10Sžfk/9/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): F.I.N. spol. s r.o., so sídlom: A. Bernoláka 21, Žilina, IČO: 44234023, zastúpeného: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom: Dunajská 48, Bratislava, IČO: 47248998, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 317345/2018 zo dňa 5. júna 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 30S/92/2018 zo dňa 1. októbra 2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania

2. Vyrubeniu dane predchádzalo miestne zisťovanie správcom dane v prevádzke žalobcu Biliard & Bowling Club Athena Hájik, Terasy 3471/6 v Žiline dňa 16. mája 2017. Správca dane v rámci neho zistil, že v prevádzke sa nachádzalo 7 nevýherných hracích prístrojov - 3x biliard, 3x bowling a 1x snooker. Ani jeden z týchto nevýherných hracích prístrojov nebol označený štítkom podľa VZN. Správca dane svoje zistenia prejednal s konateľom žalobcu na ústnom pojednávaní 31. mája 2017, na ktorom tento uviedol, že nevýherné hracie prístroje sa využívajú bezodplatne. Správca dane však vlastným šetrením zistil, že na stránke prevádzky na sociálnej sieti Facebook sa nachádzajú informácie o cene bowlingu (6 €/hodina), fotografia billboardu propagujúca 20% zľavu z ceny hry. Správca dane ďalej zistil, že prevádzka mala na internete tiež zverejnenú skončenú ponuku na zľavovom portáli. Správca dane 4. októbra 2017 vyzval žalobcu na podanie priznania k dani za nevýherné hracie prístroje za roky 2013 - 2016 a čiastkového priznania k dani za nevýherné hracie prístroje za rok 2017.

K protokolu sa žalobca vyjadril listom zo dňa 16. januára 2018, v ktorom protokol označil za nezákonný a nepravdivý. Podľa žalobcu sú nevýherné hracie prístroje prevádzkované bezodplatne a predmetom odplatného prenájmu sú len priestory a nie samotné nevýherné hracie prístroje. Uviedol tiež, že žalobca nikdy neprevádzkoval stránku na sociálnej sieti Facebook a správca dane nedisponuje účtenkami z daňovej registračnej pokladnice na preukázanie odplatného prevádzkovania nevýherných hracích prístrojov. Žalobcove pripomienky k protokolu správca dane prerokoval so žalobcom na ústnom pojednávaní dňa 19. februára 2018.

K používaniu stránky na sociálnej sieti Facebook uviedol, že ako užívateľ konta je uvedený Biliard & Bowling Club Athena Hájik, t.j. prevádzka žalobcu, kde sa nevýherné hracie prístroje nachádzajú. Priamo na tejto stránke je uvedený totožný e-mailový kontakt a telefónne číslo na konateľa žalobcu ako v ohlásení žalobcu na účely poplatku za komunálny odpad adresovanom správcovi dane.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že bola splnená zákonná podmienka oprávňujúca správcu dane pristúpiť v zmysle § 48 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku k procesu určenia dane podľa pomôcok, lebo žalobca nepodal čiastkové daňové priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje za obdobie 1. januára 2017 až 31. decembra 2017 na základe výzvy správcu dane z 4. októbra 2017. Žalovaný zdôraznil, že správca dane dňa 13.

V tejto súvislosti žalovaný pripomenul, že v zmysle § 74 ods. 5 Daňového poriadku je odvolací orgán v prípade podania odvolania proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok povinný skúmať iba dodržanie zákonných podmienok na použitie určenia dane podľa pomôcok a dodržanie podmienok uvedených v § 48

vymedzil nasledovne: a) zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, správcovi dane a ani žalovanému sa nepodarilo preukázať, že odplatne prevádzkoval nevýherné hracie prístroje v období od 01. januára 2017 do 31. decembra 2017,

7. Vo vzťahu k námietke ohľadne skutkového stavu žalobca uviedol, že správca dane a následne ani žalovaný nedisponujú žiadnymi priamymi dôkazmi, ktoré preukazujú odplatné prevádzkovanie nevýherných hracích prístrojov ani počet nevýherných hracích prístrojov ním prevádzkovaných. Žalobca má tiež za to, že mu nie je možné pripísať užívanie údajnej stránky prevádzky na Facebooku. 8. Žalovaný navrhoval správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným bodom.

Keďže žalobca tak neurobil, správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení a z pomôcok, ktoré konkrétne špecifikoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 9. Žalobca v písomnom vyjadrení k uvedenému stanovisku nesúhlasil s argumentáciou žalovaného a zotrval na dôvodoch správnej žaloby. Poukázal na to, že predmetné nevýherné hracie prístroje prevádzkuje bezodplatne, ale návštevníkom prenajíma priestory (čo je tiež forma odplaty), kde sa nachádzajú, pričom v tejto súvislosti upriamil pozornosť na § 3 ods. 6

13. Proti napadnutému rozsudku žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť, pretože mal za to, že krajský súd (i) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a (ii) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14. Podľa sťažovateľa zo správcom dane použitých pomôcok nevyplýva počas celého zdaňovacieho obdobia taký počet nevýherných hracích prístrojov, ako je uvedený v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré vychádza z miestneho zisťovania vykonaného počas roku 2017. Rozporoval záver krajského súdu, že nemohol tieto skutočnosti namietať až v konaní pred správnym súdom, pretože koncentrácia v daňovom konaní nie je absolútna. V súvislosti s tým namieta výšku dorubenej dane. Odplatnosť prevádzkovania nevýherných hracích prístrojov nie je možné založiť na úplatnosti prenájmu priestorov, táto úplatnosť má význam z hľadiska dane z príjmov. Žalobca si priestory, kde mal prevádzkovať nevýherné hracie prístroje prenajímal, pričom až zo zmluvy o podnájme z 27. apríla 2017 vyplýva, že by inventár týchto priestorov tvorili aj zariadenia predstavujúce nevýherné hracie prístroje. Informácie na sociálnej sieti Facebook mohol umiestniť ktokoľvek, tieto nie sú verifikovateľné. 15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v tom smere, že žalobca celý čas počas administratívneho konania a potom aj v správnej žalobe namietal len záver o odplatnosti prevádzkovania nevýherných hracích prístrojov, iné námietky vzniesol až v podanej kasačnej sťažnosti. V odvolacom konaní žalovaný skúmal správnosť postupu určenia dane podľa pomôcok.

16. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 757/2004 Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR a bola zaregistrovaná pod sp.zn. 10Sžfk/9/2020.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.

Sťažovateľ v sťažnostných bodoch v podstate poukazuje na nezákonnosť procesu určenia dane za nevýherné hracie prístroje v zdaňovacom období 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 podľa pomôcok, namieta nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku správneho súdu z hľadiska preukázania samotného prevádzkovania nevýherných hracích prístrojov sťažovateľom v predmetnom období, ďalej nesprávne vyhodnotenie otázky odplatnosti používania týchto prístrojov, a tiež nespôsobilosť zadovážených pomôcok preukázať nepretržité prevádzkovanie nevýherných hracích prístrojov v danom zdaňovacom období.

20. Na základe citovaného ustanovenia odkazuje Najvyšší správny súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR v obsahovo obdobnej veci sp.zn. 1Sžfk/13/2020 zo dňa 25. mája 2021, ktorého odôvodnenie, konkrétne body 22 až 26 ďalej v príslušnom rozsahu uvádza.

„22. Vo vzťahu k sťažnostným bodom musí kasačný súd predovšetkým zdôrazniť, že rozhodnutiu o vyrubení dane sťažovateľovi za rok [2013] nepredchádzalo riadne daňové konanie s dokazovaním, ale daň určil jej správca osobitným, zjednodušeným režimom podľa pomôcok v zmysle § 15 ods. 3 a § 48 a § 49 Daňového poriadku. Prvotné informácie o predmete daňovej povinnosti správca dane nezískal od sťažovateľa, ale vykonaním miestneho zisťovania v sťažovateľovej prevádzke dňa 16.05.2017, pri ktorej zaznamenal prevádzkovanie siedmich nezdanených nevýherných hracích prístrojov prístupných verejnosti za odplatu. Kasačný súd pripomína, že sťažovateľ napriek výzve správcu dane nepodal daňové priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje za roky 2013 až 2017, hoci bol poučený o následkoch spočívajúcich v následnom začatí procesu určovania dane podľa pomôcok.

Z uvedeného hľadiska žalovaný i krajský súd správne vyhodnotili zákonné podmienky pre tento zjednodušený spôsob určenia dane za splnené. To napokon sťažovateľ ani nespochybňoval. 23. Kasačný súd sa ďalej stotožňuje s názorom správneho súdu, že „pomôcky“ v zmysle § 48 ods. 1 a nasl. Daňového poriadku nemožno považovať za plnohodnotné dôkazy.

V tomto postupe správca dane určuje daň na základe jemu dostupných informácií získaných z rôznych listín, obsahu výpovedí fyzických osôb v iných konaniach, zo stanovísk správcov daní či bankových subjektov alebo i z vlastných poznatkov zo zdaňovania dotknutého subjektu či podobných daňových subjektov, pričom takéto pomôcky zhromažďuje aj bez súčinnosti s dotknutým daňovým subjektom.

výške. 24. Dôležitým právnym následkom začatia procesu určovania dane podľa pomôcok je obmedzenie rozsahu práv daňového subjektu v súvislosti s hodnotením informácií vyplývajúcich z použitých pomôcok, a to v tom zmysle, že daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa len k tomu, či boli dodržané zákonné podmienky pre použitie tohto spôsobu určenia dane a k okolnostiam, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt výhody, ak sú spôsobilé privodiť preň priaznivejšie rozhodnutie o daňovej povinnosti. Podobné obmedzenie platí aj

25. Pokiaľ ide o otázku odplatnosti prevádzkovania nevýherných hracích prístrojov v roku 2014 [2013], sťažovateľ podľa názoru kasačného súdu v konaní pred správnym súdom ničím hodnoverným nedoložil, že by vyberal od zákazníkov odplatu za používanie priestorov herne, nie za hru na nevýherných hracích prístrojoch. Preto sa správny súd podľa mienky kasačného súdu venoval tejto časti sťažovateľovej argumentácie viac ako bolo nevyhnutné.

K spochybňovaniu preukaznosti použitých pomôcok upozorneniami sťažovateľa, že na každej pomôcke (fotografii, informácii z internetovej stránky) je zachytený len jeden okamih, z čoho sťažovateľ zrejme usudzuje, že len v tento okamih (nie za celý kalendárny rok [2013]) by mali zachytené nevýherné hracie prístroje podliehať dani, kasačný súd uvádza, že ide o mimoriadne insitnú predstavu o vyrubovaní dane podľa pomôcok a o dokazovaní vo všeobecnosti. Možno len zopakovať, že fotografie a ďalšie informácie z internetovej stránky sú pomôckami umožňujúcimi správcovi dane rekonštruovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o daňovej povinnosti a ktoré neboli získané od nespolupracujúceho sťažovateľa.

21. Kasačný súd rovnako poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol aj o ďalšej kasačnej sťažnosti žalobcu (sťažovateľa) v obdobnej veci rozsudkom sp.zn. 10Sžfk/ 68/2019 z 27. októbra 2021 (zdaňovacie obdobie rok 2016) a 2Sžfk/9/2020 (časť zdaňovacieho obdobia 2013) tak, že kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

23. Napriek tomu je vhodné v reakcii na ne uviesť, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v podstate pripustil, že vyrubenie dane v nižšej výške by považoval za spravodlivé, pričom vychádzal z ním tvrdeného počtu prístrojov používaných v roku 2017, ako tento počet podľa neho vyplýva z použitých pomôcok. Ako už ale uviedol Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí, účelom pomôcky nie je preukázať úplne presne určitú právne významnú skutočnosť v podobe, akú mala v určitom čase a priestore, ale pomôcť správcovi dane vytvoriť si čo najpravdepodobnejšiu predstavu o predmete dane a jej výške. Sťažovateľ v tomto kontexte nespochybnil, že by fotografie získané zo sociálnej siete Facebook nezobrazovali jeho prevádzku, jeho námietky smerovali skôr k autorstvu týchto fotografií a k tomu, kto stránku na sociálnej sieti založil a spravoval, prípadne kto na ňu prispieval. Otázku úplatnosti prevádzkovania predmetných prístrojov vyriešil presvedčivo v citovanom rozsudku Najvyšší súd SR a kasačný súd na túto časť jeho odôvodnenia opätovne poukazuje.

25. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona.