10Sžfk/80/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): SPEEDCOM s.r.o., so sídlom Kláštorná 23/4, 076 05 Brehov, IČO: 36728489, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Komorovská so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102070241/2017 zo dňa 29. septembra 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/130/2017 zo dňa 13. februára 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

1. Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov (ďalej aj ako „správca dane“) rozhodnutím č. 9813401/5/427124/2015 zo dňa 26. februára 2015, na základe vykonanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010, podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 22.170,42 EUR za zdaňovacie obdobie december 2010. Správca dane v rámci vyhodnotenia získaných dôkazov dospel k záveru, že k dodaniu služieb od spoločnosti VESET s.r.o. nedošlo, a teda žalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane v zmysle dikcie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

nebohý W. A. viedol organizovanú skupinu, ktorej hlavnou činnosťou bolo vyhotovovanie fiktívnych účtovných dokladov pre rôzne podnikateľské subjekty, čo správcu dane viedlo k pochybnostiam o reálnom dodaní služieb od spoločnosti VESET s.r.o.

3. Správca dane rozhodnutím č. 101447723/2016 zo dňa 14. januára 2016 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 22.170,42 EUR za zdaňovacie obdobie december 2010, pričom svoje rozhodnutie oprel o rovnakú argumentáciu, akú uviedol v predošlom rozhodnutí.

Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100152690/2017 zo dňa 24. januára 2017, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 22.170,42 EUR za zdaňovacie obdobie december

2015. Na ústnom pojednávaní správca dane zopakoval svoju argumentáciu a uviedol, že svoje pochybnosti nezakladal len na zisteniach orgánov činných v trestnom konaní, ale tieto skutočnosti sú jedným z faktorov, ktoré mali za následok pochybností správcu dane pri priznaní a odpočítaní dane z faktúr, na ktorých boli uvedené spoločnosti KIMBO s.r.o., VESET s.r.o. a DIGITALIS s.r.o.

6. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 101332215/2017 zo dňa 14. júna 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane v sume 22.170,42 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

(IV) šetrenia vykonané v priebehu daňovej kontroly preukázali, že k stavebným prácam deklarovaným faktúrami nedošlo a spoločnosť VESET s.r.o. v priebehu roka 2010 nezamestnávala žiadnych zamestnancov; (V) dodávateľom nie je platiteľ dane uvedený na faktúrach a žalobca nepredložil v priebehu konania žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia; (VI) žalobca sa ku kontrolným zisteniam nevedel vyjadriť a v priebehu daňovej kontroly uviedol, že za spoločnosť VESET s.r.o. rokoval s W. A., ktorý však za spoločnosť nemal právo vystupovať, pričom v priebehu dokazovania nebolo preukázané ani žalobcom a ani správcom dane, že by táto osoba takýmto splnomocnením disponovala; (VII) nebolo preukázané, že by sa na údajnej realizácii dodávky služieb mala zúčastniť aj tretia

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom napádal (I) výrok rozhodnutia (možnosť odpočítania vlastnej daňovej povinnosti, určenie rozdielu dane, ktorá nebola samostatným výrokom vyrubená a neuvedenie povinného subjektu a obdobia určenia dane); (II) vyrubovací proces, v rámci ktorého žalobca nebol vyzvaný na vyjadrenie sa k protokolu o daňovej kontrole; (III) skutočnosť, že žalobca nebol informovaný o tom, že správca dane podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania; (IV) dôkazy, na ktorých správca dane založil rozhodnutie sú domnienky vyplývajúce z vyšetrovacieho spisu NAKA; (V) výsledky šetrenia NAKA vo vzťahu k spoločnostiam KIMBO s.r.o. a DIGITALIS s.r.o. nemajú žiadny vzťah k plneniu podľa správcom dane neuznaných faktúr; (VI) jediný dôkaz (vyjadrenie nebohého W. A.) je nevykonateľný a konštatovanie, že nekonal za spoločnosť DIGITALIS s.r.o. neodôvodňuje záver, že nemohol vystupovať ako zástupca tejto spoločnosti; (VII) ak hodnotenie dôkazov spočíva z výsluchov

V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný zaoberal výškou nadmerného odpočtu, ktorá bola žalobcovi vyrubená výrokom rozhodnutia, zákonnými podmienkami pre odpočet dane z pridanej hodnoty, kontaktnosťou dodávateľov a ich konateľov, prerokovaním protokolu a podnetom na preskúmanie rozhodnutia, ktorý podal správca dane a ktorý nemal vplyv na práva a povinnosti

II. Priebeh konania pred správnym súdom

Podľa žalobcu správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku, ktorým však žiadnu daň nevyrubil, ale v tomto rozhodnutí určil rozdiel dane. Podaním daňového priznania v roku 2010 bola daň vyrubená a naviac v tomto rozhodnutí ani podľa jeho obsahu nemohla byť žiadna daň vyrubená, nakoľko sa jedná o zníženie nadmerného odpočtu, bez vplyvu na vlastnú daňovú povinnosť.

neisté. 11. Podľa žalobcu časti určenia splatnosti rozdielu v sume nadmerného odpočtu sa naviac neuvádza, za ktoré obdobie je tento rozdiel určený, ani ktorý subjekt je zaviazaný ho zaplatiť a keďže preskúmavané rozhodnutie sa k tejto časti prvostupňového rozhodnutia ani nevyjadruje, v tejto časti ostáva výrok nepreskúmateľný. Zároveň ani z prvostupňového rozhodnutia a ani z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré konkrétne pochybenie § 71 zákona o DPH je žalobcovi vytýkané a čo viedlo žalovaného a správcu dane k vydaniu rozhodnutia práve z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 ako aj § 51 ods.1 písm. a/ zákona o DPH, ktorý sa odvoláva na § 71 (náležitosti faktúry). Za situácie, že porušenie § 71 zákona o DPH viedlo administratívne orgány k rozhodnutiu o znížení DPH za obdobie december 2010, pre zákonnosť ich rozhodnutia je nevyhnutné špecifikovať konkrétnu povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom vydania, resp. potvrdenia napadnutého rozhodnutia.

14. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca uviedol, že doručenie výzvy od správcu dane na preukázanie práva na odpočet dane z faktúr z 22. marca 2004 a 6. júla 2010 a nasledujúcich nemajú žiaden súvis s faktúrou č. V 201005 zo dňa 2. decembra 2010 ako aj to, že správca dane konštatoval, že vyjadrenie žalobcu k protokolu považuje za nepodané, avšak nie je pravdou ako uvádza správca dane vo svojom rozhodnutí, že žalobca bol vyzvaný na podanie vyjadrenia

konštatované, je založený výlučne len na domnienkach. Skutočnosť, že nebohý W. A. nebol zapísaný ani ako konateľ a ani ako zástupca v daňovom registri a nebol ani zamestnancom spoločnosti VESET s.r.o. neodôvodňuje záver, že nemohol vystupovať v danom období ako zástupca tejto spoločnosti. Všeobecné konštatovanie, že nebohý A. nemohol zastupovať spoločnosť VESET s.r.o. vyplýva aj z toho, že nemal žiaden vzťah ani k ďalším spoločnostiam (KIMBO, DIGITALIS s.r.o.), ktorý nakoniec spochybnil aj sám žalovaný, keď vo svojom rozhodnutí uvádza, že neb. A. bol zapísaný v daňovom informačnom systéme ako zástupca spoločnosti KIMBO, s.r.o. Neobstojí teda domnienka, že nie je preukázaná žiadna väzba neb. A. na dodávateľov žalobcu. Žalobca zdôraznil, že voči nemu nebolo, ani nie je vedené žiadne trestné konanie a nepozná ani obsah spisu NAKA. 16. Žalovaný nie je nadaný kompetenciou hodnotenia dôkazov zhromaždených orgánmi činnými v trestnom konaní a suplovaním právomoci súdu na ich vyhodnotení a nemožno ani opomenúť skutočnosť, že výpoveď obžalovaných v trestnom konaní nie je založená na povinnosti uvádzať pravdu, kde za účelom svojej obhajoby sú oprávnení aj klamať.

že neb. A. konal za VESET s.r.o. Ak hodnotenie dôkazov spočíva z výsluchu O.. A.R_ O. K.. C. (ktorých žalobca ani nepozná), bez bližšej špecifikácie ich obsahu, nejedná sa o riadne odôvodnenie vyhodnotenia dôkazov v neprospech žalobcu.

žalobcu. 18. V závere správnej žaloby žalobca opätovne zhrnul, že nemal vedomosť o trestnej činnosti W. A. a je nesporné, že fakturované práce boli zrealizované, a nemal žiaden dôvod za zrealizované dielo nezaplatiť. Ku zhotoveniu diela došlo, čoho dôkazom je dielo samotné, preto žalobca ani nemal dôvod vykonávať inú činnosť smerujúcu na prijatie opatrení v súvislosti s okolnosťami dodania tovaru alebo poskytnutie služieb. Podľa žalobcu nevznikla ani žiadna pochybnosť, že neb. W. A. bol činný pre spoločnosť VESET s.r.o. a nakoľko platby boli realizované priamo pre túto spoločnosť, nevyplynula ani potreba overovania jeho pôsobenia ako sprostredkovateľa pre dodávateľa. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011, pričom tiež uviedol, že skutočnosť, že v období niekoľkých rokov po realizácii preukázaného zdaniteľného plnenia sa správca dane nevedel skontaktovať s konateľom spoločnosti, nie je dôkazom s objektívnou výpovednou hodnotou k veci. Postup správcu dane podľa žalobcu je v

K námietke žalobcu o porušení § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku uviedol, že aj keď sídlo daňového subjektu je vo výroku napadnutého rozhodnutia uvedené bez smerovacieho čísla, tento nedostatok nemôže mať za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, pretože podľa ostatných identifikačných údajov žalobcu je nepochybné, že sa rozhodovalo o jeho právach a povinnostiach. 20. Žalovaný neakceptoval ani námietku, že správca dane nesprávne aplikoval § 68 ods. 5 daňového poriadku, pretože tento na základe výsledku daňovej kontroly postupoval vo vyrubovacom konaní a napadnuté rozhodnutie vydal v súlade s § 68 ods. 6 daňového poriadku. Vo výroku správca dane uviedol, že podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku na dani z pridanej hodnoty určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2010 rozdiel v sume 22.170,42 EUR, t.j. znížil nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní zo sumy 27.381,63 EUR na sumu 5.211,21 EUR. Žalobcovi bol na základe podaného daňového priznania vrátený nadmerný odpočet vo výške 27.381,63 EUR, no podľa výsledkov daňovej kontroly mal nárok

Práve z týchto dôvodov žalovaný považoval za neopodstatnenú námietku žalobcu, že z výroku rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, o ktorých právach a povinnostiach žalobcu bolo rozhodované. 21. Vo vzťahu k preukázaniu materiálneho plnenia z predmetnej faktúry žalovaný uviedol, že daňové orgány zhodne konštatovali, že žalobca nedostatočným spôsobom preukázal, že predmet zdaniteľného obchodu, na základe ktorého si uplatnil odpočítanie dane, mu dodal platiteľ DPH z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona

tvrdenie neobstojí. 22. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa prerokovania pripomienok k protokolu žalovaný uviedol, že tento problém bol vyriešený rozhodnutím o odvolaní č. 103060395/2016 zo dňa 3. mája 2016, resp. v rozhodnutí č. 792131/2016 zo dňa 17. mája 2016, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane č. 101447723/2016 zo dňa 14. januára 2016 a v nasledujúcom vyrubovacom konaní nariadil správcovi dane tieto pripomienky k protokolu so žalobcom

23. Ako neopodstatnené žalovaný hodnotil aj námietky, že jediné dôkazy správcu dane vedúce k záveru premietnutému vo výroku preskúmavaného rozhodnutia sú domnienky vyplývajúce z vyšetrovacieho spisu NAKA. Správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly a pri dokazovaní v rámci vyrubovacieho konania, s poukazom na § 24 ods. 2 daňového poriadku, bol povinný dostatočne zistiť skutkový stav a za tým účelom, v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku, je oprávnený použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a je obmedzený iba tým, aby dôkazný prostriedok nebol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

ako to tvrdí žalobca. V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na vyjadrenie konateľa žalobcu, X.. I., že W. A. vystupoval za všetky tri daňové subjekty (KIMBO, s.r.o., VESET s.r.o., DIGITALIS, s.r.o.) a sám prehlásil, že s nikým iným nerokoval a nikoho iného z uvedených spoločností nepozná, pričom W. A. nebol štatutárom ani zamestnancom týchto spoločností a nebolo ani preukázané splnomocnenie na ich zastupovanie. Uvedené spoločnosti boli jedným

25. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch podanej správnej žaloby v celom rozsahu a tvrdil, že obsah vyjadrenia žalovaného (okrem popierania znenia zákona) sa netýka žalobných námietok. Zopakoval, že zo znenia § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku je zrejmé, že nie je daná možnosť správnemu orgánu vybrať si niektorý z kogentne stanovených údajov, ale rozhodnutie správcu dane musí obsahovať všetky tam uvedené údaje. Rovnakým postupom by sa muselo potom nazerať na plnenie povinnosti daňového subjektu, ktorý by si aj napriek konkrétnym povinnostiam stanoveným zákonom mohol svojvoľne vyberať len niektoré z nich a nemohol by byť za takýto postup sankcionovaný. 26. Žalobca naďalej trval na námietke, že z rozhodnutia administratívneho orgánu nevyplýva, ktorá konkrétna povinnosť uložená v § 71 zákona o DPH (v znení do 31.12.2010) nebola dodržaná. Zdôraznil, že zákonné rozhodnutie môže byť len výsledkom zákonného postupu správneho orgánu. Ak daňový poriadok vyžaduje doručovanie výzvy pre možnosť začatia vyrubovacieho konania v zmysle § 46 ods. 8 daňového poriadku, nie je možné považovať za splnenie tejto výzvy doručenie výzvy podľa Oznámenia Ministerstva financií SR k Opatreniu MF SR z 15.12.2001 č. MF/26131/2011 - 74, pretože daňový poriadok s doručením takejto výzvy nespája vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 daňového poriadku). Ak daňovému subjektu nebola doručená výzva na prerokovanie protokolu zákonným spôsobom, nemohlo začať ani vyrubovacie konanie. 27. Vo vzťahu k preukázaniu materiálneho plnenia na základe predmetnej faktúry žalobca uviedol, že žalovaný iba všeobecne konštatuje fiktívnosť týchto faktúr vystavených neb. A., avšak v rozhodnutí nie je uvedený žiaden dôkaz, prečo sú predložené faktúry považované za fiktívne, a to aj napriek existencii diela, ktoré bolo predmetom fakturácie. Existencia zhotoveného diela, nakoľko sa jedná o nehnuteľnosť je overiteľná na mieste. Fakturované práce sa viažu ku konkrétnemu dielu, kde iné osoby nezasahovali a ak mal o tom žalovaný pochybnosť, mal tieto osoby konkretizovať. 28. Správny súd na nariadenom pojednávaní dňa 13. februára 2019 danú vec prejednal v neprítomnosti žalovaného.

31. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom správcu dane, ktorý sa premietol aj do napadnutého rozhodnutia žalovaného, že zo strany daňového subjektu nebolo dostatočne preukázané, že predmet faktúry dodala spoločnosť VESET s.r.o., teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že predmet dane deklarovaný vo faktúre mu dodal jeho dodávateľ. Žalobca preto pri odpočítaní dane z pridanej hodnoty porušil § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správny súd tiež zdôraznil, že spoločnosť VESET s.r.o. na registrovanej adrese nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, bola nekontaktná, so správcom dane nekomunikovala a zároveň nebolo preukázané, aby v preverovanom období vykonávala reálnu ekonomickú činnosť.

v konkurze. Správny súd zdôraznil, že v súvislosti s preverením dodania tovaru a služieb od VESET s.r.o. sa ústneho pojednávania nezúčastnil ani štatutárny zástupca, a to napriek riadnemu predvolaniu. 33. Podstatnou skutočnosťou pre záver správcu dane o nepreukázaní materiálneho plnenia deklarovaného v predloženej faktúre je aj záver NAKA vo veci vedenej pod č. ČVS - PPZ - 186/NKA-FP-VY, podľa ktorého v roku 2010 v Košiciach pôsobila organizovaná skupina pod vedením W. A., ktorej hlavnou činnosťou bolo vyhotovovanie fiktívnych účtovných dokladov pre rôzne podnikateľské subjekty, preto na základe šetrení NAKA mal správca dane oprávnené pochybnosti, že k žiadnemu reálnemu dodaniu spoločnosťou VESET s.r.o. nedošlo.

žalovaným. 34. Námietky žalobcu, týkajúce sa procesných pochybení zo strany správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Ustanovenie § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku v prípade označenia daňového subjektu vyžaduje označenie obchodného mena a sídla právnickej osoby v súlade so zápisom v obchodnom registri, avšak podľa názoru správneho súdu vytýkaný nedostatok, t.j. neuvedenie konkrétneho poštového smerovacieho čísla nevyvoláva pochybnosti o totožnosti kontrolovaného subjektu, ktorému bola uložená povinnosť zo strany daňového úradu.

35. K námietke žalobcu o nesprávnej aplikácii § 68 ods. 5 daňového poriadku vo vzťahu k výroku preskúmavaného rozhodnutia správny súd uviedol, že správca dane na základe výsledku daňovej kontroly postupoval vo vyrubovacom konaní a napadnuté rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením § 68 ods. 6 označeného zákona. V súlade s týmto ustanovením zákona za zdaňovacie obdobie december 2010 určil žalobcovi rozdiel v sume 22.170,42 EUR, t. j. znížil nadmerný odpočet uplatňovaný v daňovom priznaní za označené zdaňovacie obdobie zo sumy 27.381,63 EUR na sumu 5.211,21 EUR. Žalobcovi na základe podaného daňového priznania bol vrátený nadmerný odpočet vo výške 27.381,63 EUR, pričom podľa výsledkov daňovej kontroly mal žalobca nárok na nadmerný odpočet iba v sume 5.211,21 EUR, preto správca dane správne v súlade s ustanovením § 68 ods. 6 daňového poriadku vo výroku napadnutého rozhodnutia uložil daňovému subjektu povinnosť určený rozdiel v sume 22.170,42 EUR uhradiť v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto

36. Napokon je podľa názoru správneho súdu nedôvodná aj námietka ohľadom neprerokovania pripomienok k protokolu, pretože vzhľadom na vytýkané nedostatky v procese daňovej kontroly a vyrubovacom konaní správca dane prerokoval so žalobcom jeho pripomienky pri ústnom pojednávaní dňa 10. januára 2017 (zápisnica č. 100040576/2017).

IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

38. Sťažovateľ zotrval na svojej argumentácií, ktorú použil v konaní pred správnym súdom. Podľa sťažovateľa rozhodnutie správcu dane musí obsahovať sídlo spoločnosti, ktorého súčasťou je aj poštové smerovacie číslo. Ak by sa pri akomkoľvek návrhu na zápis údajov do obchodného registra neuviedla hoci len interpunkcia, obchodný register navrhované údaje nezapíše. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že podľa § 68 daňového poriadku sa vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 daňového poriadku, ktorá mu v tomto prípade nebola doručená. Skutočnosť, že mu bola doručená výzva v zmysle Oznámenia MF SR o účtovných závierkach bánk, označená ako o správe daní, neznamená, že takáto výzva vyvoláva začiatok vyrubovacieho konania v zmysle daňového poriadku. 39. Ďalšiu nesprávnu aplikáciu daňového poriadku vidí sťažovateľ v tom, že správca dane mal možnosť postupovať buď podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku tak, že vydá rozhodnutie o vyrubení dane, ktorým vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubení dane, alebo podľa

40. Vo výroku rozhodnutia, ktorým je určená splatnosť rozdielu dane v sume nadmerného odpočtu na 15 dní od právoplatnosti správca dane neuvádza, za ktoré obdobie je tento rozdiel určený, ani ktorý subjekt je zaviazaný ho zaplatiť. Správny súd sa vo svojom rozhodnutí skutočným dodaním stavebných prác nezaoberal, ale len uviedol, že sťažovateľ údajne nesplnil kumulatívne svoju povinnosť preukázať materiálnu existenciu fakturovaných výkonov uvedených vo faktúre (ich existencia nie je sporná, uznáva ju aj správca dane, keďže do dnes je viditeľný zabudovaný materiál).

2009. V zmysle citovaných rozhodnutí úlohou správneho súdnictva je preskúmavať zákonnosť postupov a rozhodnutí správnych orgánov a nie nahrádzať ich činnosť. 42. Správny súd mal vzhliadnuť aj vadu napadnutého správneho konania spočívajúcu v tom, že hmotnoprávne závery správnych orgánov sú založené na obsahu spisu NAKA, ku ktorým však žalobca nemá prístup a šetrenie vykonané správcom dane trpí podstatnými vadami, kde nedoručovaním písomností správnym adresátom sa tieto vracajú správcovi dane.

Právo na kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené. Sťažovateľ nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu NAKA, nemohol zaujať vlastnú obranu, ani posúdiť, či odkazy správcu dane na obsah tohto spisu sú úplné a verné. Tým, že správny súd v bode 32 rozsudku len všeobecne uvádza, že ani ostatné námietky sťažovateľa nemohli mať vplyv na hmotno-právne posúdenie veci, kde však nie je zrejmé, ktoré má súd na mysli, spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku. 43. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje námietky sťažovateľa za nedôvodné a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v celom rozsahu zamietol. Žalovaný vo vzťahu k neuvedeniu poštového smerovacieho čísla vo výroku rozhodnutia a vyčísleniu sumy za odpočet zotrval na svojej argumentácii. Správca dane i žalovaný pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty

V. Posúdenie kasačného súdu

45. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

47. Kasačný súd vo vzťahu k námietke sťažovateľa, týkajúcej sa uvádzania adresy sídla s uvedením poštového smerovacieho čísla uvádza, že absencia uvedeného nemá vplyv na zákonnosť a preskúmateľnosť rozsudku správneho súdu v spojení s napadnutým rozhodnutím

III. ÚS 833/2016-44 zo dňa 19. apríla 2017). 48. Kasačný súd vyhodnotil námietku sťažovateľa, týkajúcu sa toho, že mu nebola doručená výzva podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 daňového poriadku za irelevantnú.

49. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa opakovaného vyrubenia už raz vyrubenej dane sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje so závermi správnych orgánov a správneho súdu (bod 32 napadnutého rozsudku). Vo všetkých troch rozhodnutiach je jasne uvedené, že správca dane vyrubil podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku daňovému subjektu, ktorým je sťažovateľ rozdiel dane v sume 22.170,42 EUR za zdaňovacie obdobie december 2010. Správca dane

Rovnako neobstojí ani námietka sťažovateľa, týkajúca sa neuvedenia sumy nadmerného odpočtu, obdobia určenia rozdielu dane a subjektu, ktorý ho je povinný zaplatiť. Ako kasačný súd uvádza vyššie, všetky tieto náležitosti sú v prvostupňovom rozhodnutí uvedené.

V danom bode správny súd uvádza aj dôvody, pre ktoré mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Kasačný súd súhlasí so závermi sťažovateľa, že správny súd v rozhodnutí konkrétne neriešil reálnosť dodania stavebných prác, ale len či tieto práce boli vykonané spoločnosťou VESET s.r.o., tak ako je to uvedené na faktúrach. Na druhej strane táto skutočnosť nemá podstatný vplyv na rozhodnutie, nakoľko odpočet dane môže byť priznaný len po splnení zákonných podmienok, pričom v predmetnom konaní správca dane, žalovaný a správny súd nemali za dostatočne preukázané, že stavebné práce dodal dodávateľ uvedený na faktúre.

52. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že hmotnoprávne závery správnych orgánov sú založené na obsahu spisu NAKA, ku ktorému on nemal prístup, kasačný súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SDEÚ“) vo veci Glencore Agriculture

53. Na druhej strane však SDEÚ dopĺňa, že medzi práva zaručené právom Únie patrí rešpektovanie práva na obhajobu, ktoré podľa ustálenej judikatúry predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá sa uplatní vtedy, ak má správny orgán v úmysle prijať voči osobe rozhodnutie, ktoré nepriaznivo zasahuje do jej postavenia. Na základe tejto zásady sa musí osobám, ktorých záujmy toto rozhodnutie významnou mierou ovplyvňuje, umožniť, aby mohli účinne vyjadriť svoje stanovisko ku skutočnostiam, z ktorých správny orgán zamýšľa

Pokiaľ teda daňový orgán plánuje pri svojom rozhodnutí vychádzať z dôkazov získaných v rámci trestných konaní a súvisiacich správnych konaní začatých proti jej dodávateľom, ako je to v spore vo veci samej, táto zdaniteľná osoba musí mať k týmto dôkazom prístup (rozsudok SDEÚ vo veci Glencore Agriculture Hungary Kft., C-189/18 zo dňa 16. októbra 2019, bod 47

54. K obmedzeniu prístupu k spisu a k porušeniu práva na obhajobu, ako dôvodu na zrušenie rozhodnutia, sa SDEÚ vyjadril v rozhodnutí SC C.F_ SRL, C-430/19, zo dňa 4. júna 2020, že pokiaľ ide konkrétnejšie o zásadu efektivity, SDEÚ nevyžaduje, aby napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo prijaté v rozpore s právom na obhajobu, bolo vo všetkých prípadoch zrušené. Porušenie práva na obhajobu totiž vedie k zrušeniu rozhodnutia prijatého na konci predmetného správneho konania len vtedy, ak by bez tejto vady mohlo toto konanie viesť k inému výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2014, Kamino International Logistics a Datema Hellmann Worldwide Logistics, C-129/13 a C-130/13, EU:C:2014:2041, body 78 a

55. V prejednávanej veci však z administratívneho spisu a rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že išlo len o podporný argument. Ako je uvedené na str. 8-9 rozhodnutia žalovaného, správca dane v protokole i odôvodnení prvostupňového rozhodnutia výsledky zistení orgánov činných v trestnom konaní vyhodnotil v súvislosti s vlastnými zisteniami za účelom zvýraznenia celkového obrazu aktivít p.

Správne orgány svoj záver o tom, že v konaní nebolo preukázané dodanie služieb deklarovaným dodávateľom, spoločnosťou VESET, s.r.o., založili na dôkazoch vykonaných v danom administratívnom konaní, konkrétne bolo preukázané, že (I) spoločnosť VESET s.r.o. na registrovanej adrese nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, nekomunikovala so správcom dane; (II) jediný konateľ spoločnosti zásielku síce prevzal, ale ústneho pojednávania sa nezúčastnil; (III) spoločnosť v roku 2010 nezamestnávala žiadnych zamestnancov; (IV) šetrenia vykonané v priebehu daňovej kontroly preukázali, že k stavebným prácam deklarovaným faktúrami nedošlo; (V) dodávateľom nie je platiteľ dane uvedený na faktúrach; (VI) žalobca sa ku kontrolným zisteniam nevedel vyjadriť a v priebehu daňovej kontroly uviedol, že za spoločnosť VESET s.r.o. rokoval s W. A., ktorý však za spoločnosť nemal právo vystupovať, pričom v priebehu dokazovania nebolo preukázané ani žalobcom a ani správcom dane, že by táto osoba takýmto splnomocnením disponovala; (VII) nebolo preukázané, že by sa na údajnej realizácii dodávky služieb mala zúčastniť aj tretia osoba; (VIII) príjmové pokladničné

56. Predmetom kasačného konania (účastníkov: žalobcu SPEEDCOM s.r.o. proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) je skutkový a právny stav týkajúci sa vyrubenia rozdielu na DPH. Nakoľko obdobná vec rovnakých účastníkov konania, s totožnými sťažnostnými bodmi, bola predmetom konania a rozhodovania Najvyššieho súdu SR v právnych veciach sp. zn. 3 Sžfk 81/2019 zo dňa 14. januára 2020, sp. zn. 4 Sžfk 17/2020 zo dňa 29. novembra 2021, kasačný súd v tomto rozhodnutí nadväzuje na doterajšie závery Najvyššieho súdu SR a stotožňuje sa s nimi.