← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·24. 5. 2022

10Sžfk/79/2020

ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200057.1

ZrušujePotvrdzujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
5S/9/2019
IČS
8019200057
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ICE DREAM s.r.o., so sídlom Teplická 2185/34, 058 01 Poprad, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102300421/2018 zo dňa 21.11.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/9/ 2019 zo dňa 17.09.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/9/2019 zo dňa 17.09.2020 zrušuje a vec vracia krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Na základe výsledkov kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie október 2014, vykonanej u žalobcu, vydal Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) rozhodnutie č. 101022433/2018 zo dňa 23.05.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 131.272,18 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014. 2. Žalobca si v kontrolovanom období október 2014 uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov Slovakia Food Trading, s.r.o., S Trade Group, s.r.o., CROSS CONSULTING s.r.o.

Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014 uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 20140073 zo dňa 02.10.2014 za bravčové karé v celkovej hodnote 40536,24 eura, z toho DPH 6756,04 eura, č. 20140075 zo dňa 07.10.2014 za zmrzlinu v celkovej hodnote 9940,68 eura, z toho DPH 1656,78 eura, č. 20140076 zo dňa 08.10.2014 za zeleninu a ryby v celkovej hodnote 8683,68 eura, z toho DPH 1447,28 eura, č. 20140077 zo dňa 09.10.2014 za kuracie prsia Brazil v celkovej hodnote 41912,64 eura, z toho DPH 6985,44 eura, č. 20140081 zo dňa 20.10.2014 za syry v celkovej hodnote 57801,60 eura, z toho DPH 9633,60 eura, č. 20140082 zo dňa 29.10.2014 za kuracie prsia Brazil v celkovej hodnote 37830,24 eura, z toho DPH 6305,04 eura, č. 20140083 zo dňa 30.10.2014 za kuracie prsia Brazil v celkovej hodnote 42480,00 eur, z toho DPH 7080,00 eur vyhotovených daňovým subjektom S Trade Group s.r.o. Žalobca ďalej v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 30552014 zo dňa 03.10.2014 za kuracie prsia Brazil 6x2 kg

solené v množstve 21000 kg v celkovej hodnote 75852,00 eur, z toho DPH 12642,00 eur, č. 30622014 zo dňa 14.10.2014 za kuracie prsia Brazil 6x2 solené v množstve 21000 kg v celkovej sume 75584,00 eur, z toho DPH 12264,00 eur, č. 30682014 zo dňa 22.10.2014 za kuracie prsia Brazil 6x2 kg solené v množstve 21996 kg v celkovej sume 77073,98 eura, z toho DPH 12845,66 eura, č. 30692014 zo dňa 22.10.2014 za kuracie prsia Brazil 6x2 kg solené v množstve 21996 kg v celkovej sume 77073,98 eura, z toho DPH 12845,66 eura od dodávateľa Slovakia Food Trading, s.r.o.

Napokon žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 20140010 zo dňa 28.10.2014 v celkovej hodnote 38725,20 eura, z toho DPH 6454,20 eura za kuracie stehná 220 g a 240 g v množstve 20820 kg, faktúry č. 20140014 zo dňa 30.10.2014 v celkovej hodnote 78921,65 eura, z toho DPH 13153,61 eura za kuracie prsia Brazílske 6x2 kg natural v množstve 21996 kg a faktúry č. 20140015 zo dňa 31.10.2014 v celkovej hodnote 73080,00 eur, z toho DPH 12180,00 eur za kuracie prsia Brazílske 6x2 kg solené v množstve 21000 kg vyhotovených spoločnosťou CROSS CONSULTING, s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a od 13.02.2015 je jej právnym nástupcom spoločnosť TREKON TRADE s.r.o. 3. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.11.2018 číslo: 102300421/2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101022433/2018 zo dňa 23.05.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 131272,18 eura.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že pri posudzovaní dodržiavania ustanovení zákona o DPH správca dane konštatoval, že v danom prípade nebolo dostatočným spôsobom preukázané dodanie zdaniteľného obchodu označenými dodávateľmi a splnenie základnej podmienky pre uplatnenie odpočítania dane vyplývajúcej z ustanovenia § 49 ods. 1 citovaného zákona, a to vzniku daňovej povinnosti u týchto daňových subjektov v zmysle § 19 ods. 1 citovaného zákona.

Vykonanými kontrolami u týchto daňových subjektov bolo zistené, že tovar bol dodávaný v reťazci Arkileva s.r.o. (CZ), resp. MADE GROUP, a.s. (CZ) - PPWIN, s.r.o., resp. CROSS CONSULTING s.r.o. - Slovakia Food Trading, s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o., v reťazci TVIN, a.s.(CZ), resp.

OKREGOWA SPOLDZIELNIA MLECZARSKA (PL), resp. JIP východočeská, a.s. (CZ), TWARDZIK CZ s.r.o. (CZ) - Amato Eu, s.r.o. - S Trade Group s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o., v reťazci MADE GROUP, a.s. (CZ), resp. ROCHUS spol. s.r.o. (CZ) - PPWIN, s.r.o. - Slovakia Food Trading, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o., v reťazci CROSS CONSULTING s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o. a v reťazci Penia s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o.

5. Dokazovaním vykonaným správcom dane bolo preukázané, že do reťazca obchodovania s kuracím mäsom boli zapojené daňové subjekty, u ktorých bolo ich konateľmi potvrdené, že nevykonávali ekonomickú činnosť (Amato Eu, s.r.o., PPWIN, s.r.o., CROSS CONSULTING, s.r.o.), z uvedeného dôvodu nenadobudli právo disponovať s tovarom ako vlastník a logicky toto právo nemohli previesť na iné osoby. Zapojené boli tiež daňové subjekty, ktoré so správcom dane nekomunikujú, nespolupracujú, nepreberajú poštu, nepredkladajú daňové doklady a v súčasnosti sú zlúčené v iných spoločnostiach.

Podľa prepravných dokladov (CMR), ktoré predložil žalobca, ako nadobúdatelia tovaru z iného členského štátu vystupujú spoločnosti PPWIN, s.r.o. a Amato EU, s.r.o. Tovar bol pritom prepravovaný podľa CMR priamo od zahraničných dodávateľov žalobcovi. 6. Žalovaný argumentoval nepreukázaním, kto v skutočnosti objednal, zabezpečil a znášal náklady na prepravu tovaru, dodávatelia neboli evidovaní v systéme Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, a to aj napriek tomu, že mali obchodovať s mrazeným mäsom. Dodania tovarov boli potvrdené formálne a o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu neboli predložené žiadne dôkazy.

Daňové subjekty S Trade Group s.r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o. nepreukázali materiálny základ uskutočnenia predmetných zdaniteľných obchodov, ani vznik daňovej povinnosti. Podľa evidencie DPH spoločnosti S Trade Group s.r.o. jedinými dodávateľmi tovaru v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2014, ktorý bol následne spoločnosťou S Trade Group s.r.o. fakturovaný spoločnosti FEGA FROST s.r.o., boli spoločnosti Amato EU s.r.o., Penia s.r.o., CROSS CONSULTING, s.r.o., Slovakia Food Trading, s.r.o. V. B., konateľ spoločnosti PPWIN, s.r.o., vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že konateľom spoločnosti PPWIN s.r.o., Partizánske sa stal na upozornenie známych, ponuka bola uverejnená na internete, doklady podpísal u notára V.. V., za čo dostal finančné vyrovnanie, sídlo spoločnosti PPWIN s.r.o., Partizánske nepozná, nikdy tam nebol, k vykonávaniu ekonomickej činnosti spoločnosti PPWIN s.r.o. za rok 2014 sa vyjadril, že malo ísť o kúpu a predaj železa, prípadne iný druh tovaru, ktorý nepoznal, k fakturovaným obchodom so spoločnosťou Slovakia Food Trading, s.r.o. nič nevedel, ani o aký druh tovaru išlo a kto bol dodávateľom tovaru do spoločnosti PPWIN s.r.o., nepoznal nikoho z

odberateľskej spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o., odberateľské faktúry pre Slovakia Food Trading, s.r.o. za predaj tovaru nevystavoval, osobne nepodpisoval, pečiatku so svojím podpisom dal vyrobiť a odovzdal ju notárovi V.. V., nevlastní žiadne doklady ani iné dokumenty z účtovníctva spoločnosti PPWIN s.r.o.

Na základe zistených skutočností spoločnosť PPWIN s.r.o. nevykonávala reálnu ekonomickú činnosť a plnila úlohu „bieleho koňa“, ktorý je súčasťou reťazca dodávateľov, ktorí vystavujú faktúry za účelom odpočítania

dane. 7. Žalovaný konštatoval, že odpočítanie dane v sume 131272,18 eura z faktúr vyhotovených daňovými subjektmi S Trade Group s.r.o., Slovakia Food Trading, s.r.o. a CROSS CONSULTING s.r.o. správca dane neuznal na základe vykonaného dokazovania z dôvodu, že dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH, preto ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 citovaného zákona.

8. K námietkam žalobcu o dôkaznom bremene, spôsobe dokazovania a hodnotenia dôkazov žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje právom uplatniť si za podmienok stanovených zákonom odpočítanie dane, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a v súlade so zákonom.

V rámci výkonu daňovej kontroly je správca dane povinný i oprávnený kontrolovať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov pritom žalovaný zo strany správcu dane nezistil. Žalovaný uviedol, že konštatovanie žalobcu, že predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponovať mal a mohol, a tým splnil svoju dôkaznú povinnosť, odvolací orgán nemôže akceptovať, pretože správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly relevantnými dôkazmi spochybnil deklarované zdaniteľné obchody, na základe ktorých si daňový subjekt uplatnil

odpočet dane. Aj napriek výzvam správcu dane daňový subjekt v tomto smere nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by odstránil zistené pochybnosti, a tak preukázal oprávnenosť odpočítania dane. Žalovaný uviedol, že nemôže akceptovať ani tvrdenie žalobcu, že záver správcu dane, že dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, ale im vnikla povinnosť zaplatiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, v skutočnosti znamená spochybnenie samotnej existencie tovaru. Podľa správcu dane dodávatelia nepreukázali dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH, následne im nemohla vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a odberateľovi právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný poukázal na to, že správca dane disponuje dôkazmi, ktoré jednoznačne dokazujú, že ide o umelé obchodné transakcie a samotní dodávatelia nevyvinuli žiadne úsilie k tomu, aby preukázali, že v rámci obchodného reťazca dodávok tovaru zabezpečili vierohodnosť zdaniteľného obchodu deklarovaného vyhotovenými dokladmi. Nepreukázali, že tieto dodávky vykonali opodstatnene, a nielen so zámerom získania daňovej

výhody. 9. K námietke daňového subjektu, či konateľ žalobcu mal alebo mohol vedieť o obsahu a činnosti svojich dodávateľov, žalovaný poukázal na zistenia správcu dane, z ktorých vyplynulo, že daňové subjekty S Trade Group s.r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o. neboli evidované v systéme Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, a to aj napriek tomu, že

mali obchodovať s mrazeným mäsom. Daňové subjekty S Trade Group s.r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o. nemohli nevedieť, že sa zúčastňujú na dodávkach tovaru v reťazci obchodníkov za účelom získania daňovej výhody, keď všetky zúčastnené daňové subjekty obchodovali medzi sebou niekoľko zdaňovacích období. Čo sa týka vedomosti daňového subjektu o tom, že sa svojím konaním podieľa na obchodnom reťazci s cieľom získať daňovú výhodu, žalovaný poukázal na výpovede svedkov konateľov spoločností FEGA FROST, s.r.o., N&Y, s.r.o., S Trade Group, s.r.o., Amato Company, s.r.o., Amato EU a CROSS CONSULTING s.r.o.) a odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 1500401/2015, č. 1500206/2015, č. 1500106/2015 a č. 1499761/2015 zo dňa 02.10.2015, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt v roku 2014 objednával tovar v mene spoločností Amato Eu, s.r.o. a Amato Company s.r.o, ktoré boli za týmto účelom umelo vytvorené a boli len fiktívnym článkom obchodného reťazca. Uvedené skutočnosti podľa žalovaného jednoznačne dokazujú účasť daňových subjektov v

reťazci s obchodovaním s mrazeným kuracím mäsom za účelom získania daňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu.

II. Konanie pred krajským súdom

10. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102300421/ 2018 zo dňa 21.11.2018 potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101022433/ 2018 zo dňa 23.05.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 131272,18 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014. Účastníkom nárok na náhradu trov konania

nepriznal. 11. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že žalovaný sa logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa, pričom krajský súd sa s právnym posúdením, ako aj právnymi názormi žalovaného stotožnil.

12. Uviedol, že už v inom konaní, týkajúcom sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, t.j. preskúmania rozhodnutia žalovaného o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014 vydal krajský súd rozhodnutie (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/3/2019 zo dňa 17.9.2020), ktorým žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol a účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania.

V predmetnom rozsudku súd skúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane, ktorými žalobcovi daňové orgány neuznali odpočítanie DPH v sume 25.460,93 eura z faktúr vyhotovených daňovým subjektom A.P_P_I_ spol. s.r.o. a S Trade Group s.r.o. na základe vykonaného dokazovania z dôvodu, že dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, preto ani žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na odpočet DPH.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. 13. Dôvody, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného sú totožné s dôvodmi jeho rozhodnutí, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu v uvedenom konaní, vzhľadom na totožnosť odvolacích námietok žalobcu. Totožné boli aj žalobné dôvody žalobcu. Rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH boli vydané na základe výsledkov jednej daňovej kontroly, vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až december 2014 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 21165350/2014 zo dňa 4.11.2015, zameranej na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2014, obsiahnutých v Protokole č. 100507823/2017 zo dňa 22.03.2017.

V rámci predmetnej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2014 boli preverované nadobudnutia a dodávky tovaru v obchodnom reťazci spoločností Arkivela s.r.o. (CZ), resp. MADE GROUP, a.s. (CZ) - PPWIN, s.r.o. - Slovakia Food Trading, s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - žalobca, v reťazci Tvin, a.s. (CZ), resp. OKREGOWA SPOLDZIELNIA MLECZARSKA

(PL), resp. JIP východočeská, a.s. (CZ) - TWARDZIK CZ s.r.o. (CZ) - Amato Eu s.r.o. - S Trade Group s.r.o. - žalobca, v reťazci Tradeco, s.r.o. (CZ) - N&Y, s.r.o - S Trade Group, s.r.o. - žalobca a v reťazci MADE GROUP, a.s. (CZ), resp. ROCHUS spol. s.r.o. (CZ) - PPWIN, s.r.o. - Slovakia Food Trading s.r.o. - žalobca, v reťazci CROSS CONSULTING s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o. a v reťazci Penia s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o., s výsledkom premietnutým v citovanom protokole.

Krajský súd sa v predmetnom konaní vzhľadom na uvedené odvolal na závery uvedené v odôvodnení rozsudku krajského súdu sp. zn. 5S/3/2019 zo dňa 17.09.2020, s ktorými sa krajský súd plne stotožnil.

14. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 5S/3/2019 zo dňa 17.09.2020: - poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, vo veci C-277/14 zo dňa 22.10.2015, rozsudky NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, sp. zn. 8Sžf/12/2014 zo dňa 18.6.2015, sp. zn. 1Sžf/24/2016 zo dňa 27.6.2017, sp. zn. 3Sžf/80/2013 zo dňa 14.1.2014. Uviedol, že rozhodujúce žalobné námietky sa sústredili okolo témy rozpornosti záverov žalovaného a správcu dane, ak na jednej strane tvrdili, že dodanie tovaru na neuskutočnilo dodávateľom A.P_P_I_ spol. s.r.o. a S Trade Group s.r.o., teda že tovar v skúmanom obchodnom vzťahu neexistoval, a súčasne tvrdili, že uvedeným dodávateľom vznikla daňová povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH z titulu jej uvedenia na faktúre a nie uskutočnenia zdaniteľných obchodov.

S tým súvisela otázka rozloženia dôkazného bremena, otázka, čo preukazuje daňový subjekt a čo správca dane, otázka povinnosti správcu dane dokazovať pri neexistencii plnenia priamu vedomú účasť žalobcu na daňovom podvode. Krajský súd uviedol, že nepostačuje odmietnuť priznanie práva na odpočet len s odkazom na zistenia v reťazci dodávateľov, ktoré viedli k daňovému podvodu, na ktoré žalobca nemal žiadny dosah. Žalobca pritom namietol rozpor záverov správcu dane (žalovaného) s pravidlami formálnej a právnej logiky, keď nespochybnil existenciu tovaru, ale spochybnil dodanie tovaru spoločnosti A.P_P_I_ spol. s.r.o. a S Trade Group s.r.o. - dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v rozsahu dostatočnom pre vykonanie správnych úvah a na základe nich žalovaný dospel k správnym právnym záverom.

Daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane, - uviedol, že odpočítane DPH je výsostne viazané na obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri DPH ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, čo znamená, že daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie DPH musí predložiť taký dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre. Iba formálna existencia faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia týchto súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa

zákona o DPH, - poukázal na § 24 daňového poriadku, v zmysle ktorého má dôkaznú povinnosť daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, na preukázanie ktorých je správcom dane vyzvaný, a úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť. Toto ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a

za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.04.2010 v spojení s rozhodnutím ÚS SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.2.2011). - konštatoval, že pre záver o splnení zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH sú kumulatívne nevyhnutné reálna fyzická existencia tovaru, ale aj „fakturačná listinná“ prítomnosť toho istého druhu tovaru. Má ísť o ten istý tovar, nie iba o rovnaký tovar.

Obchodný osud tohto jedného tovaru - reálny aj fakturačný - sa musí zhodovať v pôvode, subjektoch obchodovania, subjektoch skladovania, totožnosti medzičlánkov transakčnej sprostredkovateľskej reťaze. Bez tohto „splynutia“ fakturačnej a reálnej existencie tovaru, nie je možné hovoriť o existencii tovaru v zmysle zákona o DPH a o následnej možnosti uplatniť si právo v zmysle § 49 zákona o DPH. Zákonu odporujúci je stav, kedy listinné dôkazy sa týkajú iného tovaru (tu už skutočne bez ohľadu na jeho existenciu), než toho, ktorý sa hoci aj reálne, fyzicky ocitol v moci žalobcu, - nestotožnil sa s názorom žalobcu, že postačuje fakturačná existencia tovaru a reálna existencia rovnakého tovaru. Samotné preukázanie fakturačnej existencie tovaru žalobcom

nebolo postačujúce, - námietku nesprávneho právneho posúdenia označil za nedôvodnú a uviedol, že správca dane a žalovaný v niektorých častiach svojich rozhodnutí použili pojem nadobudnutia vlastníckeho práva, avšak je nepochybné, že žalovaný, ako aj správca dane aplikovali § 8 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého konštatujú, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, a to je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, nie prevzatím tovaru ako to tvrdí žalobca, - stotožnil sa s názorom žalovaného, že dodávateľom žalobcu - A.P_P_I_ spol. s.r.o. a S Trade

Group s.r.o. vznikla daňová povinnosť len z titulu ich uvedenia na faktúrach, nie z titulu reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov, teda nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov, pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a následná možnosť uplatniť právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 v spojení s § 51 zákona

o DPH. Ak žalovaný v istých častiach rozhodnutia uvádza, že dôvodom pre neuznanie práva na odpočet dane bola skutočnosť, že dodávateľ žalobcu spoločnosť A.P_P_I_ s.r.o. nedostatočne preukázal vlastnícke právo k dodanému tovaru, ktoré preto nemohol prevádzať na iné osoby, nejde o rozpor v tvrdeniach, je to v súlade s jeho záverom, že tovar v skúmanom obchodnom reťazci existoval len formálne na faktúre, - poukázal, že dôkaz žalobcu na preukázanie reálneho dodania tovaru predložením CMR je dôkazne kontraproduktívny a evidentne v jeho neprospech, pretože v zásade vylučuje tvrdenie konateľky spoločnosti A.P_P_I_ s.r.o., že v tomto konaní skúmaný tovar pre žalobkyňu mala zabezpečovať dodávateľská spoločnosť A.P_P_I_ s.r.o. prostredníctvom svojho dodávateľa Pyrosafestol s.r.o. a využiť pri tom skladovacie priestory v Sládkovičove.

CMR totiž dokazujú inú trasu tovaru, a to bez skladovacieho medzičlánku v Sládkovičove alebo Novom Meste nad Váhom, o ktorom uvádzala práve konateľka A.P_P_I_ s.r.o., že pri obchodovaní so žalobkyňou bol využitý pre dodanie fakturovaného tovaru. Preto nebolo ani možné, aby žalovaný dospel k inému záveru ako prezentovanému v napadnutom rozhodnutí, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať reálnu existenciu tovaru fakturovaného spoločnosťou A.P_P_I_ s.r.o., - k tvrdeniu žalobcu o dôkaznom bremene zaťažujúcom v tejto veci správcu dane (žalovaného), keďže žalobca svoju povinnosť splnil predložením dôkazov (dokladov), krajský súd uviedol, že daňové orgány okolnosti, o ktorých predložené dôkazy svedčili, zásadne spochybnili, a tak pre odstránenie zistených pochybností mal ďalšie dôkazy predkladať opäť žalobca, ktorý má v súlade s § 24 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku povinnosť preukázať vierohodnosť evidencií a záznamov a táto povinnosť sa nevyčerpáva predložením listín.

Spätný prechod dôkazného bremena na žalobcu neodporuje ani zákonu, ani rozhodovacej praxi NS SR a Súdneho dvora EÚ. Daňový orgán v takej situácii nie je zaťažený povinnosťou pri zistených pochybnostiach dokazovať, k čomu v obchodnom reťazci reálne došlo, pre účely uplatnenia práva na odpočet dane postačovalo jeho zistenie, že predloženými dôkazmi nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre odpočet dane. Krajský súd sa nedomnieval, že v takejto situácii je zákonnou povinnosťou žalovaného (resp. správcu dane) preukazovať úmyselnú účasť žalobcu na daňovom podvode, ako to interpretoval žalobca s oporou v rozhodnutiach

Súdneho dvora EÚ a NS SR. Príčinou stavu, aký bol v tomto konaní zistený, nemusí byť automaticky úmyselné (a z podstaty veci potom už trestnoprávne postihnuteľné) konanie žalobcu, jeho úmyselná účasť v daňovom podvode, - uviedol, že k „defektu“ došlo aj v poslednom vzťahu, pretože z dôkazov bolo objektívne zistené, že tento zmluvný a tovarový vzťah nemohol existovať v podobe, akú žalobca listinami prezentoval, keďže sám poskytoval dôkazy o pôvode a trase tovaru z ČR priamo do Serede, nie cez Sládkovičovo alebo Nové Mesto nad Váhom, ako dodávku tovaru opísal jeho dodávateľ

A.P_P_I_ spol. s.r.o., - obranu žalobcu, spočívajúcu v tom, že nemal alebo nemohol mať vedomosť o obsahu činnosti svojich dodávateľov a ich subdodávateľov, lebo nemal právne prostriedky na ich sledovanie, označil za nedostatočnú a uviedol, že v tejto konkrétnej veci nebolo rozhodujúce, či žalobca vedel o úmysle niektorého z prvkov obchodného reťazca získať daňovú výhodu, keďže bolo spochybnené, že tovar mal osud tovaru uvedeného na predložených faktúrach, - uviedol, že za nezákonné nemožno považovať dokazovanie správcu dane, v ktorom použil ako dôkaz listiny z daňových kontrol iných daňových subjektov. Išlo o daňové subjekty, ktoré vystupovali v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch týkajúcich sa žalobcom deklarovaného zdaniteľného plnenia a tento spôsob alebo postup pri dokazovaní vyplýva aj z § 24 ods. 4

Daňového poriadku, - konštatoval, že v danom prípade má skutočný stav prednosť pred formálno-právnym stavom a správca dane je povinný neprihliadnuť k simulovaným právnym úkonom, ak sa tieto reálne uskutočnili a uviedol, že správca dane nie je povinný vykonávať dokazovanie do doby, kým sa nepreukáže opak a preukazovať úmysel a vinu žalobcu tak, ako je to v trestnom konaní, - uviedol, že vzniknuté pochybnosti a dôkazy správca dane a žalovaný vyhodnotili v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.

Krajský súd sa stotožnil so závermi správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal dostatočne, že tovar nadobudol od dodávateľa uvedeného na faktúre, - k námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutia má všetky náležitosti vyžadované § 63 ods. 5 Daňového poriadku, Napadnuté rozhodnutie obsahuje skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté a aj to, ako boli právne posúdené. Skutočnosť, že sa správny orgán nevysporiadal s námietkami žalobcu, nezakladá nezákonnosť rozhodnutia. Odvolacím námietkam sa žalovaný venoval veľmi podrobne a v samostatnej rozsiahlej časti svojho rozhodnutia na ne aj odpovedal, - označil námietku žalobcu, že skutkový stav, ktorý správny orgán vzal za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v ňom nemá oporu, za nedôvodnú a uviedol, že podklady, z ktorých vychádzal žalovaný ako aj správca dane a ktoré sú uvádzané a citované v rozhodnutiach sú obsahom administratívneho spisu, - čo sa týka námietok žalobcu, že výsledky „místního šetrení“ v inom konaní nemôžu byť

rozhodujúcim dôkazom k nepriznaniu odpočítania dane od dodávateľa S Trade Group, s.r.o., že ak tieto dôkazy mohli byť vykonané, resp. opätovne vykonané v samostatnom konaní voči žalobcovi, ako daňovému subjektu, no vykonané neboli, potom ide o obmedzenie zásady bezprostrednosti dokazovania a o postup v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 a ods. 8 Daňového poriadku, krajský súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C 276/12 vo veci Sabou zo dňa 22.10.2013, v ktorom Súdny dvor EÚ konštatoval, že dodržanie práv daňovníka na obhajobu nevyžaduje, aby sa daňovník podieľal na žiadosti o informácie, ktorú adresuje dožadujúci členský štát dožiadanému členskému štátu, nevyžaduje ani to, aby bol daňovník vypočutý v čase, keď sa v dožiadanom členskom štáte uskutočňujú vyšetrovania, ktoré by mohli zahŕňať výsluch svedkov a ani pred tým, ako tento členský štát poskytne informácie dožadujúcemu členskému štátu.

Neúčasť daňovníka pri procesných úkonoch realizovaných v rámci medzinárodnej výmeny informácii Súdny dvor EÚ vykladal tak, že informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácie, ktoré sa majú následne použiť v daňovom konaní, nie sú nezákonnými informáciami ani za situácie, že daňovníkovi nebolo priznané právo na obhajobu v rámci dožiadaného členského štátu, - uviedol, že napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 63 Daňového poriadku. Vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je logicky vyhodnotený a riadne právne posúdený.

Napadnuté rozhodnutie a aj jeho odôvodnenie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu.

III. Konanie na kasačnom súde

15. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP a navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102300421/2018 zo dňa 21.11.2018 zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

16. Sťažovateľ mal za to, že pre postup podľa § 140 SSP neboli splnené zákonné podmienky, pretože predmetom konania vo veci sp. zn. 5S/3/2019 nebolo posudzovanie zákonnosti neuznania odpočítania dane z faktúr od dodávateľa Slovakia Food Trading, s.r.o.

Predmetom konania v tejto veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým správca dane za október 2014 neuznal odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov S Trade Group, s.r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o., ale predmetom konania vo veci sp. zn. 5S/3/2019 bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým správca dane za jún 2014 neuznal odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov S Trade Group, s.r.o. a A.P_P_I_ spol. s.r.o.

Tým ostali mimo pozornosti súdu námietky sťažovateľa týkajúce sa spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. 17. Sťažovateľ namietal, že v predmetnej veci došlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, keď kupujúci nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník, pričom poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-277/14 vo veci PPUH Stehcemp zo dňa 22.10.2015. Namietal, že ekonomická činnosť môže pozostávať aj z dodávok uskutočnených v rámci viacerých po sebe nasledujúcich predajov, prvý predávajúci sa môže obmedziť na to, aby dal pokyn prepraviť tovar priamo druhému alebo ku konečnému nadobúdateľovi bez toho, aby sám disponoval nevyhnutnými skladovacími a prepravnými prostriedkami. 18.

Sťažovateľ ďalej namietal, že nikdy netvrdil, že postačuje len „fakturačná existencia tovaru“ a dodanie tovaru preukázal aj platbami, príjemkami na sklad a inými dôkazmi. Sťažovateľ mal za to, že je nepochybné, že tovar prepravovaný v reťazci dodávateľov reálne skončil v jeho „moci“ a jeho skladoch, pričom išlo o tovar identický s tovarom uvedeným na faktúrach dodávateľov. Sťažovateľ uviedol, že z CMR dokladov nie je možné zistiť obstarávacie procesy v reťazci dodávateľov, CMR doklady osvedčujú len prepravu tovaru od odosielateľa k príjemcovi, pričom odosielateľ nemusí byť predávajúci a príjemca nemusí

byť kupujúcim. Sťažovateľ mal za to, že správcovi dane predložil všetky dôkazy, ktorými disponovať mal a mohol a tým splnil svoju dôkaznú povinnosť. 19. K spätnému prechodu dôkazného bremena sťažovateľ uviedol, že z ustálenej judikatúry ÚS SR (napr. III. ÚS 401/09, I. ÚS 377/2018) ako aj NS SR (napr. sp. zn. 5Sžf/101/2009) vyplýva, že spätný prechod dôkazného bremena na daňový subjekt je podmienený tým, že správca dane preukázateľne spochybní dôkazy predložené daňovým subjektom.

Sťažovateľ mal za to, že správca dane nikdy preukázateľne nespochybnil doklady a dôkazy predložené žalobcom, ale išlo výlučne o pochybnosti v reťazci dodávateľov. 20. Zastával názor, že aj keď je správca dane oprávnený preverovať plnenie v reťazci dodávateľov, tieto zistenia nemôžu predstavovať kľúčové dôkazy k záveru, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie tovaru dodávateľmi S Trade Group, s.r.o., Slovakia Food Trading, s.r.o., pretože takýto záver je vyvodzovaný výlučne zo zistení ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, teda osôb, s ktorými nemal žiadny zmluvný vzťah a o existencii ktorých sa dozvedel až počas daňovej kontroly. Sťažovateľ tu

poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach č. C-354/03, C-355/03 a C-484/ 03, Optigen Ltd zo dňa 12.01.2006 a uviedol, že aj ak spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. a S Trade Group, s.r.o. neuniesli svoje dôkazné bremeno a nepreukázali konkrétne skutočnosti vo vzťahu k svojim subdodávateľom, nie je možné vylúčiť, aby v samostatnom konaní voči daňovému subjektu táto skutočnosť preukázaná bola.

21. Sťažovateľ namietal odklonenie krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a poukázal pritom na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/16/ 2020 zo dňa 18.11.2010, rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/44/2011 zo dňa 11.09.2012, rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/3/2012 zo dňa 29.10.2012, rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012 a rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/9/2013 zo dňa 20.02.2014. Mal za to, že záver krajského súdu, že žalovaný a správca dane pre svoje rozhodnutie prevažne použili zistenia získané inými daňovými orgánmi, mal charakter postupu rešpektujúceho v plnej miere rozsah dokazovania v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, je v extrémnom rozpore s uvedenou judikatúrou. 22. Ďalej namietal odôvodnenie krajského súdu, že rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžfk/22/2019 je ojedinelým rozhodnutím a uviedol, že NS SR prijal identické závery aj v rozsudkoch sp. zn.

10Sžfk/32/2019 zo dňa 28.08.2020 a sp. zn. 5Sžfk/22/2019 zo dňa 10.09.2020, teda nejednalo sa o ojedinelé rozhodnutie. 23. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd v rozsudku sp. zn. 5S/3/2019 dodatočne a zmätočne objasnil žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu novými dôvodmi, ktoré z obsahu spisu nevyplývajú a uviedol, že daňové orgány nikdy netvrdili, že tovar, ktorý sa ocitol v moci žalobcu nebol identický s fakturovaným tovarom, resp. že doklady predložené žalobcom sa týkali iného tovaru. Uviedol, že krajský súd k rozporom uvedeným v správnej žalobe nezaujal žiadne stanovisko a tvrdil len, že rozhodnutie žalovaného je jasné a zrozumiteľné.

24. Sťažovateľ taktiež namietal, že tvrdenie krajského súdu, že daňové orgány vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli dôvody pre presun dôkazného bremena na správcu dane, je v rozpore s judikatúrou NS SR a Súdneho dvora EÚ, z ktorej vyplýva, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu

dane. Sťažovateľ uviedol, že daňové orgány a súd účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a namiesto toho dospeli k záveru, že tovar dodal iný dodávateľ. Správca dane tak neuznal nárok na odpočet dane nie z dôvodu účasti žalobcu na podvodnom konaní, ale z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH.

25. Poukázal na zásadné rozpory medzi výpoveďou V.. A. zo spoločnosti TWARDZIK CZ, s.r.o. a výpoveďou svedkov v doplnenom dokazovaní. Daňové orgány sa podľa sťažovateľa ani nepokúsili odstrániť rozpory medzi vykonanými dôkazmi a výsledkami MVI a osvojili si len tie zistenia, ktoré boli v neprospech žalobcu.

26. Vo veci dodania tovaru do iného členského štátu pre odberateľa PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ sťažovateľ namietal, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C-409/04 vo veci Teleos zo dňa 27.9.2007 správca dane by mohol sťažovateľovi uložiť povinnosť zaplatiť daň len v tom prípade, ak by dokázal, že nekonal dobromyseľne a neprijal všetky opatrenia, aby vylúčil účasť na podvode.

Z rozhodnutí daňových orgánov nie je zrejmé, čo sťažovateľ zanedbal a ako za daného stavu mohol vedieť, že tovar nebol prepravený do iného členského štátu. Mal za to, že rozhodnutia správnych orgánov sú zmätočné, pretože nie je možné tvrdiť, že tovar nebol prepravený do Poľska a súčasne tvrdiť, že pokiaľ sa tovar prepraví z členského štátu dodania a tým istým dopravným prostriedkom sa vráti do členského štátu dodania, nie je splnená podmienka odoslania alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania do iného členského štátu.

27. Sťažovateľ napokon namietal, že rozsudok krajského súdu sp. zn. 5S/8/2019 nemožno považovať za riadne a vyčerpávajúco odôvodnený, krajský súd do odôvodnenia svojho rozsudku v plnom rozsahu prevzal závery preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a s argumentáciou žalobcu sa vysporiadal len formálne. Tento stav sťažovateľ kvalifikoval ako nesprávny procesný postup, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti označil námietky sťažovateľa za nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce zákonnosť rozhodnutí finančných orgánov a krajského súdu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Uviedol, že pri dodávke tovaru pre odberateľa PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ nebola splnená základná podmienka pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu vyplývajúca z § 43 ods. 1 zákona o DPH, a to, že tovar nebol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Pritom daňový subjekt, ktorý uplatňuje oslobodenie od

dane, je povinný preukázať splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok. Je povinný urobiť všetko, aby zabezpečil riadny priebeh dodávky tovaru v rámci členských štátov. Ak dodávateľ ponechá prepravu tovaru do iného členského štátu na nadobúdateľa, musí v takom prípade niesť dôsledky za nesplnenie toho záväzku nadobúdateľom.

29. K námietkam sťažovateľa v súvislosti s neuznaným odpočítaním dane žalovaný uviedol, že umelý charakter zdaniteľného obchodu dokazuje zapojenie daňových subjektov do reťazca obchodu s mäsom s obchodnými partnermi, ktorých jediným cieľom bolo zníženie daňového zaťaženia a odčerpávanie nadmerných odpočtov. Správcom dane bolo preukázané, že do reťazca obchodovania s kuracím mäsom boli zapojené daňové subjekty, u ktorých bolo ich konateľmi potvrdené, že nevykonávali ekonomickú činnosť, z uvedeného dôvodu nenadobudli právo disponovať s tovarom ako vlastník a logicky toto právo nemohli previesť na iné osoby. Zapojené boli tiež daňové subjekty, ktoré so správcom dane nekomunikujú, nespolupracujú, nepredkladajú daňové doklady a nepreberajú poštu, pričom v súčasnosti sú zlúčené v iných

spoločnostiach. 30. Námietky sťažovateľa, že žalovaný a krajský súd sa nedostatočne vysporiadali s jeho námietkami uvedenými v odvolaní a v žalobe, označil žalovaný za neopodstatnené, pretože doklady, na ktoré sťažovateľ poukazoval, neodzrkadľovali skutočnosť, ktorú deklarovali. Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil rozpory medzi jednotlivými dokladmi a výpoveďami zástupcov daňových subjektov zapojených do obchodného reťazca s pohybom tovaru.

Sťažovateľ pritom v celom priebehu konania nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by odstránil zistené pochybnosti správcu dane.

IV. Právny názor kasačného súdu

31. Prejednávaná vec bola dňa 24.09.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 10S pod sp. zn.: 10Sžfk/79/2020. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety - dňa 01.08.2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

33. Z obsahu súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že správca dane vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január až december 2014. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 100507823/2017 zo dňa 22.03.2017, ktorý bol sťažovateľovi doručený dňa 22.03.2017.

Dňa 28.09.2017 sa so splnomocneným zástupcom žalobcu uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom bol oboznámený so zisteniami vykonanými vo vyrubovacom konaní. 34. Správca dane zistil, že sťažovateľ si v zdaňovacom období október 2014 uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľov S Trade Group, s.r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o., CROSS CONSULTING, s.r.o., pričom zo zistení správcu dane vyplynulo, že v daných prípadoch došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH.

35. Správca dane rozhodnutím č. 101022433/2018 zo dňa 23.5.2018 vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane v sume 131272,18 eura za zdaňovacie obdobie október 2014. Na základe odvolania sťažovateľa, žalovaný rozhodnutím č. 102300421/2018 zo dňa 21.11.2018 rozhodnutie správcu dane potvrdil.

36. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/9/2019 zo dňa 17.09.2020, ktorým krajský súd zamietol žalobu sťažovateľa. Kasačný súd primárne preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 37.

Podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

38. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd

dbá, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. 39. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

40. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 41.

Kasačný súd v tomto prípade v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na právne závery vyslovené v rozsudku v Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžfk/78/ 2020 zo dňa 14.04.2022, týkajúceho sa tých istých v účastníkov konania, vychádzajúceho zo skutkových zistení tej istej daňovej kontroly, v ktorom sa v bodoch 51 - 61 uvádza: 51. „S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo v prvom rade posúdiť, či krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. písm. f/ SPP).

52. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že stotožniac sa s právnym názorom vysloveným vo veci tých istých účastníkov v skoršom rozsudku krajského súdu sp.zn. 5S/3/2019 zo dňa 17.9.2020, v súlade s § 140 SSP poukázal na závery tohto rozhodnutia, s ktorými sa plne stotožnil. Uviedol, že skutkové a právne závery uvedené v tomto rozhodnutí považuje za vecne správne a zákonné.

53. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/3/2019 zo dňa 17.9.2020 pritom kasačný súd zistil, že v tomto konaní krajský súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým vyrubil sťažovateľovi rozdiel DPH vo výške 25.460,93 eur za zdaňovacie obdobie jún 2014 z faktúr vystavených dodávateľmi - spoločnosťou A.P_P_I spol. s.r.o. a spoločnosťou S Trade Group s.r.o.

. 54. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, týkajúcou sa porušenia zákona krajským súdom tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, kasačný súd uvádza, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe ÚS SR je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť. Táto povinnosť je v správnom súdnictve normatívne zakotvená v § 139 ods. 2 SSP. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu preto musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

55. Krajský súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby sťažovateľa využitím tzv. skráteného odôvodnenia rozsudku podľa § 140 SSP, s poukázaním na svoj skôr vydaný rozsudok sp.zn. 5S/3/2019 zo dňa 17.9.2020.

56. K uvedenému kasačný súd poukazuje na to, že ustanovenie § 140 SSP je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 139 ods. 2 SSP. Zmyslom tohto ustanovenia je, aby sa pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu, krajský súd nemusel opakovať tie isté dôvody rozhodnutia. Týmto ustanovením sa zaviedla možnosť skráteného odôvodnenia s odkazom na totožný rozsudok, v ktorom bol už právny problém vyriešený. Podmienkou je okrem totožnosti žalobcu aj druhovo totožný (obdobný) predmet konania, t. j. predmet konania, ktorý sa týka rovnakého právneho problému a formálne sa líši iba číslom konania (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžfk/68/2019 zo dňa 4.11.2020).

57. S poukazom na uvedené kasačný súd konštatuje, že krajský súd síce aplikoval § 140 SSP, avšak bez toho, aby bola v plnej miere naplnená zákonná podmienka na jeho aplikáciu, t.j. totožnosť predmetu konania. Z rozsudku krajského súdu sp. zn. 5S/3/2019 zo dňa 17.9.2020 síce vyplýva totožnosť účastníkov konania, v danej veci však nešlo o posúdenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov dodaných sťažovateľovi deklarovaným dodávateľom Slovakia Food

Trading, s.r.o.. Kasačný súd sa stotožnil s námietku sťažovateľa, že mimo pozornosti súdu ostali námietky sťažovateľa týkajúce sa spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. a k týmto krajský súd nezaujal žiadne stanovisko. 58. Podľa názoru kasačného súdu takýmto odôvodnením rozhodnutia krajského súdu došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces. V rámci kasačného konania pritom nie je úlohou kasačného súdu nahrádzať konanie pred krajským súdom ako súdom prvej inštancie. Je úlohou krajského súdu posúdiť každú skutkovú a právnu otázku, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca. 59. Na doplnenie kasačný súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu sa síce uvádza, že rozsudok krajského súdu sp. zn. 5S/3/2019 zo dňa 17.9.2020 tvorí súčasť súdneho spisu, avšak kasačný súd túto skutočnosť preskúmaním obsahu spisového materiálu nezistil. 60. Kasačný súd preto dospel k názoru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné v zmysle § 462 ods. 1 SSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu uvedenými v správnej žalobe a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. Kasačný súd pritom nevylučuje procesne ani možnosť kombinácie odôvodnenia rozsudku krajského súdu jednak odkazom na už skoršie rozhodnutie súdu v zmysle § 140 SSP a zároveň o doplnenie argumentácie krajského súdu v častiach, ktoré sú v jednotlivých posudzovaných zdaniteľných obdobiach rozdielne - t.j. napr. v prípade iných dodávateľov. 61. Kasačný súd dodáva, že zaoberať sa kasačnými námietkami týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom a odklonenia sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, bolo v tomto štádiu konania predčasné, a to najmä s poukazom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým je jeho nepreskúmateľnosť.“ 42. Podľa § 469 SSP <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfu2dmoi> ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 43. Podľa § 467 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfu2dmny> ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 44. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v súlade s § 467 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfu2dmny> ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 24. mája 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 10Sžfk/79/2020 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik