola známa ani krajina pôvodu peria, ani krajina jeho konečnej spotreby.

štátoch Európskej únie. Dodávky začínajú a končia v spoločnosti AXINET s.r.o., ktorá nesie znaky zmiznutého obchodníka, v mene ktorého formálne konal, tzv. „biely kôň“. Žalovaný ďalej uviedol, že daňový subjekt sa svojou činnosťou podieľal na deklarovaných dodávkach v rámci uvedeného účelového reťazca a tieto dodávky sa javia ako umelé, s cieľom získať daňovú výhodu.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodom kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave, po preskúmaní napadnutého rozsudku, rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.

V tejto súvislosti považuje za rozhodujúce, že odo dňa 01.08.2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita). V súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov), je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu SR.

25. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu

27. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/ až c/ Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

31. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 32. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) vety po bodkočiarku Zákona o DPH, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu

34. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 35. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 36. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov

38. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), kasačný súd v súlade s § 440 ods. 2 SSP poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ - v prípadoch, keď kasačnú sťažnosť odôvodňuje ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP, je povinný v kasačnej sťažnosti uviesť aj právne posúdenie veci, ktoré považuje za nesprávne a uviesť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 40.

Z obsahu administratívneho ani súdneho spisu nevyplýva, že by sťažovateľ predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali dodanie tovaru dodávateľom HELEX HOLDING s.r.o. 41. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že predložené dokumenty - faktúry (vyhotovené v súlade so Zákonom o DPH) považuje za dostatočné na preukázanie fyzického dodania tovaru, čím aj splnil podmienky práva na odpočet DPH. Namietal, že na preukázanie uskutočneného zdaniteľného plnenia nemôže byť od neho vyžadované „niečo“ nad rámec zákonných povinností. Ďalšie dôkazy na splnenie jeho dôkaznej povinnosti v doterajšom konaní nepredložil a v kasačnej sťažnosti ani neuviedol argumenty, ktoré by vyvracali zistenia daňových orgánov a boli spôsobilé ovplyvniť ich posúdenie kasačným súdom. Kasačný súd tak konštatuje, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie.

Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014).

ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.“ Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ ako štatutárny orgán opomenul svoje povinnosti vyplývajúce z Obchodného zákonníka a nekonal s dostatočnou obozretnosťou.

konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. 44.

45. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

46. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného

Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. 48. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 Zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.

49. Kasačný súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že konateľ dodávateľa, ako aj sťažovateľ nespolupracovali so správcom dane, pričom sťažovateľ nepredložil okrem účtovných dokladov žiadne ďalšie dôkazy, a zároveň v kasačnej sťažnosti ani neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by viedli k vyhodnoteniu, že došlo k splneniu materiálnej podmienky pre uplatnenie práva na odpočet DPH - t.j. že došlo

Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady a dôkazy, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.

52. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti navrhol priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ktorý odôvodnil tým, že v prípade výkonu rozhodnutia žalovaného by došlo k závažnej ujme a nenapraviteľnému následku s dopadom na zrušenie pracovných miest u sťažovateľa a následným zánikom sťažovateľa. Kasačný súd uvádza, že podľa § 446 písm. a/ SSP, kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe alebo žalobe proti inému zásahu, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane.

53. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so všetkými námietkami sťažovateľa Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského

správne. 54. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preto kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 55. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 463 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.