10Sžfk/71/2019

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

2. Správca dane neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou N.V_R_ s.r.o. pre žalobcu za dodanie cukru a uzavrel, že v čase vystavenia faktúr spoločnosť N.V_R_ s.r.o. nebola registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty.

objednávok a zmluvy zo dňa 11. septembra 2012 - deklarované 12 faktúrami (č. 12/033, č. 12/ 037 až č. 12/042, č. 12/044 až č. 12/048) v celkovej sume 231.192 Eur. 3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odkázal na závery správcu dane, vo vzťahu k neuznanému oslobodeniu od dane pritom vychádzajúc zo zistení v rámci medzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj ako „MVI“), o ktorú požiadal správca dane príslušného českého správcu dane a zo zistení Národnej diaľničnej spoločnosti v mýtnom systéme o pohybe vozidiel vykonávajúcich prepravu označeného tovaru na základe údajov uvedených na CMR dokladoch

5. K procesnoprávnym námietkam žalobcu správny súd uviedol, že počas daňovej kontroly, pred zaslaním protokolu, bol žalobca predvolaný na ústne pojednávanie, na ktorom mal byť oboznámený so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole. Žalobca sa však na ústne pojednávanie nedostavil, hoci aj tam mal možnosť a v priebehu daňovej kontroly kedykoľvek aj z vlastnej iniciatívy uplatniť svoje práva v zmysle § 45 ods. 1 daňového poriadku, ktoré nevyužil, pričom ako nástroje ochrany svojich práv a oprávnených záujmov zvolil písomné námietky a neskôr odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane.

osobou. Keďže pojem zdaniteľná osoba je širší ako pojem (registrovaný) platiteľ DPH, žalovaný v odvolacom konaní preveril postavenie deklarovaného dodávateľa repného cukru - spoločnosť N.V_R_ s.r.o. v tom smere, či je registrovaným platiteľom DPH a má postavenie zdaniteľnej osoby v zmysle smernice o DPH. Podľa názoru správneho súdu ak spoločnosť N.V_R_ s.r.o. v čase vystavenia faktúr pre žalobcu nebola registrovaným platiteľom DPH a jej registrácia bola z úradnej moci zrušená, pričom táto spoločnosť nepreukázala ekonomickú činnosť, nemožno jej priznať postavenie zdaniteľnej osoby v zmysle čl. 9 ods. 1 smernice o DPH. Žalobca si tak daň z faktúr od N.V_R_ s.r.o. odpočítal neoprávnene. Nepreukázal, ako si overil dôveryhodnosť a spoľahlivosť dodávateľa, to že bol reálne ekonomicky činný a bol registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty. Preto mu nevznikla povinnosť platiť daň

7. Správny súd ďalej konštatoval, že žalobca, ktorý nepredložil doklady pre uznanie oslobodenia z dodania tovaru do iného členského štátu, nemôže byť úspešný, ak sa nepotvrdila pravdivosť tvrdení, že dodal fakturovaný tovar českým spoločnostiam SAVARTES s.r.o., Fasana Invest s.r.o. a Amada spol. s r.o. a že údaje uvedené na faktúrach a ostatných dokladoch sú pravdivé a odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Toto bolo možné konštatovať na základe medzinárodnej výmeny informácií, ktoré je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku. Podľa správneho súdu žalobca nepreukázal samotné dodanie tovaru do iného členského štátu označeným odberateľom. Ak žalobca dodanie tovaru českým

8. Za tejto situácie ďalšie vykonávanie dokazovania o tom, čo navrhoval žalobca a spochybňovanie záverov žalovaného, vyznieva podľa správneho súdu nepresvedčivo, nadbytočne a zavádzajúco najmä o dôvodnosti preverovania nárokov žalobcu, ktorý po celý čas obchodnej spolupráce nemal ani prehľad o svojich odberateľoch z hľadiska potrebnosti banálnych informácii o ním dodávanom tovare nemalej hodnoty, hoci si mal byť vedomý, že zákonom predpísané skutočnosti musí pri uplatňovaní oslobodenia pri intrakomunitárnych obchodoch preukázať. Jeho tvrdenia o náhradných preberajúcich spoločnostiach pre jeho odberateľov v inom členskom štáte, ich zrušené registrácie k dani z pridanej hodnoty, ekonomická a podnikateľská pasivita, komplikované postoje k povinnostiam vo vzťahu ku správcovi dane a plateniu a pasivita žalobcu, sú z pohľadu správneho súdu zarážajúce a nekorešpondujú úsiliu v tvrdení, že obchody prebehli, ale odberatelia o dodávke nevedia, lebo ich platia v podstatnej miere odberatelia odberateľov žalobcu, s ktorými tento nemal právny vzťah, vedomosti o ich podnikaní a pod.

Z rozsudku súdneho dvora (C-409/04 Teleos. C-184/05 Twoh International) vyplýva, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.

Vysvetlenia typu, napr. prečo popreli obchodné vzťahy so spoločnosťou SAVARTES, s.r.o. ak preberali jej tovar a námietky, že sa neskúmala preprava tovaru inak, napr. aj od dopravcov, nielen MVI, pre vysvetlenie a objasnenie rozporov v CMR dokladoch o mieste vykládky tovaru v Českej republike (Vyškov, Bzenec, Hodonín, Lanžhot), správny súd nepovažoval za dôvodné. V tejto súvislosti uviedol, že český správca dane zistil informácie priamo od spoločností AVENA, s.r.o. a Investice Strategie Management, a.s.

dostačujúce. 11. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH dodanie tovaru do iného členského štátu dostatočne preukázal kópiou faktúry a dokladom o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené prevzatie tovaru v inom členskom štáte.

iného členského štátu. Bolo v jeho záujme zabezpečiť si predpoklad úspešnosti preukázania nielen tvrdenia vývozu tovaru do iného členského štátu. Žalobca túto dôkaznú povinnosť podľa správneho súdu neuniesol.

protokolu. Námietka porušenia podstatných povinností správcu dane a žalovaného pri získaní niektorých informácií v rámci MVI, ako podkladov pre ich rozhodnutia, kedy žalobca tvrdil, že bol oprávnený byť prítomný pri výsluchu svedkov, nie je v posudzovanom prípade podľa názoru správneho súdu relevantná.

stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Na základe uvedeného správny súd vyhodnotil žalobnú námietku v tomto smere ako nedôvodnú.

II. Kasačná sťažnosť a argumentácia účastníkov

16. Podľa žalobcu odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorý sa len stotožnil s postupom a rozhodnutím žalovaného bez toho, aby svoj záver podporil jasnou vlastnou právnou argumentáciou, nemožno považovať za presvedčivé a zákonné.

veci. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, na rozdiel do rozhodnutia žalovaného, nebolo založené na tom, že spoločnosť N.V_R_, s.r.o. nevykonávala ekonomickú činnosť, a teda nemá postavenie zdaniteľnej osoby. Správca dane nepochyboval o tom, že spoločnosť N.V_R_, s.r.o. dodala žalobcovi tovar, teda vykonávala ekonomickú činnosť a bola zdaniteľnou osobou. Jediným dôvodom, prečo správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúry od uvedeného dodávateľa bola skutočnosť, že mu bola zrušená registrácia k DPH. Zdôraznil, že v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane nie je žiadna zmienka o tom, že spoločnosť N.V_R_, s.r.o. nevykonáva ekonomickú činnosť. Preto mal žalobca za to, že nepriznanie odpočítania dane z faktúry od uvedenej spoločnosti len z dôvodu zrušenia registrácie k DPH, aj vzhľadom na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-277/14, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca dodal, že tvrdenie súdu o stotožnení žalovaného so závermi správcu dane, podľa ktorých dodanie tovaru žalobcovi nebolo reálne uskutočnené, je v rozpore s obsahom prvostupňového rozhodnutia správcu dane.

Na druhej strane správny súd tvrdil, že tovar určený dodávateľom N.V_R_, s.r.o. nebol dodaný do Českej republiky. Z uvedeného podľa žalobcu jasne vyplýva, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť N.V_R_, s.r.o., ktorá teda vykonávala ekonomickú činnosť. Mal za to, že zmenou právneho posúdenia v odvolacom konaní žalovaný založil zásadný logický rozpor, pretože ak tovar pri nákupe reálne neexistoval, potom je logické, že ten istý tovar nemohol existovať ani pri predaji.

V prípade odberateľa Fasana invest, s.r.o. bolo preukázané fyzické opustenie tovaru zo Slovenskej republiky a dodanie do Lanžhotu v Českej republike. Žalobca tak považoval za nelogické uvádzanie konkrétnych miest dodania tovaru v Českej republike za súčasného tvrdenia nepreukázania dodania tovaru do Českej republiky. Poukázal na tvrdenie žalovaného, že odberatelia potvrdili prevzatie tovaru a súčasne, že dodanie tovaru pre českých odberateľov nebolo potvrdené. Rozpor videl tiež v skutočnosti, že spoločnosti AVENA, s.r.o. a Investice Strategie Management, a.s. potvrdili prevzatie tovaru pre SAVARTES, s.r.o. v miestach vykládky v Českej republike, súčasne však tvrdia absenciu obchodných vzťahov s týmto

Tieto skutočnosti prezentoval až žalovaný, pričom žalobca v žalobe namietal, že sa k týmto dôkazom v odvolacom konaní nemohol vyjadriť. Pritom išlo o rozhodujúci dôkaz k prijatiu záveru žalovaného, že spoločnosť N.V_R_, s.r.o. nevykonávala ekonomickú činnosť, a teda nebola zdaniteľnou osobou.

20. Podľa žalobcu ak reálne má mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym, tak nebolo možné neprihliadnuť na výsledky MVI, ktoré jednoznačne preukazujú dodanie tovaru do Českej republiky, ako aj to, že na odberateľov prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Namietal, že daňové orgány a správny súd v tejto súvislosti akceptovali len tie zistenia, ktoré boli v neprospech žalobcu, čo považoval za rozporné s povinnosťou daňových orgánov pri hodnotení dôkazov prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku). 21. Ďalej namietal, že údaje uvedené v odpovediach z MVI mohol český správca dane získať len na základe svedeckých výpovedí. Aj keď výsluchy svedkov boli vykonané v Českej republike, žalobca mal za to, že podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku mal právo byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť im otázky. Preto také výpovede svedkov považoval za získané v rozpore so zákonom a nebolo možné na nich prihliadať.

V tejto súvislosti poukázal na zásadu objektívnej pravdy, ktorá sa vzťahuje na všetky orgány verejnej moci, vrátane daňových orgánov a súdov a v nej obsiahnutú zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá však nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so skutkovými zisteniami.

uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo na predložených dokladoch (zmluvy, faktúry, dodacie listy, CMR doklady). Žalobca však nevedel hodnoverne preukázať svoj nárok na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti N.V_R, s.r.o., keď v tejto súvislosti predkladal len faktúry, ktoré navyše vykazovali formálne nedostatky - absentovala v nich pečiatka dodávateľskej spoločnosti, ako aj podpis osoby, ktorá ich mala vyhotoviť, takže technicky ich mohol vyhotoviť ktokoľvek. Opodstatnenosť oslobodenia deklarovaných intrakomunitárnych dodávok tovaru od dane žalobca preukazoval tiež len predložením listinných dôkazov, ktoré obsahovali množstvo nejasností a ktorých pravdivosť bola rozsiahlym dokazovaním správcu dane spochybnená.

25. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

27. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku správneho súdu, ktorým správny súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí daňových orgánov vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie november 2012.

30. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná

31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 32. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. 34. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

36. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

38. V daňovom konaní sa okrem zásady zákonnosti uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné finančné orgány povinné postupovať. V rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, dodržiavanie zásady objektívnej pravdy neznamená absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu.

39. Dôkaznú povinnosť má v daňovom konaní prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.

Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca si v zdaňovacom období november 2012 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom N.V_R_, s.r.o. v celkovej výške 250.560 Eur (základ dane vo výške 208.800 Eur, DPH vo výške 41.760 Eur) za dodanie tovaru - repného cukru ICUMSA45 v 50 kg balení, vo fakturácii po 24 ton (725 Eur bez DPH za 1 tonu) vo výške 20.880 Eur s DPH.

obdobia marec a apríl 2011. Jediný konateľ a spoločník F.. W. sa k správcovi dane dostavil až na základe predvedenia príslušníkmi Policajného zboru a uviedol, že predmetom činnosti spoločnosti bol nákup a predaj stavebného materiálu a jeden automobil doviezli z Nemecka. Ani na jednom z ústnych pojednávaní neuviedol, že by spoločnosť obchodovala s repným cukrom, pričom aj napriek výzvam správcu dane nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali vykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosti N.V_R_, s.r.o.

Je oprávnený výsledky doterajšieho daňového konania dopĺňať a vec sám posúdiť. Kasačný súd nepovažuje skonštatovanie záverov žalovaného vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti N.V_R_, s.r.o. za prejav zmeny v právnom posúdení veci, ale za dôsledok doplnenia záverov vyslovených správcom dane. Treba uznať, že v súvislosti so zistením ďalších skutočností, ktoré boli základom pre prijatie záveru o postavení spoločnosti N.V_R_, s.r.o. ako (ne)zdaniteľnej osoby v zmysle smernice o DPH, došlo k procesnému pochybeniu žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s nimi.

44. Kasačný súd pri preskúmavaní danej veci ďalej zistil, že žalobca v dotknutom zdaňovacom období deklaroval oslobodené dodania tovaru (repného cukru ICUMSA45) v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH v celkovej sume 308.232 Eur českým odberateľom Amada, spol. s r.o., Fasana invest, s.r.o. a SAVARTES, s.r.o.

spolupracujúcimi na základe Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 07. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 07. októbra 2010 prepracované znenie), ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Jeho účelom je stanoviť pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva a boji proti podvodom súvisiacim s DPH. Správca dane v žiadostiach o MVI žiadal preveriť okolnosti deklarovaných obchodov, pričom od českého správcu dane nepožadoval, aby tieto informácie boli získané formou svedeckých výpovedí. V žiadosti o MVI žiadal preveriť dodania repného cukru zo Slovenskej republiky do Českej republiky. Formu a spôsob zaobstarania požadovaných informácií volil český správca dane, ktorý postupoval podľa právnych predpisov platných na území dožiadaného štátu.

47. Na základe uvedeného nemožno obsah výpovedí svedkov získaný v rámci medzinárodnej výmeny informácií považovať za postup porušujúci právo žalobcu byť prítomný na takýchto výsluchoch. Správny súd túto námietku žalobcu posúdil správne keď uzavrel, že v prejednávanom prípade sa jednalo o listinné dôkazy, ktoré zahŕňajú aj výpovede konateľov zainteresovaných spoločností a žalobca mal možnosť sa s nimi oboznámiť v rámci prejednania protokolu z daňovej kontroly.

49. Z odpovedí českého správcu dane v súvislosti s preverovaním zdaniteľných obchodov so spoločnosťou Fasana invest s.r.o. vyplýva, že nadobudnutie tovaru touto spoločnosťou nebolo potvrdené. Český správca dane vykonal u tejto spoločnosti daňovú kontrolu za 4. štvrťrok 2012, v rámci ktorej splnomocnená zástupkyňa uvedenej spoločnosti predložila prijaté faktúry a CMR doklady, podľa ktorých bol tovar doručený do Lanžhotu v Českej republike a odtiaľ vozidlami s rovnakým EČV (KN018BK/KN242YL a KN585CS/KN617YL) prepravený v ten istý deň do Komárna a Dunajskej Stredy. Podľa údajov z mýtnych brán predmetné vozidlá neboli zaznamenané v elektronickom mýtnom systéme Českej republiky v dňoch uvedených na predložených CMR dokladoch. Spoločnosť Fasana invest, s.r.o. nepredložila žiadne faktúry za prepravu tovaru. V priebehu daňovej kontroly českým správcom dane uvedená spoločnosť prestala komunikovať a registrácia DPH jej bola zrušená z úradnej moci k 03. novembra

Táto spoločnosť nákup tovaru neuviedla v daňovom priznaní k DPH v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2012, pričom v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 2012 uviedla obrat 0,00 Kč. Český správca dane neposkytol žiadne informácie o dovezenom tovare uvedenou spoločnosťou a vyjadril podozrenie z jej zapojenia do reťazca firiem s chýbajúcim obchodníkom. Český správca dane v odpovedi v rámci MVI tiež uviedol, že v mesiaci november 2012 boli spoločnosťou SAVARTES s.r.o. vystavené faktúry pre odberateľa Trinity Commodities, s.r.o., ktoré boli uhradené na účet spoločnosti SAVARTES, s.r.o. a obratom boli z účtu tejto spoločnosti vybraté v hotovosti. Na účte spoločnosti SAVARTES, s.r.o. nedochádza k bežným obchodným transakciám. Podľa predložených CMR dokladov mali prevziať fakturovaný tovar v Českej republike spoločnosti AVENA s.r.o. a Investice Stratégie Management, a.s. Uvedené spoločnosti však na základe informácií od českého správcu dane preukázali nákup cukru od iných dodávateľov a zároveň popreli obchodné vzťahy so spoločnosťou SAVARTES s.r.o. Preprava tovaru mala byť zabezpečená vozidlami s EVČ

Na základe uhradených faktúr bolo zistené, že buď boli uhrádzané v hotovosti konateľom spoločnosti C. T., alebo spoločnosťou Losberg, s.r.o. Prešov, ktorej konateľom je tiež C. T., prípadne vkladom hotovosti C. G.. To znamená, že ani jedna z uhradených faktúr nebola uhradená z účtu spoločnosti SAVARTES, s.r.o. V súvislosti so spoločnosťou SAVARTES, s.r.o. správca dane spochybnil aj kúpnu zmluvu zo dňa 11. septembra 2012 uzatvorenú so žalobcom, a to z dôvodu viacerých

51. Po preskúmaní rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, kasačný súd uvádza, že daňové orgány správne a v súlade so zákonom uzavreli a logicky zdôvodnili, že v danom prípade nebolo preukázané intrakomunitárne dodanie tovaru (repného cukru) českým odberateľom žalobcu.

Záver správcu dane a žalovaného, ktorí urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. 52. Aj podľa názoru kasačného súdu žalobca bez pochybností nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia s oslobodením od dane, keď nevedel preukázať, že tovar v Českej republike prevzali deklarovaní odberatelia, resp. ich zástupcovia oprávnení za nich konať, a teda nepreukázal, že sa tovar dostal do dispozície ním označených odberateľov. S poukazom na

53. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastníkom prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.

Neodstránil pochybnosti týkajúce sa nedostatkov kúpnych zmlúv uzavretých medzi ním a spoločnosťami Amada spol. s r.o. a SAVARTES, s.r.o. Nezrovnalosti CMR dokladov týkajúce sa času prepravy tovaru a identifikácie osôb preberajúcich tovar. Nezrovnalosti vyplývajúce z údajov elektronického mýtneho systému Českej republiky a Slovenskej republiky.

54. Ak v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom priznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru českým odberateľom, bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane.

55. V danom prípade síce nebola spochybnená existencia tovaru (repného cukru), bolo však relevantným spôsobom spochybnené obchodovanie žalobcu na vstupe s dodávateľom N.V_R_, s.r.o. a na výstupe s českými odberateľmi Amada, spol. s r.o., Fasana invest, s.r.o. a SAVARTES, s.r.o. Vzhľadom na výsledky rozsiahleho dokazovania v daňovom konaní a z neho vyplývajúce závažné zistenia o subjektoch, s ktorými žalobca deklaroval obchodnú spoluprácu, sa žalobca nemohol spoliehať a odvolávať iba na existenciu tovaru, ktorá daňovými orgánmi nebola spochybnená. Bolo povinnosťou žalobcu bez pochybností preukázať, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako deklaroval na daňových dokladoch, čo sa však v prejednávanom prípade nestalo, keď žalobca neodstránil oprávnené pochybnosti správcu dane o dodávateľovi a zahraničných odberateľoch žalobcu, ako aj o preprave tovaru.

partnera. Uvedené je o to dôležitejšie v prípade následného uplatňovania daňových nárokov. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že žalobca po celý čas obchodnej spolupráce nemal prehľad o svojich zahraničných odberateľoch, čo vzhľadom na rozsah a hodnotu obchodov možno jednoznačne pričítať na jeho ťarchu. Rovnako si žalobca žiadnym spôsobom neoveroval dôveryhodnosť a spoľahlivosť svojho dodávateľa. Žalobca vstupoval do obchodných vzťahov nielen so zahraničnými odberateľmi, ale aj s tuzemským dodávateľom bez toho, aby si pre prípad následnej kontroly zabezpečil dostatok preukazných dôkazov, na základe ktorých by sa dalo bezpochyby potvrdiť nielen intrakomunitárne dodanie tovaru práve deklarovaným odberateľom, ale aj nadobudnutie tovaru od tuzemského dodávateľa.

IV. Záver

57. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu tak, že nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú postačujúce východiská pre vyslovenie záveru správneho súdu o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 58. Na záver kasačný súd dodáva, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je, okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu), aj právo na určitú kvalitu súdneho konania a s tým súvisiacu kvalitu súdneho rozhodnutia. Kasačný súd v tejto súvislosti uznáva, že v prejednávanom prípade je možné diskutovať o argumentačnej kvalite napadnutého rozsudku správneho súdu, ale v konečnom dôsledku, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, možno konštatovať, že závery správneho súdu prezentované v napadnutom rozsudku dosahujú minimálnu úroveň kvality súdneho rozhodnutia, ktoré zachovávajú právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. 59. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). 60. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.