10Sžfk/74/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu: HIRK spol. s r.o., so sídlom Niklová 3962, 926 01 Sereď, IČO: 31355404, právne zastúpený Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., so sídlom Tomášikova 10/B, 821 03, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50289934, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101861370/ 2019 zo dňa 02.08.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/104/2019 zo dňa 07.05.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/104/2019 zo dňa 07.05.2020 zrušuje a vec vracia krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

2. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že neuznal nárok na odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr od dodávateľa - obchodnej spoločnosti K-2 trading, s.r.o. a od dodávateľa - obchodnej spoločnosti PETROLCO s.r.o., keď mal za to, že v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) dodávateľom nevznikla daňová povinnosť a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane.

4. Správca dane skonštatoval, že ak je ten istý tovar predmetom dvoch alebo viacero za sebou idúcich dodávok tovaru, ale s jedným pohybom tovaru v rámci spoločenstva, a to od prvého dodávateľa tovaru priamo k poslednému odberateľovi v reťazci, ide o tzv. reťazový obchod. Dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý z podnikateľov, ktorý sa zúčastňuje na reťazovom obchode môže prevziať na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa.

Správca dane konštatoval, že tieto dodávky boli uvedenými spoločnosťami nakúpené a dodané na území Rakúska, resp. Českej republiky a preto v týchto štátoch podliehali aj daňovej povinnosti. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca mal vedomosť o tom, že pohonné látky pochádzajú zo skladu Lobau v Rakúsku, resp. zo skladu Českej republike, sám vykonal prepravu pohonných hmôt a mal vedomosť o tom, že tovar nevykladal.

6. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 100902881/2019 zo dňa 17.04.2019 podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím č. 101861370/ 2019 zo dňa 02.08.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. 7. Žalovaný označil námietky žalobcu uvedené v odvolaní za neopodstatnené a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane preveroval primárne splnenie podmienok práva na odpočítanie dane daňovým subjektom, ktorý odpočítanie dane deklaroval, uplatnil si ho a

práva podľa národnej právnej úpravy by spôsobovalo nejednotné uplatňovanie pravidiel o DPH členskými štátmi. Žalovaný mal za to, že ani dodacie podmienky CPT dohodnuté medzi žalobcom a dodávateľom K2-trading, s.r.o., na ktoré sa odvolával žalobca, neurčujú otázku prevodu vlastníckych práv k tovaru, ale určujú, že predávajúci vyberá prepravcu a hradí náklady spojené s prepravou až do miesta určenia. Riziko však prechádza na kupujúceho v momente predania tovaru prvému dopravcovi. Žalovaný sa taktiež odvolal na § 8 zákona o DPH, z ktorého vyplýva, že odberateľ nadobúda právo nakladať s tovarom ako vlastník dňom dodania tovaru, nie hodinou úhrady, ako uviedol žalobca v odvolaní. Žalovaný označil za zavádzajúce tvrdenie žalobcu, podľa ktorého dodávateľ K2-trading, s.r.o. mohol aj po poskytnutí ID kódu s príslušným tovarom nakladať a poukázal na vyjadrenie konateľky žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 22.03.2018, kedy táto uviedla, že tovar prevážali vodiči - zamestnanci žalobcu a tovar sa viezol buď priamo do Serede alebo priamo na rozvoz

Z uvedeného mal žalovaný za to, že išlo o reťazové obchody, časovo po sebe nasledujúce, kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému, v tom istom objeme, v rovnaký deň, pričom kontrolovaný daňový subjekt si prepravu zabezpečil sám. Žalovaný poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“), z ktorej vyplýva, že dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce a každý z podnikateľov, ktorý sa zúčastňuje na reťazovom obchode môže prevziať na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa (rozsudok č. C-245/04 zo dňa 06.04.2006 o veci EMAG Handel Eder OHG a rozsudok č. C-414/17 zo dňa 19.12.2018 vo veci AREX CZ a.s.).

II. Konanie pred krajským súdom

8. Rozhodnutie žalovaného č. 101861370/2019 zo dňa 02.08.2019 žalobca napadol správnou žalobou v zákonnej lehote na Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a navrhol, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 101861370/2019 zo dňa 02.08.2019 a rozhodnutie správcu dane č. 100902881/2019 zo dňa 17.04.2019 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).

ustálenými princípmi vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok č. C 245/04 zo dňa 06.04.2006 vo veci EMAG Handel Eder, č. C-430/09 zo dňa 16.12.2010 vo veci Euro Tyre Holding, č. C 587/10 zo dňa 27.09.2012, VSTR, č. C-414/17 zo dňa 19.12.2018 vo veci AREX CZ a.s., rozsudok č. 386/16 zo dňa 26.07.2017 vo veci Toridas a rozsudok č. 273/18 zo dňa 10.07.2019 vo veci SIA „Kuršu zeme“), keď tvrdili, že k prevodu práva nakladať ako vlastník na žalobcu (teda k dodaniu tovaru) došlo ešte pred fyzickou prepravou na Slovensko. Z citovanej judikatúry pritom vyplýva, že k viacerým dodaniam tovaru môže dôjsť v rámci jednej fyzickej prepravy bez jej prerušenia. 12. Žalobca v správnej žalobe namietal, že skutočnosť, že preprava tovaru sa nezačala uskutočňovať na území Slovenskej republiky, ale na území iného členského štátu nie je rozhodujúca pre právne posúdenie tohto prípadu a uviedol, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na žalobcu vždy až po tom, ako sa tovar už nachádzal na území Slovenskej

resp. ďalšiemu dodaniu. Žalobca videl nesprávnosť právneho posúdenia veci žalovaným v tom, že neprimerane extenzívne aplikoval právomoc daňových orgánov posudzovať skutočný obsah uvedených právnych úkonov (otázku prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník) a uviedol, že ak existovali pochybnosti o tom, ktorým momentom prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu, mal žalovaný postupovať miernejšie, t. j. v prospech žalobcu. 13. Žalobca ďalej namietal nesprávne zistenie skutkového stavu, keď uviedol, že žalovaný neprípustne zjednodušil skutkový stav, keď tvrdil, že žalobca si prepravu zabezpečil sám. Poukázal na to, že v prípade dodávateľa PETROLCO s.r.o. vypožičal dopravcovi návesy (cisterny neschopné samostatného pohybu).V prípade dodávateľa K2-trading, s.r.o. nesúhlasil s tým, že žalovaný posudzoval otázku prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na základe toho, že údajne ID kód pre odber pohonných hmôt v Rakúsku bol vygenerovaný na základe úhrady a domnieval sa, že týmto momentom prešlo na základe Rámcovej kúpnej zmluvy RZ 004/2016 zo dňa 27.09.2016 vlastnícke právo na žalobcu ako kupujúceho. Správca dane si tu

ID kód poskytla žalobcovi z dôvodu, že tento v zmysle Čl. VI. bodu 4. písm. b) Rámcovej kúpnej zmluvy RZ 004/2016 zo dňa 27.09.2016, mal zabezpečiť prepravu tovaru. 14. Žalobca ďalej namietol porušenie princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď poukázal na to, že správca dane preskúmal transakciu ako takú, ktorá nezakladá žalobcovi nárok na odpočítanie dane, a to napriek tomu, že v iných identických prípadoch žalobcu nárok na odpočítanie uznal. Žalobca mal za to, že posudzovaný prípad sa v žiadnych rozhodujúcich okolnostiach nelíšil od iných obdobných prípadov, ani v medziobdobí nedošlo k zmene aplikovateľných právnych noriem. 15. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že nespochybnil samotné dodanie tovaru, avšak posúdil miesto dodania tovaru mimo územia Slovenskej republiky, a to na základe toho, že žalobca mal vedomosť odkiaľ tovar pochádza a na základe určitých skutočností týkajúcich sa prepravy tovaru.

17. Dňa 07.05.2020 krajský súd vyhlásil rozsudok sp. zn. 14S/104/2019 (ďalej len „rozsudok“), ktorým vo výroku I. napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 101861370/2019 zo dňa 02.08.2019 a rozhodnutie správcu dane č. 100902881/2019 zo dňa 17.04.2019 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a vo výroku II. žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

na Slovensko. Krajský súd dospel k záveru, že v uvedenej rámcovej zmluve je upravená tzv. výhrada vlastníctva v zmysle § 601 Občianskeho zákonníka a k nadobudnutiu vlastníctva pri takomto spôsobe úpravy zmluvných vzťahov dochádza až zaplatením kúpnej ceny.

vlastníctva. Krajský sú dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy došlo k preprave tovaru z Českej republiky na Slovensko treťou osobou, kedy žalobca na túto prepravu pohonných hmôt z Českej republiky na Slovensko treťou osobou zapožičal len cisterny, bolo potrebné, aby finančné orgány dôslednejšie a jednoznačnejšie určili moment, kedy došlo u žalobcu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pohonným hmotám, keďže žalobca sa bráni, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo až okamihom, kedy sa do dispozície žalobcu dostali aj doklady týkajúce sa tohto tovaru a kedy žalobca uhradil kúpnu cenu za dodaný tovar, a to bolo v čase, keď už bol tovar na území Slovenskej republiky, - správca dane a ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach jednoznačne nešpecifikovali dôvod, na základe ktorého považuje nárok žalobcu za neoprávnený v súvislosti so zneužitím práva Európskej únie, preto trpia rozhodnutia finančných orgánov nedostatočnou argumentáciou, ktorá je podložená nedostatočnou právnou kvalifikáciou, ktorá spôsobuje nepreskúmateľnosť

III. Konanie na kasačnom súde

20. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď dospel k záveru, že pri určení momentu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník vychádzal zo zmlúv uzatvorených podľa Obchodného zákonníka. Sťažovateľ trval na tom, že deklarované zdaniteľné obchody neboli predmetom dane v tuzemsku v súlade s § 2 a § 13 ods. 1 písm. a) a c) zákona o DPH, a preto dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane.

Sťažovateľ poukázal na to, že Smernica o DPH bola transponovaná do vnútroštátneho práva prostredníctvom zákona o DPH, definícia dodania tovaru v § 8 zákona o DPH vyplýva zo smernice, pričom ide o implementáciu čl. 14 smernice, keď dodanie tovaru je definované ako prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Sťažovateľ uviedol, že z výkladu Súdneho dvora EÚ vyplýva, že prevod vlastníckeho práva spôsobmi upravenými vnútroštátnym právom sa nevyhnutne nezhoduje s prevodom práva nakladať s tovarom ako

AREX CZ). Dodanie tovaru v zmysle smernice o DPH a zákona o DPH je teda viazané na umožnenie práva nakladať s tovarom ako vlastník, a nie, ako uviedol krajský súd, na prevod vlastníckeho práva k tomuto tovaru, resp. jeho fyzickej držbe.

22. Sťažovateľ uviedol, že preprava tovaru začala v rámci spoločenstva (Rakúsko a Česká republika), pričom mal za to, že preprava bola uskutočnená žalobcom v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a dodávateľmi K2-trading, s.r.o. a PETROLCO s.r.o.

23. Sťažovateľ napokon označil argumenty krajského súdu, podľa ktorého finančné orgány vyhodnotili konanie žalobcu pri uplatnení nároku na odpočet DPH ako zneužitie práva Európskej únie, pretože vo svojich rozhodnutiach neoznačili konanie žalobcu za podvodné konanie, ako svojvoľné, nezákonné a rozporné so skutkových stavom, a uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania od dane v riešenom prípade bolo nenaplnenie základných požiadaviek na vznik práva na odpočítanie

Sťažovateľ podobne ako správca dane zjednodušil túto otázku iba na posúdenie toho, kedy žalobca fyzicky začal nakladať s tovarom, z hľadiska posudzovanej otázky je však rozhodujúce, kedy žalobca začal nakladať s tovarom ako vlastník. 25. Žalobca mal za to, že ani tvrdenie sťažovateľa, že čas úhrady kúpnej ceny tovaru alebo moment, kde sa nachádza vozidlo prepravujúce tovar v čase vykonania úhrady, nie sú významné pre posúdenie otázky prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník a poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-401/18 zo dňa 23.04.2020 vo veci Herst, z ktorého vyplýva, že aj okolnosť, v akom momente bola zaplatená kúpna cena tovaru a akým spôsobom bola riešená úhrada ceny za prepravu, môžu byť pre vnútroštátny súd rozhodujúce pri posúdení všetkých osobitných okolností. Žalobca poukázal na to, že situácia vo veci Herst bola zásadne iná ako v prípade žalobcu, keď daná spoločnosť po prvé sama vykonala prepravu a nezískala za prepravu žiadnu odmenu a za druhé zaplatila zálohovú faktúru za tovar ešte pred jeho naložením, teda pred začatím prepravy. V prípade žalobcu bola pritom situácia presne opačná,

práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo pred začatím tejto prepravy. Uviedol, že ide o domnienky sťažovateľa, ktoré nemajú oporu v skutkovom stave vyplývajúcom z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise. Uviedol, že sťažovateľ iba všeobecne poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie č. C-414/17 zo dňa 19.12.2018 vo veci AREX CZ), pričom neuviedol, ako majú byť kritériá tam uvedené aplikované na posudzovaný prípad.

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSSR“) na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto podľa § 462 ods. 1 SSP pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

namietali, že miesto dodania tovaru bolo mimo územia Slovenska, keď žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať, avšak jednoznačne nezdôvodnili, kedy došlo k faktickému odovzdaniu tovaru žalobcovi a jednoznačne nevyjadrili, kedy prešlo vlastnícke právo k tovaru na žalobcu.

33. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

35. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane - žalobcu, ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Žalobca, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, je povinný preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (pozri rozsudok NSSR sp. zn. 4Sžf/6/2016 zo dňa 17.01.2017). 36.

Zákon vyžaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Ako sám sťažovateľ uviedol vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu, samotné dodanie tovaru finančné orgány nespochybnili, v tomto smere žalobca dodanie tovaru preukázal z formálnej aj materiálnej stránky. Finančné orgány však sporné dodávky posúdili tak, že miesto dodania tovaru bolo mimo územia Slovenskej republiky.

39. Smernica Rady 77/388/EHS o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (Šiesta smernica) a Smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zaviedli spoločný systém DPH založený najmä na jednotnej definícii zdaniteľných plnení. Súčasťou je aj jednotná definícia pojmu „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník (článok 14 smernice o DPH). Účelom tejto nadnárodnej právnej úpravy je zabezpečenie jednotného výkladu podmienok dodania tovaru. Ako správne uviedol sťažovateľ, prevod vlastníckeho práva spôsobmi upravenými vnútroštátnym právom sa nevyhnutne nezhoduje s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník. Ak by sa podmienky dodania tovaru menili v jednotlivých členských štátoch v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy prevodu vlastníckeho práva, mohol by byť priamo ohrozený účel smernice o DPH. Predmetná právna úprava bola pritom implementovaná do národnej právnej úpravy DPH zákonom č. 593/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/

40. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (pozri napr. rozsudok č. C-320/88 zo dňa 08.02.1990 vo veci Shipping and Forwarding Enterprise Safe BV, rozsudok č. C-237/09 zo dňa 03.06.2010 vo veci De Fruytier, rozsudok č. C-414/17 zo dňa 19.12.2018 vo veci AREX CZ a.s. a rozsudok č. 401/2018 zo dňa 23.04.2020 vo veci Herst s.r.o.) vyplýva, že pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a to aj keby k prevodu právneho vlastníctva nedošlo.

41. S ohľadom na uvedené sa kasačný súd stotožnil s názorom sťažovateľa, že argumentácia krajského súdu, ktorá sa pri určení momentu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník pri dodaní tovaru od spoločnosti K2-trading, s.r.o. opiera o zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka, je v rozpore s právom Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ ako aj zákonom o DPH. Sťažovateľ správne namietal, že dodanie tovaru v zmysle smernice o DPH a zákona o DPH je viazané na umožnenie práva nakladať s tovarom ako vlastník, a nie, ako to nesprávne uviedol krajský súd na prevod vlastníckeho práva podľa vnútroštátnej právnej úpravy. Výhrada vlastníckeho práva upravená medzi žalobcom a spoločnosťou K2-trading, s.r.o. v rámcovej zmluve č. RZ 004/2016 zo dňa 27.09.2016 má účinky pri nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu k pohonným hmotám z pohľadu súkromného práva.

žalobcovi v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH je nevyhnutné dostatočne zistiť a vyhodnotiť všetky súvisiace okolnosti danej veci. Kasačný súd tu ale opätovne pripomína, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok C-401/18 zo dňa 23.04.2020 vo veci Herst s.r.o.), prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa neobmedzuje na prevod spôsobmi, ktoré upravuje príslušná vnútroštátna úprava, ale zahŕňa každý úkon prevodu hmotného majetku jednou stranou, ktorá udelí druhej strane oprávnenie fakticky ním nakladať, akoby bola sama vlastníkom tohto majetku. Preto na posúdenie podmienok dodania tovaru nepostačuje určenie momentu, kedy došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tovaru žalobcom z pohľadu vnútroštátneho práva. Za určitých okolností môže dôjsť k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník skôr, či neskôr ako k nadobudnutiu samotného vlastníckeho práva.

44. Kasačný súd sa napokon stotožnil s námietkou sťažovateľa, a taktiež vidí svojvoľnosť v argumentácii krajského súdu o tom, že finančné orgány vyhodnotili konanie žalobcu pri uplatnení nároku na odpočet DPH ako zneužitie práva EÚ, pretože vo svojich rozhodnutiach neoznačili konanie žalobcu za podvodné konanie. Z rozhodnutí finančných orgánov je zrejmé, že rozhodujúcou skutočnosťou pre neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane bolo nesplnenie zákonných podmienok a nie zneužívajúce konanie žalobcu.

Krajský súd bude po vrátení veci povinný znovu rozhodnúť v zmysle vyššie uvedených právnych záverov kasačného súdu s ohľadom na citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Úlohou súdu bude vykonať celkové posúdenie všetkých osobitných okolností prejednávanej veci a určiť, či finančné orgány dostatočne zistili a odôvodnili, v ktorom okamihu došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu. Určenie momentu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník je rozhodujúce pre ďalšie posúdenie danej veci, nakoľko až na základe tohto určenia je možné stanoviť miesto dodania s ohľadom na § 13 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o DPH a miesto, kde vznikla daňová povinnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.