10Sžfk/53/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Stavoinvest - SK, s.r.o., Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36417891, právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47254483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100909442/2019 zo dňa 17.04.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/46/ 2019-129 zo dňa 24.02.2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania

Energo, s.r.o., ZA-Globa1, s.r.o. a M-STAV SK, s.r.o., ktorými uvedení dodávatelia fakturovali žalobcovi vykonanie najmä stavebných prác. Správca dane uviedol, že ku každej z uvedených spoločností uzavrel žalobca zhodne rámcovú zmluvu o dielo zo dňa 15.01.2014, v ktorej za stranu zhotoviteľa nie je v žiadnej z týchto zmlúv uvedené meno zodpovednej osoby a predmet týchto zmlúv je zadefinovaný len veľmi všeobecne: „realizácia stavebno-montážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek a pokynov objednávateľa.“ 3.

4. K spoločnosti ZA-Global, s.r.o. si žalobca zaúčtoval jednu faktúru (DF2014/283 (2014120001) zo dňa 29.12.2014 -„stavebné a výkopové práce za december 2014 na stavbe D1 - Janovce - Jablonov“ v počte 3330 hod). Správca dane uviedol, že: - opätovne predvolával konateľku spoločnosti, tá sa na ústne pojednávanie nedostavila, - spoločnosť bola dňa 21.04.2017 ex offo vymazaná z obchodného registra, - uvedená faktúra nie je podložená žiadnym súpisom vykonaných prác, spotrebovaného materiálu, preberacím, resp. odovzdávacím protokolom, stavebným denníkom, - žalobca teda nepreukázal, že naozaj došlo k uskutočneniu stavebných prác tak, ako je uvedené

- p. Kavecký bol v rozhodnom čase (12.04.2012 - 09.09.2013) konateľom spoločnosti AXAL SK, s.r.o., jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti od 10.09.2013 bol maďarský občan István Sándor Tóth, ktorý sa zároveň odo dňa 16.06.2014 stal konateľom spoločnosti, - z výpovede p. Kaveckého podľa správcu dane vyplynulo, že práce na uvedených stavbách fyzicky vlastne nevykonali jeho spoločnosti, ale mali ich subdodávateľsky vykonať iné spoločnosti, na ktorých názvy si nevie spomenúť.

7. Správca dane konštatoval, že: - nebola preukázaná vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov týkajúcich sa vykonania služieb; - svedkovia uviedli, že ich spoločnosti na vykonávanie stavieb nemali žiadne potrebné kapacity zamestnancov, mechanizmy, stavebnú techniku, preto dali práce vykonať formou ďalšej subdodávky iným spoločnostiam, ale nevedeli pritom vôbec uviesť názvy subdodávateľov; - svedkovia nevedeli uviesť ani iné základné údaje, ktoré sú zaužívané v stavebnej praxi napr. kto viedol stavbu, kto vykonával funkciu stavebného dozoru, kto viedol stavebný denník, kde sa nachádza stavebný denník, či boli vypracované preberacie a odovzdávacie protokoly, kto sa zúčastnil odovzdávania a preberania prác; - svedkovia zhodne tvrdili, že pokyny na stavbe zadávali práve oni spoločnostiam, ktoré mali práce vykonávať, pritom ale nevedeli uviesť, resp. sa nepamätali, či mali k dispozícii

položky z prílohy faktúry od pána X. C.: položky označené na str. 30-33 napadnutého rozhodnutia - z prílohy faktúry od X. C. sa úplne zhodujú s položkami označenými na str. 34-35 napadnutého rozhodnutia - z prílohy faktúry od M-STAV, SK, s.r.o. - čo sa týka počtu kusov, montážnych prác a dokonca aj dĺžky potrubia, resp. ochrannej fólie, a to dokonca na desatinné

nepotvrdil; - svedkovia p. T. a p. Kavecký vo svojich výpovediach nevedeli uviesť, aké práce vykonávali, nevedeli uviesť žiadne bližšie podrobnosti o stavebných prácach, ktoré mali viesť a organizovať, resp. na ktorých sa mali zúčastniť, zo skutočností zistených správcom dane nevyplýva, že sa zúčastňovali na odovzdávaní stavieb; - žalobca dodávateľom AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-Global, s.r.o. a M-STAV SK fakturované práce nezaplatil, „pričom sa jednalo o čiastky v státisícoch eur“. 8. Žalovaný rozhodnutím číslo: 100909442/2019 zo dňa 17.04.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 9. Žalovaný uviedol, že: - žalobca na ústnom pojednávaní dňa 19.03.2018 sám uviedol, že nedisponuje súpismi prác pri uvedených faktúrach (špecifikovaných na str. 19 v prvostupňovom rozhodnutí) a ani stavebnými denníkmi okrem jedného; - je síce pravda, že pracovníci na stavbách sa nemusia navzájom poznať, ale žalobca, prípadne stavbyvedúci, resp. stavebný dozor musia vedieť, aké spoločnosti alebo živnostníci na ich

- p. Kavecký nielenže podpísal rámcovú zmluvu v čase, keď ešte nebol konateľom spoločnosti K-Energo, s.r,o., ale p. Kavecký tiež vystavil a podpísal aj faktúru č. DF2014/103 (0730062014) zo dňa 30.06.2014, za pomocné stavebné práce na stavbe Belá Country salón, v sume 18000,00 EUR, bez DPH v období, keď už nebol konateľom spoločnosti AXAL SK,

Predložené faktúry neobsahovali žiadne prílohy, dodacie listy, harmonogramy. Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné. Z dokazovania uskutočneného správcom dane vyplynulo, že nebolo preukázané reálne dodanie vyfakturovaných prác týmito dodávateľmi.“

Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 11. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že pre rozhodnutie v tejto veci bola kľúčovou právna úprava podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“). Osobitne zdôraznil podmienku preukázateľnosti výdavku - preukázanie reálneho vynaloženia daňového výdavku tak, ako je daňovým subjektom deklarované v daňovom doklade. V rámci daňovej kontroly musí byť podľa krajského súdu preukázané, že plnenie bolo v druhu a rozsahu, ako aj medzi označenými subjektami - tak, ako vyplýva z faktúr alebo z iných daňových dokladov - skutočne realizované, poskytnuté.

dodávateľov. Požiadavka preukázateľnosti daňových výdavkov je spojená s opodstatnenou požiadavkou kladenou na daňový subjekt, že tento má mať záujem na náležitú a dôslednú úpravu vzťahov a získaní dostatočných informácií o svojich obchodných partneroch v miere, ktorá mu umožní ako daňovému subjektu preukázať svoje nároky v rámci daňovej kontroly hodnoverne a spoľahlivo.

14. Správny súd poukázal na povahu fakturovaného plnenia, kedy išlo o ťažiskovo stavebné práce - kde bežne subjekty sú na plnení priamo jeho vlastnou realizáciou zúčastnené a disponujú dodacími listami, súpismi vykonaných prác, zápismi z kontrolných dní, odovzdávacích, preberacích protokolov a náležitému a výpovednému (čo do zadokumentovania realizovaného plnenia) vedeniu stavebných denníkov, predložením ktorých dôkazov alebo označením konkrétnych svojich subdodávateľov, by daňový subjekt spôsobilý hodnoverne a spoľahlivo svoje tvrdenie o vynaložení výdavkov v zmysle predloženej fakturácie preukázať.

15. Správny súd podotkol, „že skutočnosť existencie súpisu vykonaných prác napríklad k faktúre od dodávateľa K Energo, s.r.o. č. 0728112014 ako aj ďalších súpisov vykonaných prác alebo iných dokladov medzi žalobcom a označenými štyrmi obchodnými spoločnosťami, nie je správne správcom dane hodnotená ako dôkaz preukázateľnosti výdavku, a to pri primárnom zohľadnení skutočnosti, ktorá spoľahlivo z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynula, podľa ktorej označené štyri obchodné spoločnosti mali vykonať práce pre žalobcu subdodávateľsky nie vlastnými kapacitami.“ Správny súd uviedol, že ani predložené rámcové zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a označenými štyrmi obchodnými spoločnosťami nie je možné vyhodnotiť ako spoľahlivý dôkaz o naplnení požiadavky o preukázateľnosti daňového výdavku žalobcu, nakoľko vo vzťahu k otázke preukázateľnosti konkrétnych výdavkov žalobcu neposkytujú tieto rámcové zmluvy pri vymedzení dohodnutého predmetu plnenia dostatočný podklad pre záver o preukázateľnosti výdavkov, a to ani v spojení s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov.

17. K dôkaznému bremenu správny súd konštatoval, že správca dane nie je povinný preukazovať neexistenciu preukázateľného výdavku, teda negatívnu skutočnosť, pokiaľ daňový subjekt sám preukázateľnosť daňového výdavku spoľahlivo nepreukáže.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

20. K dôvodu kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP sťažovateľ uviedol, že si svojich obchodných partnerov preveril všetkými dostupnými prostriedkami, nemá však dôvod ani kompetenciu preverovať prostredie dodávateľa (či vedie účtovníctvo, či má zmluvné alebo právne predpoklady dodať plnenie), pričom dôkazné bremeno nemožno vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu aj vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré sa týkajú iných subjektov. Sťažovateľ mal za to, že žalobcovi nemožno na jeho úkor pričítať skutočnosti, že jeho dodávatelia previedli svoje podiely na maďarských občanov alebo boli ex offo vymazaní, resp. so správcom dane nekomunikovali. Je toho názoru, že to, ako si uskutočnenie jednotlivých prác ďalej tieto spoločnosti zabezpečili, nepatrí do sféry jeho vplyvu.

21. K tvrdeniam správneho súdu o nedostatočnom preukázaní daňových výdavkov sťažovateľ uviedol, že predložil okrem stavebného denníka a faktúr správcovi dane aj Daňové priznanie, Účtovnú závierku, Hlavnú knihu analytickej evidencie a Hlavnú knihu syntetickej evidencie, Pokladničné doklady - výdavkové a viaceré zmluvy. Má za to, že predložil všetky listinné dôkazy, ktoré mal v rámci svojej podnikateľskej činnosti k dispozícii, čím vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno.

23. Zároveň sťažovateľ poukázal na to, že správny súd výslovne skonštatoval, že „materiálna existencia plnenia nebola sporná“, na druhej strane však dospel k záveru o nepreukázateľnosti daňového výdavku. 24. Sťažovateľ zdôraznil, že dodanie zdaniteľného plnenia potvrdzujú samotní dodávatelia a existencia zdaniteľného plnenia nie je dokonca spochybňovaná ani správcom dane, žalovaným správnym orgánom a ani samotným správnym súdom.

2004. V tejto súvislosti opätovne poukázal na obdobné závery, ako namietal pri nesprávnom právnom posúdení veci. 26. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách, pričom bol toho názoru, že relevantne spochybnil dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, že nebolo sťažovateľom preukázané, že k realizácii plnenia skutočne došlo, a to práve dodávateľmi uvedenými na faktúre. 27. Žalovaný poukázal na to, že v preskúmavanom prípade bolo spornou otázkou dodanie stavebných prác prostredníctvom deklarovaných dodávateľov, avšak nie z dôvodu nedostatkov u dodávateľov a subdodávateľov, ale z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil zákonné podmienky oprávňujúce ho uplatniť si predmetné náklady, keď neposkytol správcovi dane dôkazy týkajúce sa konkrétnych vykonaných prác a dodávok pri jednotlivých stavbách. Uviedol, že pokiaľ pri svojej činnosti nebol daňový subjekt dostatočne precízny a neviedol si evidenciu konkrétnej činnosti, ktorá by korešpondovala s jej účtovaním (fakturované práce, služby, dodávky), tak musí znášať dôsledky neunesenia dôkazného bremena.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 34.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

36. Kasačný súd poukazuje na judikatúru, vzťahujúcu sa na daň z príjmov, aplikovateľnú na predmetnú vec: „Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 - 5, § 20, § 21 zákona č. 595/2003 Z.z.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/45/2015 z 26.01.2017).

Hoci ju sťažovateľ sám subsumoval pod (nesprávne) právne posúdenie veci krajským súdom, podľa názoru kasačného súdu je ju možné subsumovať (aj) pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Vlastné znenie predmetného kasačného bodu totiž smeruje k tomu, že krajský súd v rámci rozhodovania vo veci rozhodol rozporne.

39. Na tomto mieste kasačný súd poukazuje na to, že žalobca v správnej žalobe uviedol, že existencia predmetných stavieb nie je sporná, čo potvrdili aj obhliadky na mieste samom, čo predstavovalo námietku, ktorú krajský súd v bode 3 napadnutého rozsudku označil ako námietku v bode 12. Krajský súd následne v bode 9 (str. 20) napadnutého rozsudku uviedol, že len „[.

. .]“. Z kontextu predmetnej vety je zjavné, že hoci krajský súd nespochybnil existenciu výsledku stavebných prác u odberateľov žalobcu, spochybnil preukázateľnosť výdavkov. Kasačný súd je toho názoru, že z odôvodnenia predmetného rozsudku, ako aj z administratívneho konania jednoznačne vyplýva, že podľa názoru správneho súdu a orgánov verejnej správy podmienka preukázateľnosti nebola zo strany sťažovateľa splnená. Ak zároveň v uvedenom kontexte krajský súd uviedol, že materiálna existencia plnenia nebola sporná, v kontexte predmetnej veci sa javí, že krajský súd použil terminológiu, ktorú použil žalobca v námietke č. 12 v správnej žalobe.

40. Sťažovateľ v súvislosti s právnym posúdením veci v kasačnej sťažnosti namietal vo všeobecnosti, že jednotlivé daňové výdavky dostatočne preukázal, osobitne poukázal na to: (i) že mu nemožno na ťarchu pričítať skutočnosti na strane jeho dodávateľov, (ii) že predložil všetky doklady, ktoré mal k dispozícii, čím mal vyčerpať svoje dôkazné bremeno, (iii) že rámcové zmluvy a faktúry sú dostatočne špecifikované, (iv) že výpovede zástupcov odberateľov nemožno vykladať v jeho neprospech.

42. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiskálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

43. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára 2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú

44. Vierohodnosť dokladov (faktúr) predložených sťažovateľom bola v konaní spochybnená výsledkami rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane, na základe ktorého správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o oprávnenosti uplatnenia faktúr vystavených spoločnosťami AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-Globa1, s.r.o. a M-STAV SK, s.r.o. do daňových výdavkov (nákladov).

46. V tejto súvislosti je nutné poukázať najmä na to, že predmetné doklady neboli spochybnené len na základe skutočností na strane dodávateľov sťažovateľa, tak, ako to tvrdí v kasačnej sťažnosti. Kasačný súd upriamuje pozornosť na okolnosti vyplývajúce z vykonania dokazovania správcom dane, ktoré vo svojom súhrne dostatočne spochybňujú preukázateľnosť predmetných daňových výdavkov.

Rovnako správne poukázal na to, že v predmetnej veci neboli označení ani konkrétni subdodávateľa, ktorí mali predmetné práce vykonávať. 48. Ako uviedol správny súd, sťažovateľ napriek podrobnej výzve na predloženie stavebných denníkov zo dňa 06.02.2018 predložil len jeden týkajúci sa jedinej stavby - rozšírenia vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka. K uvedenému kasačný súd zdôrazňuje, že v zmysle prvostupňového rozhodnutia (a toto sťažovateľ ani nerozporoval) v zápisoch tohto jediného predloženého stavebného denníka nevyplýva zmienka o spoločnosti M-STAV SK, s.r.o.

49. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že značná časť z dotknutých dodávateľských faktúr (špecifikovaných na str. 14, 19 a 20 prvostupňového rozhodnutia) neobsahovala súpisy vykonaných prác, pričom sťažovateľ v daňovom ani vyrubovacom konaní súpis vykonaných prác k predmetným faktúram nepredložil. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom vyplývajúcim z preskúmavaných rozhodnutí, že popis na predmetných faktúrach dostatočne nešpecifikuje deklarované plnenia [napr. DF2014/234 (1311201401) zo dňa 13.11.2014 - „stavebné práce na stavbe: Tlmače-rekonštrukcia teplovodu“ stavebné práce v množstve 1.916 hod., DF2014/ 279 (1230122014) zo dňa 31.12.2014 - „výkopové práce a pokládky telekomunikačných káblov na stavbe: Hubová - Ivachnová“ v množstve 2.900 hod., DF2014/103 (0730062014) zo dňa 30.06.2014 - „pomocné stavebné práce na stavbe Belá Country salon“ v množstve 3.600 hod., DF2014/130 (3107201401), zo dňa 31.07.2014 - „stavebné práce na stavbe: Penzion - Country club Belá-novostavba,prestavba,prístavba. Objekt - SO 18-08.01 ihriská,

50. K námietkam ohľadom hodnotenia dôkazov správcom dane a žalobcom kasačný súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno je primárne na sťažovateľovi. Tento však neprodukoval relevantné dôkazy, ktoré by existenciu daňových výdavkov preukazovali. Rovnako je v tejto súvislosti nutné poukázať na výpovede svedkov, ktorých správca dane vypočul v značnom počte, a ktorí neodstránili pochybnosti správcu dane vyplývajúce z ostatných zaobstaraných dôkazov. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že výpovede zástupcov jeho odberateľov nemožno vykladať v jeho neprospech, z predmetného administratívneho konania a preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že k vykonaniu týchto dôkazov pristúpil správca dane po tom, čo kvalifikovane spochybnil dôkazné bremeno na strane sťažovateľa. Na návrh sťažovateľa následne vypočul zástupcov spoločností, ktorí pracovali na jednotlivých stavbách a osoby, ktoré vykonávali stavebný dozor na jednotlivých stavbách, avšak ani tieto výpovede predmetné daňové výdavky nepreukázali. Kasačný súd sa tiež stotožňuje s konštatovaním krajského

51. Sťažovateľ bol sám zodpovedný za dokumentovanie svojej obchodnej činnosti, z ktorej mu vyplývajú povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ak je ako daňový subjekt v tomto smere nedôsledný, musí potom znášať následky v podobe dôkaznej núdze v prípadnom daňovom konaní.

52. K námietke sťažovateľa ohľadom odklonu krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačný súd uvádza, že v tejto časti sťažovateľ jednoznačne nešpecifikoval, v čom konkrétne sa mal správny súd od citovaných rozhodnutí odchýliť, len odkázal na dôvody, ktoré subsumoval pod nesprávne právne posúdenie veci v predchádzajúcej časti kasačnej sťažnosti. Kasačný súd pritom nemá v predmetných rozhodnutiach sám vyhľadávať konkrétne kasačné námietky. Najvyšší správny súd sa s námietkami týkajúcimi sa právneho posúdenia veci krajským súdom vysporiadal vyššie v tomto rozsudku. K namietanému rozporu s judikatúrou Súdneho dvora EÚ kasačný súd naviac zdôrazňuje, že predmetom tejto veci je priama vnútroštátna daň. Kasačný súd tento žalobný dôvod vyhodnotil ako nedôvodný.

54. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).