10Sžfk/57/2019

1. Na základe výsledkov daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2016 vydal Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) dňa 13.09.2017 rozhodnutie č. 101958013/2017 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) v sume nadmerného odpočtu vo výške 46.422,08 €. Ďalšieho konania sa týkalo len neuznanie uplatneného odpočítania dane v sume 20.000 € z dodávateľskej faktúry od spoločnosti R5 +, s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ“) za prenájom reklamnej plochy na závodnom aute X. I. E., M. XXX na preteku Rally Agrotec Hustopeče uskutočnenom v dňoch 16.06.-18.06.2016. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou zistil porušenie ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 19 zákona o DPH, ku ktorému došlo tým, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z prijatých reklamných služieb. Správca dane na základe vykonaného šetrenia dospel k záveru, že žalobca jednoznačne a vierohodne nepreukázal nadobudnutie služieb od dodávateľa uvedeného na faktúre, nakoľko dodávateľ nepreukázal, že služby boli dané tak, ako boli fakturované. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102528397/2017 zo dňa 07.12.2017 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so záverom správcu dane o nepreukázaní, že spoločnosť R5 + s.r.o. bola skutočne dodávateľom tovarov a služieb uvedených na dodávateľskej faktúre, a poukázal na jeho zistenia, že faktúry za výrobu polepov s logom spoločnosti žalobcu na závodnom aute neboli vystavené dodávateľovi, ale personálne prepojenej spoločnosti MM Rally Team s.r.o. (v osobe konateľa a spoločníka Martina Markoviča), ktorá mala výrobu polepov zabezpečiť. 3. Žalovaný ďalej poukázal na rozdiely medzi reklamou a sponzoringom a konštatoval, že v danom prípade sa jedná o sponzoring a nie o reklamu, nakoľko zverejnenie loga (neúplného obchodného mena žalobcu) nie je spôsobilé podporiť predaj jeho tovaru a služieb. Mal za to, že žalobca, ktorý bol generálnym partnerom rally teamu, podporil predmetné podujatie sponzorským príspevkom, ktorý nebol daňovo uznateľným výdavkom a taktiež nebol predmetom DPH. Dotknuté daňové subjekty podľa žalovaného predstierali poskytnutie reklamných služieb, pričom v skutočnosti sa jednalo o sponzorský príspevok. Žalovaný uzavrel, že žalobca nepreukázal žiadnymi objektívnymi dôkazmi, že predmetné služby použil alebo použije na uskutočnenie svojich zdaniteľných obchodov.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote všeobecnú správnu žalobu Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) a navrhol rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov zrušiť a vrátiť vec daňovej správe na ďalšie

priemysle. Jeho zámerom bolo prezentáciou obchodného mena a loga spoločnosti informovať o svojej existencii a osloviť a získať nových zákazníkov a obchodných partnerov. 6. Žalobca tvrdil, že reklamné služby na vyššie uvedenom podujatí mu boli dodané a reklamný priestor bol zabezpečený prostredníctvom subdodávateľa MM Rally s.r.o., ktorý je vlastníkom závodných automobilov, pričom dodanie služby nespochybnil ani správca dane. Poukázal na to, že prenájom reklamnej plochy a prezentácia loga spoločnosti je nesporne služba, ktorú použil na dodávku svojich tovarov a služieb a mal za to, že splnil všetky zákonné podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane. Označil za právne irelevantné, kto zabezpečoval výrobu polepov, rovnako tak správcom dane deklarovanú nejasnosť jednotlivých obchodných transakcií, čo podľa jeho názoru pre dodanie reklamných služieb nie je rozhodujúce. Žalobca vyslovil názor, že správca dane a žalovaný alibisticky zavádzajú tvrdeniami o sponzorskom odkaze a definíciami reklamy, čo však s prejednávanou vecou nesúvisí a nemá oporu v preverovaných skutočnostiach, nakoľko sa nejednalo o reklamu v

9. Správny súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 26.02.2019 rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 10. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobcovi nebolo uznané právo na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania dodania reklamných služieb deklarovaným dodávateľom a tiež pre to, že sa v danom prípade nejednalo o reklamu ale sponzorstvo. Sporným teda podľa správneho súdu zostalo v prvom rade to, či vyššie opísané umiestnenie loga spoločnosti bolo reklamou alebo sponzoringom.

Poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora (napr. C-530/09 zo dňa 27.10.2011), ktorý reklamné služby opakovane definoval ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku alebo služby, s cieľom zvýšiť ich predaj. Zaujal názor, že zverejnenie loga „MAKS-D“ na pretekárskom aute, ktoré sa zúčastnilo pretekov Rally Agrotec Hustopeče, nespĺňa uvedené kritériá reklamy.

Umiestnenie loga žalobcu spolu s ďalšími logami spoločnosti s rôznym obchodným a výrobným zameraním znižuje podľa názoru správneho súdu šancu podať konkrétnu informáciu o žalobcovi a jeho produktoch a v divákovi evokuje, že ide o sponzorov daného jazdca rally teamu alebo podujatia.

K rozlíšeniu medzi reklamou a sponzorským odkazom citoval správny súd z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Sžo/8/2013, pričom konštatoval, že pri reklame sa používajú typické prostriedky na podporu predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku alebo služieb, ktoré pri spornom plnení absentujú.

IV. Vybrané ustanovenia relevantných právnych predpisov

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

V. Právne závery kasačného súdu

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, na ktorý prešiel výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol do 31.07.2021 príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/ S.s.p.), ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Správny súd v odôvodnení rozsudku prakticky riešil len správnosť posúdenia otázky, či bolo deklarované plnenie dodávateľa reklamou alebo sponzoringom. Uvedené závery urobil sťažovateľ v stručných sťažnostných bodoch kasačnej sťažnosti predmetom posúdenia v kasačnom konaní, keď tvrdil, že prezentácia loga spoločnosti na reklamnej fólii umiestnenej na pretekárskom aute je spôsobilá podať informáciu o sťažovateľovi a jeho produktoch, a že z pohľadu priemerného diváka niet rozdielu medzi reklamou a sponzoringom. Iné nedostatky rozsudku krajského súdu sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenamietal.

Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom ma svoje špecifiká reklamou, sponzoringom (sponzorským odkazom), alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby (§ 2 ods. 1 písm. b/, § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona o DPH). 21. Ďalej je treba upozorniť na to, že zákon o DPH na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom zmysle, že by povedzme služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu boli zákonom explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH. Legálne definície týchto pojmov neupravujú daňové predpisy, ale zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“), resp. zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“). Podľa zákona o reklame sa reklamou

Napriek tomu, že uvedené definície majú pre daňové účely len orientačnú funkciu, je z nich zrejmé, že sponzoring je rovnako ako reklama z pohľadu daňového subjektu investíciou, ktorej protihodnotou je aj poskytnutie služby vo forme verejnej prezentácie daňového subjektu alebo jeho produktu. Táto služba teda napĺňa aj znaky reklamy, hoci možno konštatovať, že popri reklamnej zložke je primárnym cieľom sponzorovania podpora sponzorovanej aktivity.

Teda či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov sťažovateľa. Kasačný súd teda zdôrazňuje, že pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie. 23.

ohľadu na ich účely a výsledky, pod podmienkou, že uvedené činnosti v zásade podliehajú DPH. Okrem toho, ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12. novembra 2020, Sonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913, body 38 a 40, ako aj citovaná judikatúra)“ (bod 35).

prínos na strane poskytovateľa sponzorského príspevku, pretože cieľ je odlišný, a to podpora sponzorovanej aktivity. Sponzoring spojený s prezentáciou obchodného mena podnikateľa možno uskutočňovať iba za splnenia podmienok podľa § 50 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z. o

V priebehu daňového konania ani tento hospodársky cieľ neobjasnil a teda ekonomická súvislosť medzi týmto typom reklamy a jej prínosom pre podnikateľa zostala neobjasnená. Súčasne je potrebné poukázať na to, že náklady na vynaloženú reklamu by sa mali vracať v podobe primeraného zisku. Pokiaľ takáto súvislosť absentuje, naznačuje to skôr existencii sponzoringu, u ktorého prevláda hospodársky cieľ podpory sponzorovanej aktivity.

26. Kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 S.s.p. poukazuje na citovanú časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3 Sžfk 18/2018 zo dňa 12.06.2019, ktorá je v zhode i so závermi rozsudkov tohto súdu sp. zn. 3 Sžfk 30/2019 <https://www.nsud.sk/rozhodnutia/3szfk302019/> zo dňa 22.7.2019 a sp. zn. 6 Sžfk 42/2018 zo dňa 11.9.2019. Senát sa s uvedenými závermi stotožňuje v tom, že ekonomická súvislosť medzi posudzovaným typom prezentácie loga spoločnosti a jej prínosom pre dodávky tovarov a služieb sťažovateľa nebola dostatočne objasnená a nebol preukázaný priamy a bezprostredný súvis prijatej služby s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami sťažovateľa na vstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou.

28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní nepriznal mu právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.

V Bratislave dňa 28. februára 2022