10Sžfk/68/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ICE DREAM s.r.o., so sídlom Teplická 2185/34, 058 01 Poprad, IČO: 36475939, právne zastúpený JUDr. Alena Rudohradská, advokátka so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100918890/2019 zo dňa 18.04.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/39/2019 zo dňa 16.06.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100918890/2019 zo dňa 18.04.2019 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. 3. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014 uplatnil odpočítanie dane z faktúr vyhotovených obchodnou spoločnosťou Slovakia Food Trading, s.r.o. spolu vo výške 43.838,88 eur a z faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou CROSS CONSULTING, s.r.o. v celkovej výške 12.528,- eur, pričom vykonaným dokazovaním počas daňovej kontroly bolo správcom dane preukázané, že do reťazca obchodovania s kuracím mäsom boli zapojené daňové subjekty, u ktorých bolo ich konateľmi potvrdené, že nevykonávali ekonomickú činnosť, z uvedeného dôvodu nenadobudli právo disponovať s tovarom ako vlastník a logicky toto právo nemohli previesť na iné osoby. Z výsledkov a záverov daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa daňového subjektu Slovakia Food Trading, s.r.o. vyplynulo, že mu vznikla povinnosť platiť daň z faktúr vystavených pre daňový subjekt FOOD LOGISTICS, s.r.o. z titulu jej uvedenia na faktúrach, nie však z titulu uskutočnenia zdaniteľných obchodov, pretože vykonaným dokazovaním u dodávateľov a subdodávateľov nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov, pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a jej následná možnosť uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH.

II. Konanie pred krajským súdom

vykonaná v súvislosti s inou daňovou kontrolou u iného daňového subjektu. Žalobca namietal, že k uvedenej svedeckej výpovedi sa nemohol vyjadriť v súlade s § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku. Žalobca taktiež namietal, že nedisponuje protokolmi z výkonu daňovej kontroly u jeho dodávateľov a nemal možnosť sa zúčastniť výsluchov svedkov v týchto

V tomto prípade mal dopravu vždy zabezpečiť prvý dodávateľ, ktorý vykonával prepravu na svoj účet a znášal aj náklady na prepravu. 8. Žalobca tvrdil, že správca dane ani žalovaný sa nevysporiadali s právnou rovinou nadobudnutia vlastníckeho práva k dodanému tovaru a preto nesúhlasil so závermi správcu dane a žalovaného o spochybnení nadobudnutia tovaru od dodávateľov Slovakia Food Trading, s.r.o. a CROSS CONSULTING, s.r.o.

10. Žalobca namietal presun dôkazného bremena na daňový subjekt, keď mal za to, že správca dane nesie dôkazné bremeno ohľadne tvrdení, ktoré uvádza. Žalobca namietal vyvodzovanie absolútnej dôkaznej povinnosti voči daňovému subjektu, k čomu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSSR“) sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 a rozsudok NSSR sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012.

disponovať. 11. Žalobca ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu dane, pričom sa domnieval, že správca dane mal odôvodniť svoj postup vo vzťahu ku každej jednotlivej faktúre konkrétne a určito. Žalobca napokon namietal, že správca dane aj žalovaný porušili svojím postupom § 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 24 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 a § 25 ods. 4 daňového poriadku, nakoľko pri správe daní nedbali na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu - žalobcu a pri vykonávaní a hodnotení dôkazov nepostupovali zákonným spôsobom a neprihliadli na skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri správe daní a na tomto základe dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. pripisovali dôkaznú váhu skutočnostiam, ktoré neslúžili na preukázanie splnenia zákonných predpokladov priznania práva na odpočítanie dane, a tak neprípustne rozšírili tieto podmienky nad zákonný rámec. 12. Žalobca, zároveň s podaním správnej žaloby, žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 13. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 27.09.2017, v ktorom označil

vyvodí. Pri zabezpečovaní dôkazov je správca dane obmedzený iba tým, aby získaný dôkaz nebol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca mal pritom možnosť sa ku kontrolným zisteniam správcu dane vyjadriť.

16. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že - napadnuté rozhodnutie žalovaného je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, žalovaný podrobne popísal zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a tieto aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, - dôkazné prostriedky uvedené v § 24 ods. 4 daňového poriadku sú vymenované nie taxatívnym spôsobom, to znamená, že okrem týchto dôkazných prostriedkov je správca dane oprávnený využiť aj ďalšie dôkazy na preverenie a objasnenie skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane; podmienkou je, aby tieto dôkazy boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Takýmito dôkaznými prostriedkami sú aj výpovede svedkov v iných daňových konaniach, resp. informácie finančnej správy a orgánov činných v trestnom

neodstránil, - zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne súm v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane

- žalobca v rámci daňovej kontroly nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil tak, ako ho deklaroval. Predloženie riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, samotné formálne doklady (napr. faktúry a kúpne zmluvy) nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane, ale tieto musia byť odrazom reálneho plnenia.

Správca dane nebol v predmetnom konaní zaťažený povinnosťou pri zistených pochybnostiach dokazovať, k čomu v obchodnom reťazci reálne došlo, pre účely uplatnenia práva na odpočet dane postačovalo zistenie, že predloženými dôkazmi nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre odpočet dane.

subjektov, - námietka žalobcu, že sa nemal možnosť vyjadriť ku niektorým kontrolným zisteniam správcu dane je neopodstatnená, nakoľko výsledky vykonanej kontroly boli uvedené v protokole zo dňa 14.08.2018, ku ktorým sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 06.10.2018 a námietky k protokolu boli prerokované so žalobcom dňa 03.12.2018, - predloženým dokladom absentuje reálny základ a pochybnosti správcu dane o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení sú opodstatnené, pretože ak spoločnosť PPWIN s.r.o. nedodala tovar spoločnostiam Slovakia Food Trading, s.r.o. a ani CROSS CONSULTING, s.r.o., tieto nemohli dodať tovar spoločnosti FOOD LOGISTICS, s.r.o. (právnemu predchodcovi žalobcu).

III. Konanie na kasačnom súde

18. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zopakoval žalobné dôvody uvedené v správnej žalobe a v rámci vymedzených sťažnostných dôvodov uviedol najmä tieto sťažnostné body: - použitie svedeckej výpovede z iného konania, resp. iných údajov z iných daňových konaní je v rozpore s ustanoveniami daňového poriadku o daňovom tajomstve (§ 11 daňového poriadku) a základnými zásadami daňového poriadku (§ 3 daňového poriadku), keď správca dane má postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a získavať dôkazné prostriedky takým spôsobom, aby bolo zachované jeho právo vyjadriť sa k získaným dôkazným prostriedkom, ich relevancii, prípadne možnosti konfrontovať svedkov pro svedeckej výpovedi a preveriť tým vierohodnosť ich výpovede.

naloží, - sťažovateľ sa nestotožnil s konštatovaním krajského súdu, že závery vyplývajúce z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/03 Optigen a i., vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid a rozsudku NSSR sp. zn. 3Sžf/1/2011 nie sú v danom prípade aplikovateľné, - sťažovateľ nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že je výlučne na úvahe správcu dane, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí a uviedol, že správca dane by mal brať do úvahy všetky relevantné informácie, ktoré sú mu poskytnuté zo strany daňového subjektu preukazujúce oprávnenosť svojho požadovaného nároku, nielen tie, ktoré na základe svojej úvahy vyhodnotí ako vyhovujúce, pričom následne by sa s predloženými dôkazmi mal starostlivo vysporiadať a odôvodniť prečo jednotlivé dôkazy nepripustil, resp. z akých dôvodov niektorým dôkazom pripísal vyššiu dôkaznú silu, - sťažovateľ mal za to, že správcovi dane poskytol všetku potrebnú súčinnosť a predložil v

rozsahu. Sťažovateľ nesúhlasí s tým, že dostatočným spôsobom nepreukázal, že vynaložil a prijal dostatočné opatrenia, aby zabránil tomu, že sa ocitol v reťazci fiktívnych zdaniteľných obchodov daňových subjektov a uviedol, že vykonal všetky nevyhnutné a nutné opatrenia, aké mu dovoľovali okolnosti danej situácie, - krajský súd neposúdil otázku, či žalovaným a správcom dane vykonané dôkazy robia možným skutkový záver, ku ktorému správne orgány v predmetnej veci dospeli.

V napadnutých rozhodnutiach daňových orgánov absentuje zodpovedanie zásadných otázok, ktoré konkrétne relevantné informácie, resp. ktoré podania, návrhy, vyjadrenia a ďalšie skutočnosti sa stali pre daňové úrady podkladom pre rozhodnutie v predmetnej veci a prečo žalobcom navrhované dôkazy, preukázané skutočnosti a námietky nezohľadnili v procese rozhodovania v predmetnej veci a ako sa s nimi v procesnom postupe vyrovnali, - unesenie dôkazného bremena, ktoré daňové orgány od sťažovateľa požadujú, je prekročením zákonom stanovených mantinelov. Sťažovateľ mal za to, že jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností splnil svoju zákonnú povinnosť a preukázal skutočnosti, ktoré vyžaduje zákon

V rozhodnutí súdu absentuje požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu, keď sa krajský súd nevyrovnal so všetkými právnymi a skutkovými skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne

dostatočne konkrétne. 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti označil námietky sťažovateľa za nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce zákonnosť rozhodnutí finančných orgánov a krajského súdu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Uviedol, že pri uplatnení práva na odpočítanie dane je dôkazné bremeno výlučne na daňovom subjekte, ktorý si nárokuje finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a preto musí bezpodmienečne podložiť svoj nárok na odpočet DPH dostatočným množstvom relevantných dôkazov.

IV. Právny názor kasačného súdu

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená NSSR a bola jej pridelená sp. zn. 10Sžfk/68/2020. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 21. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

23. Správca dane zistil, že sťažovateľ si v zdaňovacom období október 2014 uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľov Slovakia Food Trading, s.r.o. v celkovej výške 43.838,88 eur a CROSS CONSULTING, s.r.o. v celkovej výške 12.528,- eur, pričom zo zistení správcu dane vyplynulo, že v daných prípadoch došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH.

25. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/39/2019 zo dňa 16.06.2020, ktorým krajský súd zamietol žalobu sťažovateľa. Kasačný súd primárne preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

27. Kasačný súd sa nestotožnil s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že sťažovateľom namietaná nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu by musela vyplývať z absencie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Zákonným limitom doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu sú také vady odôvodnenia rozhodnutia, na základe ktorých rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, alebo existencia takých zásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Abdullayev proti Rusku).

29. V tomto kontexte preto podľa názoru kasačného súdu neobstojí tvrdenie sťažovateľa o nepreskúmateľnosti rozsudku krajského súdu, keďže je z jeho obsahu zjavné, že ním bolo reflektované na všetky podstatné skutočnosti. Krajský súd v napadnutom rozsudku dostatočne reflektoval na všetky podstatné skutočnosti, zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré zamietol žalobu sťažovateľa a nemožno tvrdiť, že by sa nevysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami a argumentáciou sťažovateľa. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu obsahuje zhrnutie podstatných argumentov sťažovateľa (body 18 až 31 rozsudku), prehľad dotknutých právnych noriem (body 36 až 41 a body 43 až 58 rozsudku), ako aj posúdenie skutkových a právnych záverov krajským súdom (body 59 až 93 rozsudku).

31. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu dane a vyrubeniu dane. 32.

33. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

36. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Povinnosťou daňových orgánov je pritom dodržiavať všeobecne záväzné hmotnoprávne aj procesnoprávne predpisy. Dôkaznú povinnosť v rámci daňového konania má primárne daňový subjekt (sťažovateľ), ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje uvedené v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ako aj skutočnosti, na preukázanie ktorých je vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, z čoho vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.

38. Z obsahu spisového materiálu mal pritom kasačný súd preukázané, že sťažovateľ bol správcom dane upovedomený o výsluchu svedka C. T. (bývalého konateľa spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o.) ako aj o výsluchu svedkyne J. Q. (bývalá konateľka spoločnosti CROSS CONSULTING, s.r.o.) a napriek písomnému upovedomeniu sa sťažovateľ výsluchu svedkov nezúčastnil a nevyužil svoje právo klásť svedkom otázky. Správca dane sťažovateľa ďalej oboznámil dňa 25.01.2018 o pochybnostiach o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly a zároveň ho vyzval, aby tieto pochybnosti hodnoverne odstránil a pravdivosť údajov riadne preukázal. Sťažovateľ na výzvu správcu dane zo dňa 25.01.2018 nereagoval. S ďalšími skutočnosťami zistenými počas daňovej kontroly bol daňový subjekt oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 03.07.2018, na ktorom bol prítomný právny zástupca sťažovateľa. Tento požiadal o lehotu na vyjadrenie 15 dní, avšak ani v stanovenej lehote, resp. ani do spísania protokolu o daňovej kontrole, sa sťažovateľ k zisteným skutočnostiam nevyjadril.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Na účely dokazovania pri správe daní tak môžu byť použité aj zápisnice z iného konania, či už trestného alebo daňového. Podmienkou ostáva, že nemôžu byť získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 40.

zrejmé, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, keď vykonal výsluch bývalých konateľov deklarovaných dodávateľov, požiadal o súčinnosť orgány činné v trestnom konaní, za účelom získania informácií z trestného stíhania za pokračovací zločin skrátenia dane a poistného a za účelom získania informácií o deklarovaných dodávateľoch nahliadol do spisu z daňovej kontroly DPH vykonanej u dodávateľa sťažovateľa Slovakia Food Trading, s.r.o. za zdaňovacie obdobia január 2014 až december 2014.

42. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

45. Kasačný súd sa v tomto prípade stotožnil s názorom krajského súdu, a síce, že sťažovateľ v konaní nepreukázal vznik daňovej povinnosti pri tovaroch fakturovaných deklarovanými dodávateľmi Slovakia Food Trading, s.r.o. a CROSS CONSULTING, s.r.o., na základe čoho nepreukázal nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

. 46. Zákon o DPH pritom vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie formálnych a materiálnych podmienok. Podmienky stanovené vo vyššie citovaných ustanoveniach [§ 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH] majú hmotnoprávnu povahu a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Samotné daňové doklady sú len formálnou podmienkou uplatnenia nároku na odpočet DPH, nie sú však dostatočné, pokiaľ neodrážajú reálne plnenie. Ak daňové doklady neodrážajú materiálne plnenie a správca dane vykonaným preverovaním spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť vyvrátil, inak nie je možné priznať nárok na odpočet dane.

Na základe šetrenia a dokazovania potom vyplynulo, že dodaniam deklarovaným daňovým dokladom chýba reálny základ. Správca dane preukázateľne spochybnil nárok sťažovateľa na odpočet DPH, preto bolo povinnosťou sťažovateľa predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH.

obchodnej spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. - C. T. nevedel uviesť žiadne skutočnosti k subdodávateľom spoločnosti, ku konkrétnym osobám, s ktorými jednal a ani k preprave tovaru. Uviedol, že v čase keď bol konateľom spoločnosti, táto spoločnosť nemala zamestnancov, sklady a ani vozidlá. Bývalá konateľka obchodnej spoločnosti CROSS CONSULTING, s.r.o. J. Q. uviedla, že konateľkou spoločnosti sa stala iba na papieri a nemá vedomosť o tom, že by táto spoločnosť vykonávala podnikateľskú činnosť. Sama nevystavovala žiadne faktúry, nevykonávala ekonomickú činnosť ani nepodávala daňové priznania. Ani z vykonaných výsluchov a ani z dožiadaných informácií z vyšetrovania Západnej národnej jednoty finančnej polície národnej kriminálnej agentúry a z vykonanej daňovej kontroly u daňového subjektu Slovakia Food Trading, s.r.o. nebolo preukázané, že sa predmetné obchody reálne uskutočnili, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovarov, a teda nebol preukázaný materiálny základ uskutočnenia predmetných zdaniteľných obchodov a nebol preukázaný pôvod tovarov ani uskutočnenie prepravy. Kasačný súd dodáva, že dodávatelia sťažovateľa

49. Správca dane preveroval v priebehu daňovej kontroly uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj to, či boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené, a to aj preverovaním u konateľov dodávateľských spoločností. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností, rešpektujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov vo vzájomných súvislostiach viažucich sa k deklarovanému prijatému zdaniteľnému plneniu prijal a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH a účelom ním sledovaným.

51. K argumentácii sťažovateľa judikatúrou Súdneho dvora EÚ (vo veci vo veci C-354/ 03 Optigen a i., vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid) kasačný súd uvádza, že daňové orgány v danom prípade neodôvodnili neuznanie odpočtu dane účasťou sťažovateľa na podvodnom konaní vo vzťahu k právnej regulácii DPH, a preto ani nebolo ich dôkaznou povinnosťou preukazovať vedomosť sťažovateľa o tom, že sa prijatím plnenia nejakého podvodného konania zúčastňuje. Daňové orgány dospeli k záveru, že nebolo preukázané, že obchody boli uskutočnené tak, ako ich deklaroval dokladmi sťažovateľ, sťažovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a na uplatnenie odpočítania dane neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

53. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP.

V Bratislave dňa 27. mája 2022