10Sžfk/63/2020

1. Colný úrad Trnava, pobočka CÚ 5872 Brodské (ďalej len „colný úrad“) rozhodnutím o vzniku colného dlhu podľa § 196 ods. 1 zákona č. 618/1992 Zb. Colný zákon (ďalej aj len „Colný zákon“) č. 1095872/1/113278/2015 zo dňa 13.03.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 220 ods. 1 v spojení s § 221 ods. 3 Colného zákona vymeral a podľa čl. 218 ods. 3 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (ďalej len „Colný kódex“) zapísal do účtovnej evidencie pod evidenčným číslom č. 0587230500004 zo dňa 13.03.2015 sumu dovoznej platby pozostávajúcu z cla, dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a dovoznej prirážky v celkovej výške 18801,27 €, pod evidenčným číslom č. 0587230500005 zo dňa 13.03.2015 sumu dovoznej platby pozostávajúcu z cla, DPH a dovoznej prirážky v celkovej výške 17014,41 €, pod evidenčným číslom č. 0587230500006 zo dňa 13.03.2015 sumu dovoznej platby pozostávajúcu z cla, DPH a dovoznej prirážky v celkovej výške 9846,44 €.

3. Colný dlh na tovar jesenné bundy, športová obuv a slnečné okuliare vznikol podľa § 196 ods. 1 Colného zákona jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu. Colný úrad určil v zmysle § 208 ods. 2 Colného zákona miesto vzniku colného dlhu obec Kúty. Colný dlh vznikol podľa § 196 ods. 2 v spojení s § 207 ods. 2 Colného zákona v okamihu nezákonného odňatia

Povinní dlžníci sa na odňatí uvedeného tovaru spod colného dohľadu zúčastnili, pričom si boli vedomí, resp. mali si byť vedomí, že sa uvedený tovar odníma spod colného dohľadu. Týmto naplnili materiálne znaky ich postavenia dlžníkov podľa § 196 ods. 3 písm. b) Colného zákona.

- podvodné konanie hore uvedených osôb bolo taktiež preukázané právoplatným rozsudkom Okresného sudu v Senici č. k. 4T/134/96-193 zo dna 14.4.1997, podľa ktorého tieto osoby naplnili skutkové podstaty trestného činu: porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou spolupáchateľstvom podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 2, § 124 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a pomoc k trestnému činu krátenia daní spolupáchateľstvom podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 2, § 148 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona a pomoc k trestnému činu skrátenia poplatkov a im podobných dávok spolupáchateľstvom podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 2, § 149 písm. b) Trestného zákona.

II. Konanie na správnom súde

písm. b); - nedošlo k vzniku colného dlhu v dôsledku odňatia tovaru spod colného dohľadu spôsobom, ktorý uviedol colný úrad; - okamih vzniku colného dlhu nemá žiadny skutkový a ani právny základ; - k vzniku colného dlhu nedošlo, pretože tovar bol s povolením colného úradu prepustený do režimu voľného obehu na vnútroštátny trh; - colný úrad mal posudzovať aj konanie dopravcu a aj príjemcu, nie z hľadiska porušenia podmienok režimu tranzit, pretože s tovarom nakladali až potom, čo bol tovar dodaný colnému

- závery trestného súdu nedávajú odpoveď na dôvody vzniku colného dlhu, okamihu vzniku colného dlhu a označenie dlžníkov; - režim tranzitu nebol ukončený z dôvodu, že colník pán C. bez toho, aby zabezpečil colný dlh a bez toho, aby bolo podané colné vyhlásenie, prepustil tovar do režimu voľného obehu; - Colný úrad v čase, keď prebiehalo trestné konanie, vychádzal z toho, že colný dlh nevznikol a pred súdom argumentoval, že colný dlh nemohol vymerať a po skončení trestného konania, na základe toho istého skutkového a právneho stavu vychádza z toho, že colný dlh vznikol, a že je oprávnený colný dlh vymerať; - k odňatiu tovaru nedošlo počas tranzitnej operácie z colného úradu odoslania na colný úrad určenia, ale k tomuto úkonu došlo až po dodaní, na čom sa sťažovateľ už nepodieľal; - pretože colný úrad povolil uskladniť tovar u príjemcu, resp. s ním nakladať bez splnenia zákonných podmienok, (podať colné vyhlásenie na prepustenie tovaru, zabezpečiť colný dlh), je správny záver colného úradu uvedený v liste č. 7096/96-1 zo dňa 13.01.1997, t. j. že nemôže

dlžníkov nepovažovali; - dňa 13.09.2013 colný úrad vypočul osobu A. R. Q. bez prítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa, čím mu neumožnil položiť svedkovi otázky. 6. Krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi všeobecnej správnej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“) zamietol.

dovozom tovaru; - sťažovateľ požiadal za finančnú odmenu N. C. pracujúceho ako colník na Colnom úrade Senica o „vybavenie dodávky tovaru bez vyclenia pri vstupe na vnútroštátny trh, pričom tento označil odtlačkom pečiatky príslušné písomné colné vyhlásenia, ale predmetný tovar prepravovaný v colnom režime tranzit nezaevidoval v príslušnej evidencii colných orgánov, čím stratili colné orgány možnosť sledovať pohyb tovaru a nakladanie s ním bez toho, aby bol colný režim tranzit korektne ukončený a aby boli na tovar vymerané zodpovedajúce

- tovar bol odňatý spod colného dohľadu dňa 23.4.1996, 27.3.1996 a 30.4.1996, kedy bol predložený dopravcom na colnom úrade určenia na ukončenie režimu tranzit, kde colník N. C. pri ukončovaní režimu tranzit opečiatkoval rozhodnutia, avšak bez riadneho zaevidovania predmetného tovaru a bez vybratia dlžných súm dovoznej platby; - na konaní colníka pána K. C. sa aktívne podieľal aj sťažovateľ, ktorý ho požiadal o vybavenie dodávky tovaru bez vyclenia pri vstupe na vnútroštátny trh pre K. K., za čo mu sťažovateľ

- Colný zákon v ustanovení § 207 ods. 2 upravuje situáciu, kedy nemožno presne určiť okamih, keď vznikol colný dlh, v ktorom prípade colný dlh vzniká v okamihu, ktorý colné orgány podľa im dostupných informácií určia ako okamih, v ktorom bol tovar v situácii, za ktorej colný dlh vzniká, pričom podľa ustanovenia § 196 ods. 2 Colného zákona colný dlh vzniká v okamihu, kedy je tovar odňatý colnému dohľadu; - skutočnosť, že Okresný súd v Senici v rozsudku sp. zn. 4T/134/96 zo dňa 14.4.1997 odkázal Colný úrad na občianskoprávne konanie nespôsobuje zánik zodpovednosti sťažovateľa a ostatných dlžníkov za colný dlh, ktorý vznikol ich protiprávnym konaním; - náhrada škody v občianskom konaní by mala opodstatnenie, ak by nebolo možné vymeranie colného dlhu v zmysle colných predpisov, prípadne by výber vzniknutého colného dlhu podľa colných predpisov bol znemožnený, pričom v predmetnom prípade suma colného dlhu nebola uhradená ako „škoda“ určená súdom v občianskom súdnom konaní a nedošlo tak k dvojitému

úradnom zázname; - skutkový stav bol zistený riadne a dostatočne a sťažovateľ mal dostatočný priestor realizovať svoje právo byť vypočutý, pričom právny zástupca ani neuviedol dôvod, pre ktorý ešte žiadal vypočuť sťažovateľa.

8. Rozsudok krajského súdu napadol sťažovateľ včas kasačnou sťažnosťou, v ktorej uplatnil ako dôvod kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.).

zákonného dôvodu; - o náhrade škody, ktorá colnému úradu vznikla vo výške, ktorá by zodpovedala colnému dlhu bol oprávnený rozhodnúť súd na základe žaloby podanej príslušným orgánom colnej správy, čo vyplývalo aj z trestného rozsudku; - v zmysle ustanovenia § 199 ods. 1 Colného zákona colný dlh nevznikol; - skutočnosť, že colný dlh nevznikol preukazuje listina (listinný dôkaz 7096/96-1 zo dňa 13.01.1997), ktorou colné orgány uplatnili nárok na náhradu škody v trestnom konaní a v nej poukázali na existenciu hmotnoprávnej prekážky (chýbajúci právny dôvod) vymerať colný dlh; - rozhodujúcou je skutočnosť, že pán C. konal ako verejný činiteľ a rozhodoval v mene colného úradu, v dôsledku čoho nastali skutočnosti, na ktoré sa v tejto listine colný úrad odvolal; - colný dlh nemohol vzniknúť, nakoľko po dodaní tovaru colnému úradu s ním bolo nakladané na základe povolenia colného úradu, ktorý zastupoval pán C.; - súd v odôvodnení napadnutého rozsudku aplikoval nesprávnu terminológiu, ktorá činí jeho

podmienok stanovených colným úradom a v rozsahu stanovenom § 50 Colného zákona. Bolo tiež preukázané, že v čase, keď tovar bol prepravovaný, nedošlo k jeho odňatiu spod colného dohľadu.); - tým, že bol predložený tovar a že boli predložené tranzitné vyhlásenia spolu s ďalšími dokladmi je nesporné, že tovar colnému dohľadu neunikol počas tranzitnej operácie; - opečiatkovaním colných vyhlásení colníkom C. nedošlo k prepusteniu tovaru na vnútroštátny trh do voľného obehu, ale týmto úkonom oznámil colnému úradu odoslania, že tovar bol dodaný v súlade s predpismi;

§ 197 ods. 1 písm. b) a nie § 196 Colného zákona; - deň, kedy sa tovar nachádzal na známom mieste nemôže byť považovaný za deň vzniku colného dlhu, pretože v tento deň bol predložený colnému úradu určenia a teda sa nenachádzal v situácii s ktorou je spojený vznik colného dlhu, pričom v prípade ak tento deň súd považuje za deň odňatia tovaru spod colného dohľadu, dlžníkom musí byť deklarant; - k odňatiu spod colného dohľadu dôjde vtedy, ak colný dohľad trvá na základe právneho

možné použiť a právne kvalifikovať vznik colného dlhu, preto žalobca nebol zodpovedný za colný dlh; - posledné miesto, kde sa tovar nachádzal na známom mieste, nemohol byť colný úrad, pretože bolo preukázané, že tovar sa nachádzal v sklade, z ktorého bol odvezený neznámou osobou; - skutočnosť, že nebol ukončený režim tranzitu prepustením tovaru do režimu voľného obehu nie je právnym dôsledkom konania žalobcu, ale colníka, ktorý povolil po dodaní nakladať s tovarom bez splnenia podmienok podľa § 48 až 51 Colného zákona; - v aktuálnom konaní neboli odstránené pochybnosti, vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/14/2011 zo dňa 17.01.2012; 10. Žalovaný vo vyjadrení najmä uviedol, že - žiadna osoba konajúca v mene colných úradov nebola splnomocnená na protiprávne konanie v mene colného úradu;

mal navodiť dojem, že s tovarom bolo nakladané v súlade s colnými predpismi; - následkom dokázaného protiprávneho konania, na ktorom sa zúčastnil aj sťažovateľ, došlo k tomu, že colné orgány stratili možnosť vykonávať nad predmetným tovarom colný dohľad a zároveň neboli pri dovoze tovaru vymerané príslušné platby; - N. C. tovar neprepustil do voľného obehu vydaním právne účinného rozhodnutia o žiadosti deklaranta alebo jeho zástupcu na prepustenie tovaru do navrhnutého colného režimu, ale na základe podnetu od sťažovateľa predmetný tovar po označení písomného colného vyhlásenia svojou služobnou pečiatkou nezaevidoval tento tovar v príslušnej evidencii a bez vykonania ďalších formalít a vymerania dovozných platieb umožnil odchod tovaru z colného úradu, a tým aj z dohľadu colných orgánov;

colného dohľadu.

11. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Preto ju v zmysle § 461 S.s.p. zamietol. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu.

dohľadu. Podľa § 196 ods. 3 Colného zákona dlžníkom je a) osoba, ktorá tovar odňala colnému dohľadu, b) každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar sa odníma colnému dohľadu, c) každá osoba, ktorá získala alebo držala tovar odňatý colnému dohľadu a v okamihu získania alebo dôjdenia tovaru si bola alebo si mala byť vedomá, že tovar bol odňatý colnému dohľadu, d) osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z režimu, do ktorého bol tovar prepustený.

v súlade s ustanovením § 96 ods. 2 Colného zákona predložený spolu so sprievodnými dokladmi dopravcami colnému úradu určenia Colnému úradu Senica Pobočke 6561 Kúty na ukončenie režimu tranzit, kde colník N. C. pri ukončovaní režimu tranzit v- dňoch 27.3.1996, 23.4.1996 a 30.4.1996 opečiatkoval tranzitné vyhlásenia č. 652103609636 zo dňa 27.4.1996, č. 652102612645 zo dňa 22.4.1996 a č. 652103613821 zo dňa 30.4.1996, avšak bez riadneho zaevidovania predmetného tovaru a bez vybratia dlžných súm dovoznej platby.

pod číslo iného vyclenia tovaru inej firme, čím skrátili štátny rozpočet SR o DPH, clo a dovoznú prirážku. Uvedenými skutkami sa sťažovateľ dopustil pomoci k trestným činom porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou, krátenia daní a skrátenia poplatkov a im podobných dávok spolupáchateľstvom, ako aj návodu k trestnému činu zneužívania právomoci verejného činiteľa), za čo bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody.

nemohol byť vymeraný z dôvodov porušenia povinnosti podľa § 197 ods. 1 písm. b) Colného zákona („V iných prípadoch, než sú uvedené v § 196, ak nemajú nedostatky zásadný vplyv na správne vykonávanie príslušného režimu, colný dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho clu vzniká nedodržaním podmienok ustanovených pre prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo pre prepustenie tovaru s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia.“) deklarantovi, ktorý bol povinný zabezpečiť dodržanie podmienok, za akých bol tovar prepustený do režimu tranzit (§ 96 ods. 2 Colného zákona:

16. V tejto súvislosti správny súd síce vyhodnotil, že tovar bol odňatý spod colného dohľadu počas tranzitnej operácie, pričom však v napadnutom rozsudku opakovane konštatuje, že predmetný tovar bol predložený colnému úradu určenia, z čoho však vyplýva, že tovar nebol odňatý počas tranzitnej operácie. Uvedený rozpor však nemal žiaden vplyv na právne posúdenie veci správnym súdom, pričom kasačný súd sa stotožňuje s jeho záverom, že nedošlo ku korektnému ukončeniu tranzitných operácií a tovar nakoniec nebol zapísaný v evidencii colných orgánov a nebol prepustený do akéhokoľvek iného colného režimu, ani mu nebolo pridelené iné colne schválené určenie a neboli vymerané naň sa vzťahujúce dovozné platby. Právne významnou skutočnosťou v danom prípade je, že pán C. dokázaným protiprávnym konaním vymedzeným v bode 14 tohto rozsudku, na ktorom sa preukázateľne podieľal sťažovateľ a pán K. umožnil odchod tovaru z colného úradu, a tým aj z dohľadu colných orgánov. Týmto konaním sa podieľali na odňatí tovaru spod colného dohľadu.

Sťažovateľ spochybňoval možnosť vymáhať colný dlh skutočnosťou, že colné orgány boli v trestnom konaní odkázané s uplatnením nároku na náhradu škody na civilný súd. Táto skutočnosť, ako ani názor colných orgánov vyjadrený v listine č. 7096/96-1 zo dňa 13.01.1997 však sama osebe nemá za následok nemožnosť vymáhať colný dlh v zmysle Colného zákona. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by vyššie uvedené skutočnosti predstavovali hmotnoprávnu prekážku vydania rozhodnutia o vzniku colného dlhu.

S poukazom na znenie ust. § 199 ods. 1 Colného zákona tak namietal, že colný dlh nevznikol. Podľa § 199 ods. 1 Colného zákona ustanovenia § 195 a 197 ods. 1 písm. a) neplatia a colný dlh nevznikne, ak príslušná osoba preukáže, že neplnenie povinností vzniknutých z a) ustanovení § 36 až 40 a § 184 ods. 1 písm. b), alebo b) uskladnenia tovaru v dočasnom sklade, alebo c) použitia režimu, do ktorého bol tovar prepustený, vyplýva z úplného zničenia alebo nenahraditeľnej straty spomenutého tovaru v dôsledku jeho povahy alebo nehody alebo vyššej moci, alebo na základe povolenia colného úradu.

Vyššie uvedené ustanovenie preto podľa kasačného súdu nemožno vykladať tak, že § 195 a 197 ods. 1 písm. a) Colného zákona neplatia a colný dlh nevznikne vo všeobecnosti, v dôsledku čoho by bola napokon vylúčená aplikácia aj ostatných ustanovení Colného zákona (medzi nimi aj § 196 resp. § 197 ods. 1 písm. b/). Inak povedané, aby malo toto ustanovenie sťažovateľom namietané účinky, vzhľadom na jeho formuláciu by v ňom muselo byť vylúčenie aplikácie § 196 Colného zákona expressis verbis uvedené.

roku 1996. Zároveň bol dňa 13.9.2013 vypočutý príjemca tovaru A. A. R., ktorý uviedol, že predmetný tovar si neobjednal a neprevzal, bol len uskladnený v jeho priestoroch v Martine za jeho neprítomnosti, a že nevie, kto si následne tovar vyzdvihol a prečo bola použitá jeho adresa v dovozných dokladoch. Tiež uviedol, že tieto dovozy tovaru boli asi podvodom na jeho

Obsahom administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že colný úrad doplnil dokazovanie v smere naznačenom vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu. 22. Pokiaľ ide o terminologickú nepresnosť a niektoré závery vyjadrené v napadnutom rozsudku (sťažovateľom namietaný bod 58. nap. rozsudku), z jeho obsahu a najmä formulácie (viď bod 56. nap. rozsudku) je zrejmé, že krajský súd iba rekapituloval skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, ktorého obsah tvorí aj rozsudok Okresného súdu v Senici č. k. 4T/134/96-193. Sťažovateľ v tejto súvislosti namietal záver krajského súdu o tom, že „opečiatkovaním tranzitného vyhlásenia bez jeho zaevidovania a vyclenia prepustil tovar na vnútroštátny trh do voľného obehu“, avšak toto tvrdenie nepredstavuje právne posúdenie veci správnym súdom (to je obsiahnuté až v bodoch 67 a nasl. nap. rozsudku), ale ide o prevzatú časť skutkovej vety rozsudku Okresného súdu v Senici č. k. 4T/134/96-193.

V.

23. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že správny súd neporušil zákon v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v súlade s ust. § 461 S.s.p.

24. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 S.s.p.), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali a ďalším účastníkom v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli (§ 169 S.s.p.), preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 S.s.p. v spojení s ustanovením § 463 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. septembra 2022