10Sžfk/79/2019

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): IMUNA PHARM, a.s., so sídlom Jarková 269/17, Šarišské Michaľany, IČO: 36473685, právne zastúpený: Sýkorová - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, Košice, proti žalovaným: 1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, IČO: 00164381, 2. Výskumná agentúra, so sídlom Sliačska 1523/1, Bratislava, IČO: 31819494, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220220157 č. spisu P 2497/2017-073, č. záznamu A 1722/2017.072 zo dňa 9. marca 2017, Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21700200/S03 zo dňa 7. marca 2017, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220157/Z04 zo dňa 9. marca 2017, Záznam z administratívnej kontroly dodržania hospodárnosti a primeranosti výdavkov projektu ITMS: 26220220157 zo dňa 7. marca 2017, Odpoveď na Vyjadrenie k záznamu z administratívnej kontroly dodržania hospodárnosti a primeranosti výdavkov projektu ITMS: 26220220157 š. spisu A 724/2017-06, č. záznamu A 2865/2017-06 zo dňa 20. apríla 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/98/2017-282 zo dňa 3. júla 2019, takto

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta . II. Kasačná sťažnosť sa zamieta . III. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

apríla 2017. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 170 písm. a/ S.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania ich náhradu nepriznal. Zároveň rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi podľa § 11 ods. 3 veta tretia a § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 2. Žalobca vo svojej žalobe okrem iného namietal predovšetkým skutočnosť, že vyššie uvedenými správnymi aktmi a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, bol priamo ukrátený

navyše osobitné predpisy, najmä zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v§ 28 predmetného zákona, s nimi spájajú právne účinky. Právo žalobcu je týmito správnymi aktmi priamo dotknuté tiež tým, že v zmysle zákona č. 528/ 2008 Z. z. (§ 28) môže orgán verejnej správy na ich základe v prípade nevrátenia NFP uložiť žalobcovi odvod a penále z neodvedenej sumy NFP uvedenej v napadnutých správnych aktoch - takéto právoplatné rozhodnutie by bolo exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné začať exekučné konanie voči žalobcovi. Napadnutými správnymi aktmi a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, bol žalobca ukrátený aj na ďalších právach, ako to uvádzal ďalej v žalobe. Predmetné správne akty zasahujú do práv a záujmov žalobcu, ich dôsledkom je zrušenie a vrátenie časti právoplatne priznaného nenávratného finančného príspevku a možný sankčný postih v prípade, ak žalobca k vráteniu finančných prostriedkov nepristúpi.

3. V odôvodnení svojho uznesenia krajský súd uviedol, že je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. úspešnému predkladateľovi žiadosti, a v preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej však už žalovaní vystupujú v pozícii orgánu verejnej správy, t.j. ako riadiacimi orgánmi, ktorí zverené finančné zdroje spravujú s dohľadovým vrchnostenským oprávnením, ktoré im najmä vyplývajú z ustanovení § 24b a nasl. zákona č. 528/2008 Z.z., resp. § 26 zákona č. 528/ 2008 Z.z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).

Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol žalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zákona č.

Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.z. platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.

Až na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť. Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy (napr. uznesenie NS SR sp.zn. 3Sžfk/12/2016 zo dňa 21. júna 2017).

4. Krajský súd taktiež uviedol, že v správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 S.s.p.). Na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá najmä ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, nie sú rozhodnutiami orgánu verejnej správy ani opatreniami, ktoré by v tomto štádiu konania zakladali, menili alebo rušili práva a povinnosti žalobcu, resp. sa dotýkali jeho práv, právom chránených záujmov a povinností (§ 3 ods. 1 písm. b/, písm. c/ S.s.p.), a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu.

skutočností. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha. Uvedený výklad platí aj na Záznam z administratívnej kontroly dodržania hospodárnosti a primeranosti výdavkov projektu ITMS: 26220220157 zo dňa 7. marca 2017, Odpoveď na Vyjadrenie k záznamu z administratívnej kontroly dodržania hospodárnosti a primeranosti výdavkov projektu ITMS: 26220220157 š. spisu A 724/2017-06, č. záznamu A 2865/2017-06 zo dňa 20. apríla 2017.

6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/, j/ kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd vec posudzoval nesprávne podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z.z., ktoré sa však na posudzovanú vec

V napadnutých správnych aktoch sa na žiadnom mieste nespomína to, aby žalovaný postupoval podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. a rovnako ani to, že by sťažovateľovi vytýkal porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania. Ďalej poukázal na to, že Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, Správa o zistenej nezrovnalosti a ďalšie materiály z vykonanej opätovnej administratívnej kontroly, na základe ktorých bola sťažovateľovi uložená korekcia podľa zákona č. 528/2008 Z.z. spočívajúca v povinnosti vrátiť finančnú hodnotu poskytnutého finančného príspevku vo výške stanovenej korekcie 100% hodnoty výdavkov za nájom nebytových priestorov experimentálneho zverinca v sume 835000,- € sú nepochybne individuálnymi správnymi aktmi - rozhodnutiami, resp. opatreniami ktoré sa bezprostredne dotýkajú a zasahujú do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa.

ktorého by bolo možné začať exekučné konanie proti sťažovateľovi. Uvedenými správnymi aktmi sú navyše dotknuté základné práva sťažovateľa, ktorých preskúmanie súdom nemôže byť podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR v podmienkach materiálneho právneho štátu vylúčené. Podľa sťažovateľa nemohla obstáť ani argumentácia krajského súdu, ktorý poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/26/2014 zo dňa 28. apríla 2016, keďže v ňom bolo jednoznačne konštatované, že žalobou napadnuté správne akty sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Záverom sťažovateľ požiadal, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok podľa § 447 S.s.p. z dôvodu hrozby vzniku závažnej ujmy v dôsledku právnych následkov napadnutých správnych aktov s tým, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 7. Žalovaný 1. vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že podanie žaloby sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti v čase vypracovania a odoslania Správy a Žiadosti je predčasné,

V kontexte uvedeného tak nemožno hovoriť o individuálnom správnom akte, podliehajúcom správnemu prieskumu s právne záväzným autoritatívnym výrokom o povinnosti plniť, ktoré je vykonateľné. Pokiaľ ide o odkladný účinok kasačnej sťažnosti vyslovil názor, že v danom prípade nie sú splnené podmienky v zmysle. § 447 S.s,p., nakoľko napadnutá Správa a Žiadosť nie sú vykonateľné, a preto v tomto štádiu nie sú spôsobilé spôsobiť sťažovateľovi žiadnu ujmu. Žiadal preto, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p.

správneho konania môže taktiež dôjsť k tomu, že sa nepotvrdia zistenia uvedené v Správach a Žiadostiach, resp. bude vyvodený iný dôsledok. Podotkol, že v prvom rade je potrebné, aby v správnom konaní bolo porušenie zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov zistené. V prípade, ak sťažovateľ dobrovoľne nesplní čo je uvedené v Žiadosti, žalovaný 2. síce postúpi vec na správne konanie, avšak to neznamená , že sa bude automaticky zvyšovať sankcia. V predmetnej veci išlo o výzvu na dobrovoľné vrátenie časti príspevku, ktorá nemá za následok založenie, zmenu alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností sťažovateľa. Správy a Žiadosti tak nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa. Žalovaný 2. zároveň poukázal na rozhodovaciu činnosť krajského súdu, ale i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp.zn. 1Sžf/87/ 2015, či 3Sžfk/12/2016 z ktorej vyplýva, že Správy a Žiadosti sú vo svojej podstate len opatrením predbežnej povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach

9. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

11. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým ako neprípustnú odmietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti správnych aktov Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220220157 č. spisu P 2497/2017-073, č. záznamu A 1722/2017.072 zo dňa 9. marca 2017, Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21700200/S03 zo dňa 7. marca 2017, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220157/Z04 zo dňa 9. marca 2017, Záznam z administratívnej kontroly dodržania hospodárnosti a primeranosti výdavkov projektu ITMS: 26220220157 zo dňa 7. marca 2017, Odpoveď na Vyjadrenie k záznamu z administratívnej kontroly dodržania hospodárnosti a primeranosti výdavkov projektu ITMS: 26220220157 š. spisu A 724/2017-06, č. záznamu A 2865/2017-06 zo dňa 20. apríla 2017.

Zodpovedanie uvedeného bolo relevantným pre posúdenie správnosti záveru správneho súdu o vylúčení týchto správnych aktov zo súdneho prieskumu, čoho procesným dôsledkom je odmietnutie žaloby ako neprípustnej v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p.

14. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

16. Podľa § 7 S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v

17. Podľa § 27 ods. 1 S.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c/.

Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je pritom vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.

20. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy, je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich priamo dotýkajú.

22. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 S.s.p. Predmetné ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. 23. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach, ktoré je nevyhnutné konkrétne pomenovať.

. 25. Aj sťažovateľom napadnuté správne akty majú za určitých okolností potenciál byť samostatne preskúmané správnym súdom, resp. ich čiastkové závery, či opatrenia, avšak nevyhnutnou podmienkou je, aby tieto predstavovali relevantný zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu spôsobom, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli zo strany orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté. Sťažovateľ však na žiadny takýto konkrétny zásah do jeho práv nepoukázal. Vo svojej kasačnej sťažnosti len všeobecne tvrdil ujmu na svojich právach, pričom jeho argumentácia sa v podstate odvíjala v hypotetickej rovine o možnom budúcom zásahu do jeho práv. Uvedená argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá zvrátiť prijatý právny záver krajského súdu o nemožnosti súdneho prieskumu predmetných správnych aktov. Až v prípade, ak príslušný správny orgán na základe uvedených správnych aktov vyvodí z kontrolných zistení pre sťažovateľa sankčný postih, resp. iný negatívny nezvratný (právoplatný) zásah do jeho právneho postavenia, bude takéto rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup a podkladové rozhodnutia tomu predchádzajúce,

27. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že v napadnutých správnych aktoch boli konštatované tak porušenia Zmluvy o NFP, ako i zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 523/ 2004 Z.z.”). Rovnako mal kasačný súd za preukázané, že sťažovateľ vyberal dodávateľa - prenajímateľa nebytových priestorov formou tzv. verejnej obchodnej súťaže podľa zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodného zákonníka), t.j. nie na základe verejného obstarávania, porušenie pravidiel ktorého predpokladá ust. § 27a zákona č. 528/2008 Z.z.

28. Kasačný súd taktiež poukazuje na to, že v danej veci išlo o poskytnutie NFP vyplateného zo štátneho rozpočtu, s tým, že na kontrolu a vládny audit použitia týchto finančných prostriedkov, ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahujú príslušné právne predpisy (medzi ktoré patrí i zákon č. 523/2004 Z.z., na ktorý odkazuje zákon č. 528/2008 Z.z.). Sťažovateľ sa v Zmluve o poskytnutí NFP zaviazal, že strpí kontrolu/audit, a že v prípade porušenia právnych predpisov, ak toto porušenie bude znamenať nezrovnalosť NFP vráti alebo jeho časť. Ak teda sťažovateľ poskytnuté finančné prostriedky v stanovenej sume nevráti, táto skutočnosť bez ďalšieho nezakladá vynútiteľnosť uvedeného plnenia.

ods. 8 zákona č. 528/2008 Z.z. 29. Taktiež je potrebné uviesť, že bez ohľadu na to, či ide o žiadosť o vrátenie NFP podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z.z., alebo podľa § 28 ods. 8 tohto zákona, v oboch prípadoch ide o správne akty, ktorými sa kontrolovanému subjektu neukladá povinnosť vrátiť finančné prostriedky. Rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (týkajúcu sa vylúčenia správnych aktov takejto povahy zo súdneho prieskumu), na ktorú poukazoval už krajský súd napr. sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29. novembra 2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 8. júna 2016 pritom možno obdobne aplikovať i na prejednávanú vec, nakoľko je založená na rovnakých právnych východiskách.

31. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté správne akty žalovaných nespadajú do právomoci súdov, resp. nie sú preskúmateľné súdom. 32. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti domáhal priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

Vo svetle uvedeného kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 S.s.p. v spojení s ustanovením § 188 S.s.p. zamietol. 33. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenamietal žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť záveru krajského súdu o neprípustnosti správnej žaloby sťažovateľa vedúcim k jej odmietnutiu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.