10Sžfk/67/2020

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: STAR CENTRUM, spol. s r.o. (pôvodne STAR CENTRUM, a.s.), Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 35855410, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 550266/2019 zo dňa 3. októbra 2019; o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti výrokom II. a III. uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/277/2019-334 zo dňa 9. júla 2020 , takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

Správny poriadok vrátil žalobkyni krátený súdny poplatok vo výške 28,30,- €. V poučení bola žalobkyňa poučená, že v kasačnom konaní musí byť zastúpená advokátom.

II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

advokátom JUDr. Tomášom Balážikom. 6. Navrhovala, aby správny súd, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, výroky II. a III. zrušil a nahradil tak, že žalobkyni prizná právo na úplnú náhradu trov konania. 7. Sťažnosť odôvodnila tým, že pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 171 SSP treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie je však potrebné interpretovať v príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka konania. V predmetnom prípade vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný jej oznámil, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie má považovať za bezpredmetné. Z vyššie uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že zastavenie konania nesporne zavinil žalovaný, a to oznámením doručeným žalobkyni po podaní žaloby. Vo svojej podstate tak oznámenie žalovaného zo dňa 28. februára 2020 má za

9. Správny súd výzvou č.k. 6S/277/2019-349 zo dňa 18. septembra 2020, ktorá bola žalobkyni prostredníctvom advokáta JUDr. Tomáša Balážika doručená dňa 8. októbra 2020, vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy predložila súdu originál plnej moci na zastupovanie v kasačnom konaní alebo ho zaslala elektronicky spolu s osvedčovacou doložkou v súlade s § 449 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“). 10. Žalobkyňa prostredníctvom advokáta JUDr. Tomáša Balážika doručila správnemu súdu dňa 9. októbra 2020 Dodatok k splnomocneniu zo dňa 19. decembra 2019, ktorý znie aj na zastupovanie v kasačnom konaní. Dodatok bol správnemu súdu doručený vo forme kópie, ktorá obsahuje naskenovaný podpis štatutárneho orgánu žalobkyne a je autorizovaný elektronickým podpisom advokáta JUDr. Tomáša Balážika. Zároveň vyslovila názor, že už súčasťou splnomocnenia vo veci samej zo dňa 19. decembra 2019 bolo dané aj oprávnenie pre splnomocnenca podávať opravné prostriedky, ktoré bolo advokátom elektronicky prijaté osvedčujúcou doložkou ZEP.

III. Posúdenie kasačného súdu

K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku a je v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

13. Napriek tomu, že sťažovateľka opakovane uvádzala, že proti napadnutým výrokom podáva sťažnosť podľa § 154 SSP, keďže podľa nej proti nim v zmysle § 439 ods. 2 písm. h) SSP nie je prípustná kasačná sťažnosť, kasačný súd, rovnako ako správny súd, sťažnosť sťažovateľky posudzoval ako kasačnú sťažnosť. So záverom sťažovateľky o prípustnosti sťažnosti a neprípustnosti kasačnej sťažnosti totiž nemožno súhlasiť, keďže výrok II. a III. správneho súdu nie sú výrokmi o výške náhrady trov konania, ale výrokmi o nároku na náhradu trov konania, o ktorom správny súd rozhoduje v zmysle § 175 ods. 1 SSP.

SSP. Proti výroku o nároku na náhradu trov konania je kasačná sťažnosť prípustná, keďže jej prípustnosť nie je osobitne vylúčená (§ 439 ods. 1 a 2 SSP). Výrokom III. Bolo rozhodnuté o vrátení skráteného súdneho poplatku. Vzhľadom k tomu, že každé podanie je v zmysle § 55 ods. 3 SSP potrebné posudzovať podľa jeho obsahu, kasačný súd sťažnosť sťažovateľky posudzoval ako kasačnú sťažnosť.

15. Sťažovateľka bola v napadnutom uznesení poučená o povinnosti právneho zastúpenia v kasačnom konaní a správnym súdom bola opäť po podaní kasačnej sťažnosti dňa 18. septembra 2020 vyzvaná, aby predložila originál plnej moci na zastupovanie v kasačnom konaní alebo ho zaslala elektronicky spolu s osvedčovacou doložkou. Tiež bola v predmetnej výzve poučená, že v prípade nepredloženia splnomocnenia v požadovanej podobe, bude kasačná sťažnosť odmietnutá. 16.

17. Pri výklade podmienok právneho zastúpenia a požiadaviek na jeho preukázanie sú súdy vždy povinné sledovať cieľ, zmysel zákonom ustanovenej podmienky a zdržať sa neúčelného, prílišného formalizmu (mutatis mutandis nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 348/2020 zo dňa 5. novembra 2020, publikované v ZNaUÚS pod č. 36/2020, sp. zn. I. ÚS 117/2019 zo dňa 15. júna 2021 či rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžk 14/2021 zo dňa 30. júna 2021, bod 10, sp. zn. 8 Sžfk 28/2019 zo dňa 11. júla 2019, bod 9 a iné). Rovnaké úvahy možno inšpiratívne vyvodiť aj z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v zásade nepovažuje primerané a nevyhnutné formálne obmedzenia prístupu k súdu (vrátane požiadavky povinného právneho zastúpenia) za rozporné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Tieto obmedzenia sa však môžu stať rozpornými s čl. 6 ods. 1 Dohovoru v prípade

18. Treba zdôrazniť, že podmienka povinného právneho zastúpenia nie je v správnom súdnom konaní, a o to viac v kasačnom konaní, samoúčelná. Táto požiadavka „. . . vyplýva z povahy správneho súdnictva, v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.

19. Z ustálenej rozhodovacej súdnej praxe vyplýva, že za dostatočné preukázanie právneho zastúpenia advokátom sa považuje iba predloženie originálu splnomocnenia, z ktorého musí byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá vôľa splnomocniteľa napadnúť rozhodnutie správneho súdu kasačnou sťažnosťou a dať sa v kasačnom konaní zastupovať zvoleným advokátom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Asan 29/2019 zo dňa 11. decembra 2019, bod 19 a iné).

21. V prípade elektronickej komunikácie je sťažovateľ povinný postupovať podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o?elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a?o?zmene a?doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o?e-Governmente“). Ak teda sťažovateľ zasiela splnomocnenie elektronickou cestou, v súlade s § 23 ods. 5 písm. a) bod 1 zákona o e- Governmente musí predložiť elektronický originál splnomocnenia autorizovaný (elektronicky podpísaný) splnomocniteľom alebo v súlade s § 35 a § 36 zákona o e-Governmente transformovaný originál splnomocnenia pomocou zaručenej konverzie s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu (mutatis mutandis rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 342/2018 zo dňa 31. mája 2018 a?III. ÚS 422/2018).

22. V preskúmavanom prípade sťažovateľka preukazovala právne zastúpenie v konaní pred správnym súdom ako aj kasačným súdom elektronicky. Z toho dôvodu správny súd pri skúmaní splnenia procesných podmienok ďalšieho postupu kasačného konania (§ 97 SSP v spojení s § 449 SSP) správne identifikoval nedostatky kasačnej sťažnosti vo forme absencie originálu splnomocnenia v elektronickej podobe (bod 20). Žalobkyňa totiž už v konaní pred správnym súdom predložila k žalobe splnomocnenie zo dňa 19. decembra 2019 len vo forme kópie splnomocnenia, pričom táto nebola vôbec autorizovaná (elektronicky podpísaná) splnomocniteľom a nebola ani platne podpísaná splnomocnencom (č.l. 18 a 246).

k zániku zastúpenia, nie je možné mať relevantnú pochybnosť o existencii plnej moci na zastupovanie sťažovateľa v konaní o kasačnej sťažnosti vrátane spísania kasačnej sťažnosti (sp. zn. II. ÚS 68/2020 zo dňa 23. júna 2020). V posudzovanej veci však splnomocnenie nebolo zaslané riadne, keďže nespĺňalo požiadavky na autorizáciu splnomocnenia zasielaného elektronicky a nemohlo tak hodnoverne preukázať vôľu splnomocniteľa dať sa v kasačnom konaní zastupovať zvoleným advokátom. Aj argument sťažovateľky, že splnomocnenie bolo opatrené „osvedčujúcou doložkou advokáta ZEP“, považuje kasačný súd za zmätočný a nedôvodný.

Zo súdneho spisu vyplýva, že splnomocnenie bolo neplatne podpísané a spis neobsahuje ani osvedčovaciu doložku, ktorá by preukazovala zaručenú konverziu daného dokumentu, preto má kasačný súd za preukázané, že sťažovateľ spolu so žalobou predložil len obyčajnú kópiu splnomocnenia.

25. Kasačný súd preto konštatuje, že ani po výzve správneho súdu sťažovateľka nepreukázala splnenie podmienky povinného právneho zastúpenia v súlade s § 449 ods. 1 SSP a nespĺňa ani výnimky z povinného právneho zastúpenia uvedené v § 449 ods. 2 SSP.

26. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. a), § 168 a § 171 ods. 1 SSP tak, že tento žiadnemu z účastníkov konania nepriznal. Hoci sťažovateľka procesne zavinila odmietnutie kasačnej sťažnosti (nesplnila podmienky právneho zastúpenia), u žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 27.

V Bratislave dňa 23. marca 2022