10Sžfk/81/2019

1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie január až júl 2013. Dňa 27.9.2017 vydal rozhodnutie č. 102049078/2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie apríl 2013 v sume 4.200,00 eur. Daňový subjekt si v podanom daňovom priznaní za apríl 2013 priznal daň v sume 395,30 eur, t. j. o 4.200,00 eur menej, ako správca dane zistil daňovou kontrolou. Svoje rozhodnutie odôvodnil správca dane tým, že tovar (náhradné dielce) uvedený v žalobcom predložených faktúrach od spoločnosti AGRODREVO s.r.o. so sídlom Zubné 481 (ďalej aj „AGRODREVO“) nebol uvedenou spoločnosťou žalobcovi dodaný a odpočítanie dane v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bolo v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) nezákonné. 2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100170556/2018 z 18.1.2018 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil rozhodnutie správcu dane ako vecne správne a zákonné, pričom sa stotožnil s jeho záverom, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z tovarov, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť.

II. Konanie na krajskom súde

4. Správny súd rozsudkom č. k. 6S/21/2018-66 zo dňa 28.05.2019 postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) správnu žalobu zamietol. 5. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú daňové orgány dospeli k záveru, že faktúry predložené žalobcom neboli vystavené spoločnosťou AGRODREVO, bolo zistenie z daňovej kontroly a výpovede jediného konateľa spoločnosti AGRODREVO Y. Y.. Tento uviedol pri svojej výpovedi tak v predmetnom konaní, ako aj v iných konaniach, že nikdy nikoho nepoveril zastupovaním spoločnosti, žiadnu obchodnú činnosť v spoločnosti AGRODREVO nevyvíjal a účtovné ani iné doklady v prospech tejto spoločnosti nikdy nevystavoval. Uvedené vyjadrenia jediného konateľa spoločnosti AGRODREVO potvrdzujú zistenie, že tovar deklarovaný na predložených faktúrach od tejto spoločnosti t. j. drevnú hmotu a náhradné diely neboli dodané žalobcovi spoločnosťou AGRODREVO na základe tých faktúr, ktoré žalobca predložil a ktoré boli podkladom pre priznanie DPH za apríl 2013. Zo zistení v rámci daňovej kontroly vyplynulo,

Ich nepredloženie neskôr ospravedlňoval požiarom v budove, ku ktorému malo dôjsť dňa 16.07.2016, avšak žalobca ešte dňa 21.04.2016 sám uviedol, že nemá žiadne iné doklady, ktoré by predložil. 6. V prípade ak dodanie tovaru podľa faktúr nie je uskutočnené dodávateľom, ktorý je na faktúre uvedený, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, ktoré boli predložené žalobcom, nie sú podkladom pre priznanie DPH. Povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu bolo preukázať správcovi dane všetky skutočnosti týkajúce sa uplatnenia práva na odpočítanie dane a reálnosti zdaniteľných obchodov. Žaloba si túto povinnosť podľa názoru správneho súdu počas daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní nesplnil.

8. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia daňových orgánov vychádzali z náležite zisteného skutkového stavu veci, pričom rozhodnutie žalovaného je zrozumiteľné, jasné a náležite odôvodnené a následne preskúmateľné.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

10. Sťažovateľ namietal, že na preukázanie svojich tvrdení o dodaní tovaru v priebehu daňového konania predložil doklady, pričom viackrát navrhoval vykonanie ďalších dôkazov v súlade s § 24 ods. 1 a ods. 4 a § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, ako napríklad výsluch svedkov. Tieto však správca dane opakovane neakceptoval. Sťažovateľ nesúhlasil so závermi žalovaného, že v priebehu daňovej kontroly nepreukázal reálne dodávky deklarovaného tovaru od spoločnosti AGRODREVO. Na podporu svojich tvrdení poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/2007, v zmysle ktorého sú orgány verejnej moci povinné v pochybnostiach postupovať voči daňovému subjektu miernejšie, pričom nie sú oprávnené nadradiť záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nad povinnosť dodržiavať a rešpektovať práva daňového subjektu.

Poukázal na to, že tieto ústne výpovede sú v rozpore s jeho čestným vyhlásením o uskutočnení predmetných obchodov, ktoré sťažovateľ v konaní predložil správcovi dane. Podľa názoru sťažovateľa správca dane pochybil, keď odmietol vykonať ním navrhovaný dôkaz znaleckého preskúmania zdravotného stavu Y. Y. v čase svedeckej výpovede a čestného prehlásenia, teda v aktuálnom čase v roku 2016, ktorý by bol zameraný na psychologické a psychiatrické aspekty stavu tohto svedka. K tejto námietke sa krajský súd podľa sťažovateľa žiadnym spôsobom nevyjadril. Svedecká výpoveď uvedeného svedka z dôvodu jej nedôveryhodnosti a spornosti nemala byť podľa sťažovateľa braná v procese rozhodovania do úvahy.

13. Sťažovateľ poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/192/2016 z 15.2.2017, v ktorom boli podľa jeho názoru posudzované obdobné otázky iného žalobcu - spoločnosti SUNDERMANN s.r.o. Tá podľa sťažovateľa obchodovala so spoločnosťou AGRODREVO v rozhodnom období a Daňový úrad Bratislava jej (podobne ako sťažovateľovi Daňový úrad Prešov) nechcel uznať právo na odpočet DPH a vyrubil jej tam uvedený rozdiel

IV. Závery kasačného súdu

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 10Sžfk/81/2019. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

17. Kasačný súd poukazuje na to, že v obdobnej veci sťažovateľa Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/36/2019 z 18.6.2020 zamietol jeho kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/22/2018-64 z 29.1.2019 vo veci vyrubenia rozdielu dane za zdaňovacie obdobie marec 2013.

Z rovnakých skutkových okolností a právneho posúdenia vychádzali aj ďalšie senáty kasačného súdu, ktoré rozhodovali o kasačných sťažnostiach toho istého sťažovateľa proti rozhodnutiam krajského súdu vo veciach vyrubenia dane sťažovateľovi za ostatné mesačné zdaňovacie obdobia 2013, ktoré boli predmetom rovnakej daňovej kontroly. Ide o rozhodnutia vo veciach sp. zn. 5Sžfk/70/ 2019 z 6.10.2020 a 3Sžfk/77/2019 z 25.1.2021, 1Sžfk/35/2019 z 27.4.2021 a 10Sžfk/52/2019 z 26.5.2021, v ktorých konajúce senáty v zmysle § 464 ods. 1 SSSP poukázali na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/36/2019 z 18.6.2020.

19. Rovnako i senát Najvyššieho správneho súdu SR sa stotožňuje a odkazuje na uvedené rozhodnutia kasačného súdu v obdobných veciach tých istých účastníkov. Vzhľadom na skutočnosť, že v súdenej veci kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti, ktorá už bola v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti totožného sťažovateľa, senát Najvyššieho správneho súdu SR už ďalšie dôvody pre enunciát rozhodnutia nebude prezentovať (§ 464 ods. 2 SSP) s výnimkou nasledujúceho bodu.

21. Podľa bodu 72 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/36/2019 z 18.6.2020: „K námietke sťažovateľa o nerešpektovaní právneho názoru vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/192/2016 zo dňa 15.02.2017, kasačný súd uvádza, že s poukazom na ust. § 131 SSP nie je viazaný rozhodovacou činnosťou ani právnymi názormi krajských súdov. Okrem toho ide o rozsudok, ktorý bol napadnutý kasačnou sťažnosťou.“ Obdobne i krajský súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku uviedol, že poukaz na rozsudok KS v Bratislave 6S/192/2016 zo dňa 15.02.2017 považuje za predčasný, pretože uvedený rozsudok nie je publikovaný judikát Najvyššieho súdu SR.

. . Právny dôvod pre nepriznanie uplatneného nároku na odpočítanie dane vidí žalovaný v tom, že žalobca nepreukázal, že mu tovar dodala spoločnosť AGRODREVO s. r. o., pretože vtedajší konateľ dodávateľa Y. Y. poprel vykonanie akýchkoľvek obchodných aktivít za dodávateľskú spoločnosť. Žalovaný teda prakticky vylúčil možnosť, že by za dodávateľa mohol dodávky so žalobcom dojednať a uskutočniť bývalý konateľ U. T., ktorého mal na konanie za spoločnosť splnomocniť neskorší konateľ Y. Y., pričom sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že podpis Y. Y.V_ na splnomocnení bol úradne overený na obecnom úrade obce Zubné.“ Kasačný súd však uvádza, že napriek tomu, že v oboch porovnávaných prípadoch (SUNDERMANN c/a Finančné riaditeľstvo a žalobca c/a Finančné riaditeľstvo) išlo o uznanie faktúr správcom dane vystavených tým istým dodávateľom, spoločnosťou AGRODREVO, tieto prípady sa zároveň vyznačujú skutkovými odlišnosťami, pre ktoré nemožno závery veľkého senátu aplikovať na prejednávaný prípad. V právnych veciach spoločnosti SUNDERMANN konal žalobca s

22. Z uvedených dôvodov kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti. 23. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP.

V Bratislave dňa 2. februára 2022