10Sžfk/57/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): L. P., naposledy s miestom podnikania Hollého 1614/4A, 920 40 Leopoldov, IČO:44631944, ktorý ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 14.09.2021, právne zast. JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47254581, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100238055/ 2020, č. 100238188/2020, č. 100238522/2020, č. 100238679/2020, č. 100238889/2020, č. 100239038/2020, č. 100239216/2020 a č. 100239371/2020, všetky zo dňa 22.01.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/12/ 2020 zo dňa 24.02.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/12/2020 zo dňa 24.02.2021 mení tak, že rozhodnutia žalovaného č. 100238055/ 2020, č. 100238188/2020, č. 100238522/2020, č. 100238679/2020, č. 100238889/2020, č. 100239038/2020, č. 100239216/2020 a č. 100239371/2020, všetky zo dňa 22.01.2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov konania pred krajským súdom, ako aj trov kasačného konania.

1. Na základe výsledkov kontrol na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2014 a za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2015, ktoré vykonal u žalobcu Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“), vydal správca

- rozhodnutie č. 102493139/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 20.995,05 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2015, - rozhodnutie č. 102493143/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 19.749,77 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2015, - rozhodnutie č. 102493163/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 20.605,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2015 a - rozhodnutie č. 1024931847/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 10.711,36 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2015,

Všetky motorové vozidlá boli zaevidované v tuzemsku a boli im pridelené štátne poznávacie značky. Žalobca vykonal úhrady jednotlivých platieb pre spoločnosť ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R_L_ formou vkladu hotovosti v deň úhrady, čo preukazuje aj skutočnosť, že ako vkladateľ hotovosti je uvedený žalobca s identifikáciou občianskeho preukazu, dátumu narodenia, rodného čísla a adresy bydliska. Bankový účet žalobcu bol zrušený dňa 05.12.2016, pričom žalobca bol jediným disponentom. Jednotlivé úhrady boli špecifikované údajmi o ŠPZ motorových vozidiel v Taliansku, typom motorového vozidla a sumou zodpovedajúcou fakturovanej sume za motorové vozidlá.

odberateľom. Správca dane zistil, že pečiatky aj podpisy na CMR dokladoch patria žalobcovi. 4. Na základe svedeckých výpovedí správca dane dospel k záveru, že žalobca mal vedomosť o všetkých nákupoch motorových vozidiel a mal k dispozícii minimálne faktúry za tieto motorové vozidlá vystavené na jeho meno. Správca dane poukázal na úradný záznam spísaný Prezídiom PZ, expozitúra Stred v Banskej Bystrici dňa 05.03.2019, evidovaný pod č. PPZ- NKA-JFP3-44-015/2019-PZ, v ktorom je zaznamenaná výpoveď žalobcu o skutočnostiach súvisiacich s nadobudnutím ojazdených motorových vozidiel z Talianska.

5. Správca dane vo svojich rozhodnutiach aj s ohľadom na uvedené konštatoval, že žalobca nadobudol ojazdené motorové vozidlá z Talianska od dodávateľa ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R_L_ (osoby identifikovanej pre daň), pričom o týchto intrakomunitárnych dodaniach neúčtoval, daň nepriznal a neodviedol do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Intrakomunitárne dodania v rámci svojich daňových priznaní neuvádzal a o týchto nákupoch neviedol evidencie ani záznamy, čím porušil § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“). Žalobca ako nadobúdateľ ojazdených motorových vozidiel, ktoré boli oslobodené od dane v Taliansku, mal tieto zdaniť v Slovenskej republike v zmysle § 11 a § 20 zákona o DPH.

II. Konanie pred krajským súdom

nepriznal. 9. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že: - taliansky dodávateľ v daňových výkazoch vykázal oslobodené dodanie ojazdených motorových vozidiel z dôvodu intrakomunitárneho dodania z jedného členského štátu (Talianska) do iného členského štátu (Slovenska) odberateľovi - žalobcovi.

To, že boli autá dovezené na územie SR (a neputovali ďalej mimo územia SR), bolo preukázané aj z dokazovania dokladmi okresných úradov, odborov cestnej dopravy a pozemných komunikácií o evidencii dovezených vozidiel a schválenej technickej spôsobilosti vozidla, alebo uznanie jeho typového schválenia vrátane žiadosti o prihlásenie jednotlivo dovezeného vozidla a ostatných dokladov predkladaných žiadateľom.

Svedkovia nešpecifikovali osobu, od ktorej vozidlá nadobudli, resp. svedok L. vedel len to, že vozidlá mal od L., teda osoby bez identifikačných údajov, o ktorej sa domnieval, že bola zástupcom talianskeho dodávateľa. Zmluvy, ktorými malo byť deklarované, že predávajúcim bola talianska spoločnosť, neobsahovali údaj o tom, kto za túto spoločnosť mal konať a vypočúvané osoby neuviedli žiadny údaj, ktorým by bolo možné takúto osobu identifikovať.

Podľa § 443 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo mu je dodaný tovar odovzdaný. Žalobca na dokladoch CMR - časť pre prijímateľa zásielky potvrdil, že tovar prevzal a tieto listiny mal k dispozícii dodávateľ tovaru.

Teda nie je najmenšia pochybnosť o tom, že na strane žalobcu bola naplnená zákonom o dani z pridanej hodnoty stanovená podmienka nadobudnutia tovaru a žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru, - žalobca správcovi dane a žalovanému neposkytol žiadne racionálne vysvetlenie, resp. presnejšie neposkytol žiadne vysvetlenie toho, prečo potvrdil prijatie tovaru, a prečo tovar platil zo svojho účtu, okrem tvrdenia, že sa tak nestalo, pričom bol preukázaný opak. Žalobca vysvetlenie poskytol len polícii, ktorej potvrdil, že tovar bol dovezený s jeho súhlasom na jeho IČO a tiež, že tovar zaplatil dodávateľovi. Pred políciou pritom predostrel príbeh o tom, že tovar doviezol D. F. B. bez toho, aby túto osobu identifikoval a bez toho, aby niečím takéto tvrdenie preukazoval. Počas daňových kontrol správcovi dane ani žalovanému nič také

- pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný založil rozhodnutie na dôkaze, ktorý nebolo možné v daňových konaniach použiť, a to úradný záznam, ktorý spísal príslušník polície o vypočutí žalobcu ohľadom vykonávania predmetných dovozov ojazdených motorových vozidiel, žalobca sa opiera o výklad, ktorý bol podaný súdmi k úprave obsiahnutej v Trestnom poriadku trestným súdom a výklad zákona o priestupkoch, ktorý bol podaný vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia o priestupku Najvyšším súdom SR. Žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil žalobcovi, že pre vykonávanie dokazovania v daňovom konaní platí daňový poriadok, ktorý obsahuje úpravu dokazovania, pričom podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými

súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 1Sžd/12/2014, ktorý poukazoval na právny názor v obdobnej veci sp. zn. 1Sžd/32/2013, pritom Najvyšší súd SR nevyslovil, že takýto dôkaz nemožno v administratívnom konaní použiť, ale že ho treba vyhodnotiť ako každý iný dôkaz a nie rezignovať na ďalšie dokazovanie, resp. na vykonanie účastníkom konania navrhnutého dôkazu len preto, že úradný záznam spísaný príslušníkmi polície obsahuje určité skutočnosti. Okrem toho žalobca nenamietal ani v daňovom konaní a ani v žalobe obsah svojho vyjadrenia zaznamenaného príslušníkom polície v predmetnom úradnom zázname,

Doklady boli správcovi dane predložené zahraničnou finančnou správou na základe žiadosti o výmenu informácií v daňových veciach, pričom talianska finančná správa vyhotovila kópie dokladov od dodávateľa, na základe svojich oprávnení z dokladov predložených talianskym dodávateľom a nie je žiadny dôvod pochybovať o pravosti predložených dokladov, - krajský súd napokon označil ako nedôvodné aj námietky žalobcu, že správca dane niektoré dôkazy vyhodnotil svojvoľne ako účelové bez toho, aby to odôvodnil, keď nie je zrejmé, ktorý dôkaz mal byť takto vyhodnotený a navyše žalovaný ako aj správca dane každý dôkaz vyhodnotili, čo uviedli vo svojich rozhodnutiach. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je jasné, z akých dôkazov a na základe akého hodnotenia žalovaný dospel k skutkovým zisteniam a akou úvahou tieto skutkové zistenia právne posúdil, - napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane majú všetky náležitosti uvedené v § 63 ods. 5 daňového poriadku.

III. Konanie na kasačnom súde

A) Kasačná sťažnosť 10. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 24S/12/2020 zo dňa 24.02.2021 podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) a písm. h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 11. Sťažovateľ v rámci kasačných dôvodov uviedol tieto sťažnostné body: - jediný konateľ a spoločník spoločnosti AUTO-TAMI s.r.o. Michal Uher vo svojej výpovedi uviedol skutočnosti, ktoré žalovaný s krajským súdom nevzali do úvahy. Dodanie ojazdených motorových vozidiel sťažovateľovi odvodzuje žalovaný z CMR, pričom CMR vo všeobecnosti predstavuje nákladný list, ktorý pripravila spoločnosť, ktorá doručila vozidlo; t. j. externá dopravná spoločnosť. Ako uviedol konateľ spoločnosti AUTO-TAMI s.r.o., ktorá mala podľa žalovaného zabezpečovať dodanie ojazdených motorových vozidiel, tento nielenže nepozná sťažovateľa a nemal s ním žiadne obchodné vzťahu, ale poukázal aj na to, že predložené CMR nevystavila jeho spoločnosť, pečiatky jeho spoločnosti boli napodobeniny a nezhodujú sa ani podpisy jeho a jeho rodičov. Za neopomenuteľnú skutočnosť považoval sťažovateľ aj to, že spoločnosť AUTO-TAMI s.r.o. ani nedisponovala motorovými vozidlami, ktoré by boli schopné predmetné vozidlá podľa predložených CMR prepraviť, a to či už z dôvodu ich rozmerov, hmotnosti, alebo fyzickej nemožnosti spojiť konkrétne vozidlo a konkrétny príves. Zároveň sťažovateľ poukázal aj na to, že na niektorých CMR vyslovene chýba podpis sťažovateľa a nachádza sa tam len sfalšovaná pečiatka (CMR SK1926434, CMR SK1926459) alebo je uvedená ako preberajúci úplne iná spoločnosť (CMR CZZ0052789 spoločnosť AAA AUTO a.s.). S týmito skutočnosťami sa žalovaný ani krajský súd žiadnym spôsobom nevysporiadali, - sťažovateľ bol toho názoru, že za opačnej situácie, kedy by skutočne potvrdil prevzatie ojazdených motorových vozidiel a následne si k prevzatému tovaru uplatnil nadmerný odpočet

Mená predávajúcich si nepamätal a telefonické kontakty nemá lebo nemal mobil. Autá boli na nemeckých dovozových značkách a vždy platil v hotovosti. V technickom preukaze aj na kúpnej zmluve bola nejaká talianska firma, pričom na otázku, či mu niečo hovorí firma AXUS ITALIANA SRI uviedol, že na technických preukazoch mohla byť uvedená táto spoločnosť. Tento svedok zároveň potvrdil, že pozná pána L., nakoľko táto osoba zabezpečovala vybavenie všetkých dokladov, ale sťažovateľa nepozná a nemal s ním žiadne obchodné aktivity.

Z výpovedí uvedených svedkov vyplýva, že pri každom ojazdenom motorovom vozidle bol ako jeho vlastník v technickom preukaze uvedená predmetná talianska spoločnosť AXUS ITALIANA SRI, t. j. nie sťažovateľ, pričom ani tento svedok nepotvrdil, že by sa so sťažovateľom niekedy stretol. Svedkovia C. D., I.. I. Y. a T. B. komunikovali a kúpnu cenu v hotovosti odovzdali len svedkovi L. L.. Len z výpovede L. L. vyplýva existencia akéhosi L., ktorému mal kúpnu cenu

V administratívnom spise sa nachádzajú kúpne zmluvy, kde je ako predávajúci uvedený L. L. a svedkovia jednoznačne uviedli, že ako kupujúci konali s L. L. ako predávajúcim/splnomocneným zástupcom. Svedkovia taktiež potvrdili, že ako vlastník ojazdených motorových vozidiel bola na jednotlivých technických preukazoch uvedená talianska spoločnosť, resp. že ojazdené motorové vozidlá nadobudli buď od L. L., alebo priamo od talianskej spoločnosti.

okresných dopravných inšpektorátoch, - daňová povinnosť vzniká daňovému subjektu až dňom dodania tovaru, pričom za tento sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. V rámci správnej žaloby sťažovateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/11/2016 zo dňa 25.01.2018, s ktorým sa krajský súd nevysporiadal, - krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu vyjadrenej v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/11/2016 zo dňa 25.01.2018, nakoľko napriek tomu, že sa nepreukázalo, že sťažovateľ skutočne nadobudol ojazdené motorové vozidlá od talianskej spoločnosti, tak žalovaný ako aj krajský súd mali nadobudnutie ojazdených motorových vozidiel za preukázané. Sťažovateľ namietal, že z dôvodu, že ojazdené motorové vozidlá neboli sťažovateľovi nikdy dodané a sťažovateľ nikdy ani nenadobudol právo nakladať s predmetným motorovým vozidlom ako vlastník, nemohlo dôjsť na jeho strane k vzniku

motorových vozidiel na územie Slovenskej republiky. Uvedená skutočnosť bola sťažovateľom opakovane namietaná, a to naposledy v samotnej správnej žalobe. Do dňa podania kasačnej sťažnosti nebolo ozrejmené, kto, kedy a za akých okolností si objednal dodávku vozidiel na územie Slovenskej republiky a kto uviedol talianskej spoločnosti údaje sťažovateľa.

E. zároveň uviedol a zdôvodnil, že jeho spoločnosť ani len nemá motorové vozidlo, ktoré by mu umožňovali predmetnú prepravu ojazdeného motorového vozidla vykonať) mohol sťažovateľ potvrdiť prevzatie ojazdených motorových vozidiel, - vo vzťahu k úradnému záznamu č. PPZ-NKA-JFP3-44-015/2019-PZ zo dňa 05.03.2019 bol sťažovateľ toho názoru, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní nedostatočne oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu, keď uviedol, že sťažovateľ nenamietal obsah svojho vyjadrenia zaznamenaného príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky, nakoľko sťažovateľ v podanej správnej žalobe ako aj na ústnom pojednávaní namietal, že úradný záznam staršieho referenta špecialistu NAKA je len jeho vyjadrením bez toho, aby bolo možné overiť, či informácie, ktoré sú v ňom uvedené, boli takto prednesené a ani to, či boli tieto získané od žalobcu. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/12/2014 zo dňa 24.03.2015 a mal za to, že úradné záznamy nie sú dôkazným prostriedkom použiteľným v daňovom konaní.

v Seredi. Z úradného záznamu vyplýva, že to nebol sťažovateľ, ale F. B., ktorý organizuje dovoz motorových vozidiel na územie Slovenskej republiky. Skutočnosť, že z bankového účtu sťažovateľa boli uhrádzané motorové vozidlá ešte nezakladá daňovú povinnosť sťažovateľa, - žalovaný aj krajský súd rozhodli o pravdivosti údajov o dodaní tovaru na územie Slovenskej republiky na základe fotokópie sfalšovaných CMR, nakoľko sa v spise nenachádzajú originály uvedených dokumentov a skutočnosti v nich uvedené sú v rozpore s vykonanými výpoveďami, - v spisovom materiály sa nachádzajú faktúry, ktoré nie sú opatrené pečiatkou ani podpisom subjektu, ktorý ich mal vyhotoviť a tieto môže vyhotoviť ktokoľvek bez toho, aby mal so subjektom, ktorý je v nich uvedený akýkoľvek vzťah. V prípade, ak má byť z predmetných faktúr získaná akákoľvek informácia vo vzťahu k objednaniu ojazdených motorových vozidiel, je potrebné, aby sa v príslušnom spise nachádzali buď originály predmetných faktúr alebo ich úradne osvedčené kópie. To isté sťažovateľ uviedol vo vzťahu k CMR, ktoré sú súčasťou spisového materiálu,

Sťažovateľ opakovane uviedol, že z talianskej spoločnosti nikdy žiadne motorové vozidlá neobjednával, a to ani osobne ani prostredníctvom tretej osoby. - sťažovateľ označil rozhodnutia žalovaného, ktorými žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutia správcu dane, za nepreskúmateľné, nakoľko správca dane svojvoľne vyhodnotil niektoré dôkazy ako účelové bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Žalovaný každý jeden dôkaz, ktorý svedčil v prospech sťažovateľa (teda, že mu nevznikla daňová povinnosť) vyhodnotil ako účelový a neprihliadal naň, - vo vzťahu k bankovému účtu ČSOB sťažovateľ uviedol, že sa nejedná o účet sťažovateľa, ku ktorému by sťažovateľ vykonával akékoľvek dispozičné úkony. Uvádza, že mu neboli zaslané žiadne autorizačné kódy na jeho telefónne číslo na vykonanie platieb prostredníctvom Internet bankingu.

ktoré nepriznal. Faktúry za dodanie týchto vozidiel boli vystavované na sťažovateľa, a to priamo na základe údajov poskytnutých žalobcom. Úhrady za dodanie vozidiel vykonával samotný sťažovateľ z bankového účtu v ČSOB, ktorého bol majiteľom a disponentom a na tento účet v hotovosti vkladal finančné prostriedky, ktoré následne prevádzal na spoločnosť ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R_L_, pričom prevody boli jasne identifikované ako úhrady faktúr vystavených talianskou spoločnosťou ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R_L_ za dodanie motorových vozidiel. Nakoniec všetky tieto skutočnosti potvrdil aj samotný sťažovateľ pred krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave, ktoré uskutočnilo výsluch žalobcu vo veci nadobúdania motorových vozidiel a vyhýbaniu sa plateniu daní z nadobudnutia a následného predaja týchto motorových vozidiel. Sťažovateľ bol priamo účastný nadobúdania vozidiel, poskytol svoje identifikačné údaje k nadobudnutiu motorových vozidiel, vykonával vklady na jeho bankový účet a následné prevody talianskej spoločnosti ako úhrady za dodanie motorových vozidiel, prijímal finančnú odmenu za tieto činnosti a teda vedel o každom jednom dodanom motorovom vozidle ako aj o skutočnosti, že nadobudnutie ako aj daň z nadobudnutia

IV. Právny názor kasačného súdu

14. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane, ktorými správca dane sťažovateľovi vyrubil rozdiel dane v sume 13.508,20 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2014, rozdiel dane v sume 19.139,34 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014, rozdiel dane v sume 18.581,97 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2014, rozdiel dane v sume 18.667,87 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2014, rozdiel dane v sume 20.995,05 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2015, rozdiel dane v sume 19.749,77 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2015, rozdiel dane v sume 20.605,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2015 a rozdiel dane v sume 10.711,36 eur na

Slovenskej republiky. Správca dane, žalovaný a napokon aj krajský súd dospeli k záveru, že sťažovateľ nadobudol ojazdené motorové vozidlá od talianskej spoločnosti ALD AUTOMOTIVE ITALIA S.R_L_, pričom nadobudnutie tohto tovaru nepriznal, intrakomunitárne dodania v rámci svojich daňových priznaní neuvádzal a o týchto nákupoch neviedol evidencie ani záznamy. Podľa záverov orgánov verejnej správy a krajského súdu sťažovateľ ako nadobúdateľ ojazdených motorových vozidiel bol povinný tieto vozidlá, ktoré boli v Taliansku oslobodené od dane, zdaniť v Slovenskej republike v zmysle § 11 a § 20 zákona o DPH.

sťažovateľom. 16. Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) a písm. b) Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“) DPH podliehajú tieto transakcie: dodanie tovaru za protihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká; nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva za protihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou konajúcou ako takou alebo nezdaniteľnou právnickou osobou, ak je predávajúcim zdaniteľná osoba konajúca ako taká, ktorá nemá nárok na oslobodenie od dane pre malé podniky ustanovené v článkoch 282 až 292 a na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia článkov 33 alebo 36. 17.

19. Podľa článku 138 ods. 1 smernice o DPH členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala.

22. Podľa § 11 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem predaja tovaru na diaľku na území Európskej únie.

25. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o DPH daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a).

dane. 28. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

32. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Smernica o DPH kodifikuje ustanovenia implementujúce jednotný systém DPH, ktorý sa vzťahuje na tovar a služby nakúpené a predané na území Európskych spoločenstiev. Smernica o DPH bola implementovaná aj do slovenského právneho poriadku a odráža sa v zákone o DPH.

Oslobodenie dodávky v?rámci Európskeho spoločenstva zodpovedajúce nadobudnutiu v?rámci spoločenstva umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu, a?v?nadväznosti na to tiež porušeniu zásady daňovej neutrality, ktorá je súčasťou spoločného systému DPH. Úmyslom úpravy zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v?rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v?štáte určenia (spotreby).

36. V súlade s článkom 20 smernice o DPH sa v § 11 zákona o DPH definuje nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je podľa § 2 zákona o DPH predmetom dane. Za nadobudnutie tovaru (v predmetnom prípade sa jedná o ojazdené motorové vozidlá) z iného členského štátu sa považuje nadobudnutie práva nakladať s hnuteľným hmotným majetkom ako vlastník. 37.

38. Po preskúmaní súdneho ako aj administratívneho spisového materiálu dospel kasačný súd k inému záveru ako krajský súd a orgány verejnej správy, keď mal za to, že správca dane v administratívnom konaní nepreukázal a napokon vo svojich rozhodnutiach to ani priamo netvrdil, že sťažovateľ nadobudol právo nakladať s ojazdenými motorovými vozidlami ako vlastník, teda že nadobudol tovar v tuzemsku z iného členského štátu v zmysle § 11 ods. 1 zákona o DPH. Z európskej ako aj národnej právnej úpravy vyplýva, že aby sa transakcia mohla kvalifikovať ako „dodanie tovaru“ v zmysle článku 14 ods. 1 smernice o DPH, musí táto transakcia viesť k oprávneniu dotknutej osoby nakladať s tovarom, ktorý je predmetom tejto transakcie, ako keby bola jeho vlastníkom.

. 40. Z obsahu administratívneho spisu ďalej nevyplýva, že by mal sťažovateľ možnosť rozhodovať o ďalšej dispozícii s ojazdenými motorovými vozidlami. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tieto boli predané fyzickým osobám a právnickým osobám na území Slovenskej republiky, pričom vo väčšine prípadov vystupoval ako predávajúci prípadne splnomocnená osoba pán L. L.. Toto potvrdili aj výsluchy svedkov, ktorí označili L. L. za osobu, ktorú kontaktovali a ktorá im odovzdávala motorové vozidlá, prípadne tieto aj prihlásila v Slovenskej republike. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že L. L. taktiež preberal peňažné prostriedky za predané autá.

42. Kasačný súd sa domnieva, že napriek tomu, že sťažovateľ vykonal úhradu prostredníctvom svojho bankového účtu, prípadne poskytol tretej osobe svoje identifikačné údaje za účelom oslobodenia dodávky v štáte odoslania (čo má vyplývať z úradného záznamu, ktorý ako podotkol sťažovateľ ním nie je podpísaný), nemal právo nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“). Kasačný súd tu poukazuje príkladmo na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci De Fruytier z 03.06.2010, C-237/09 vo veci AREX CZ z 19.12.2018, C-414/17 a vo veci Herst s.r.o. z 23.04.2020, C-401/18), v zmysle ktorých „nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 20 smernice o DPH dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto odoslania alebo tejto prepravy fyzicky opustil

43. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí najmä rozhodnutie predať ho. To, či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, je pritom na posúdení vnútroštátneho súdu, ktorý má pristúpiť k celkovému posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej.

45. S ohľadom na citovanú právnu úpravu a relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ musí kasačný súd nesúhlasiť s argumentáciou krajského súdu, ktorý pri určení prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník pri dodaní tovaru od talianskej spoločnosti sa opiera výlučne o právnu úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku a tvrdenie, že sťažovateľ potvrdil prevzatie tovaru a za tovar zaplatil. Takáto argumentácia nie je v súlade s právom Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ a zákonom o DPH. Ako kasačný súd uviedol vyššie, dodanie tovaru v zmysle smernice o DPH a zákona o DPH je viazané na umožnenie práva nakladať s tovarom ako vlastník a nie na prevod vlastníckeho práva podľa vnútroštátnej právnej úpravy. Pri posudzovaní momentu dodania tovaru a nadobudnutí práva nakladať s tovarom ako vlastník vyššie zmienené skutočností sú jednou z okolností, na ktoré je potrebné prihliadať.

Preto na posúdenie podmienok dodania tovaru nepostačuje určenie momentu, kedy došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tovaru žalobcom z pohľadu vnútroštátneho práva. Za určitých okolností môže dôjsť k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník skôr, či neskôr, ako k nadobudnutiu samotného vlastníckeho práva.

Žalovaný je viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 49. Podľa § 467 ods. 1 SSP ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie. 50. Podľa § 467 ods. 2 SSP ak kasačný súd zmení rozhodnutie správneho súdu, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde.

53. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

V Bratislave dňa 23. júna 2023