10Sžfk/7/2020

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v právnej veci v právnej veci žalobcov: 1) GULDAN, spol. s.r.o., so sídlom Hlavná 69, 900 27 Bernolákovo, IČO: 35738774, 2) R. E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/XX, XXX XX U.X., právne zastúpený: JUDr. Jozef Holič, advokát, Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s.r.o., so sídlom Poľovnícka 4, 900 27 Bernolákovo, IČO: 51163730, proti žalovaným: 1) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, 2) Colný úrad Bratislava, so sídlom Miletičova 42, 824 59 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 1. rade číslo: 680056429/2018/CI z 5.11.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcov v 1. rade a v 2. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/24/2019-101 z 25.9.2019 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/24/2019-101 z 25.9.2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

1. Žalobou z 8.1.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 11.1.2019, sa žalobcovia domáhali: 1. odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy (Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a Colného úradu Bratislava) v začatom administratívnom konaní, 2. ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, 3. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 1. rade č. 680056429/2018/CI z 5.11.2018, vrátane prvostupňového rozhodnutia žalovaného v 2. rade. Keďže z obsahu žaloby bolo zjavné, že jej predmetom sú tri samostatné správne súdne konania, krajský súd uznesením č.k. 4Sa/5/ 2019-128 z 28.1.2019 vylúčil na samostatné konania 1) žalobu vo veci iného zásahu orgánu verejnej správy vedenú v konaní sp. zn. 3Sa/8/2019 a 2) správnu žalobu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 680056429/2018/CI z 5.11.2018 vedenú pod sp. zn. 2S/24/2019, pričom konanie o žalobe proti nečinnosti orgánov verejnej správy zostalo vedené pod sp. zn. 4Sa/5/2019.

Krajský súd konkrétne vyzval žalobcov na doplnenie správnej žaloby titulom neúplného a nezrozumiteľného podania o nasledovné náležitosti: - predloženie plnomocenstva prevedeného do elektronickej podoby zaručenou konverziou prípadne predloženia originálu alebo úradne overenej fotokópie plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie žalobcov v predmetnom konaní, - spresnenie a špecifikáciu napadnutých rozhodnutí žalovaných t.j. presné označenie napadnutých rozhodnutí alebo opatrení a deň ich vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobcovia napádajú, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu, - uvedenie dôvodov žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považujú žalobcovia napadnuté rozhodnutie za nezákonné (tzv. žalobné body), najmä špecifikácia, aké práva alebo právom chránené záujmy žalobcov boli porušené alebo priamo dotknuté napadnutým rozhodnutím (prípadne napadnutými rozhodnutiami), - označenie dôkazov, ak ich žalobcovia navrhujú vykonať, - vyjadrenie, či žalobcovia žiadajú nariadenie pojednávania, - predloženie dvoch vyhotovení žaloby pre žalovaných.

5. Dňa 26.4.2019 bolo krajskému súdu elektronicky doručené podanie právneho zástupcu žalobcov. V predmetnom podaní právny zástupca okrem iného uviedol, že predkladá podpísané splnomocnenie na zastupovanie od žalobcu v 1. rade, avšak toto splnomocnenie od žalobcu v 1. rade nepredložil. 6.

7. Na danú výzvu reagoval dňa 14.5.2019 právny zástupca žalobcov predložením fotokópií dvoch splnomocnení z 25.4.2019, jedno bolo udelené žalobcom v 1. rade zvolenému advokátovi JUDr. Jozefovi Holičovi na „podanie správnej žaloby pre nečinnosť Finančného riaditeľstva SR a Colného úradu Bratislava a na zastupovanie pred správnym súdom vo veci 24S 24/19-88“ a druhé splnomocnenie udelené žalobcom v 2. rade pre zvoleného advokáta

JUDr. Jozefovi Holičovi ako splnomocnencovi na „na konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR a Colného úradu Bratislava, na zastupovanie pred správnym súdom vo veci 24S 24/19-88“. 9. Krajský súd následne uznesením č.k. 2S/24/2019-101 z 25.9.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol o odmietnutí žaloby.

II. Konanie na kasačnom súde

11. Proti uzneseniu krajského súdu podali žalobcovia (ďalej len „sťažovatelia“) v zastúpení právneho zástupcu včas kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a j) SSP z dôvodov, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že im nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ako i nezákonným odmietnutím ich podania a navrhli napadnuté

uznesenie

zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. 12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn. 10 Sžfk/7/2020. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/ 2015%20Z.z.%2523439'&ucin-k-dni='30.12.9999'> preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/ 2015%20Z.z.%2523443'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jej vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

14. Sťažovatelia dôvody kasačnej sťažnosti formulovali z veľkej časti nejasne a nezrozumiteľne. Keďže však má kasačná sťažnosť povahu podania, posudzuje sa preto v zmysle § 55 ods. 3 SSP podľa obsahu. Z obsahu kasačnej sťažnosti pritom nesporne vyplýva názor sťažovateľov, že v danom prípade neboli splnené dôvody na odmietnutie podania a ani odmietnutie žaloby. 15. Fundamentálnou právnou otázkou v danej veci podľa kasačného súdu je vymedzenie podmienok ale i rozdielu medzi rozhodnutím správneho súdu o odmietnutí podania podľa § 59 ods. 3 SSP a odmietnutím žaloby podľa § 98 SSP. 16. Z napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že i keď krajský súd formálne rozhodol o odmietnutí žaloby, v odôvodnení takýto postup spojil jednak s § 59 ods. 3 SSP týkajúcim sa odmietnutia neurčitého, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, ktoré nebolo v súdom určenej lehote doplnené, resp. opravené ako i s § 98 ods. 1 písm. f) a g) SSP vzťahujúcim sa na odmietnutie žaloby z dôvodu absencie zastúpenia žalobcu pri jej podaní ako i z dôvodu ustanoveného zákonom. 17. Z logiky správneho súdneho procesu ako i povahy rozhodnutí o odmietnutí podania a odmietnutí žaloby je pritom zrejmé, že rozhodnutie o odmietnutí podania a rozhodnutie o odmietnutí žaloby predstavujú dve samostatné typy rozhodnutí, ktoré sa nemôžu kumulovať do jedného spoločného rozhodnutia vo vzťahu tomu istému podaniu - žalobe. Z pohľadu procesnej chronológie skúmanie dôvodov pre odmietnutie podania predchádza skúmaniu procesných podmienok inak spojených s odmietnutím žaloby. Rozlišovanie medzi odmietnutím podania a odmietnutím žaloby sa nakoniec premieta aj do vymedzenia dôvodov kasačnej sťažnosti, keď s nezákonnosťou odmietnutia podania je spojený dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, zatiaľ čo nezákonné odmietnutie žaloby je predovšetkým spojené s vadami zmätočnosti vymedzenými v § 440 ods. 1 písm. a) až f) SSP, i keď vylúčené nie sú ani právne vady upravené v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1617 s.). 18. Správny súd teda nemôže jedným rozhodnutím súčasne vo vzťahu k tomu istému podaniu - žalobe rozhodnúť o odmietnutí podania ako i odmietnutí žaloby. 19. Odmietnutie podania je normatívne upravené v § 59 ods. 3 SSP ako právny následok nedoplnenia alebo neopravenia podania vo veci samej. Podľa § 59 SSP (1) Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.

pokračovať. 20. Žaloba má povahu podania vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP). Podanie vo veci samej musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) ako i osobitné náležitosti tej ktorej žaloby, pričom pri (všeobecnej) správnej žalobe sú tieto osobitné náležitosti vymedzené v § 182 SSP.

22. Odmietnutie podania je procesným následkom nevykonania doplnenia alebo opravy v súdom určenej lehote. Uznesenie o odmietnutí podania predstavuje rozhodnutie, ktorým sa správne súdne konanie končí. Takéto rozhodnutie sa v praxi týka predovšetkým takých podaní vo veci samej, ktoré majú povahu žaloby.

Ak z podania budú zrejmé skutočnosti pre určenie druhu správneho súdneho konania v zmysle § 6 ods. 1 SSP a súčasne bude zistiteľný aj predmet konania, ktorým je napr. pri správnej žalobe identifikácia preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, nebude namieste konanie ukončiť vydaním uznesenia o odmietnutí podania. Inak povedané, ak bude zo žaloby zrejmá minimálne spisová značka a prípadne i dátum namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy a aj označenie orgánu verejnej správy, ktorý ho vydal, je takéto určenie v zásade postačujúce jednak pre stanovenie procesného režimu t.j. konania o správnej žalobe ako i predmetu prieskumu. Keďže takýto záver bráni odmietnutiu podania, prejde následne správne súdne konanie do ďalšej fázy spojenej so skúmaním procesných podmienok, t.j. podmienok spojených s odmietnutím žaloby.

Následkom nedostatočného uvedenia žalobných bodov prípadne i označenia navrhovaných dôkazov je totiž v zásade neúspech v konaní. Uvedené má svoj zásadný význam predovšetkým v konaní o správnej žalobe, keďže v zmysle § 183 SSP možno žalobné body dopĺňať len v lehote na podanie žaloby.

25. Predovšetkým krajský súd v zmysle odôvodnenia svojho rozhodnutia rozhodol vo vzťahu k tomu istému podaniu - žalobe z 8.1.2019 o odmietnutí podania a súčasne o odmietnutí ich žaloby, čo je procesne neprípustné.

Nejasnosť vo vzťahu k určeniu prvostupňového rozhodnutia k danému rozhodnutiu sama o sebe nemohla byť dôvodom pre odmietnutie podania, pretože prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy nepredstavuje samostatne spôsobilý predmet prieskumu. Správny súd síce môže zrušiť i prvostupňové rozhodnutie len na návrh, avšak týmto návrhom nie je viazaný v tom zmysle, že by pri jeho nevyhovení o ňom rozhodoval osobitným výrokom v rozhodnutí.

28. Pokiaľ ide o odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. f), tak krajský súd ho odôvodnil nepredložením originálu plnomocenstva, ktoré bolo žalobcom v 1. rade udelené právnemu zástupcovi. V danej právnej veci ale správnu žalobu podali dvaja žalobcovia, pričom originál plnomocenstva z 25.4.2019 udeleného právnemu zástupcovi žalobcom v 2. rade bol krajskému súdu doložený v prílohe podania právneho zástupcu z 26.4.2019 doručeného 26.6.2019. Nesplnenie podmienky právneho zastúpenia u jedného z viacerých žalobcov však nemôže viesť k odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. f) vo vzťahu ku všetkým žalobcom. Uvedené pritom platí v plnom rozsahu aj vtedy, ak viacerí žalobcovia majú byť zastúpení tým istým právnym zástupcom.

priebehu konania ďalšou výzvou adresovanou právnemu zástupcovi, prípadne postupom podľa § 60 SSP. 30. Pre úplnosť možno dodať, že nedostatok podania - žaloby z 8.1.2019 týkajúci sa nedostatočného vymedzenia žalobných bodov už vzhľadom na uplynutie lehoty na podanie žaloby nemohol byť na podklade uznesenia krajského súdu sp. zn. 2S/24/2019 z 8.4.2019 sanovaný. Tento nedostatok ako i prípadné nedostatočné označenie navrhovaných dôkazov však nemali byť procesne spojené s odmietnutím žaloby ale s jej zamietnutím.

M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 913 s.). Doplnenie žaloby o dané vyjadrenie po uplynutí lehoty na podanie žaloby zároveň už neprichádzalo do úvahy a to aj vzhľadom na vetu za bodkočiarkou v danom zákonnom ustanovení, podľa ktorej sa „na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada“. Vytýkané nepredloženie dvoch vyhotovení žaloby pre žalovaných by pritom malo byť zhojené vyhotovením kópií na trovy žalobcov zo strany krajského súdu v zmysle druhej vety § 56 ods. 3 SSP. 32. Nesprávny bol aj odkaz krajského súdu na dôvod odmietnutia žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP, teda, ak tak ustanoví tento zákon. Správny súdny poriadok totiž mimo § 98 ods. 1 upravuje odmietnutie žaloby len v § 28 pri tzv. šikanóznej žalobe. 33. Vzhľadom na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský súd v ňom nesprávne skumuloval tak odmietnutie podania ako i odmietnutie žaloby, pričom pre odmietnutie podania ako i odmietnutie žaloby neboli naplnené zákonom ustanovené podmienky, došlo k naplneniu sťažovateľmi uplatnených dôvodov kasačnej sťažnosti. 34. Kasačný súd preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f) a j) SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 35. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu zohľadniť vyššie uvedené právne závery kasačného súdu a vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. 36. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.