10Sžfk/54/2021

1. Krajský súd v Prešove (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 5S/ 10/2019- 69 zo dňa 23.septembra 2020 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102313568/2018 zo dňa 22. novembra 2018 a č. 102329748/2018 zo dňa 23. novembra 2018 (ďalej ako „druhostupňové rozhodnutia“ alebo „rozhodnutia žalovaného“), ktorými žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Prešov (ďalej ako „správca dane“) č. 101028710/2018 zo dňa 24.05.2018 a č. 101028909/2018 zo dňa 24.05.2018 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutia“ alebo „rozhodnutia správcu dane“), a ktorými bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový

DPH. 2. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 21.01.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102313568/2018 zo dňa 22. novembra 2018. Vec bola zapísaná na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 5S/10/2019. Ďalšou správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 21.01.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102329748/2018 zo dňa 23. novembra 2018 a vec bola na Krajskom súde v Prešove zapísaná pod sp. zn. 5S/11/2019.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že správca dane na základe vykonaného dokazovania a dôkazov predložených žalobcom, nespochybnil existenciu tovaru, ale skutočnosť, že tovar dodala spoločnosť uvedená na faktúrach. Správca dane disponoval informáciami a dôkazmi zo spisu prebiehajúcej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie november a december 2014. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období november 2014 deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane pre odberateľa PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ Tomasz Giec, Obojna 74, 37-416 Zbydniów, PL 8652238973 (ďalej ako „ZUZANEX“). Správca dane na základe vyjadrenia Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. preukázal, že pri dodávke tovaru pre odberateľa „ZUZANEX“ obchodná transakcia neprebehla tak, ako je uvedené na prepravných dokladoch (CMR a potvrdeniach o prijatí tovaru v EÚ odberateľom alebo osobou ním poverenou, tým nebola splnená základná podmienka pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského vyplývajúca z

Daňovou kontrolou u daňového subjektu S Trade Group, s.r.o. za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014 bolo zistené, že tovar bol dodávaný v reťazci PPWIN, s.r.o. - Slovakia Food Trading, s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o., v reťazci CROSS CONSULTING, s.r.o. - Slovakia Food Trading, s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o., v reťazci CROSS CONSULTING, s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o., v reťazci Penia, s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o. a v reťazci Amato Eu, s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o., pričom tovar bol od dodávateľov z iného členského štátu dodaný priamo do spoločnosti FEGA FROST, s.r.o. Spoločnosť CROSS CONSULTING, s.r.o. vystupovala aj ako priamy dodávateľ žalobcu. Podľa evidencie DPH spoločnosti S Trade Group s.r.o. spoločnosti Amato EU s.r.o., Penia s.r.o., CROSS CONSULTING, s.r.o., Slovakia Food Trading, s.r.o. boli v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2014 jedinými dodávateľmi tovaru, ktorý bol následne spoločnosťou S Trade Group s.r.o. fakturovaný žalobcovi.

5. Poukázal na výpoveď svedka Milana Šilhána, konateľa spoločnosti PPWIN, s.r.o., na základe ktorej bolo preukázané, že spoločnosť nevykonávala reálnu ekonomickú činnosť a plnila úlohu „bieleho koňa“, ktorý je súčasťou reťazca dodávateľov, ktorí vystavujú faktúry za účelom odpočítania dane. Rovnako poukázal aj na výpoveď Gabriely Holíčkovej, konateľky spoločnosti CROSS CONSULTING, s.r.o., z ktorej vyplýva, že sídlo spoločnosti nepozná, nikdy tam nebola, za prevzatie firmy mala dostať finančné vyrovnanie, o žiadnych obchodoch nevie, nepozná spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o., nevie sa vyjadriť k pôvodu a dodávkam mäsa deklarovaného na dokladoch vystavených pod hlavičkou spoločnosti CROSS CONSULTING, s.r.o. Róberta Pištu, konateľa spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o., nepozná, nevie sa vyjadriť k predloženým vystaveným faktúram, potvrdila iba pečiatku a podpis na faktúrach.

vlastník. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného nevyplýva, že by právo nakladať s tovarom ako vlastník podmieňoval výlučne fyzickým prevzatím tovaru tak, ako to tvrdí žalobca. 7. Rovnako sa správny súd nestotožnil ani s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a poukázal na § 24 ods. 4 DPH, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so Všeobecne záväznými právnymi predpismi.

k nim. Protokol o daňovej kontrole iného daňového subjektu, v danom prípade dodávateľa žalobcu, je preto legitímnym dôkazným prostriedkom a je teda vykonaný v súlade so Všeobecne záväznými právnymi predpismi. 8. V súvislosti s námietkou rozloženia dôkazného bremena správny súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte a nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia daňovým subjektom má za následok nesplnenie základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Vychádzajúc zo skutkových zistení vykonaných správcom dane, správny súd uviedol, že daňovým orgánom sa podarili okolnosti, o ktorých dôkazy predložené žalobcom svedčili zásadne spochybniť a tak pre odstránenie zistených pochybností mal ďalšie dôkazy predkladať už opäť žalobca.

Daňové subjekty obchodného reťazca nevykonávali ekonomickú činnosť (Amato EU, s.r.o, Amato Company, s.r.o., PPWIN, s.r.o. a N&Y s.r.o.). Nebol teda preukázaný vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru u týchto daňových subjektov - dodávateľov žalobcu.

Správny súd zdôraznil, že pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľného plnenia nie je podstatné len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa, resp. dodávateľov, ale aj skutočnosť, aby k uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj skutočne došlo od dodávateľov, ktorí sú ako dodávatelia uvedení v daňových dokladoch.

Po zhodnotení všetkých dôkazov a rozhodujúcich skutočností bolo preukázané, že daňový subjekt S Trade Group s.r.o. si v kontrolovanom zdaňovacom období 3. štvrťrok 2014 neoprávnene odpočítal daň na vstupe na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Amato Eu s.r.o., a to z dôvodu, že daňový subjekt Amato Eu s.r.o. vystupoval v uvedených obchodných transakciách ako „nárazník“, nevykonával skutočnú ekonomickú činnosť, nikdy nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, a preto následne nemohlo platiteľovi S Trade Group s.r.o. vzniknúť ani právo na odpočítanie dane z dodania tovaru spoločnosťou Amato Eu s.r.o.

12. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu vo vzťahu k záverom žalovaného a správcu dane, že žalobca sa priamo podieľal na plneniach spojených s daňovým únikom, kde podľa žalobcu skutočnosť, či vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane, a teda je povinnosťou daňových orgánov predložiť dostatočne objektívne a jednoznačné dôkazy, že bol vedomým účastníkom na daňovom podvode. S poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že nie je povinnosťou žalovaného ani správcu dane preukazovať úmyselnú účasť žalobcu na daňovom podvode tak, ako to uvádzal žalobca

Preto toto tvrdenie žalobcu správny súd považuje za nedôvodné a ničím nepodložené. Námietky žalobcu v tejto časti smerovali skôr voči hodnoteniu dôkazov zo strany správcu dane a žalovaného, s ktorými nesúhlasil. 14. Správny súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu vo vzťahu k namietaniu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy pri hodnotení odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií medzi miestne príslušným správcom dane daňového subjektu S Trade Group, s.r.o., a Finančným úradom pre Zlínský kraj.

článku 19 Nariadenia Rady. C.. J. daňovému orgánu Českej republiky poskytovala v rámci „místního šetření“ informácie týkajúce sa spoločnosti TWARDZIK CZ, s.r.o., ktoré požadoval miestne príslušný správca dane daňového subjektu S Trade Group, s.r.o.

Medzinárodná výmena informácií českého správcu dane bola poskytnutá na základe žiadosti dožiadaného slovenského daňového orgánu v rámci vykonávania daňovej kontroly u daňového subjektu S Trade Group, s.r.o., kde sa preverovalo dodanie tovaru pre spoločnosť Amato EU, s.r.o. spoločnosťou TWARDZIK CZ, s.r.o. Žalobca nebol účastníkom tohto daňového konania, a teda nemohli byť porušené jeho subjektívne práva.

Európsky súdny dvor uviedol, že dodržiavanie práv daňovníka na obhajobu nevyžaduje, aby sa daňovník podieľal na žiadosti o informácie, ktorú adresuje dožadujúci členský štát dožiadanému členskému štátu. Nevyžaduje ani to, aby bol daňovník vypočutý v čase, keď sa v dožiadanom členskom štáte uskutočňujú vyšetrovania, ktoré by mohli zahŕňať výsluch svedkov ani predtým, ako tento členský štát poskytne informácie dožadujúcemu členskému štátu.

16. Správny súd uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného mal za preukázané, že pri hodnotení uplatneného nároku žalobcu na oslobodenie od dane z titulu intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu pre odberateľa „ZUZANEX“ správca dane na základe dôkazu získaného v Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. preukázal, že pri dodávke tovaru pre citovaného odberateľa v Poľskej republike nebola splnená základná podmienka pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu vyplývajúca z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH a to, že tovar nebol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Pritom daňový subjekt, ktorý si uplatňuje oslobodenie od dane, je povinný preukázať splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok a urobiť všetko, aby zabezpečil riadny priebeh dodávky tovaru v rámci členských

Z uvedeného vyplýva, že obchodná transakcia neprebehla tak, ako je uvedené na prepravných dokladoch (CMR a potvrdenia o prijatí tovaru v EÚ odberateľom). 17. Správny súd konštatoval, že ak v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom priznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od DPH z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu, dodaním tovaru odberateľovi bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou preveriť správcom dane základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu (§ 43 ods. 1, ods. 5 písm. a) a ods. 8 zákona o DPH). Túto je podľa zákona o DPH povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/46/2015).

Ak daňový subjekt v daňovom konaní nepredloží vierohodné doklady o dodaní tovaru do členského štátu EÚ, nespĺňa zákonom stanovené podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. 18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal vzhľadom k tomu, že žalobca nebol v konaní úspešný a u žalovaného nezistil splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu trov konania podľa § 168 SSP.

19. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť (ďalej ako „sťažovateľ“) v zmysle dôvodov podľa § 440 ods. 1 SSP, ktorú odôvodnil tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon, pretože nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 SSP písm. f/) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 SSP písm. g/) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 SSP písm. h/). 20. Sťažovateľ uviedol, že síce správny súd v napadnutom rozsudku podrobne popisuje priebeh administratívneho konania a uvádza aj zistenia správnych orgánov a námietky žalobcu (bod 59 napadnutého rozsudku) vo veci dodávateľa CROSS CONSULTING, s.r.o., avšak v rozpore s § 134 ods. 1 SSP k dôvodom žaloby vo vzťahu k uvedeným zisteniam sa v napadnutom rozsudku nikde nevyjadruje. Správny súd (v bode 100 napadnutého rozsudku) uvádza, že sťažovateľ si uplatňoval nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov S Trade Group, s.r.o., Slovakia Food Trading s.r.o. a PPWIN s.r.o., pričom spoločnosti Slovakia Food Trading s.r.o. a PPWIN s.r.o. neboli v uvedenom zdaňovacom období dodávateľmi sťažovateľa. 21. Jednou z ťažiskových námietok sťažovateľa (strana 5 - 6 kasačnej sťažnosti) bolo jeho tvrdenie, že daňové orgány pojem „právo nakladať s tovarom ako vlastník“ nesprávne právne posúdili. Sťažovateľ poukazuje na rozhodnutia žalovaného, v ktorých vyslovene uvádza, že správca dane v protokole konštatoval, že zo strany dodávateľov nebolo dostatočne preukázané vlastnícke právo k dodanému tovaru, preto nemohli toto právo ďalej prevádzať na iné osoby. Namietal, že vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH nie je založený na nadobudnutí vlastníckeho práva a na fyzickom prevzatí tovaru. Ak vo fakturačnom toku išlo o viacerých dodávateľov a tovar bol prepravovaný priamo do skladu sťažovateľa, to neznamená, že títo dodávatelia nenadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník. Zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ (C-526/13), z ktorého vyplýva, že k dodaniu tovaru dôjde v momente, keď kupujúci má právo fakticky nakladať s tovarom ako vlastník, napr. môže tento tovar previesť na iného. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ (C-277/14) tiež vyplýva že, ekonomická činnosť môže pozostávať aj z dodávok uskutočnených v rámci viacerých po sebe nasledujúcich predajov. Prvý predávajúci sa môže obmedziť na to, aby dal pokyn prepraviť tovar priamo k druhému alebo ku konečnému nadobúdateľovi bez toho, aby sám disponoval nevyhnutnými skladovacími a prepravnými prostriedkami. Sťažovateľ namietal, že žalovaný sa k uvedenému vôbec nevyjadril a správny súd námietku nechal bez povšimnutia.

základe zistení správcu dane, no išlo výlučne o pochybnosti v reťazci dodávateľov, ktoré sa bezprostredne vo vzťahu sťažovateľa a jeho dodávateľov netýkali, teda netýkali sa dôkazov predložených sťažovateľom. Z uvedeného je zrejmé, že daňové orgány nikdy preukázateľne nespochybnili doklady a dôkazy predložené sťažovateľom.

23. Sťažovateľ uvádza (bod 20 kasačnej sťažnosti), že akokoľvek sa u dodávateľov S Trade Group, s. r. o. a CROSS CONSULTING, s.r.o. a sťažovateľom jedná o totožný skutkový dej, jeho posudzovanie na účely daňových povinností u každého zo zúčastnených daňových subjektov musí byť samostatné. Nie je teda vylúčené, že vo veci dodávateľov S Trade Group, s. r. o. a CROSS CONSULTING, s.r.o., resp. iných subjektov v reťazci dodávateľov nebude preukázané, že sa skutkový dej stal, no vo veci sťažovateľa tento skutkový dej preukázaný

preukázaná bola. Aj keď správca dane je oprávnený preverovať plnenie v reťazci dodávateľov, tieto zistenia nemôžu predstavovať kľúčové dôkazy k záveru, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie tovaru dodávateľmi S Trade Group, s. r. o. a CROSS CONSULTING, s.r.o., pretože takýto záver je vyvodzovaný výlučne zo zistení ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, teda osôb, s ktorými žalobca nemal žiadny zmluvný vzťah a o existencii ktorých sa dozvedel až počas daňovej kontroly.

24. Sťažovateľ tiež poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne aj na rozsudok sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011, podľa ktorého obsah dôkazného bremena sťažovateľa v postavení daňového subjektu nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho aj na preukázanie akýchkoľvek skutočností, aj takých, na preukázanie ktorých neexistuje zákonná povinnosť, resp. ktorých preukázaním sú zaťažené iné subjekty.

25. Z uvedeného je podľa sťažovateľa zrejmé, že záver správneho súdu, že žalovaný a správca dane pre svoje rozhodnutie prevažne použili zistenia získané inými daňovými orgánmi, nemohla spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí, išlo o postup, ktorý v plnej miere rešpektuje rozsah dokazovania v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, je v rozpore s judikatúrou.

logikou, aby iný dodávateľ za dodaný tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu. Žalovaný sa k uvedenému nevyjadril, no krajský súd napriek tomu tvrdí, že žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu. Rovnakú námietku zopakoval aj v žalobe, no krajský súd ju vyhodnotil ako účelovú. Správny súd však nikde neuvádza, na základe akej logickej úvahy zhodne so žalovaným dospel k záveru, že identický tovar, prepravený v rovnakom čase a rovnakými vozidlami dodal iný dodávateľ, ktorý nevyhotovil ani faktúru a za tovar nežiadal zaplatiť. Ďalej poukázal na množstvo ďalších rozporov v rozhodnutí žalovaného, s ktorými sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Správny súd k uvedeným rozporom nezaujal žiadne stanovisko, len tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je jasné a zrozumiteľné (body 24 a 25 kasačnej sťažnosti). 27. Ďalšou zásadnou námietkou sťažovateľa bolo rozloženie dôkazného bremena medzi sťažovateľa a správne orgány. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora

28. Daňové orgány a správny súd podľa názoru sťažovateľa účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania. Daňové orgány s cieľom vyhnúť sa dôkaznému bremenu a preukázať, že sťažovateľ v postavení daňového subjektu vedel a mohol vedieť, že prijatím plnenia sa podieľal na plnení spojeným s daňovým únikom dospeli k absurdnému záveru, že tovar dodal iný dodávateľ, a nie dodávateľ uvedený na faktúrach a správca dane neuznal uplatnené odpočítanie dane nie z dôvodu účasti sťažovateľa na podvodnom konaní, ale z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, t.j. nesplnenie hmotno-právnych podmienok na odpočítanie DPH. Správny súd uvedenú nezákonnosť neodstránil, práve naopak, na obhajobu žalovaného v rozpore s uvedenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR tvrdí, že daňový orgán nie je zaťažený povinnosťou dokazovať k čomu v obchodnom reťazci reálne došlo (bod 27 kasačnej sťažnosti).

Daňové orgány v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku boli povinné navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a presvedčivo zdôvodniť, prečo výpoveď C.. J. považujú za vierohodnú a výpovede všetkých svedkov, ktoré sú v rozpore s výpoveďou C.. J., považujú za nevierohodné. Správne orgány sa ani nepokúsili odstrániť rozpory medzi vykonanými dôkazmi a výsledkami MVI a bez akéhokoľvek zdôvodnenia si osvojili len tie zistenia, ktoré boli v neprospech sťažovateľa. Správny súd sa s uvedenou zásadnou námietkou vôbec nezaoberal.

Rozhodnutia správnych orgánov považuje za zmätočné. 31. V postupe správneho súdu sa podľa názoru sťažovateľa nejedná o jednu izolovanú vadu konania, ale o množstvo procesných vád takého charakteru a intenzity, že ich dôsledkom je to, že súdne konanie ako celok bolo nespravodlivé, a preto aj jeho výsledok s dopadom na hmotno-právne posúdenie veci je nespravodlivý. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/10/2019 nemožno považovať za riadne a vyčerpávajúco odôvodnený a žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a rozhodol o trovách konania. 32. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že na základe procesných a skutkových okolností uvedených v rozhodnutiach daňových orgánov a v napadnutom rozsudku krajského súdu považuje všetky námietky za nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce zákonnosť rozhodnutia žalovaného alebo rozhodnutia správcu dane, a preto navrhol kasačnému súdu kasačnú sťažnosť v celom rozsahu zamietnuť.

urobiť všetko pre to, aby zabezpečil riadny priebeh dodávky tovaru v rámci členských štátov. Ak dodávateľ ponechá prepravu tovaru do iného členského štátu na nadobúdateľa, musí v takom prípade niesť dôsledky za nesplnenie tohto záväzku nadobúdateľom.

Zapojené boli tiež subjekty, ktoré so správcom dane nekomunikujú, nespolupracujú, nepreberajú poštu, nepredkladajú daňové doklady a v súčasnosti sú zlúčené v iných spoločnostiach. 35. Námietky sťažovateľa v kasačnej sťažnosti, že žalovaný i správny súd sa nedostatočne vysporiadali s jeho námietkami uvedenými v odvolaní a v žalobe, sú podľa žalovaného neopodstatnené, pretože doklady, na ktoré sťažovateľ poukazoval, neodzrkadľovali skutočnosť, ktorú deklarovali. Žalovaný je toho názoru, že v kasačnej sťažnosti sa sťažovateľ zameral predovšetkým na hodnotenie dôkazov zabezpečených správcom dane, pritom v celom priebehu konania nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by odstránil zistené pochybnosti

III. Konanie na kasačnom súde

Trenčín, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a od 13.02.2015 je právnym nástupcom TREKON TRADE, s.r.o., Partizánska 432/19, Trenčianskej Teplice. 41. V zdaňovacom období december 2014 žalobca deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane pre odberateľa „ZUZANEX“, na základe faktúry č. 5514095151 zo dňa 04.12.2014 za kuracie prsia 6 x 2 kg v množstve 20444 kg, v celkovej hodnote 67.531,20 eura. 42. Ďalej si žalobca v zdaňovacom období december 2014 uplatnil odpočítanie dane v sume 98.026,28 eura z faktúr vyhotovených daňovým subjektom S Trade Group, s.r.o., Rubínová 5, Košice, a odpočítanie dane z faktúr v celkovej sume 51.244,59 eura vyhotovených spoločnosťou CROSS CONSULTING, s.r.o., 1. mája 166/5, Trenčín, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a od 13.02.2015 je právnym nástupcom TREKON TRADE, s.r.o., Partizánska 432/19,

december 2014. Proti rozhodnutiam správcu dane podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutými rozhodnutiami. 44. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí k námietkam žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia vo veci odberateľa „ZUZANEX“ uviedol, že na základe dôkazu získaného v Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. preukázal, že pri dodávke tovaru pre odberateľa „ZUZANEX“ nebola splnená základná podmienka pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského vyplývajúca z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, konkrétne, že tovar nebol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Pritom daňový subjekt, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane, je povinný preukázať splnenie všetkých zákonom stanovených

45. Žalovaný na námietky žalobcu, že rozhodnutia správcu dane sú v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 a 3, § 24 ods. 2, § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku, že rozhodnutia boli vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového stavu, nevychádzali zo stavu veci zisteného v daňovom konaní a zisteným skutočnostiam správca dane pripísal nesprávny právny záver, ako aj že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, argumentoval, že pri posudzovaní dodržiavania ustanovení zákona o DPH správca dane konštatoval, že v danom prípade nebolo dostatočným spôsobom preukázané dodanie zdaniteľného obchodu označenými dodávateľmi a splnenie základnej podmienky pre uplatnenie odpočítania dane vyplývajúcej z ustanovenia § 49 ods. 1 citovaného zákona, a to vzniku daňovej povinnosti u týchto daňových subjektov v zmysle § 19 ods. 1 citovaného

a v reťazci Amato Eu, s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o., pričom tovar bol od dodávateľov z iného členského štátu dodaný priamo do spoločnosti FEGA FROST, s.r.o. Spoločnosť CROSS CONSULTING, s.r.o. vystupovala aj ako priamy dodávateľ spoločnosti FEGA FROST, s.r.o.

Group s.r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o. nepreukázali materiálny základ uskutočnenia predmetných zdaniteľných obchodov, ani vznik daňovej povinnosti. Podľa evidencie DPH spoločnosti S Trade Group s.r.o. jedinými dodávateľmi tovaru v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2014, ktorý bol následne spoločnosťou S Trade Group s.r.o. fakturovaný spoločnosti FEGA FROST s.r.o., boli spoločnosti Amato EU s.r.o., Penia s.r.o., CROSS CONSULTING, s.r.o., Slovakia Food Trading, s.r.o. 47. Ďalej v napadnutých rozhodnutiach žalovaný poukázal na výpoveď Milana Šilhána, konateľa spoločnosti PPWIN, s.r.o., ako aj na výpoveď Gabriely Holíčkovej, konateľky spoločnosti CROSSS CONSULTING, s.r.o. výsledky a závery daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa daňového subjektu S Trade Group s r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o.

bezpodmienečné splnenie. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. Správca dane je preto povinný skúmať realizáciu zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale aj so skutočným stavom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/51/2010).

50. K námietke žalobcu, či konateľ spoločnosti FEGA FROST, s.r.o. mal alebo mohol mať vedomosť o obsahu a činnosti svojich dodávateľov, žalovaný uviedol, že akceptuje tvrdenie žalobcu, že mu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie svojich dodávateľov, poukazuje však na kontrolné zistenia správcu dane, z ktorých vyplynulo, že daňové subjekty S Trade Group s.r.o. a CROSS CONSULTING, s.r.o. neboli evidované v systéme Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, a to aj napriek tomu, že mali obchodovať s mrazeným mäsom. Daňové subjekty S Trade Group s.r.o. a CROSS CONSULTING, s.r.o. nemohli nevedieť, že sa zúčastňujú na dodávkach tovaru v reťazci obchodníkov za účelom získania daňovej výhody, keď všetky zúčastnené daňové subjekty obchodovali medzi sebou niekoľko zdaňovacích období.

nevymožiteľná. Podľa žalovaného správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr vyhotovených daňovým subjektom S Trade Group s.r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o. na základe vykonaného dokazovania z dôvodu, že dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, preto ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 citovaného zákona.

53. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

55. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

57. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu

59. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

64. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom

dodávateľ, lebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

67. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods.3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

69. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

70. Skôr ako kasačný súd pristúpil k hodnoteniu meritórnych bodov kasačnej sťažnosti, skúmal námietku sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Najvyšší správny súd pritom predmetnému bodu kasačnej sťažnosti vyhovel - vyhodnotil ho ako dôvodný, a to na základe skutočností uvedených nižšie, a to s osobitným prihliadnutím na vady rozsudku krajského súdu, ktoré majú za následok, že toto nespĺňa podmienky podľa § 139 ods. 2 SSP.

72. Viaceré „meritórne časti“ odôvodnenia sú replikovaním (notoricky) známych právnych záverov vyslovených najvyšším súdom, pričom im absentuje potrebná miera adresnosti a konkrétnosti (napr. bod 97 rozsudku krajského súdu, bod 98 rozsudku krajského súdu, 104 rozsudku krajského súdu a i.). Hoci kasačný súd nepochybuje o tom, že i tieto závery mohli byť relevantné pre rozhodnutie krajského súdu, má za to, že ich reprodukcia v texte rozsudku neposkytuje bez ďalšieho odpoveď na žalobné body sťažovateľa.

73. V súvislosti s porušením práva na spravodlivý proces, poukázal sťažovateľ na to, že krajský súd fakticky len „prevzal“ skutkové zistenia orgánov verejnej správy a ich právnu argumentáciu do svojho rozsudku, avšak neprezentuje žiadnu presvedčivú argumentáciu vo vzťahu k žalobným bodom sťažovateľa. Namietal, že výroku rozsudku nekorešponduje relevantné odôvodnenie a v rozsudku absentuje čo i len minimálna miera racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie. Tvrdil, že rozsudok krajského súdu je založený na množstve rozporných a navzájom sa vylučujúcich záveroch, ktoré popierajú pravidlá formálnej logiky.

74. S vyššie uvedenými názormi sťažovateľa sa kasačný súd čiastočne stotožnil. V súvislosti s napadnutým rozsudkom krajského súdu uvádza, že tento obsahuje do veľkej miery prepis zistení orgánov verejnej správy, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Reakcia krajského súdu na žalobné body sťažovateľa je však obmedzená a kasačný súd preto prisvedčil tomu, že rozsudok súdu nie je z tohto dôvodu dostatočne presvedčivý.

76. Naviac, je zrejmé, že žalovaný sťažovateľovi - okrem iných - neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa CROSS CONSULTING s.r.o., pričom žalobca podanou žalobou žiadal aj o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týkalo dodávok práve od tohto subjektu. Z rozsudku krajského súdu sa pritom javí, že tento sa detailnejšie zdaniteľných obchodov sťažovateľa s týmto dodávateľom nevenoval.

Napadnutý rozsudok však žiadnym adresným spôsobom na tieto žalobné body sťažovateľa nereaguje (okrem prepisu všeobecných častí odôvodnenia, v ktorých sa nachádza parafrázovanie zistení orgánov verejnej správy). Naopak, v časti rozsudku, kde by sa už mala nachádzať konkrétna argumentácia súdu na žalobné body v tejto konkrétnej veci, správny súd uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov S Trade Group s.r.o., Slovakia Food Trading, s.r.o. a PPWIN, s.r.o., avšak - paradoxne - spoločnosti Slovakia Food Trading s.r.o. a PPWIN, s.r.o. vôbec neboli v rozhodnom zdaňovacom období dodávateľmi sťažovateľa (k tomu pozri bod 100 rozsudku krajského súdu).

78. Ak totiž v bode 100 napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že sťažovateľ správcovi dane predložil len formálne dôkazy o zdaniteľných obchodoch so subjektmi: S Trade Group s.r.o., PPWIN s.r.o., Slovakia Food Trading s.r.o. (pričom aj z nich v rozhodnom období obchodoval len s jedným - k tomu pozri aj bod 75 tohto odôvodnenia), potom skutočnosť, že spoločnosť CROSS CONSULTING s.r.o. v tejto kategórii dodávateľov sťažovateľa nie je, môže znamenať, že správny súd obchody s ním (v rozpore so zisteniami žalovaného a správcu dane) nerozporuje. Rozsudok krajského súdu totiž žiadnym meritórnym spôsobom, explicitne a primerane podrobne nereaguje na zdaniteľné obchody s touto spoločnosťou (v príslušnom kalendárnom mesiaci/zdaniteľných obdobiach). Naopak, v predmetnej časti rozsudku konštatuje krajský súd obchody aj s vyššie uvedenými dodávateľmi sťažovateľa, ktorí však jeho dodávateľmi v mesiacoch tvoriacich súdny prieskum, neboli. Táto skutočnosť v kasačnom senáte bez ďalšieho vyvoláva pochybnosti o tom, či krajský súd rozhodoval o podanej žalobe v rozsahu konkrétnych námietok vo vzťahu ku konkrétnym zdaniteľným obchodom s

G. Holíčkovej) bolo dôvodné a ak nie, príp. áno - prečo. Jednoznačná odpoveď na predmetný žalobný bod je kľúčová aj z dôvodu, že ak by tento žalobný bod bol relevantný, mohol by byť - aj za prihliadnutia na ďalšie okolnosti veci - postačujúci napr. na zrušenie rozhodnutia žalovaného (ak by krajský súd dospel k záveru, že navrhnutý dôkaz je natoľko významný, že to odôvodňuje zrušenie rozhodnutí žalovaného). Za týchto okolností potom kasačný súd nemohol vyhodnotiť túto námietku sťažovateľa ako marginálnu, na ktorú by krajský súd nemusel reagovať, a to práve vzhľadom na to, že krajský súd o nej v rozsudku v plnom rozsahu mlčí, čo nepochybne môže indikovať u sťažovateľa predpoklad, že predmetná námietka nebola krajským súdom hodnotená vôbec, resp. bola úplne opomenutá. Nie je pritom úlohou kasačného súdu skúmať, či by doplnenie dokazovania vo veci, príp. výsluch konkrétnej svedkyne (príp. iné doplnenie dokazovania) bolo dôvodné, keď tento úkon mal realizovať práve krajský súd a svoje súvisiace závery mal v rozsudku riadne odôvodniť.

námietkou krajský súd nevysporiadal. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na str. 43 rozhodnutia žalovaného za zdaňovacie november 2014, z ktorého textu vyplýva, že „Na základe uvedených skutočností námietku daňového subjektu, že mu nie je dostatočne zrejmé, čo bolo dôvodom nepriznania odpočítania dane z faktúr jeho dodávateľov odvolací orgán považuje za neopodstatnenú. Správca dane v protokole o kontrole i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhodne skonštatoval, že zo strany dodávateľov daňového subjektu nebolo dostatočným spôsobom preukázané vlastnícke právo k dodávanému tovaru a následný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. [.

81. Najvyšší správny súd prisvedčil v súvislosti s kvalitou odôvodnenia rozsudku krajského súdu aj tej námietke sťažovateľa, ktorou tento v žalobe poukazoval na nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného (k tomu pozri napr. II/B žaloby), resp. jeho zmätočnosť.

Krajský súd síce poukázal na túto námietku sťažovateľa (bod 95 rozsudku krajského súdu), avšak žiadnym meritórnym spôsobom na ňu nereagoval, resp. čiastočne na ňu reaguje strohým konštatovaním, že je účelová (bod 101 rozsudku). Nadväzujúce body rozsudku sa následne týkajú skôr hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu DPH, avšak nenegujú žalobný bod o nepreskúmateľnosti rozhodnutí z dôvodov uvedených v žalobe, resp. ich vnútorné rozpory v podstatných otázkach.

83. Na strane jednej z rozhodnutí žalovaného má vyplývať, že tovar dodaný bol, avšak ho dodal iný dodávateľ ako ten uvedený na faktúre (bod 28 žaloby, príp. napr. str. 42 rozhodnutia žalovaného), pričom z rozhodnutí žalovaného vyplýva aj to, že v obchodnom reťazci došlo k daňovému úniku (str. 44 rozhodnutia žalovaného), čo by mohlo implikovať, že dôvodom nepriznania práva na odpočet DPH bol podvod. Hybridné vnímanie skutkových okolností veci a ich právne hodnotenie vyplýva aj zo žaloby, kde napr. v bode 2 sťažovateľ uviedol, že „Správca dane nespochybňuje, že tovar dodaný bol žalobcovi, ale nebolo preukázané, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ.“ (k tomu porovnaj napr. aj str. 22, str. 23, str. 28 rozhodnutia žalovaného a i.) a následne v texte žaloby poskytuje sťažovateľ argumentáciu smerujúcu k vyvráteniu splnenia podmienok pre nepriznanie odpočtu DPH z dôvodu participácie na daňovom podvode, keď poukázal na to, že dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet mohol byť aj daňový podvod, na ktorom mal (mohol) sťažovateľ participovať. Paradoxne, obdobne je

DP. Toto následne opätovne oslabuje celkové odôvodnenie rozsudku krajského súdu vo veci samej. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že sťažovateľ toto namietal už v odvolacom konaní (v rámci správneho konania), v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného (k tomu pozri str. 42 rozhodnutia žalovaného). Z uvedeného potom vyplýva,

84. Obiter dictum [85 - 89]: Vzhľadom na skutočnosť, že kasačný súd vracia vec krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, poukazuje v tejto súvislosti (a to aj odkazom na niektoré vady rozsudku krajského súdu - pozri vyššie) aj na rozsudok kasačného súdu- sp. zn. 10Sžfk/28/2020, z ktorého vyplýva - „41. Z vyššie uvedeného je podľa kasačného súdu zrejmé, že žalovaný v podstate skonštatoval viacero podozrivých okolností v dodávateľskom reťazci, ale vyvodil z nich jednak záver, že dodávatelia sťažovateľovi nedodali tovar tak, ako bol deklarovaný (poukazujúc predovšetkým na pochybnosti o pôvode tovaru), zároveň však v týchto dodávkach videl konštrukciu zneužívajúcu právo (pretože podľa neho neboli ekonomicky opodstatnené a v reťazci sa vyskytovali zmiznutí obchodníci), naviac ešte aj poukazoval na povinnosť ubezpečiť sa, že transakcia nebude poznačená daňovým podvodom. Tieto závery podľa kasačného súdu nemôžu obstáť popri sebe, navyše bez jasného označenia, kde v reťazci ušla daň a či v čom boli transakcie umelé (bez ekonomického dôvodu).“, príp.

Krajský súd tak vec neposúdil správne, keď rovnako ako žalovaný z pochybností týkajúcich sa reťazca dovodil nepreukázanie dodania tovaru a zároveň nedostatok obozretnosti sťažovateľa (navyše s poukazom na zásadu poctivého obchodného styku, ktorá s obozretnosťou priamo nesúvisí). 43. Sťažovateľ, poukazujúc na doklady o dodaní tovaru (vrátane dokladov o skladových pohyboch od dodávateľov k sťažovateľovi), správne v kasačnej sťažnosti poukazoval na to, že keď žalovaný spochybňuje dodanie tovaru zo strany dodávateľa, nemôže pochybnosti stavať výlučne na zisteniach na iných stupňoch reťazca, konkrétne, že dodávateľ či subdodávateľ nevie preukázať, ako nadobudol tovar a ako sa dostal tovar na sklad. 44. Ďalej sťažovateľ tvrdil, že nepriznať mu právo na odpočet dane je možné iba pri preukázaní, že on ako platiteľ dane vedel alebo musel vedieť, že plnenie je zapojené do daňového podvodu; tvrdil, že takúto vedomosť mu finančné orgány nepreukázali. Kasačný súd poznamenáva, že tento krok v úvahách má zmysel až po riadnom vysporiadaní sa s otázkou, či sa deklarovaný obchod uskutočnil. 45.

uplatnený dôkazný štandard, resp. vyhodnotí, či sú tieto dôvody v napadnutých rozhodnutiach žalovaného dostatočne jednoznačné a ak nie, či to nespôsobuje vadu rozhodnutí žalovaného (nepreskúmateľnosť a pod.) V novom konaní bude preto následne v odôvodnení rozsudku potrebné jednoznačne uviesť, čo bolo právnym základom pre nepriznanie práva na odpočet DPH (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, daňový podvod alebo zneužitie práva) a k týmto záverom testovať rozhodnutie žalovaného v zmysle žalobných bodov.

dodávateľ. Kasačný súd týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie dane. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová

86. Najvyšší správny súd konštatuje, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ sa Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie (Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie).

Opačný prístup by totiž mohol znamenať odopretie výkonu spravodlivosti. 88. Kasačný súd záverom poznamenáva, že mu je známa aj predchádzajúca rozhodovacia prax kasačného súdu v obdobných veciach sťažovateľa za zdaňovacie obdobia apríl, jún a august až október 2014 (rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 10Sžfk/68/2020, 6Sžfk/78/2020, 1Sžfk/94/2020, 1Sžfk/101/2020, 4Sžfk/17/2021), kde boli vydané rozsudky, ktoré kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietli. Tieto právne veci však z hľadiska ich obsahu (predmetu, skutkového a právneho základu) nie sú identické s touto vecou, t.j. spoločným znakom je výlučne subjekt žalobcu a žalovaného a kontrolované obdobie (2014), a preto netvorili záväzný podklad pre nadväzujúcu rozhodovaciu prax kasačného súdu v tejto veci. Obchodné transakcie, dodávatelia, ako aj typy obchodov, od ktorých sťažovateľ odvíja svoje nároky v súdenej veci sú iné ako tomu bolo v skorších rozhodnutiach kasačného súdu. Rovnako tejto diverzite

veci. Vzhľadom na dôvody zrušenia rozsudku krajského súdu a princípy kasačného konania (a to najmä v tom zmysle, že kasačný súd nemá nahrádzať rozhodovaciu činnosť krajského súdu), dospel v súdenej veci kasačný súd k potrebe zrušenia rozsudku krajského súdu tak, ako je to uvedené vyššie a zároveň k akcentovaniu posunu v rozhodovacej praxe, ktorá s vecou súvisí, aby na túto krajský súd v rámci nového konania a rozhodovania prihliadal (ak to bude relevantné).

90. O trovách konania rozhodne krajský súd podľa ust. § 467 ods. 3 SSP v súlade s § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 167 SSP samostatným uznesením. 91. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).

V Bratislave dňa 15. novembra 2022