10Sžfk/6/2020

1. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. 14S/95/2018-124 zo dňa 12. septembra 2019 podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101981734/2018 zo dňa 05. októbra 2018, ktorým žalovaný ako príslušný odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len ako „správca dane“) č. 100550012/2018 zo 14. marca 2018, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 48.680 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2014.

Tento tovar bol spoločnosti KRON SK, s.r.o. dodaný na základe faktúr č. FA 140141, č. FA 140142 a č. FA 140143 s dátumom dodania 31. marca 2014 v celkovej výške DPH 48.680 eur. 3. Správca dane na základe zistených skutočností konštatoval, že v danom prípade sa jednalo o reťazec obchodov medzi viacerými spoločnosťami, ktoré medzi sebou deklarovali jednotlivé dodávky tovaru, pričom nebolo preukázané reálne uskutočnenie všetkých dodávok tovaru v jednotlivých dodávateľských stupňoch. Uviedol, že ak je kontrolovaný daňový subjekt súčasťou umelo vytvoreného reťazca obchodníkov, jeho dodávatelia alebo odberatelia deklarované obchodné transakcie formálne, ústne potvrdia, vyjadria sa, že obchody sa uskutočnili a predložia faktúry a povinné evidencie, neznamená to, že tieto obchody sa aj reálne uskutočnili, ak o tom nepredložia dôkazy. Tieto obchody boli vykonštruované a nebola dostatočne preukázaná skutočná existencia a pôvod tovaru.

že žalobca uzatvoril iba formálne zdaniteľné obchody vyhotovením predložených dokladov a správca dane nepovažoval za hodnoverný a dostatočný dôkaz vecné preukázanie uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré by jednoznačne preukázali reálnosť obchodov, ktoré deklarovali predložené faktúry. Tieto deklarovali iba fakturačný pohyb, bez reálneho uskutočnenia, pričom reálnosť dodania tovarov spochybňuje nielen skutočnosť, že pochybnosti vznikli už u subdodávateľov žalobcu, ale už aj u priameho dodávateľa žalobcu, spoločnosti Semper Trade, s.r.o. 6.

Ladislav Venžík mu žiadne doklady neodovzdal. Reálnosť obchodov bola spochybnená aj tou skutočnosťou, že fyzická osoba Pavol Matúšek - PeSla najskôr nepodal dňové priznanie pre dodanie tovaru pre spoločnosť Semper Trade, s.r.o. za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2014, ale neskôr podal toto dodatočné daňové priznanie a daň však z dodaných tovarov nezaplatil, aj keď ju priznal, predložil správcovi dane faktúry preukazujúce dodanie tovaru pre Semper trade, s.r.o., pričom tieto doklady predložil až potom, keď už bola u žalobcu vykonávaná kontrola. Ani sám Pavol Matúšek- PeSla neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k nadobudnutiu tovaru od fyzickej osoby A. Q. z Poľska. Žalovaný zastáva názor, že reálne dodanie tovaru nebolo preukázané ani svedeckou výpoveďou bývalého konateľa spoločnosti Semper Trade, s.r.o.

dôvodov. Uviedol, že dodávatelia spoločnosti Semper trade, s.r.o. boli v čase preverovania správcom dane už neexistujúce spoločnosti, teda nebolo možné u nich preveriť dodanie tovaru pre spoločnosť Semper trade, s.r.o. a na základe tohto prijal správca dane nesprávny záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane žalobcu, ktorý však nemôže niesť zodpovednosť za konanie iného podnikateľského subjektu a už vôbec nie takého, s ktorým nebol v žiadnom obchodnom vzťahu.

subdodávateľov. 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe okrem iného uviedol, že predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane. Faktúry, ktoré predložil žalobca, samé o sebe ešte nie sú preukázaním realizácie obchodnej transakcie, keďže tieto doklady nie sú bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne uskutočnené, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie.

opakoval. Následne bol Radoslav Čajkovič predvedený na výsluch k správcovi dane, pričom zásielka sa vrátila s poznámkou adresát neznámy. Na základe ďalšieho predvolania sa Radoslav Čajkovič dostavil na spísanie zápisnice o ústnom pojednávaní, ktoré bolo vykonané 18. septembra 2014, kde sa vyjadril, že spoločnosť bola prepísaná u notárky v Pezinku, bývalý konateľ spoločnosti Semper trade, s.r.o.

Ing. Ladislav Venžík pri výsluchu dňa 30. marca 2014 uviedol, že predložené faktúry za spoločnosť Semper trade, s.r.o. neprevzal a tak isto nepodal daňové priznanie za obdobie marec 2014, pretože túto povinnosť mal už nový konateľ

Ing. Venžíka a títo konatelia síce počas svojich výsluchov ústne potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ale chýbali im relevantné znalosti o jednotlivých plneniach, ktoré by ako štatutárni zástupcovia dodávateľa žalobcu mali mať. Obaja konatelia potvrdili, že nedisponujú žiadnymi inými dokladmi, ktoré by preukazovali, že došlo k reálnemu uskutočneniu obchodov, ktoré boli deklarované pri uplatnení nároku na odpočet DPH.

Odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií vyvolala u správcu dane ďalšie pochybnosti o uskutočnení dodávok tovaru aj napriek tomu, že sa v danom prípade jednalo o dodávky tovaru za iné zdaňovacie obdobia, pretože z nej vyplynulo, že osoba A. Q. sa v databáze podnikateľov nenachádza a nezdržiava sa na adrese, ktorú uvádza ako kontaktnú adresu svojho sídla.

Táto skutočnosť je závažným rozporom vo vyjadreniach Ing. Ladislava Venžíka, predchádzajúceho konateľa spoločnosti, ktorý mal byť konateľom spoločnosti v čase, keď boli uskutočňované tieto obchody, za ktoré boli následne uplatňované odpočty dane.

Krajský súd poukázal na to, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen z formálnej stránky, ale preveroval tiež či boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené a to výsluchom osôb, ktoré za dodávateľa vystupovali. Na splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky základu dane nepostačuje deklarovanie prijatia dodávky tovaru alebo služby zo strany daňového subjektu predložením daňového dokladu- faktúry a potvrdenia o zaplatení, pretože formálne doklady nepreukazujú reálnu existenciu tovaru a skutočného dodávateľa.

15. Krajský súd zhodne s názorom správcu dane a žalovaného konštatoval, že transakcie deklarované dokladmi v preverovaných spoločnostiach na strane dodávateľov i odberateľov žalobcu nenesú znaky základných obchodných princípov a podporujú správnosť názoru, že k dodávkam tovaru nedošlo spôsobom deklarovaným žalobcom. V danom prípade bolo zistené, že žalobca bol v reťazci daňových subjektov daňovým subjektom na území Slovenskej republiky, kde si uplatnil aj odpočítal daň nadobudnutého tovaru. Nadobudnutý tovar následne žalobca deklaroval ako dodanie tovaru v rámci EÚ (do Českej republiky), kde však touto spoločnosťou nebola existencia dodania tovaru jednoznačne preukázaná. Žalobca v rámci daňového konania neuviedol žiadne skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali prijatie fakturovaného tovaru od spoločnosti Semper trade, s.r.o. a následne jeho vyvezenie mimo územia Slovenskej republiky a dodanie spoločnosti OKLETON, s.r.o.

II. Kasačná sťažnosť

17. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil

rozsudok

krajského súdu tak, že zruší rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, alternatívne, aby zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 18. V rámci svojich sťažnostných bodov akcentoval, že správca dane podľa jeho názoru dostatočne a presvedčivo nezdôvodnil, že k deklarovaným obchodom nedošlo a nevysvetlil, ktorá spoločnosť mala porušiť neutralitu DPH. V tejto súvislosti vytýkal správcovi dane, že neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že sa sťažovateľ stal súčasťou podvodného konania. 19. Sťažovateľ bol presvedčený, že ak finančné orgány konštatujú porušenie noriem zákona o DPH, nemožno hovoriť o zneužití práva. V tomto kontexte poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-367/96 a C-212/97, ktoré diferencujú medzi zneužitím práva a podvodným konaním. Podľa jeho názoru sa správny súd s predoslanou námietkou nevysporiadal a naznačil, že sa sťažovateľ dopustil daňového podvodu alebo zneužitia práva. 20. Sťažovateľ tvrdil, že nevedel v konaní prispôsobiť právnu argumentáciu, keďže správca dane nedostatočne odôvodnil závery o zneužití práva a správny súd navyše predostrel aj argumentáciu o daňovom podvode. Vzhľadom na prezentované skutočnosti nie je podľa názoru sťažovateľa zrejmý dôvod neuznania práva na odpočet dane. 21. V rámci ostatných kasačných bodov sťažovateľ poukazoval na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/52/2016 a sp. zn. 1Sžf/31/2016, týkajúce sa zneužitia práva a podvodného konania, ako aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-255/02 Halifax, C-440/04 Recolta recycling, C-285/11 Bonik a rozhodnutie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid. 22. Žalovaný v reakcii k sťažnostným bodom v podstave zotrval na postojoch vyjadrených v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane a v napadnutom rozhodnutí a žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť. Poukazujúc na právne závery krajského súdu akcentoval, že dôvodom pre neuznanie práva na odpočet dane bola skutočnosť, že sťažovateľ nepreukázal dodanie tovarov a služieb, tak ako ich deklaroval na sporných faktúrach.

23. S účinnosťou od 01. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

31. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

33. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

35. V kontexte predoslanej argumentácie ohľadne podvodného konania a zneužitia práva sťažovateľ poukazoval na odklon od rozhodovacej praxe, najmä poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (sp. zn. 1Sžf/52/2016, sp. zn. 1Sžf/31/2016, C-255/02 Halifax, C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid a ďalšie). V tomto ohľade podľa názoru sťažovateľa finančné orgány neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali bez akýkoľvek pochybností, že sťažovateľ vedel, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní, alebo zneužití práva.

37. Vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu sa rozhodovacia prax Najvyššieho súdu ustálila na tom, že sťažovateľ sa môže s úspechom domáhať nesprávneho posúdenia veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) vtedy, keď správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a) až f)) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu (napríklad rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžfk/12/2016, sp. zn. 1Sžfk/10/2018, sp. zn. 1Sžfk/9/2020).

39. V kontexte uvedených skutočností kasačný súd považoval uplatnené sťažnostné body za nedôvodné, pretože sú len vo všeobecnej rovine a nesmerujú voči žiadnym konkrétnym skutkovým a právnym záverom krajského súdu, ktorých posúdením by sa mal kasačný súd zaoberať, a ktoré by vyvrátili konštatované pochybnosti o uskutočnení deklarovaných

Vo vzťahu k namietanému nepriznaniu práva na odpočet dane z dôvodu podvodného konania a zneužitia práva, kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ sa mylne domnieva, že krajský súd prerokúvanú vec posúdil tak, že sťažovateľovi právo na odpočet dane nebolo priznané z dôvodu jeho účasti na podvodnom konaní alebo zneužití práva, o čom svedčí aj konštatovanie krajského súdu, že správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Semper trade, s.r.o. z dôvodu, že zdaniteľné plnenie posúdil ako neuskutočnené a faktúry účelovo vystavené s cieľom uplatnenia odpočtu DPH.

Totiž, sťažovateľ (daňový subjekt) je povinný predložiť nielen formálne daňové doklady, a zároveň v tomto smere znášať aj dôkazné bremeno, ale v prípade legitímnych pochybností finančných orgánov musí vedieť preukázať, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako sú deklarované predloženými formálnymi dokladmi.

45. Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžf/31/2016, na ktorý sťažovateľ poukazoval sa týkal obchodov, spočívajúcich vo vývoze toho istého tovaru z územia Slovenskej republiky a jeho spätnom dovoze cez sieť obchodných spoločností, ktoré nemali ekonomické opodstatnenie a ich výsledkom bolo získanie daňového zvýhodnenia. V rozsudku vedenom pod sp. zn. 1Sžf/

46. Kasačný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľ sa v odôvodnení kasačnej sťažnosti pokúšal odôvodniť záver, že za vyčerpanie jeho dôkazného bremena (a teda aj osvedčenie dôvodnosti uplatneného práva na odpočítanie DPH) je možné považovať stav, v ktorom ako daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty preukázal iba splnenie formálnych podmienok, predovšetkým predložením sporných faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom a pre deklarovaného odberateľa.

47. Správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa, ktorým je správne určenie a vybratie dane v súlade s hmotnoprávnymi predpismi. Je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav.

môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 48. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje zákonom stanovené povinnosti. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Daňové orgány však nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. Zásada zákonnosti daňového konania totiž predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

49. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.

51. Pre účely § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom.

52. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak formálnej, ako aj materiálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal.

54. V prejednávanej veci správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V tomto smere je oprávnený preveriť celý reťazec dodávateľských subjektov a v prípade, že deklarované tvrdenia považuje za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.

57. Vykonané dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov zodpovedá zásade logického myslenia. Správca dane sa v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania snažil získať dôkazy a informácie, ktoré by potvrdili uskutočnenie zdaniteľných plnení z predložených faktúr, pričom postupoval podľa § 45, § 46, § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6 Daňového

Ak správca nadobudne pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predloženého dokladu, nemusí tento uznať ako relevantný, ak žalobca jeho hodnovernosť nepreukáže alebo neodstráni pochybnosti. Správca dane dbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie, a preto vykonal rozsiahle dokazovanie, o čom bol žalobca informovaný zasielanými upovedomeniami.

60. Kasačný súd zhodne s krajským súdom a rozhodnutiami správnych orgánov dospel k záveru, že v prejednávanej veci bola spochybnená samotná existencia tovaru, ktorého predaj bol deklarovaný faktúrami uvádzanými sťažovateľom. Uskutočnenie obchodov tak, ako ich deklaruje sťažovateľ, nebolo okrem ústnych potvrdení týchto obchodov, potvrdené žiadnymi inými dokladmi. Sťažovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili prijatie tovaru od deklarovaného dodávateľa- spoločnosti Semper trade, s.r.o. (dodacie listy, doklady o príjme strojov v skladoch) a zároveň následné vyvezenie tovaru do Českej republiky do spoločnosti OKLETON, s.r.o. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných sťažovateľom. Keďže sťažovateľ, na ktorom ležalo dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukázal, nemohol byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

62. Kasačný súd má za preukázané skutkové okolnosti zistené správcom dane, pričom v tejto súvislosti poukazuje najmä na to, že správca dane v rámci daňovej kontroly u žalobcu vykonal rozsiahle šetrenie celého obchodného reťazca spoločností, a to nielen vo vzťahu k deklarovanému tuzemskému dodaniu tovaru, ale prostredníctvom MVI preveroval aj pôvod tovaru, jeho prepravu a pod. Preverovanie celého dodávateľského reťazca spoločností a rovnako tak presúvanie dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom v procese dokazovania v daňovom konaní automaticky neznamená, že daňový subjekt je dôkazným bremenom zaťažovaný nad zákonom prípustnú mieru a musí preukazovať skutočnosti týkajúce sa iných subjektov, na ktoré pri svojej činnosti nemá dosah.

V dôsledku uvedeného kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

65. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.