10Sžfk/62/2020

. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,krajský súd“ alebo ,,správny súd“) rozsudkom č.k. 1S/ 35/2018-78 z 26. mája 2020, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102136354/2018 z 2. novembra 2018. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 a nasl. S.s.p. tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal. 2. Rozhodnutím č. 102136354/2018 z 2. novembra 2018 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Prešov č. 101070030/2018 z 30. mája 2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako ,,DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 4166,- €.

lesnícke centrum nemá informáciu o tom, že by na Slovensku bol evidovaný subjekt, ktorý má lesnú škôlku na Ukrajine, dovoz môže vykonať len držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčným materiálom a dovoz môže centrum povoliť len z krajín uvedených v rozhodnutí Rady 2008/971/ES, j. Kanady, Nórska, Srbska, Švajčiarska, Turecka a Spojených štátov amerických; preverovaním na Colnom úrade Michalovce a Košice bolo zistené, že spoločnosti M ER - SPOL, s.r.o. a M lines s.r.o. nerealizovali v roku 2016 žiadny dovoz tovaru z územia Ukrajiny na Slovensko a v prípade, ak tieto spoločnosti takýto tovar prepravovali na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny, boli by povinné predložiť colnému úradu príslušné doklady z dôvodu, že ide o obchodný dovoz, ktorý podlieha zákazom a obmedzenia; odberateľ žalobcu mal za to, že mu boli dodané sadenice vypestované žalobcom; spoločnosti Crawen s.r.o., M lines s.r.o. a M - ER SPOL, s.r.o. na adrese uvedenej v obchodnom registri nesídlia a podľa zistení správcu dane tam nesídlili ani v roku 2016; ani jedna dodávateľská spoločnosť nemá na podnikanie v tejto oblasti oprávnenie, nakoľko v predmete

Crawen s.r.o. 4. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí k námietke žalobcu, že správca dane tvrdí, že tovar neexistoval, a teda že išlo o fiktívne dodanie, teda daňový podvod, s čím sa mal správca dane vysporiadať, uviedol, že správca dane v daňovej kontrole nezisťoval, či sa daňový subjekt zúčastnil podvodného konania, či sa zúčastnil v reťazci plnení poznačených daňovým únikom, ale vykonal dokazovanie za účelom preverenia, či deklarované zdaniteľné obchody majú materiálny podklad, či deklarovaný tovar reálne dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Tvrdenie žalobcu, že produkcia z jeho vlastných škôlok nemohla reálne naplniť dodávky pre odberateľa U.. H., podľa žalovaného vzbudzuje pochybnosti o pravdivosti, keď žalobca uviedol zamestnancom správcu dane množstvo pestovaných sadeníc - 1.360.000 ks, pričom v kontrolovanom zdaňovacom období dodal U.. H. 1.277.550 ks.

trov konania. 6. Žalobca v správnej žalobe najmä namietal, že ak správca dane netvrdí, že tovar neexistoval, a teda, že išlo o fiktívne plnenie, len konštatoval, že tovar nedodala spoločnosť Crawen, s.r.o., potom mal v danom prípade správca dane preukázať, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom a mal za to, že zistenie, že medzi spoločnosťou Crawen, s.r.o. a žalobcom nebol reálny obchodný vzťah, ešte nepostačuje k prijatiu záveru, že sa žalobca zúčastnil podvodného konania v zmysle citovanej judikatúry. Žalobca ďalej namietal, že odberateľ U.. H. oznamoval správcovi dane konkrétne poznatky vzťahujúce s k žalobcovi, jeho vypočutie bolo vykonávané za účelom získania takýchto poznatkov a bez ohľadu na označenie procesného inštitútu ako „miestne zisťovanie“ išlo o svedeckú výpoveď, pri ktorej bolo žalobcovi odňaté právo klásť svedkom pri ústnom pojednávaní otázky. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca uviedol, že produkcia z vlastných škôlok by nemohla reálne naplniť dodávky pre U..

spoločností rokoval. 7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe označil námietky žalobcu za nedôvodné a navrhol, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca okrem faktúr na dodávku lesného reprodukčného materiálu, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola spochybnená, nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že k dodaniu tovaru došlo dodávateľom uvedeným na faktúrach. Spoločnosť Crawen s.r.o. ani jej dodávatelia - spoločnosti M ER - SPOL, s.r.o., M lines s.r.o. nemali ekonomické zázemie na vykonávanie činnosti, na adresách označených ako sídlo spoločnosti nesídlili, nemali potrebné osvedčenia na obchodovanie s lesným reprodukčným materiálom. Uviedol, že netvrdí, že tovar neexistoval, resp. že išlo o fiktívne obchody, ale tvrdí, že žalobca nepreukázal, že mu bol tovar deklarovaný faktúrami od spoločnosti Crawen s.r.o. reálne dodaný.

ak daňové orgány tvrdia, že spoločnosti DESIGN AGENTÚRA, s.r.o. a Crawen, s.r.o. tovar nedodali, potom je možné len vyvodiť záver, že tovar v obchodných vzťahoch neexistoval. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne interpretuje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžf/31/2016 a mal za to, že daňové orgány môžu neuznať právo na odpočítanie dane len z dôvodu zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode. Žalobca ďalej namietal, že v rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného absentuje skutočný opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušením právnej povinnosti. Uviedol, že správca dane mal povinnosť zistený stav správne pomenovať. Ak podľa správcu dane a žalovaného tovar nebol dodaný dodávateľmi, potom skutok, ktorého sa žalobca dopustil, spočíval v tom, že si uplatnil daň z faktúr, kde plnenie neexistovalo, a teda konal s vedomým úmyslom podieľať sa na daňovom

H.. 9. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k.1S/35/2018-78 z 26. mája 2020 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Krajský súd v Prešove v zmysle § 140 SSP poukázal na totožný rozsudok sp.zn. 1S/34/2018 z 26. mája 2020 týkajúci sa žalobcu, totožného predmetu konania (zdaňovacieho obdobia máj 2016).

skutkové závery daňových orgánov neobstoja vo svetle požiadaviek na hodnotenie dôkazov podľa § 3 ods. 3 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku. Taktiež poznamenal, že už v žalobe poukazoval na to, že daň pravdepodobne neodviedli subdodávatelia. Sťažovateľ v nadväznosti na to a odvolávajúc sa na judikatúru Súdneho dvora EÚ, napr. vo veciach C-439/04 a C/440-04 konštatoval, že daňové orgány pri existencii tovaru v snahe vyhnúť sa dôkaznému bremenu a preukázať, že sťažovateľ vedel alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia sa podieľal na plnení spojeným s daňovým únikom neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a účelovo vylúčili túto alternatívu.

Sťažovateľ mal za to, že výsluch U.. H. bez ohľadu na jeho procesné označenie bol vykonávaný za účelom oznámenia poznatkov vo vzťahu k sťažovateľovi pričom ho bolo nutné považovať za svedeckú výpoveď. V tejto spojitosti sa krajský súd nezaoberal ani judikatúrou, na ktorú sťažovateľ poukazoval. Ďalej namietal, že pokiaľ bola pravdivosť výpovede C.. F. colnými orgánmi vyvrátená, správca dane mal menovaného opätovne vypočuť. Sťažovateľ ďalej poukazoval na to, že až do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 29. mája 2015 (z ktorej vyplynulo, že nebola spochybnená existencia tovaru) nebolo zrejmé, na čom sú závery správcu dane založené a teda, či mal preukázať existenciu plnenia, alebo preukázať osobu dodávateľa. S poukazom na

Správca dane pritom vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým preukázal, že k dodaniu fakturovaného tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre sťažovateľovi nedošlo a preto ním uplatnené odpočítanie dane bolo neoprávnené. K miestnemu zisťovaniu, resp. vypočutiu p.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 01.augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP preskúmal napadnutý rozsudok, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

V uvedenej veci kasačný súd rozsudkom rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok. S týmto rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sa kasačný súd stotožňuje a nižšie ho cituje (pre prehľadnosť je citovaný text šikmým písmom a doplnené časti textu sú zvýraznené tučným písmom:

31. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 04.05.2010).

32. Rozsudok, tak ako bol vyhotovený a doručený účastníkom konania, nespĺňa zákonné požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP, a to najmä čo sa týka jeho zrozumiteľnosti. V zmysle tohto ustanovenia má krajský súd v prvej časti odôvodnenia rozsudku stručne opísať obsah napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia. Napadnutý rozsudok už v časti označenej ako „závery správnych orgánov“ opísal obsah rozhodnutia žalovaného z iného zdaňovacieho obdobia (marec 2016) (máj 2016 v súdenom prípade), ktorý sa týka iného dodávateľa (DESIGN AGENTÚRA, s.r.o.). V častiach označených ako „Argumentácia žalobcu v podanej žalobe“, „Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe“ a „Replika žalobcu“ bolo úlohou krajského súdu zhrnúť skutkové a právne argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného. Krajský súd v tejto časti opätovne uvádza iného dodávateľa sťažovateľa (spoločnosť DESIGN AGENTÚRA, s.r.o.) a tu uvedené zhrnuté tvrdenia účastníkov konania sa nezhodujú s tvrdeniami účastníkov konania, ktoré boli obsahom ich vyjadrení. Taktiež je potrebné vytknúť nezrozumiteľnosť aj časti označenej ako „Posúdenie skutkových a právnych argumentov správnych súdom“, v ktorej krajský súd zamenil skutkový stav, a konštatoval, že žalobca nepreukázal dodanie deklarovaného tovaru na sporných faktúrach spoločnosťou DESIGN AGENTÚRA, s.r.o., pričom z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že sporné faktúry v posudzovanom zdaňovacom období (november 2016) (december 2016 v súdenom prípade) sa týkali dodávateľa Crawen, s.r.o. a dodávky od spoločnosti DESING AGENTÚRA, s.r.o. neboli predmetom tohto konania. 33. Zhora definovanému právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá odôvodnenie krajského súdu, v ktorom je uvedený nesprávny skutkový stav, na ktorom krajský súd založil svoje právne závery. Krajský súd postupoval v posudzovanej veci nedôsledne a kasačný súd musí konštatovať, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu nie je súladne s § 139 ods. 2 SSP a teda nespĺňa zákonné požiadavky. Kasačný súd má za to, že krajský súd svojím postupom porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“ 16. Kasačný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti pri splnení zákonných podmienok podľa § 464 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, poukazuje na vyššie citované závery rozsudku pod sp.zn. 1Sžfk/109/2020 z 14. apríla 2022, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v konkrétnostiach na ne odkazuje. 17. Kasačný súd na základe zvoleného postupu preto považoval kasačnú sťažnosť za dôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 469 Správneho súdneho poriadku, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu. Úlohou správneho súdu bude svoje následné rozhodnutie odôvodniť vo vzťahu k súdenému zdaňovaciemu obdobiu december 2016 a k deklarovanému dodávateľovi Crawen, s.r.o. 18. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku trov konania pred krajským súdom rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku krajský súd. 19. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.