10Sžfk/79/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ICE DREAM s.r.o., so sídlom Teplická 2185/34, 058 01 Poprad, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102300421/2018 zo dňa 21.11.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/9/ 2019 zo dňa 17.09.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/9/2019 zo dňa 17.09.2020 zrušuje a vec vracia krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014 uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 20140073 zo dňa 02.10.2014 za bravčové karé v celkovej hodnote 40536,24 eura, z toho DPH 6756,04 eura, č. 20140075 zo dňa 07.10.2014 za zmrzlinu v celkovej hodnote 9940,68 eura, z toho DPH 1656,78 eura, č. 20140076 zo dňa 08.10.2014 za zeleninu a ryby v celkovej hodnote 8683,68 eura, z toho DPH 1447,28 eura, č. 20140077 zo dňa 09.10.2014 za kuracie prsia Brazil v celkovej hodnote 41912,64 eura, z toho DPH 6985,44 eura, č. 20140081 zo dňa 20.10.2014 za syry v celkovej hodnote 57801,60 eura, z toho DPH 9633,60 eura, č. 20140082 zo dňa 29.10.2014 za kuracie prsia Brazil v celkovej hodnote 37830,24 eura, z toho DPH 6305,04 eura, č. 20140083 zo dňa 30.10.2014 za kuracie prsia Brazil v celkovej hodnote 42480,00 eur, z toho DPH 7080,00 eur vyhotovených daňovým subjektom S Trade Group s.r.o. Žalobca ďalej v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 30552014 zo dňa 03.10.2014 za kuracie prsia Brazil 6x2 kg

Napokon žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 20140010 zo dňa 28.10.2014 v celkovej hodnote 38725,20 eura, z toho DPH 6454,20 eura za kuracie stehná 220 g a 240 g v množstve 20820 kg, faktúry č. 20140014 zo dňa 30.10.2014 v celkovej hodnote 78921,65 eura, z toho DPH 13153,61 eura za kuracie prsia Brazílske 6x2 kg natural v množstve 21996 kg a faktúry č. 20140015 zo dňa 31.10.2014 v celkovej hodnote 73080,00 eur, z toho DPH 12180,00 eur za kuracie prsia Brazílske 6x2 kg solené v množstve 21000 kg vyhotovených spoločnosťou CROSS CONSULTING, s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a od 13.02.2015 je jej právnym nástupcom spoločnosť TREKON TRADE s.r.o. 3. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.11.2018 číslo: 102300421/2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101022433/2018 zo dňa 23.05.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 131272,18 eura.

Vykonanými kontrolami u týchto daňových subjektov bolo zistené, že tovar bol dodávaný v reťazci Arkileva s.r.o. (CZ), resp. MADE GROUP, a.s. (CZ) - PPWIN, s.r.o., resp. CROSS CONSULTING s.r.o. - Slovakia Food Trading, s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - FEGA FROST, s.r.o., v reťazci TVIN, a.s.(CZ), resp.

5. Dokazovaním vykonaným správcom dane bolo preukázané, že do reťazca obchodovania s kuracím mäsom boli zapojené daňové subjekty, u ktorých bolo ich konateľmi potvrdené, že nevykonávali ekonomickú činnosť (Amato Eu, s.r.o., PPWIN, s.r.o., CROSS CONSULTING, s.r.o.), z uvedeného dôvodu nenadobudli právo disponovať s tovarom ako vlastník a logicky toto právo nemohli previesť na iné osoby. Zapojené boli tiež daňové subjekty, ktoré so správcom dane nekomunikujú, nespolupracujú, nepreberajú poštu, nepredkladajú daňové doklady a v súčasnosti sú zlúčené v iných spoločnostiach.

Daňové subjekty S Trade Group s.r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o. nepreukázali materiálny základ uskutočnenia predmetných zdaniteľných obchodov, ani vznik daňovej povinnosti. Podľa evidencie DPH spoločnosti S Trade Group s.r.o. jedinými dodávateľmi tovaru v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2014, ktorý bol následne spoločnosťou S Trade Group s.r.o. fakturovaný spoločnosti FEGA FROST s.r.o., boli spoločnosti Amato EU s.r.o., Penia s.r.o., CROSS CONSULTING, s.r.o., Slovakia Food Trading, s.r.o. V. B., konateľ spoločnosti PPWIN, s.r.o., vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že konateľom spoločnosti PPWIN s.r.o., Partizánske sa stal na upozornenie známych, ponuka bola uverejnená na internete, doklady podpísal u notára V.. V., za čo dostal finančné vyrovnanie, sídlo spoločnosti PPWIN s.r.o., Partizánske nepozná, nikdy tam nebol, k vykonávaniu ekonomickej činnosti spoločnosti PPWIN s.r.o. za rok 2014 sa vyjadril, že malo ísť o kúpu a predaj železa, prípadne iný druh tovaru, ktorý nepoznal, k fakturovaným obchodom so spoločnosťou Slovakia Food Trading, s.r.o. nič nevedel, ani o aký druh tovaru išlo a kto bol dodávateľom tovaru do spoločnosti PPWIN s.r.o., nepoznal nikoho z

Na základe zistených skutočností spoločnosť PPWIN s.r.o. nevykonávala reálnu ekonomickú činnosť a plnila úlohu „bieleho koňa“, ktorý je súčasťou reťazca dodávateľov, ktorí vystavujú faktúry za účelom odpočítania

8. K námietkam žalobcu o dôkaznom bremene, spôsobe dokazovania a hodnotenia dôkazov žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje právom uplatniť si za podmienok stanovených zákonom odpočítanie dane, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a v súlade so zákonom.

odpočet dane. Aj napriek výzvam správcu dane daňový subjekt v tomto smere nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by odstránil zistené pochybnosti, a tak preukázal oprávnenosť odpočítania dane. Žalovaný uviedol, že nemôže akceptovať ani tvrdenie žalobcu, že záver správcu dane, že dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, ale im vnikla povinnosť zaplatiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, v skutočnosti znamená spochybnenie samotnej existencie tovaru. Podľa správcu dane dodávatelia nepreukázali dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH, následne im nemohla vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a odberateľovi právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný poukázal na to, že správca dane disponuje dôkazmi, ktoré jednoznačne dokazujú, že ide o umelé obchodné transakcie a samotní dodávatelia nevyvinuli žiadne úsilie k tomu, aby preukázali, že v rámci obchodného reťazca dodávok tovaru zabezpečili vierohodnosť zdaniteľného obchodu deklarovaného vyhotovenými dokladmi. Nepreukázali, že tieto dodávky vykonali opodstatnene, a nielen so zámerom získania daňovej

mali obchodovať s mrazeným mäsom. Daňové subjekty S Trade Group s.r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o. nemohli nevedieť, že sa zúčastňujú na dodávkach tovaru v reťazci obchodníkov za účelom získania daňovej výhody, keď všetky zúčastnené daňové subjekty obchodovali medzi sebou niekoľko zdaňovacích období. Čo sa týka vedomosti daňového subjektu o tom, že sa svojím konaním podieľa na obchodnom reťazci s cieľom získať daňovú výhodu, žalovaný poukázal na výpovede svedkov konateľov spoločností FEGA FROST, s.r.o., N&Y, s.r.o., S Trade Group, s.r.o., Amato Company, s.r.o., Amato EU a CROSS CONSULTING s.r.o.) a odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 1500401/2015, č. 1500206/2015, č. 1500106/2015 a č. 1499761/2015 zo dňa 02.10.2015, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt v roku 2014 objednával tovar v mene spoločností Amato Eu, s.r.o. a Amato Company s.r.o, ktoré boli za týmto účelom umelo vytvorené a boli len fiktívnym článkom obchodného reťazca. Uvedené skutočnosti podľa žalovaného jednoznačne dokazujú účasť daňových subjektov v

II. Konanie pred krajským súdom

nepriznal. 11. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že žalovaný sa logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa, pričom krajský súd sa s právnym posúdením, ako aj právnymi názormi žalovaného stotožnil.

V predmetnom rozsudku súd skúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane, ktorými žalobcovi daňové orgány neuznali odpočítanie DPH v sume 25.460,93 eura z faktúr vyhotovených daňovým subjektom A.P_P_I_ spol. s.r.o. a S Trade Group s.r.o. na základe vykonaného dokazovania z dôvodu, že dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, preto ani žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na odpočet DPH.

V rámci predmetnej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2014 boli preverované nadobudnutia a dodávky tovaru v obchodnom reťazci spoločností Arkivela s.r.o. (CZ), resp. MADE GROUP, a.s. (CZ) - PPWIN, s.r.o. - Slovakia Food Trading, s.r.o. - S Trade Group, s.r.o. - žalobca, v reťazci Tvin, a.s. (CZ), resp. OKREGOWA SPOLDZIELNIA MLECZARSKA

Krajský súd sa v predmetnom konaní vzhľadom na uvedené odvolal na závery uvedené v odôvodnení rozsudku krajského súdu sp. zn. 5S/3/2019 zo dňa 17.09.2020, s ktorými sa krajský súd plne stotožnil.

S tým súvisela otázka rozloženia dôkazného bremena, otázka, čo preukazuje daňový subjekt a čo správca dane, otázka povinnosti správcu dane dokazovať pri neexistencii plnenia priamu vedomú účasť žalobcu na daňovom podvode. Krajský súd uviedol, že nepostačuje odmietnuť priznanie práva na odpočet len s odkazom na zistenia v reťazci dodávateľov, ktoré viedli k daňovému podvodu, na ktoré žalobca nemal žiadny dosah. Žalobca pritom namietol rozpor záverov správcu dane (žalovaného) s pravidlami formálnej a právnej logiky, keď nespochybnil existenciu tovaru, ale spochybnil dodanie tovaru spoločnosti A.P_P_I_ spol. s.r.o. a S Trade Group s.r.o. - dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v rozsahu dostatočnom pre vykonanie správnych úvah a na základe nich žalovaný dospel k správnym právnym záverom.

zákona o DPH, - poukázal na § 24 daňového poriadku, v zmysle ktorého má dôkaznú povinnosť daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, na preukázanie ktorých je správcom dane vyzvaný, a úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť. Toto ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a

Obchodný osud tohto jedného tovaru - reálny aj fakturačný - sa musí zhodovať v pôvode, subjektoch obchodovania, subjektoch skladovania, totožnosti medzičlánkov transakčnej sprostredkovateľskej reťaze. Bez tohto „splynutia“ fakturačnej a reálnej existencie tovaru, nie je možné hovoriť o existencii tovaru v zmysle zákona o DPH a o následnej možnosti uplatniť si právo v zmysle § 49 zákona o DPH. Zákonu odporujúci je stav, kedy listinné dôkazy sa týkajú iného tovaru (tu už skutočne bez ohľadu na jeho existenciu), než toho, ktorý sa hoci aj reálne, fyzicky ocitol v moci žalobcu, - nestotožnil sa s názorom žalobcu, že postačuje fakturačná existencia tovaru a reálna existencia rovnakého tovaru. Samotné preukázanie fakturačnej existencie tovaru žalobcom

Group s.r.o. vznikla daňová povinnosť len z titulu ich uvedenia na faktúrach, nie z titulu reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov, teda nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov, pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a následná možnosť uplatniť právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 v spojení s § 51 zákona

CMR totiž dokazujú inú trasu tovaru, a to bez skladovacieho medzičlánku v Sládkovičove alebo Novom Meste nad Váhom, o ktorom uvádzala práve konateľka A.P_P_I_ s.r.o., že pri obchodovaní so žalobkyňou bol využitý pre dodanie fakturovaného tovaru. Preto nebolo ani možné, aby žalovaný dospel k inému záveru ako prezentovanému v napadnutom rozhodnutí, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať reálnu existenciu tovaru fakturovaného spoločnosťou A.P_P_I_ s.r.o., - k tvrdeniu žalobcu o dôkaznom bremene zaťažujúcom v tejto veci správcu dane (žalovaného), keďže žalobca svoju povinnosť splnil predložením dôkazov (dokladov), krajský súd uviedol, že daňové orgány okolnosti, o ktorých predložené dôkazy svedčili, zásadne spochybnili, a tak pre odstránenie zistených pochybností mal ďalšie dôkazy predkladať opäť žalobca, ktorý má v súlade s § 24 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku povinnosť preukázať vierohodnosť evidencií a záznamov a táto povinnosť sa nevyčerpáva predložením listín.

Súdneho dvora EÚ a NS SR. Príčinou stavu, aký bol v tomto konaní zistený, nemusí byť automaticky úmyselné (a z podstaty veci potom už trestnoprávne postihnuteľné) konanie žalobcu, jeho úmyselná účasť v daňovom podvode, - uviedol, že k „defektu“ došlo aj v poslednom vzťahu, pretože z dôkazov bolo objektívne zistené, že tento zmluvný a tovarový vzťah nemohol existovať v podobe, akú žalobca listinami prezentoval, keďže sám poskytoval dôkazy o pôvode a trase tovaru z ČR priamo do Serede, nie cez Sládkovičovo alebo Nové Mesto nad Váhom, ako dodávku tovaru opísal jeho dodávateľ

Daňového poriadku, - konštatoval, že v danom prípade má skutočný stav prednosť pred formálno-právnym stavom a správca dane je povinný neprihliadnuť k simulovaným právnym úkonom, ak sa tieto reálne uskutočnili a uviedol, že správca dane nie je povinný vykonávať dokazovanie do doby, kým sa nepreukáže opak a preukazovať úmysel a vinu žalobcu tak, ako je to v trestnom konaní, - uviedol, že vzniknuté pochybnosti a dôkazy správca dane a žalovaný vyhodnotili v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.

rozhodujúcim dôkazom k nepriznaniu odpočítania dane od dodávateľa S Trade Group, s.r.o., že ak tieto dôkazy mohli byť vykonané, resp. opätovne vykonané v samostatnom konaní voči žalobcovi, ako daňovému subjektu, no vykonané neboli, potom ide o obmedzenie zásady bezprostrednosti dokazovania a o postup v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 a ods. 8 Daňového poriadku, krajský súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C 276/12 vo veci Sabou zo dňa 22.10.2013, v ktorom Súdny dvor EÚ konštatoval, že dodržanie práv daňovníka na obhajobu nevyžaduje, aby sa daňovník podieľal na žiadosti o informácie, ktorú adresuje dožadujúci členský štát dožiadanému členskému štátu, nevyžaduje ani to, aby bol daňovník vypočutý v čase, keď sa v dožiadanom členskom štáte uskutočňujú vyšetrovania, ktoré by mohli zahŕňať výsluch svedkov a ani pred tým, ako tento členský štát poskytne informácie dožadujúcemu členskému štátu.

Napadnuté rozhodnutie a aj jeho odôvodnenie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu.

16. Sťažovateľ mal za to, že pre postup podľa § 140 SSP neboli splnené zákonné podmienky, pretože predmetom konania vo veci sp. zn. 5S/3/2019 nebolo posudzovanie zákonnosti neuznania odpočítania dane z faktúr od dodávateľa Slovakia Food Trading, s.r.o.

Tým ostali mimo pozornosti súdu námietky sťažovateľa týkajúce sa spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. 17. Sťažovateľ namietal, že v predmetnej veci došlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, keď kupujúci nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník, pričom poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-277/14 vo veci PPUH Stehcemp zo dňa 22.10.2015. Namietal, že ekonomická činnosť môže pozostávať aj z dodávok uskutočnených v rámci viacerých po sebe nasledujúcich predajov, prvý predávajúci sa môže obmedziť na to, aby dal pokyn prepraviť tovar priamo druhému alebo ku konečnému nadobúdateľovi bez toho, aby sám disponoval nevyhnutnými skladovacími a prepravnými prostriedkami. 18.

byť kupujúcim. Sťažovateľ mal za to, že správcovi dane predložil všetky dôkazy, ktorými disponovať mal a mohol a tým splnil svoju dôkaznú povinnosť. 19. K spätnému prechodu dôkazného bremena sťažovateľ uviedol, že z ustálenej judikatúry ÚS SR (napr. III. ÚS 401/09, I. ÚS 377/2018) ako aj NS SR (napr. sp. zn. 5Sžf/101/2009) vyplýva, že spätný prechod dôkazného bremena na daňový subjekt je podmienený tým, že správca dane preukázateľne spochybní dôkazy predložené daňovým subjektom.

poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach č. C-354/03, C-355/03 a C-484/ 03, Optigen Ltd zo dňa 12.01.2006 a uviedol, že aj ak spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. a S Trade Group, s.r.o. neuniesli svoje dôkazné bremeno a nepreukázali konkrétne skutočnosti vo vzťahu k svojim subdodávateľom, nie je možné vylúčiť, aby v samostatnom konaní voči daňovému subjektu táto skutočnosť preukázaná bola.

10Sžfk/32/2019 zo dňa 28.08.2020 a sp. zn. 5Sžfk/22/2019 zo dňa 10.09.2020, teda nejednalo sa o ojedinelé rozhodnutie. 23. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd v rozsudku sp. zn. 5S/3/2019 dodatočne a zmätočne objasnil žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu novými dôvodmi, ktoré z obsahu spisu nevyplývajú a uviedol, že daňové orgány nikdy netvrdili, že tovar, ktorý sa ocitol v moci žalobcu nebol identický s fakturovaným tovarom, resp. že doklady predložené žalobcom sa týkali iného tovaru. Uviedol, že krajský súd k rozporom uvedeným v správnej žalobe nezaujal žiadne stanovisko a tvrdil len, že rozhodnutie žalovaného je jasné a zrozumiteľné.

dane. Sťažovateľ uviedol, že daňové orgány a súd účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a namiesto toho dospeli k záveru, že tovar dodal iný dodávateľ. Správca dane tak neuznal nárok na odpočet dane nie z dôvodu účasti žalobcu na podvodnom konaní, ale z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH.

26. Vo veci dodania tovaru do iného členského štátu pre odberateľa PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ sťažovateľ namietal, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C-409/04 vo veci Teleos zo dňa 27.9.2007 správca dane by mohol sťažovateľovi uložiť povinnosť zaplatiť daň len v tom prípade, ak by dokázal, že nekonal dobromyseľne a neprijal všetky opatrenia, aby vylúčil účasť na podvode.

27. Sťažovateľ napokon namietal, že rozsudok krajského súdu sp. zn. 5S/8/2019 nemožno považovať za riadne a vyčerpávajúco odôvodnený, krajský súd do odôvodnenia svojho rozsudku v plnom rozsahu prevzal závery preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a s argumentáciou žalobcu sa vysporiadal len formálne. Tento stav sťažovateľ kvalifikoval ako nesprávny procesný postup, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti označil námietky sťažovateľa za nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce zákonnosť rozhodnutí finančných orgánov a krajského súdu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Uviedol, že pri dodávke tovaru pre odberateľa PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ nebola splnená základná podmienka pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu vyplývajúca z § 43 ods. 1 zákona o DPH, a to, že tovar nebol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Pritom daňový subjekt, ktorý uplatňuje oslobodenie od

29. K námietkam sťažovateľa v súvislosti s neuznaným odpočítaním dane žalovaný uviedol, že umelý charakter zdaniteľného obchodu dokazuje zapojenie daňových subjektov do reťazca obchodu s mäsom s obchodnými partnermi, ktorých jediným cieľom bolo zníženie daňového zaťaženia a odčerpávanie nadmerných odpočtov. Správcom dane bolo preukázané, že do reťazca obchodovania s kuracím mäsom boli zapojené daňové subjekty, u ktorých bolo ich konateľmi potvrdené, že nevykonávali ekonomickú činnosť, z uvedeného dôvodu nenadobudli právo disponovať s tovarom ako vlastník a logicky toto právo nemohli previesť na iné osoby. Zapojené boli tiež daňové subjekty, ktoré so správcom dane nekomunikujú, nespolupracujú, nepredkladajú daňové doklady a nepreberajú poštu, pričom v súčasnosti sú zlúčené v iných

Sťažovateľ pritom v celom priebehu konania nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by odstránil zistené pochybnosti správcu dane.

32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

Dňa 28.09.2017 sa so splnomocneným zástupcom žalobcu uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom bol oboznámený so zisteniami vykonanými vo vyrubovacom konaní. 34. Správca dane zistil, že sťažovateľ si v zdaňovacom období október 2014 uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľov S Trade Group, s.r.o. a Slovakia Food Trading, s.r.o., CROSS CONSULTING, s.r.o., pričom zo zistení správcu dane vyplynulo, že v daných prípadoch došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH.

36. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/9/2019 zo dňa 17.09.2020, ktorým krajský súd zamietol žalobu sťažovateľa. Kasačný súd primárne preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 37.

38. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd

40. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 41.

52. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že stotožniac sa s právnym názorom vysloveným vo veci tých istých účastníkov v skoršom rozsudku krajského súdu sp.zn. 5S/3/2019 zo dňa 17.9.2020, v súlade s § 140 SSP poukázal na závery tohto rozhodnutia, s ktorými sa plne stotožnil. Uviedol, že skutkové a právne závery uvedené v tomto rozhodnutí považuje za vecne správne a zákonné.

. 54. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, týkajúcou sa porušenia zákona krajským súdom tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, kasačný súd uvádza, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe ÚS SR je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť. Táto povinnosť je v správnom súdnictve normatívne zakotvená v § 139 ods. 2 SSP. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu preto musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

56. K uvedenému kasačný súd poukazuje na to, že ustanovenie § 140 SSP je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 139 ods. 2 SSP. Zmyslom tohto ustanovenia je, aby sa pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu, krajský súd nemusel opakovať tie isté dôvody rozhodnutia. Týmto ustanovením sa zaviedla možnosť skráteného odôvodnenia s odkazom na totožný rozsudok, v ktorom bol už právny problém vyriešený. Podmienkou je okrem totožnosti žalobcu aj druhovo totožný (obdobný) predmet konania, t. j. predmet konania, ktorý sa týka rovnakého právneho problému a formálne sa líši iba číslom konania (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžfk/68/2019 zo dňa 4.11.2020).

Trading, s.r.o.. Kasačný súd sa stotožnil s námietku sťažovateľa, že mimo pozornosti súdu ostali námietky sťažovateľa týkajúce sa spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. a k týmto krajský súd nezaujal žiadne stanovisko. 58. Podľa názoru kasačného súdu takýmto odôvodnením rozhodnutia krajského súdu došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces. V rámci kasačného konania pritom nie je úlohou kasačného súdu nahrádzať konanie pred krajským súdom ako súdom prvej inštancie. Je úlohou krajského súdu posúdiť každú skutkovú a právnu otázku, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca. 59. Na doplnenie kasačný súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu sa síce uvádza, že rozsudok krajského súdu sp. zn. 5S/3/2019 zo dňa 17.9.2020 tvorí súčasť súdneho spisu, avšak kasačný súd túto skutočnosť preskúmaním obsahu spisového materiálu nezistil. 60. Kasačný súd preto dospel k názoru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné v zmysle § 462 ods. 1 SSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu uvedenými v správnej žalobe a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. Kasačný súd pritom nevylučuje procesne ani možnosť kombinácie odôvodnenia rozsudku krajského súdu jednak odkazom na už skoršie rozhodnutie súdu v zmysle § 140 SSP a zároveň o doplnenie argumentácie krajského súdu v častiach, ktoré sú v jednotlivých posudzovaných zdaniteľných obdobiach rozdielne - t.j. napr. v prípade iných dodávateľov. 61. Kasačný súd dodáva, že zaoberať sa kasačnými námietkami týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom a odklonenia sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, bolo v tomto štádiu konania predčasné, a to najmä s poukazom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým je jeho nepreskúmateľnosť.“ 42. Podľa § 469 SSP <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfu2dmoi> ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 43. Podľa § 467 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfu2dmny> ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 44. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v súlade s § 467 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfu2dmny> ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.