← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·16. 12. 2021

10Sžfk/71/2019

ECLI:SK:NSSSR:2021:7017200414.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
8S/24/2017
IČS
7017200414
Citované
4× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a Mgr. Kristíny Babiakovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): anthill concept, s.r.o., so sídlom Špitálska 55, Bratislava, IČO: 36731731, zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100553812/2017 zo dňa 30. marca 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/24/2017-52 zo dňa 14. marca 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100553812/ 2017 zo dňa 30. marca 2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Košice (ďalej aj ako „správca dane“) č. 104355702/2016 zo dňa 22. novembra 2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 93.132 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2012, nepriznal nadmerný odpočet v sume 66.739,55 Eur a vyrubil daň v sume 26.392,45 Eur.

2. Správca dane neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou N.V_R_ s.r.o. pre žalobcu za dodanie cukru a uzavrel, že v čase vystavenia faktúr spoločnosť N.V_R_ s.r.o. nebola registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty.

V tejto súvislosti poukázal na informácie od dožiadaného správcu dane, ktorý oznámil zrušenú registráciu DPH spoločnosti N.V_R_ s.r.o k 31. augustu 2011. Z preverovania zdaniteľných obchodov, ktoré mal žalobca uskutočniť dodávkami tovaru do Českej republiky, správca dane uzavrel, že obchody reálne neboli preukázané, a preto nebol žalobcovi uznaný nárok na oslobodenie od povinnosti platiť DPH uskutočnením dodávok tovarov do Českej republiky pre českých odberateľov (intrakomunitárne obchody): - Amada spol. s r.o. za dodanie repného cukru ICUMSA45 v 25 kg balení na základe zmluvy zo dňa 23. novembra 2012 a objednávky zo dňa 23. novembra 2012 - deklarované faktúrou č. 12/049 zo dňa 23. novembra 2012 v celkovej sume 19.080 Eur, - Fasana invest s.r.o. za dodanie repného cukru ICUMSA45 v 50 kg balení na základe telefonickej objednávky zo dňa 07. novembra 2012 a 09. novembra 2012 - deklarované faktúrami č. 12/035, č. 12/036 a č. 12/043 v celkovej sume 57.960,00 Eur, - SAVARTES s.r.o. za dodanie repného cukru ICUMSA45 v 50 kg balení na základe

objednávok a zmluvy zo dňa 11. septembra 2012 - deklarované 12 faktúrami (č. 12/033, č. 12/ 037 až č. 12/042, č. 12/044 až č. 12/048) v celkovej sume 231.192 Eur. 3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odkázal na závery správcu dane, vo vzťahu k neuznanému oslobodeniu od dane pritom vychádzajúc zo zistení v rámci medzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj ako „MVI“), o ktorú požiadal správca dane príslušného českého správcu dane a zo zistení Národnej diaľničnej spoločnosti v mýtnom systéme o pohybe vozidiel vykonávajúcich prepravu označeného tovaru na základe údajov uvedených na CMR dokladoch

v mesiaci november 2012. 4. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane v právnom rámci v žalobe uplatnených žalobných námietok a konštatoval, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky oslobodenia dodávky tovaru pri tzv. intrakomunitárnych obchodoch, pretože neuniesol dôkazné bremeno a rovnako neoprávnene si uplatnil i odpočet za dodávku od svojho dodávateľa.

5. K procesnoprávnym námietkam žalobcu správny súd uviedol, že počas daňovej kontroly, pred zaslaním protokolu, bol žalobca predvolaný na ústne pojednávanie, na ktorom mal byť oboznámený so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole. Žalobca sa však na ústne pojednávanie nedostavil, hoci aj tam mal možnosť a v priebehu daňovej kontroly kedykoľvek aj z vlastnej iniciatívy uplatniť svoje práva v zmysle § 45 ods. 1 daňového poriadku, ktoré nevyužil, pričom ako nástroje ochrany svojich práv a oprávnených záujmov zvolil písomné námietky a neskôr odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane.

6. Správny súd zdôraznil, že podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane žalobca nesplnil, pretože: a) dotknutá osoba musí byť zdaniteľnou osobou v zmysle Smernice Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „smernica o DPH“), b) musí uvedené tovary a služby používať na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, c) tovary a služby musia byť na vstupe poskytnuté inou zdaniteľnou

osobou. Keďže pojem zdaniteľná osoba je širší ako pojem (registrovaný) platiteľ DPH, žalovaný v odvolacom konaní preveril postavenie deklarovaného dodávateľa repného cukru - spoločnosť N.V_R_ s.r.o. v tom smere, či je registrovaným platiteľom DPH a má postavenie zdaniteľnej osoby v zmysle smernice o DPH. Podľa názoru správneho súdu ak spoločnosť N.V_R_ s.r.o. v čase vystavenia faktúr pre žalobcu nebola registrovaným platiteľom DPH a jej registrácia bola z úradnej moci zrušená, pričom táto spoločnosť nepreukázala ekonomickú činnosť, nemožno jej priznať postavenie zdaniteľnej osoby v zmysle čl. 9 ods. 1 smernice o DPH. Žalobca si tak daň z faktúr od N.V_R_ s.r.o. odpočítal neoprávnene. Nepreukázal, ako si overil dôveryhodnosť a spoľahlivosť dodávateľa, to že bol reálne ekonomicky činný a bol registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty. Preto mu nevznikla povinnosť platiť daň

v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1, ale podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) uvedením dane na faktúre a ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti, nebola splnená základná podmienka pre odpočítanie dane podľa § 49 uvedeného zákona. Žalobcovi preto nevzniklo právo na odpočítanie DPH, ktorú si z faktúr odpočítal a nárokoval vrátenie vo forme nadmerného odpočtu. Žalovaný vo vzťahu k spoločnosti N.V_R spol. s. r. o. konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že táto spoločnosť bola nečinná a zo zákonom predpokladaných dôvodov jej bola zrušená registrácia DPH pred vykonaním obchodu. Toto konštatovanie podľa správneho súdu nie je novým hodnotením subjektu, ktorý nie je zdaniteľnou osobou.

7. Správny súd ďalej konštatoval, že žalobca, ktorý nepredložil doklady pre uznanie oslobodenia z dodania tovaru do iného členského štátu, nemôže byť úspešný, ak sa nepotvrdila pravdivosť tvrdení, že dodal fakturovaný tovar českým spoločnostiam SAVARTES s.r.o., Fasana Invest s.r.o. a Amada spol. s r.o. a že údaje uvedené na faktúrach a ostatných dokladoch sú pravdivé a odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Toto bolo možné konštatovať na základe medzinárodnej výmeny informácií, ktoré je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku. Podľa správneho súdu žalobca nepreukázal samotné dodanie tovaru do iného členského štátu označeným odberateľom. Ak žalobca dodanie tovaru českým

odberateľským spoločnostiam Amada spol. s r.o., Fasana invest s.r.o. a SAVARTES. s.r.o. deklaroval len predložením faktúr, jeho dodanie podľa CMR dokladov bolo spochybnené, neboli priznané žiadne intrakomunitárne dodania tovaru, je potom logický záver, že žalobca nesplnil podmienky pre uznanie oslobodenia od dane uvedené v § 43 zákona o DPH.

8. Za tejto situácie ďalšie vykonávanie dokazovania o tom, čo navrhoval žalobca a spochybňovanie záverov žalovaného, vyznieva podľa správneho súdu nepresvedčivo, nadbytočne a zavádzajúco najmä o dôvodnosti preverovania nárokov žalobcu, ktorý po celý čas obchodnej spolupráce nemal ani prehľad o svojich odberateľoch z hľadiska potrebnosti banálnych informácii o ním dodávanom tovare nemalej hodnoty, hoci si mal byť vedomý, že zákonom predpísané skutočnosti musí pri uplatňovaní oslobodenia pri intrakomunitárnych obchodoch preukázať. Jeho tvrdenia o náhradných preberajúcich spoločnostiach pre jeho odberateľov v inom členskom štáte, ich zrušené registrácie k dani z pridanej hodnoty, ekonomická a podnikateľská pasivita, komplikované postoje k povinnostiam vo vzťahu ku správcovi dane a plateniu a pasivita žalobcu, sú z pohľadu správneho súdu zarážajúce a nekorešpondujú úsiliu v tvrdení, že obchody prebehli, ale odberatelia o dodávke nevedia, lebo ich platia v podstatnej miere odberatelia odberateľov žalobcu, s ktorými tento nemal právny vzťah, vedomosti o ich podnikaní a pod.

9. Správny súd k námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH aj s poukázaním na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-409/04 Teleos uviedol, že aj keď správca dane nekonštatoval neexistenciu tovaru v prípade dodávateľa žalobcu N.V_R spol. s. r.o., ale dokazovaním dospel k záveru o tomto subjekte a tiež k záveru o nepreukázaní, že tovar určený pre žalobcu fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný do Českej republiky, pričom v tomto prípade nebol preukázaný prevod práva na českých odberateľov nakladať s tovarom ako vlastník, nič to nemení na závere o nesplnení podmienok pre priznanie oslobodenia.

Z rozsudku súdneho dvora (C-409/04 Teleos. C-184/05 Twoh International) vyplýva, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.

10. Vo vzťahu k ďalšiemu zisťovaniu týkajúcemu sa zástupcov spoločností AVENA, s.r.o. a Investice Strategie Management, a.s. správny súd uviedol, že na posúdenie nárokov žalobcu z intrakomunitárneho dodania nemá ďalšie dokazovanie v tomto smere vplyv.

Vysvetlenia typu, napr. prečo popreli obchodné vzťahy so spoločnosťou SAVARTES, s.r.o. ak preberali jej tovar a námietky, že sa neskúmala preprava tovaru inak, napr. aj od dopravcov, nielen MVI, pre vysvetlenie a objasnenie rozporov v CMR dokladoch o mieste vykládky tovaru v Českej republike (Vyškov, Bzenec, Hodonín, Lanžhot), správny súd nepovažoval za dôvodné. V tejto súvislosti uviedol, že český správca dane zistil informácie priamo od spoločností AVENA, s.r.o. a Investice Strategie Management, a.s.

Námietku nevyhnutnosti vykonať dôkaz a predvolať konateľa spoločností SAVARTES, s.r.o. a Losberg, s.r.o. so sídlom v Prešove, ktorá uhrádzala tovar a rovnako využiť možnosť predviesť konateľov spoločností Amada, s.r.o. a Fasana invest, s.r.o., nepovažoval správny súd za dôvodnú. Mal za to, že bolo preukázané všetko potrebné pre posúdenie nároku žalobcu, pričom poukázal na to, že rozsah dokazovania určuje správny orgán a dokazovanie vykonané správcom dane považoval správny súd za

dostačujúce. 11. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH dodanie tovaru do iného členského štátu dostatočne preukázal kópiou faktúry a dokladom o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené prevzatie tovaru v inom členskom štáte.

Správny súd poukázal na zistenia vyplývajúce z obsahu spisu a uviedol, že žalobca tvrdil, že prepravu tovaru do Českej republiky nezabezpečoval, preto za prípadné nedostatky v dokladoch o preprave nezodpovedá a nie je možné mu ich pripísať, ale neunesenie dôkazného bremena je pre žalobcu práve z tohto dôvodu fatálnym. Naopak, podľa správneho súdu žalobca, ktorý uplatňoval oslobodenie od povinnosti platiť daň z pridanej hodnoty, mal mať záujem preukázať vývoz tovaru prepravcom, alebo inak. Mal zabezpečiť tento vývoz do iného členského štátu tak, aby mohol predložiť o tom dôkaz na preukázanie obchodov, ktorými bol vývoz tovaru do

iného členského štátu. Bolo v jeho záujme zabezpečiť si predpoklad úspešnosti preukázania nielen tvrdenia vývozu tovaru do iného členského štátu. Žalobca túto dôkaznú povinnosť podľa správneho súdu neuniesol.

12. Správny súd ďalej s poukazom na § 24 ods. 4 daňového poriadku dôvodil, že zákon správcovi dane umožňuje použiť nielen zápisnice z iných konaní a závery orgánov činných v trestnom konaní, ale aj medzinárodnú výmenu informácií. V takomto prípade ide o listinné dôkazy, ktoré zahŕňajú aj prípadné výpovede konateľov zainteresovaných spoločností, pričom ak tieto boli získané zákonným spôsobom, je možné sa s nimi oboznámiť v rámci prejednania

protokolu. Námietka porušenia podstatných povinností správcu dane a žalovaného pri získaní niektorých informácií v rámci MVI, ako podkladov pre ich rozhodnutia, kedy žalobca tvrdil, že bol oprávnený byť prítomný pri výsluchu svedkov, nie je v posudzovanom prípade podľa názoru správneho súdu relevantná.

13. Podľa správneho súdu daňové orgány vykonaným dokazovaním dospeli k správnemu záveru, že žalobcom deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako bolo uvedené na preverovaných faktúrach. K rozloženiu dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného uviedol, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom

stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Na základe uvedeného správny súd vyhodnotil žalobnú námietku v tomto smere ako nedôvodnú.

14. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol (§ 167 ods. 1 SSP) a žalovaný si právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania neuplatnil (§ 168 SSP).

II. Kasačná sťažnosť a argumentácia účastníkov

15. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

16. Podľa žalobcu odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorý sa len stotožnil s postupom a rozhodnutím žalovaného bez toho, aby svoj záver podporil jasnou vlastnou právnou argumentáciou, nemožno považovať za presvedčivé a zákonné.

V tejto súvislosti namietal, že správny súd nedal odpoveď na konkrétne námietky žalobcu, resp. ich odmietol ako nedôvodné. Poukázal na to, že v odvolacom konaní vo veci nároku na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti N.V_R_, s.r.o. došlo k podstatnej zmene v právnom posúdení

veci. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, na rozdiel do rozhodnutia žalovaného, nebolo založené na tom, že spoločnosť N.V_R_, s.r.o. nevykonávala ekonomickú činnosť, a teda nemá postavenie zdaniteľnej osoby. Správca dane nepochyboval o tom, že spoločnosť N.V_R_, s.r.o. dodala žalobcovi tovar, teda vykonávala ekonomickú činnosť a bola zdaniteľnou osobou. Jediným dôvodom, prečo správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúry od uvedeného dodávateľa bola skutočnosť, že mu bola zrušená registrácia k DPH. Zdôraznil, že v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane nie je žiadna zmienka o tom, že spoločnosť N.V_R_, s.r.o. nevykonáva ekonomickú činnosť. Preto mal žalobca za to, že nepriznanie odpočítania dane z faktúry od uvedenej spoločnosti len z dôvodu zrušenia registrácie k DPH, aj vzhľadom na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-277/14, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca dodal, že tvrdenie súdu o stotožnení žalovaného so závermi správcu dane, podľa ktorých dodanie tovaru žalobcovi nebolo reálne uskutočnené, je v rozpore s obsahom prvostupňového rozhodnutia správcu dane.

Zdôraznil, že správca dane len na existencii cukru mohol založiť a aj založil svoje ďalšie závery, podľa ktorých nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu. Túto námietku žalobcu mal správny súd nechať bez povšimnutia. 17. Ďalej žalobca v tejto súvislosti namietal, že správny súd iba mechanicky akceptoval závery žalovaného a svoje tvrdenia, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, založil na rozporných a nelogických záveroch, na základe ktorých žalobca považoval rozsudok správneho súdu za zmätočný. Uviedol, že na jednej strane sa správny súd stotožnil so závermi žalovaného, že spoločnosť N.V_R_, s.r.o. nevykonávala ekonomickú činnosť a nebola zdaniteľnou osobou.

Na druhej strane správny súd tvrdil, že tovar určený dodávateľom N.V_R_, s.r.o. nebol dodaný do Českej republiky. Z uvedeného podľa žalobcu jasne vyplýva, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť N.V_R_, s.r.o., ktorá teda vykonávala ekonomickú činnosť. Mal za to, že zmenou právneho posúdenia v odvolacom konaní žalovaný založil zásadný logický rozpor, pretože ak tovar pri nákupe reálne neexistoval, potom je logické, že ten istý tovar nemohol existovať ani pri predaji.

18. Podľa žalobcu aj napriek nedostatkom v CMR bolo v prípade odberateľa SAVARTES, s.r.o. preukázané, že tovar bol vyložený v Českej republiky vo Vyškove, Bzenci a Hodoníne, kde tovar prevzali spoločnosti AVENA, s.r.o. a Investice Strategie Management, a.s.

V prípade odberateľa Fasana invest, s.r.o. bolo preukázané fyzické opustenie tovaru zo Slovenskej republiky a dodanie do Lanžhotu v Českej republike. Žalobca tak považoval za nelogické uvádzanie konkrétnych miest dodania tovaru v Českej republike za súčasného tvrdenia nepreukázania dodania tovaru do Českej republiky. Poukázal na tvrdenie žalovaného, že odberatelia potvrdili prevzatie tovaru a súčasne, že dodanie tovaru pre českých odberateľov nebolo potvrdené. Rozpor videl tiež v skutočnosti, že spoločnosti AVENA, s.r.o. a Investice Strategie Management, a.s. potvrdili prevzatie tovaru pre SAVARTES, s.r.o. v miestach vykládky v Českej republike, súčasne však tvrdia absenciu obchodných vzťahov s týmto

odberateľom. Správny súd sa s uvedenou námietkou nezaoberal. 19. V súvislosti s vyhodnotením namietaných procesnoprávnych pochybení daňových orgánov žalobca spochybnil záver správneho súdu o tom, že žalobca nevyužil svoje práva v zmysle § 45 ods. 1 daňového poriadku. Poukázal na protokol z daňovej kontroly, v ktorom sa nikde neuvádza, že spoločnosť N.V_R_, s.r.o. podala daňové priznania len za marec a apríl 2011 a že konateľ spoločnosti F. W. nepotvrdil obchodovanie s cukrom.

Tieto skutočnosti prezentoval až žalovaný, pričom žalobca v žalobe namietal, že sa k týmto dôkazom v odvolacom konaní nemohol vyjadriť. Pritom išlo o rozhodujúci dôkaz k prijatiu záveru žalovaného, že spoločnosť N.V_R_, s.r.o. nevykonávala ekonomickú činnosť, a teda nebola zdaniteľnou osobou.

Správny súd sa touto námietkou žalobcu nezaoberal. Z rozsudku správneho súdu podľa žalobcu rovnako nie je zrejmé, na základe čoho dospel k záverom o nedôvodnosti ďalšieho dokazovania, pričom závery správneho súdu v tomto smere považoval žalobca za formálne.

20. Podľa žalobcu ak reálne má mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym, tak nebolo možné neprihliadnuť na výsledky MVI, ktoré jednoznačne preukazujú dodanie tovaru do Českej republiky, ako aj to, že na odberateľov prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Namietal, že daňové orgány a správny súd v tejto súvislosti akceptovali len tie zistenia, ktoré boli v neprospech žalobcu, čo považoval za rozporné s povinnosťou daňových orgánov pri hodnotení dôkazov prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku). 21. Ďalej namietal, že údaje uvedené v odpovediach z MVI mohol český správca dane získať len na základe svedeckých výpovedí. Aj keď výsluchy svedkov boli vykonané v Českej republike, žalobca mal za to, že podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku mal právo byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť im otázky. Preto také výpovede svedkov považoval za získané v rozpore so zákonom a nebolo možné na nich prihliadať.

22. Vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena žalobca dôvodil, že nikdy nežiadal, aby správca dane viedol dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia žalobcu. Nie je možné si však zamieňať povinnosť správcu dane zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku s dôkazným bremenom daňového subjektu podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku a požadovať od neho, aby prevzal zodpovednosť za splnenie výlučnej povinnosti správcu dane zabezpečiť úplnosť dokazovania.

V tejto súvislosti poukázal na zásadu objektívnej pravdy, ktorá sa vzťahuje na všetky orgány verejnej moci, vrátane daňových orgánov a súdov a v nej obsiahnutú zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá však nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so skutkovými zisteniami.

23. Záverom kasačnej sťažnosti žalobca dodal, že výroku rozsudku správneho súdu nekorešponduje relevantné odôvodnenie a v rozsudku absentuje minimálna miera racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie. Podľa žalobcu správny súd, rovnako ako žalovaný, konanie zaťažil vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keď vychádzal z dôkazných prostriedkov, ktoré sú vnútorne rozporné. Napadnutý rozsudok správneho súdu preto nepovažoval za riadne a vyčerpávajúco odôvodnený, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 24. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu zotrval na záveroch obsiahnutých vo svojom rozhodnutí a kasačnú sťažnosť nepovažoval za dôvodnú. Dodal, že žalobca nijakým konkrétnym spôsobom nepreukazuje a nepredkladá dôkazy, ktoré by mali spochybňovať závery správcu dane a žalovaného. Zdôraznil, že ak si platiteľ dane uplatní nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, resp. oslobodí dodávky tovaru od dane deklarované odberateľskými faktúrami, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne

uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo na predložených dokladoch (zmluvy, faktúry, dodacie listy, CMR doklady). Žalobca však nevedel hodnoverne preukázať svoj nárok na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti N.V_R, s.r.o., keď v tejto súvislosti predkladal len faktúry, ktoré navyše vykazovali formálne nedostatky - absentovala v nich pečiatka dodávateľskej spoločnosti, ako aj podpis osoby, ktorá ich mala vyhotoviť, takže technicky ich mohol vyhotoviť ktokoľvek. Opodstatnenosť oslobodenia deklarovaných intrakomunitárnych dodávok tovaru od dane žalobca preukazoval tiež len predložením listinných dôkazov, ktoré obsahovali množstvo nejasností a ktorých pravdivosť bola rozsiahlym dokazovaním správcu dane spochybnená.

III. Posúdenie kasačným súdom

25. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

27. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku správneho súdu, ktorým správny súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí daňových orgánov vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie november 2012.

28. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 29. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

30. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná

odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 32. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

33. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. 34. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

35. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

36. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

37. Podľa § 74 ods. 3 daňového poriadku odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.

38. V daňovom konaní sa okrem zásady zákonnosti uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné finančné orgány povinné postupovať. V rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, dodržiavanie zásady objektívnej pravdy neznamená absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu.

Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí.

39. Dôkaznú povinnosť má v daňovom konaní prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.

40. Podmienky uvedené v § 49 a nasl. zákona o DPH (odpočítanie dane) sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenie bolo uskutočnené osobou uvedenou vo faktúre.

Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca si v zdaňovacom období november 2012 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom N.V_R_, s.r.o. v celkovej výške 250.560 Eur (základ dane vo výške 208.800 Eur, DPH vo výške 41.760 Eur) za dodanie tovaru - repného cukru ICUMSA45 v 50 kg balení, vo fakturácii po 24 ton (725 Eur bez DPH za 1 tonu) vo výške 20.880 Eur s DPH.

Za účelom preukázania zdaniteľného obchodu v tejto súvislosti predložil predmetné faktúry od dodávateľa N.V_R_, s.r.o., na ktorých však chýba pečiatka dodávateľa a podpis osoby konajúcej v jeho mene (F. W.). Správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr od uvedeného dodávateľa z dôvodu, že táto spoločnosť mala v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov zrušenú registráciu k DPH, a teda v čase vystavenia predmetných faktúr dodávateľ N.V_R_, s.r.o. nebol platiteľom DPH, čo si žalobca mohol overiť na webovej stránke Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. 41. Žalovaný v odvolacom konaní, v súlade so závermi rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-277/14, za účelom posúdenia dodávateľa N.V_R_, s.r.o. ako zdaniteľnej osoby v zmysle smernice o DPH, navyše skúmal, či deklarovaný dodávateľ v dotknutom zdaňovacom období vykonával ekonomickú činnosť. V tejto súvislosti zistil, že uvedenú spoločnosť žiadala preveriť aj česká finančná správa a v odpovedi na MVI slovenský správca dane uviedol, že ide o problémový daňový subjekt, daňové priznania na DPH boli podané len za zdaňovacie

obdobia marec a apríl 2011. Jediný konateľ a spoločník F.. W. sa k správcovi dane dostavil až na základe predvedenia príslušníkmi Policajného zboru a uviedol, že predmetom činnosti spoločnosti bol nákup a predaj stavebného materiálu a jeden automobil doviezli z Nemecka. Ani na jednom z ústnych pojednávaní neuviedol, že by spoločnosť obchodovala s repným cukrom, pričom aj napriek výzvam správcu dane nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali vykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosti N.V_R_, s.r.o.

42. Odvolanie v daňovom konaní je budované na apelačnom princípe, čo znamená, že odvolací orgán je oprávnený napraviť prvostupňové rozhodnutie tak, že sám môže vo veci samej rozhodnúť. I keď odvolací orgán napadnuté rozhodnutie preskúmava v rozsahu požadovanom v odvolaní, nie je však viazaný záverom prvostupňového orgánu.

Je oprávnený výsledky doterajšieho daňového konania dopĺňať a vec sám posúdiť. Kasačný súd nepovažuje skonštatovanie záverov žalovaného vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti N.V_R_, s.r.o. za prejav zmeny v právnom posúdení veci, ale za dôsledok doplnenia záverov vyslovených správcom dane. Treba uznať, že v súvislosti so zistením ďalších skutočností, ktoré boli základom pre prijatie záveru o postavení spoločnosti N.V_R_, s.r.o. ako (ne)zdaniteľnej osoby v zmysle smernice o DPH, došlo k procesnému pochybeniu žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s nimi.

43. Aj keď správny súd námietku procesného pochybenia žalovaného v tomto smere v napadnutom rozsudku neposúdil správne, resp. vôbec, kasačný súd to nepovažuje za dôvod pre zrušenie rozsudku správneho súdu, resp. rozhodnutia žalovaného. Za podstatné treba považovať, že bez ohľadu na existenciu predmetných doplnených zistení žalovaného a ich vyhodnotenia mal žalovaný dostatok podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorých správnosť nebola žalobcom relevantne spochybnená. Z toho dôvodu by zrušenie napadnutého rozhodnutia v súvislosti so zisteným procesným pochybením, vzťahujúcim sa k skutočnostiam, ktoré nemali zásadný význam pre záver o správnosti napadnutého rozhodnutia, predstavovalo iba formalistické a neúčelné predlžovanie konania, ktoré by nemohlo priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu.

44. Kasačný súd pri preskúmavaní danej veci ďalej zistil, že žalobca v dotknutom zdaňovacom období deklaroval oslobodené dodania tovaru (repného cukru ICUMSA45) v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH v celkovej sume 308.232 Eur českým odberateľom Amada, spol. s r.o., Fasana invest, s.r.o. a SAVARTES, s.r.o.

45. Správca dane si v súvislosti s deklarovaným intrakomunitárnym dodaním tovaru do iného členského štátu Európskej únie (Českej republiky) plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overoval podklady potrebné pre správne a úplné určenie dane. Išlo o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali informácie o odberateľoch žalobcu a preprave tovaru. Medzinárodná výmena informácií bola v danom prípade realizovaná medzi daňovými orgánmi českej daňovej správy a daňovými orgánmi slovenskej daňovej správy

spolupracujúcimi na základe Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 07. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 07. októbra 2010 prepracované znenie), ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Jeho účelom je stanoviť pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva a boji proti podvodom súvisiacim s DPH. Správca dane v žiadostiach o MVI žiadal preveriť okolnosti deklarovaných obchodov, pričom od českého správcu dane nepožadoval, aby tieto informácie boli získané formou svedeckých výpovedí. V žiadosti o MVI žiadal preveriť dodania repného cukru zo Slovenskej republiky do Českej republiky. Formu a spôsob zaobstarania požadovaných informácií volil český správca dane, ktorý postupoval podľa právnych predpisov platných na území dožiadaného štátu.

46. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že len v prípade, ak sa správca dane v rámci MVI rozhodne požiadať o výsluch svedka, mal by požiadať zahraničný orgán o umožnenie účasti kontrolovaného daňového subjektu na výsluchu svedka v súlade s právom dožiadaného štátu. Neúčasť kontrolovaného daňového subjektu na výsluchu svedka v zahraničí, hoc aj v súlade s procesným postupom, automaticky neznamená nezákonnosť takého dôkazu, ovplyvňuje však výpovednú hodnotu takto získaných informácií. V prípade, ak dožiadaný štát oznámi výsledok vykonaného šetrenia bez toho, aby uviedol informácie o postupe, ktorým k výsledku dospel a o zdroji zistených informácií, je dôkazná hodnota takýchto informácií obmedzená, nie však nulová. Svoj význam môže mať iba v celkovom dôkaznom kontexte a v spojení aj s inými dôkazmi.

47. Na základe uvedeného nemožno obsah výpovedí svedkov získaný v rámci medzinárodnej výmeny informácií považovať za postup porušujúci právo žalobcu byť prítomný na takýchto výsluchoch. Správny súd túto námietku žalobcu posúdil správne keď uzavrel, že v prejednávanom prípade sa jednalo o listinné dôkazy, ktoré zahŕňajú aj výpovede konateľov zainteresovaných spoločností a žalobca mal možnosť sa s nimi oboznámiť v rámci prejednania protokolu z daňovej kontroly.

48. Vo vzťahu k jednotlivým intrakomunitárnym obchodom kasačný súd uvádza, že podľa zistení správcu dane spoločnosť Amada spol. s r.o. nepriznala žiadne dodanie tovaru z iných členských štátov, ide o nekontaktnú spoločnosť, ktorá s českým správcom dane nekomunikuje. V tejto súvislosti správca dane spochybnil i kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou Amada spol. s r.o., a to z dôvodu, že v nej nie je uvedený dátum vyhotovenia, t.j. nebolo možné zistiť, či zmluva bola v čase deklarovaného obchodu platná, keďže išlo o zmluvu uzatvorená na dobu určitú (3 mesiace).

49. Z odpovedí českého správcu dane v súvislosti s preverovaním zdaniteľných obchodov so spoločnosťou Fasana invest s.r.o. vyplýva, že nadobudnutie tovaru touto spoločnosťou nebolo potvrdené. Český správca dane vykonal u tejto spoločnosti daňovú kontrolu za 4. štvrťrok 2012, v rámci ktorej splnomocnená zástupkyňa uvedenej spoločnosti predložila prijaté faktúry a CMR doklady, podľa ktorých bol tovar doručený do Lanžhotu v Českej republike a odtiaľ vozidlami s rovnakým EČV (KN018BK/KN242YL a KN585CS/KN617YL) prepravený v ten istý deň do Komárna a Dunajskej Stredy. Podľa údajov z mýtnych brán predmetné vozidlá neboli zaznamenané v elektronickom mýtnom systéme Českej republiky v dňoch uvedených na predložených CMR dokladoch. Spoločnosť Fasana invest, s.r.o. nepredložila žiadne faktúry za prepravu tovaru. V priebehu daňovej kontroly českým správcom dane uvedená spoločnosť prestala komunikovať a registrácia DPH jej bola zrušená z úradnej moci k 03. novembra

2014. Podľa predložených faktúr mala byť konečným odberateľom spoločnosť JILIN, s.r.o. Nitra, ktorá je na adrese sídla neznáma a konateľ tejto spoločnosti sa k svedeckej výpovedi nedostavil. 50. Pri preverovaní zdaniteľných obchodov so spoločnosťou SAVARTES, s.r.o. bolo zistené, že táto spoločnosť s českým správcom dane nekomunikovala, nepodarilo sa zistiť jej skutočné sídlo, pričom sídlo spoločnosti zapísané v Obchodnom registri je fiktívne.

Táto spoločnosť nákup tovaru neuviedla v daňovom priznaní k DPH v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2012, pričom v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 2012 uviedla obrat 0,00 Kč. Český správca dane neposkytol žiadne informácie o dovezenom tovare uvedenou spoločnosťou a vyjadril podozrenie z jej zapojenia do reťazca firiem s chýbajúcim obchodníkom. Český správca dane v odpovedi v rámci MVI tiež uviedol, že v mesiaci november 2012 boli spoločnosťou SAVARTES s.r.o. vystavené faktúry pre odberateľa Trinity Commodities, s.r.o., ktoré boli uhradené na účet spoločnosti SAVARTES, s.r.o. a obratom boli z účtu tejto spoločnosti vybraté v hotovosti. Na účte spoločnosti SAVARTES, s.r.o. nedochádza k bežným obchodným transakciám. Podľa predložených CMR dokladov mali prevziať fakturovaný tovar v Českej republike spoločnosti AVENA s.r.o. a Investice Stratégie Management, a.s. Uvedené spoločnosti však na základe informácií od českého správcu dane preukázali nákup cukru od iných dodávateľov a zároveň popreli obchodné vzťahy so spoločnosťou SAVARTES s.r.o. Preprava tovaru mala byť zabezpečená vozidlami s EVČ

TN807BU, TN300CC, TN804DH a TN643DV, ktoré síce boli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme, avšak porovnaním údajov z mýtnych transakcií buď nebol zaznamenaný pohyb motorového vozidla, alebo pohyb vozidiel a čas zaznamenaný v mýtnom systéme nekorešpondoval s údajmi uvedenými na CMR dokladoch. Správca dane tiež zistil, že niektoré faktúry vystavené pre spoločnosť SAVARTES, s.r.o. neboli uhradené.

Na základe uhradených faktúr bolo zistené, že buď boli uhrádzané v hotovosti konateľom spoločnosti C. T., alebo spoločnosťou Losberg, s.r.o. Prešov, ktorej konateľom je tiež C. T., prípadne vkladom hotovosti C. G.. To znamená, že ani jedna z uhradených faktúr nebola uhradená z účtu spoločnosti SAVARTES, s.r.o. V súvislosti so spoločnosťou SAVARTES, s.r.o. správca dane spochybnil aj kúpnu zmluvu zo dňa 11. septembra 2012 uzatvorenú so žalobcom, a to z dôvodu viacerých

nejasností. Napríklad v zmluve je odvolávka na zmluvu o obchodnom zastúpení zo dňa 27. septembra 2012, ktorá teda nemohla byť ešte uzatvorená. Tiež v zmluve absentuje vymedzenie miesta, kde má byť predmet zmluvy dodaný.

51. Po preskúmaní rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, kasačný súd uvádza, že daňové orgány správne a v súlade so zákonom uzavreli a logicky zdôvodnili, že v danom prípade nebolo preukázané intrakomunitárne dodanie tovaru (repného cukru) českým odberateľom žalobcu.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko.

Záver správcu dane a žalovaného, ktorí urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. 52. Aj podľa názoru kasačného súdu žalobca bez pochybností nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia s oslobodením od dane, keď nevedel preukázať, že tovar v Českej republike prevzali deklarovaní odberatelia, resp. ich zástupcovia oprávnení za nich konať, a teda nepreukázal, že sa tovar dostal do dispozície ním označených odberateľov. S poukazom na

zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal, že tovar (repný cukor) bol skutočne dodaný deklarovaným odberateľom v Českej republike. Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

53. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastníkom prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.

Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý podľa predložených dokladov deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému odberateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Za takýto doklad v predmetnej veci i s poukazom na zistenia českej daňovej správy nemožno považovať iba zmluvy, faktúry a prepravné doklady CMR s preukázateľnými nezrovnalosťami. Zo žalobcom predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a o dodaní tovaru deklarovaným odberateľom do iného členského štátu. Žalobca neodstránil oprávnené pochybnosti správcu dane vyplývajúce nielen zo zistení MVI, ale aj z jednotlivých ním predložených dokladov.

Neodstránil pochybnosti týkajúce sa nedostatkov kúpnych zmlúv uzavretých medzi ním a spoločnosťami Amada spol. s r.o. a SAVARTES, s.r.o. Nezrovnalosti CMR dokladov týkajúce sa času prepravy tovaru a identifikácie osôb preberajúcich tovar. Nezrovnalosti vyplývajúce z údajov elektronického mýtneho systému Českej republiky a Slovenskej republiky.

Nevysvetlil okolnosti platieb za dodávky tovaru do Českej republiky, a to v kontexte platieb za tovar od subjektov, na ktoré malo byť právo nakladať s tovarom ako vlastník prevedené, keď napr. v prípade odberateľa SAVARTES, s.r.o. ani jedna z faktúr od žalobcu nebola uhradená z účtu tejto spoločnosti.

54. Ak v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom priznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru českým odberateľom, bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane.

Túto skutočnosť je podľa zákona o DPH povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov, a to čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru. Vzhľadom na okolnosti prípadu, ako i výsledky vykonaného dokazovania vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu, obrane žalobcu nemožno prisvedčiť. V danom prípade je spochybnené predovšetkým samotné dodanie tovaru do Českej republiky deklarovaným odberateľom a s tým súvisiace nadobudnutie vlastníckeho práva českých odberateľov k dodávanému tovaru, ako podstatného atribútu intrakomunitárneho obchodu oslobodeného od dane podľa § 43 zákona o DPH a v nadväznosti naň, aj právo na žalobcom uplatnený nadmerný odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie.

55. V danom prípade síce nebola spochybnená existencia tovaru (repného cukru), bolo však relevantným spôsobom spochybnené obchodovanie žalobcu na vstupe s dodávateľom N.V_R_, s.r.o. a na výstupe s českými odberateľmi Amada, spol. s r.o., Fasana invest, s.r.o. a SAVARTES, s.r.o. Vzhľadom na výsledky rozsiahleho dokazovania v daňovom konaní a z neho vyplývajúce závažné zistenia o subjektoch, s ktorými žalobca deklaroval obchodnú spoluprácu, sa žalobca nemohol spoliehať a odvolávať iba na existenciu tovaru, ktorá daňovými orgánmi nebola spochybnená. Bolo povinnosťou žalobcu bez pochybností preukázať, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako deklaroval na daňových dokladoch, čo sa však v prejednávanom prípade nestalo, keď žalobca neodstránil oprávnené pochybnosti správcu dane o dodávateľovi a zahraničných odberateľoch žalobcu, ako aj o preprave tovaru.

56. Na tomto mieste kasačný súd zdôrazňuje, že je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadom obchodného

partnera. Uvedené je o to dôležitejšie v prípade následného uplatňovania daňových nárokov. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že žalobca po celý čas obchodnej spolupráce nemal prehľad o svojich zahraničných odberateľoch, čo vzhľadom na rozsah a hodnotu obchodov možno jednoznačne pričítať na jeho ťarchu. Rovnako si žalobca žiadnym spôsobom neoveroval dôveryhodnosť a spoľahlivosť svojho dodávateľa. Žalobca vstupoval do obchodných vzťahov nielen so zahraničnými odberateľmi, ale aj s tuzemským dodávateľom bez toho, aby si pre prípad následnej kontroly zabezpečil dostatok preukazných dôkazov, na základe ktorých by sa dalo bezpochyby potvrdiť nielen intrakomunitárne dodanie tovaru práve deklarovaným odberateľom, ale aj nadobudnutie tovaru od tuzemského dodávateľa.

Preto sa nemôže vzhľadom na existenciu materiálneho plnenia spoliehať na zásadu neutrality DPH a bez všetkého tvrdiť, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane a následné oslobodenie od dane splnil.

IV. Záver

57. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu tak, že nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú postačujúce východiská pre vyslovenie záveru správneho súdu o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 58. Na záver kasačný súd dodáva, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je, okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu), aj právo na určitú kvalitu súdneho konania a s tým súvisiacu kvalitu súdneho rozhodnutia. Kasačný súd v tejto súvislosti uznáva, že v prejednávanom prípade je možné diskutovať o argumentačnej kvalite napadnutého rozsudku správneho súdu, ale v konečnom dôsledku, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, možno konštatovať, že závery správneho súdu prezentované v napadnutom rozsudku dosahujú minimálnu úroveň kvality súdneho rozhodnutia, ktoré zachovávajú právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. 59. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). 60. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 16. decembra 2021

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 10Sžfk/71/2019 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik