10Sžfk/70/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): H. Y., bytom G. R. XXX, XXX XX G. R., právne zastúpený: JUDr. Katarína Barlová, advokátka, so sídlom Námestie slobody 397/2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100189192/2019 zo dňa 16. januára 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/32/2019-109 zo dňa 10. júla 2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z administratívneho spisu mal preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že žalobca (pôvodne podnikajúci pod obchodným menom Martin Vašek, s miestom podnikania Čachtice, Lysiná 723, IČO: 43054412) nadobudol v roku 2010 nehnuteľnosť - budovu bez súpisného čísla (autoservis) spolu s pozemkom, na ktorom táto budova stojí. K uvedenému prevodu vlastníckeho práva

3. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil so zisteniami a závermi správcu dane a žalovaného, že v rámci daňovej kontroly na dani z príjmov fyzických osôb bola súčasťou účtovníctva žalobcu faktúra č. 140001 zo dňa 25.08.2014 s textom „Plnenie je oslobodené od DPH na základe § 38 ods. 1 zákona o DPH“. Až vo vyrubovacom konaní, teda v čase, keď boli žalobcovi známe zistenia z daňovej kontroly zameranej na daň z pridanej hodnoty, predložil túto faktúru s odlišným textom: „Plnenie je oslobodené od DPH na základe § 38 ods. 1 zákona o DPH s prenosom daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH.“

Uvedenému nasvedčuje skutočnosť, že žalobca, ako aj s ním personálne prepojená spoločnosť Autoservis Martin Vašek, s.r.o. nemali pôvodne vo svojom účtovníctve zaúčtovanú faktúru, ktorá by obsahovala aj text ohľadne prenosu daňovej povinnosti.

Nie je ani zrejmé, prečo by okrem faktúry v zmysle zákona vystavoval žalobca aj interné faktúry, pričom by jedna z nich bola predložená aj tretiemu subjektu, ktorý ju následne zaúčtoval. Odhliadnuc od zákonných povinností podnikateľa v zmysle zákona o účtovníctve je vecou podnikateľskej obozretnosti a odbornej starostlivosti, aby boli vystavené a následne aj zaúčtované faktúry, ktoré zodpovedajú dojednaniu medzi účastníkmi zmluvy. V danom prípade však boli vystavené faktúry s uvedením režimu oslobodenia od platenia DPH, pričom ani jeden zo zainteresovaných podnikateľských subjektov takýto účtovný doklad nerozporoval, naopak ho obaja riadne zaúčtovali, pričom sa kupujúci v zmysle takto uvedeného režimu aj správal, keď nerealizoval samozdanenie.

Samotné rozhodnutie platiteľa dane (predávajúceho) o zdanení nehnuteľností napokon vyplýva priamo z ustanovenia § 69 ods. 12 písm. c) cit. zákona. Pokiaľ si dodávateľ (predávajúci) pri dodaní (predaji) nehnuteľnosti neuplatní oslobodenie od dane, potom vo faktúre (vo vzťahu ku ktorej sa kúpna zmluva vzťahuje) je povinný uviesť len slovné spojenie prenesenie daňovej povinnosti (§ 74 ods. 1 písm. k) cit. zákona). Takto sa uvedené aj štandardne realizuje.

uvedené považoval správny súd závery správnych orgánov za vecne správne. 7. Ďalej správny súd poukázal na § 54 zákona o dani z pridanej hodnoty (v znení účinnom do 31.12.2017), ktorý upravuje postup platiteľa dane pri úprave investičného majetku z dôvodu zmeny účelu jeho použitia. V citovanom ustanovení je upravená povinnosť dodatočnej úpravy odpočítanej dane, ak platiteľ dane v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom investičný majetok nadobudol alebo ho vytvoril na vlastné náklady, zmení účel jeho použitia. Platiteľ dane je tak povinný majetok, ktorý je na účely dane z pridanej hodnoty investičný, dôsledne sledovať. Úprava odpočítanej dane sa týka aj investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c) cit. zákona. 8. Žalobca bol v roku 2014 vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej boli vykonané stavebné

Následne došlo k prevodu tejto nehnuteľnosti na tretiu osobu a povinnosťou žalobcu bolo vykonať úpravu odpočítanej dane (podľa § 54 ods. 7 v nadväznosti na § 54 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2017) v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2014, čo správne konštatoval a aj jasne a zrozumiteľne vysvetlil správca dane vo svojom rozhodnutí.

40687,63 eura. Suma rozdielu na dani z pridanej hodnoty číselne zodpovedá sume (dani z pridanej hodnoty) za stavebné práce vykonané a vyfakturované dodávateľom vo faktúre č. 1401012 zo dňa 22.01.2014. 10. Správny súd záverom uviedol, že skutočnosť, že žalobca v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia nebol podnikateľom a platcom DPH nemá žiaden význam pre posúdenie veci a oprávnenie správnych orgánov rozhodnúť o určení rozdielu dane.

povinnosť. Správny súd sa ani nestotožnil s tým, že by správca dane a žalovaný konali v rozpore s predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím žalovaného. Správca dane vykonal po takomto zrušení doplnenie dokazovania, a to napríklad výsluchom splnomocneného zástupcu kupujúceho - spoločnosti MADANARI CLIENTS s.r.o. (predtým Autoservis Martin Vašek, s.r.o.), preveril zaúčtovanie spornej faktúry a podobne. Na základe takto doplneného dokazovania následne vec právne posúdil a rozhodol. Súčasne nebolo zistené žiadne procesné pochybenie správcu dane alebo žalovaného, ktoré by malo za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, ktorou žiadal, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zruší a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie.

Uviedol, že žalovaný v rozpore so zákonom svojim rozhodnutím oslobodenia prevodu nehnuteľnosti od dane z pridanej hodnoty nahradil úmysel sťažovateľa, že dodanie nehnuteľnosti bude s tuzemským prenosom daňovej povinnosti. Osobou povinnou

Keďže nedošlo k zmene účelu použitia investičného majetku, namietal svoju povinnosť vykonať úpravu odpočítanej dane v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2014. Sťažovateľ uviedol, že od 01.09.2016 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a od 01.01.2017 ani podnikateľom. V roku 2017, keď u neho správca dane vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 2. až 4. štvrťrok 2014, už nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Tuzemský prenos daňovej povinnosti predstavuje výnimku zo základného pravidla zdaňovania pri vnútroštátnych dodávkach, kedy daň z dodania neplatí dodávateľ, ale táto povinnosť je prenesená na odberateľa. Tuzemské sektorové samozdanenie bolo zavedené s cieľom eliminácie daňových podvodov pri obchodoch s vybranými komoditami.

Podľa dôvodovej správy bola úmyslom práve eliminácia daňových podvodov z pohľadu štátneho rozpočtu. Zároveň, ale z pohľadu daňových subjektov ako registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty, to finančne nezaťažuje podnikateľov/daňové subjekty, lebo pri splnení všetkých podmienok, je táto daň „iba záznamová“ - uvedie sa v evidencii´ na „vstupe“ aj „výstupe“ a výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu je 0,00 eur, tzn. prenos daňovej povinnosti má neutrálny vplyv na štátny rozpočet a taktiež nezaťažuje finančný CASH FLOW daňových subjektov. 14. Namietal tiež, že prvostupňový orgán nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, žiadne vypočutie svedkov, tak ako bol viazaný právnym názorom uvedeným v rozhodnutí žalovaného č. 100508225/2018. Sťažovateľ tiež nerozumel tomu, ako môže žalovaný z tých istých podkladov vyvodiť úplne protichodné závery vo svojom opätovnom rozhodnutí týkajúce sa úmyslu prenosu daňovej povinnosti. 15. Rozhodnutie o určení dane z pridanej hodnoty občanovi Martin Vašek dňa 18.09.2018 je podľa názoru sťažovateľa v rozpore so zákonom o DPH, pretože by tým došlo nezákonne k duplicitne zaplatenej dani z pridanej hodnoty, a to raz vo výške 260000,00 eur daňovým subjektom Autoservis Martin Vašek, s. r. o. a druhý krát občanom p. Martinom Vašekom vo výške 40687,63 eura. Teda výsledkom by bol príjem do štátneho rozpočtu celkom vo výške 300687,63 eura z jedného zdaniteľného plnenia - dodania nehnuteľnosti zapísaných na LV 7787 a LV 7788 z kúpnej ceny 1300000,00 eur. 16. Žalovaný vo vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú a zotrval na svojej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí ako aj v stanovisku k žalobe.

2019-109 zo dňa 10.07.2019, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100189192/2019 zo dňa 16.01.2019 potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 101828113/2018 zo dňa 18.09.2018. Správca dane v uvedenom rozhodnutí podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil sťažovateľovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 40687,63 eura za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014 nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 9,17 eura a vyrubením dane v sume 40678,46 eura. 20. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 2. štvrťrok - 4. štvrťrok 2014, ktorá bola začatá dňa 07.03.2017. Protokol č. 101703550/2017 zo dňa 07.08.2017 bol spolu s výzvou na vyjadrenie sťažovateľovi doručený dňa 11.08.2017. Sťažovateľ podal správcovi dane dňa 05.09.2017 vyjadrenie k uvedenému protokolu, pričom pripomienky vo vyjadrení boli prerokované s konateľom splnomocneného zástupcu TRADE YAMA s.r.o. Ing. Katarínou Roderovou, o čom bola dňa 22.11.2017 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 102522101/2017 zo dňa 06.12.2017, ktoré v rámci odvolacieho konania zrušil žalovaný rozhodnutím č. 100508225/2018 zo dňa 07.03.2018 a vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 101828113/2018 zo dňa 18.09.2018. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 21. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v zhode s prvostupňovým orgánom mal za to, že sťažovateľ nevykonal úpravu odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2014 podľa § 54 ods. 7 v nadväznosti na § 54 ods. 5 zákona o DPH, a to zo stavebných prác, prestavby a prístavby budovy, na ktoré si uplatnil odpočítanie dane v 1. štvrťroku 2014 z dodávateľskej faktúry č. 1401012 zo dňa 22.01.2014 vystavenej dodávateľom STABILIT spol. s. r.o. vo výške 40687,63 eura.

26. Z ustanovenia § 38 ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že platiteľ dane uplatní oslobodenie od dane na dodanie stavby alebo jej časti a pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od kolaudácie, alebo jej prvého užívania. To isté ustanovenie poskytuje platiteľovi dane (dodávateľovi) právo voľby, aby namiesto oslobodenia od dane bolo dodanie nehnuteľnosti dodávanej po 5 rokoch od prvej kolaudácie zdanené.

28. Podstatou tuzemského samozdanenia DPH je prenesenie daňovej povinnosti od dodávateľa (platiteľa DPH) na odberateľa (platiteľa DPH). Uvedené znamená, že na jednej strane má odberateľ povinnosť odviesť DPH z dodaných tovarov a služieb na vstupe, avšak zároveň má odberateľ nárok aj na odpočet DPH na výstupe (ak splní podmienky v § 49 až § 51 zákona o DPH). Prenos daňovej povinnosti , t. j. samozdanenie je možné len medzi platiteľmi DPH. Zámerom tejto právnej úpravy je znížiť početnosť faktúr s DPH, a tak znížiť základňu pre prípadné daňové podvody. Tuzemský prenos daňovej povinnosti sa týka vybraných druhov transakcií tak, ako to ustanovuje § 69 ods. 12 zákona o DPH.

1300000,- eur s textom „plnenie je oslobodené od DPH na základe § 38 ods. 1 zákona o DPH“. Až vo vyrubovacom konaní (keď mu bol známy výsledok kontroly) dňa 25.10.2017 predložil správcovi dane faktúru č. 140001 zo dňa 25.08.2014, na ktorej bol dopísaný text „s prenosom daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH“.

Všetky ostatné kroky vo veci zmeny režimu zdanenia boli vykonávané až vo vyrubovacom konaní. Ak by sťažovateľ dodal nehnuteľnosť s režimom prenosu daňovej povinnosti, v takom prípade by na faktúre nebol vôbec uvedený text oslobodenia od DPH, nakoľko sa jedná o odlišný režim zdanenia a je nemožné pri predaji nehnuteľnosti vykonať oba režimy naraz.

30. K námietke sťažovateľa, že nebol povinný vykonať úpravu odpočítanej dane v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2014, keďže u neho nedošlo k zmene účelu použitia investičného majetku kasačný súd uvádza, že na nehnuteľnosti bola uskutočnená stavebná úprava a prístavba jestvujúcej haly na základe stavebného povolenia, preto v zmysle § 54 ods. 2 písm. c) zákona o DPH ide o investičný majetok a tento bol predaný s oslobodením od dane. Sťažovateľ si odpočítal v 1. štvrťroku 2014 daň uplatnenú na investičný majetok, ktorý bol zahrnutý v majetku sťažovateľa s predpokladom jeho použitia na zdaniteľné dodávky. S poukazom na § 54 ods. 5 a 7 zákona o DPH bol sťažovateľ povinný vykonať úpravu odpočítateľnej dane v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2014. 31. K námietke, že sťažovateľ je fyzická osoba, kasačný súd uvádza, že v čase uskutočnenia predmetného zdaniteľného obchodu bol sťažovateľ registrovaný ako platiteľ podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH. Túto námietku aj kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože sťažovateľ sa takýmto spôsobom nemôže zbaviť vzniknutých daňových nedoplatkov. 32. Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správcom dane, ktoré aj náležite doplnil, správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav. Dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, riadne vyhodnotil a vysporiadal sa aj so všetkými námietkami sťažovateľa. 33. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil Najvyšší správny súd SR ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože krajský súd sa v rozhodnutí riadne so všetkými vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 34. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 463 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.