10Sžfk/87/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členov senátu Prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): SRK a. s. (do 7. júla 2021 ako STAVEBNÁ RECYKLAČNÁ a KONZULTAČNÁ a.s.), so sídlom Krivá 1066/23, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36198277, právne zastúpený: JUDr. Dušan Antol, advokát so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31962238, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 334256/2017 zo dňa 5. apríla 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/50/2017 zo dňa 29. novembra 2018, v spojení s opravným uznesením č.k. 6S/50/2017-68 zo dňa 10. októbra 2019 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

22. júna 2015, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume 148.435,20 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume -111.198,01 EUR a vyrubil daň v sume 37.237,19 EUR. Správca dane určil, že rozdiel dane na úhradu v sume 52.803,05 EUR, pozostávajúci z časti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2011, odpočítaného z vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období december 2011 v sume 15.565,86 EUR a z vyrubenej dane v sume 37.237,19 EUR, je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Správca dane podľa § 89 daňového poriadku zostavil ku dňu 9. decembra 2015 z údajov evidencie daní výkaz daňových nedoplatkov č. 21427567/ 2015, ktorým vyčíslil výšku daňového nedoplatku žalobcu na dani z pridanej hodnoty v sume 52.803,05 EUR. 2. Rozhodnutím č. 104488892/2016 zo dňa 14. decembra 2016 správca dane podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 52.803,05 EUR od žalobcu. Daňová exekúcia sa mala vykonať podľa § 130 daňového poriadku predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Predmetným rozhodnutím správca dane v zmysle § 90 ods. 2 písm. g) a § 90 ods. 5 daňového poriadku zakázal Okresnému úradu Košice, katastrálny odbor akokoľvek nakladať s majetkom žalobcu. Na základe daňovej exekučnej výzvy č. 100010416/2017 zo dňa 3. januára 2017 správca dane oznámil žalobcovi, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 21427567/2015 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 9. decembra 2015 vo výške 52.803,05 EUR začal v zmysle § 90 ods. 1 daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 104488892/2016 zo dňa 14. decembra 2016 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 52803,05 EUR. 3. Na základe odvolania žalobcu proti výzve správcu dane č. 100010416/2017 z 3. januára 2017 vydal žalovaný rozhodnutie č. 334256/2017 zo dňa 5. apríla 2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku túto daňovú exekučnú výzvu potvrdil. (Pozn.: Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že v texte odvolania - list sťažovateľa z 20. januára 2017 - sťažovateľ uviedol, že odvolanie podáva voči „výzvam a rozhodnutiam Daňového úradu Košice“, text je však zmätočný a sú v ňom okrem danej exekučnej výzvy napádané aj dokumenty a skutočnosti nesúvisiace s daným správnym konaním, resp. s týmto súdnym konaním - sťažovateľ sa sústredil na spochybnenie vecnej správnosti rozhodnutia, ktorým bolo uložené peňažné plnenie. Druhostupňový správny orgán vychádzajúc z obsahu podania rozhodoval o exekučnej výzve č. 100010416/2017 z 3. januára 2017, ktorá bola spôsobilým predmetom druhostupňového konania).

4. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 334256/2017 zo dňa 5. apríla 2017 správnu žalobu, ktorou žiadal, aby Krajský súd v Košiciach rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane č. 100010416/2017 z 3. januára 2017 zrušil a vec vrátil na nové

úhrady. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval žalobca za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné a v tejto súvislosti poukázal na právne závery rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-453/00 Kűhne & Heiz. 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že táto neobsahuje žiadne konkrétne skutkové a právne dôvody, ktoré by sa týkali napadnutého rozhodnutia. Žalobné body, tak ako sú formulované, vedú k záveru, že žalobca napáda vecnú správnosť rozhodnutia, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, konkrétne rozhodnutia č. 994774/2015 z 22. júna 2015, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011. Obdobná argumentácia bola uvedená aj v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, pričom táto nie je meritórnym rozhodnutím o daňovej povinnosti žalobcu a nemení sa ňou hmotno-právna

Daňový dlžník môže odvolaním napadnúť daňovú exekučnú výzvu len z dôvodov podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku, t. j. ak (I) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo (II) sú iné dôvody pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve a ani v podanej žalobe neuviedol relevantné dôvody podľa § 91 ods. 6 daňového poriadku. Žalovaný v odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve nepreskúmava vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozhodnutia, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, pretože tomu bráni právoplatnosť tohto rozhodnutia.

Žalovaný námietku žalobcu, že bola porušená zásada primeranosti, nepovažoval za dôvodnú a tvrdil, že správca dane postupoval v daňovom exekučnom konaní v súlade so základnými zásadami správy daní, najmä v súlade so zásadou zákonnosti a začal daňové exekučné konanie po tom, čo preveril splnenie hmotno-právnych a procesno-právnych podmienok pre začatie

10. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na žalobných dôvodoch, pričom zároveň poukázal na to, že nerozumie ako je možné, že ten istý orgán štátnej správy dáva možnosť daňovému subjektu doplatiť neoprávnený daňový dlh, ale iný stupeň toho istého daňového orgánu už koná na inom stupni formou záložných práv, resp. daňovej exekúcie. Podľa žalobcu hodnota založených nehnuteľností je niekoľkonásobne vyššia a obmedzenie uskutočnenia prevodu vlastníckeho práva k nim mu mohlo spôsobiť ekonomické ťažkosti. Žalobca odmietol akékoľvek vedomé zapojenie do karuselového podvodu pričom zdôraznil, že za tovar riadne dodávateľovi zaplatil, svojmu odberateľovi vyúčtoval tovar s 10 % maržou, čo bol jediný zisk na uvedenom obchode, ktorý bol riadne zdanený. Žalobca so závermi správcu dane nesúhlasil, no napriek tomu čiastočne uhradil daňový nedoplatok vo výške 42.462,49 EUR, a to z dôvodu, že konanie správcu dane výrazne a nepriaznivo ovplyvnilo jeho podnikateľské aktivity.

III. Rozhodnutie správneho súdu

IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

14. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu

zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2011. Tomu predchádzalo vydanie rozhodnutia č. 9801403/5/4972549/ 2014 zo dňa 10. novembra 2014 na základe výsledkov kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až október a december 2011, ktoré sťažovateľ považoval za nezákonné, rovnako ako protokol č. 9801403/5/175472/2014 z 20. januára 2014 za zdaňovacie obdobie september 2011, ktorý sa viaže na predmetné rozhodnutie. Z uvedených skutočností

V tomto smere žalovaný skutkovo pochybil, nakoľko sťažovateľovi nie je zrejmá žiadna súvislosť činnosti či existencie spoločnosti CLX s. r. o. s jeho činnosťou a o existencii tejto spoločnosti nemá žiadnu vedomosť. 18. Obsah preskúmavanej veci súvisí aj s pochybením žalovaného v negatívnom zhodnotení odpovede dožiadaného správcu dane v neprospech a ku škode daňového subjektu (dožiadanie č. 9800404/1/921267/2012 zo dňa 17. apríla 2012 o preverenie zdaniteľného obchodu).

Napriek tejto zmätočnosti žalovaný argumenty sťažovateľa odmietol a mechanicky a formalisticky vyslovil závery na jeho ťarchu. 19. Podľa sťažovateľa je podstatné iba to, že vyjadrenie dožiadaného správcu dane o tom, že dodanie predmetného tovaru spoločnosti LANCAN s.r.o. spoločnosťou Luminex, s.r.o. sa správcovi dane nepodarilo preveriť, a to preto, že správca dane nepreukázal opak.

20. Podľa sťažovateľa správny súd vykonal genézu veci citovaním skutkových vecí a jednotlivých rozhodnutí, či výziev. Aj napriek tomu, že argumentácia sťažovateľa bola obsiahnutá v daňovom spise, správny súd na ňu neprihliadol. Ak by tak urobil, musel by dospieť k záveru, že exekúcia je voči nemu neprípustná. 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sťažnostné body smerujú voči právoplatnému rozhodnutiu, ktoré bolo podkladom pre začatie daňového exekučného konania. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 994774/2015 zo dňa 22. júna 2015 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 1453581/2015 zo dňa 23. septembra 2015 bola podaná samostatná žaloba na Krajský súd v Košiciach o preskúmanie zákonnosti predmetných rozhodnutí, pričom správny súd o tejto žalobe rozhodol rozsudkom sp. zn. 7S/151/2015 zo dňa 8. novembra 2015 tak, že ju zamietol. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ vo všeobecnosti uvádza, že považuje rozhodnutia správcu dane a žalovaného za nezákonné, bez uvedenia konkrétnych dôvodov.

III. Posúdenie kasačného súdu

K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

dane. Kasačný súd zároveň uvádza, že sťažovateľ ku dňu 8. júla 2021 zmenil svoje obchodné meno z pôvodného STAVEBNÁ RECYKLAČNÁ a KONZULTAČNÁ a.s. na nové SRK a.s. 26. K predmetnej veci kasačný súd uvádza, že daňová exekučná výzva, ktorú sťažovateľ napadol, je rozhodnutím, ktoré je možné v súdnom konaní preskúmavať, avšak len v obmedzenom rozsahu.

preskúmať iba v rozsahu dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm. a) a b) daňového poriadku, pričom podľa názoru najvyššieho súdu ide o také okolnosti, ktoré nastali až po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany (§ 247 ods. 2 OSP), počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu jeho vymáhateľnosti.

lehote splatnosti. Správca dane vyrubuje daň rozhodnutím, a to na základe výsledkov daňovej kontroly alebo určenia dane podľa pomôcok (§ 68 daňového poriadku), resp. daňový poriadok za vyrubenie dane považuje podanie daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo zaplatenie dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie (§ 68 ods. 4 písm. b/ a c/ citovaného zákona).

27. Sťažovateľ neuviedol žiaden dôvod, ktorý by preukázal, že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti [§ 91 ods. 5 písm. a) daňového poriadku], alebo existenciu iných dôvodov, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná [§ 91 ods. 5 písm. a) daňového poriadku] ale len zopakoval tvrdenia, ktoré uviedol v správnej žalobe. Pre úplnosť považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne nové skutočnosti, právne významné pre uvedené konanie, s ktorými by sa správny súd v rámci svojho konania nezaoberal. Námietky sťažovateľa uplatnené v kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku

29. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k.: 4Sžfk/20/2019 zo 4. februára z 2020, kde v obdobnej právnej veci účastníka konania, týkajúci sa daňovej exekučnej výzvy vo vzťahu k daňovému nedoplatku vzniknutého v dôsledku daňovej kontroly, týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011, dospel k rovnakým

je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany (§ 247 ods. 2 O.s.p.) počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu jeho vymáhateľnosti.“ 34. Kasačný súd sa stotožňuje s týmito závermi Najvyššieho súdu, rešpektujúc potrebu kontinuity rozhodovacej činnosti, právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít.