10Sžik/3/2020

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 44-1337/2018 zo dňa 13.11.2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 24-881/2017 zo dňa 21.03.2017 (ďalej aj „prvostupňové správne rozhodnutie OBÚ“) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

POPD podľa názoru správneho súdu nespĺňa požiadavku na dielo, ktorou je tvorivosť, ako aj ďalšiu požiadavku, ktorou je jedinečnosť. Výsledok tvorivej duševnej činnosti autora predpokladá, že výtvor v danej činnosti nemôže byť kópiou alebo napodobeninou niečoho iného, musí ísť o výsledok činnosti, ktorá je kreatívna, na rozdiel od mechanickej a rutinnej činnosti. Podmienka jedinečnosti pripomína pojem originality v tom zmysle, že nikto by nemal prísť s rovnakým alebo podobným výtvorom, inak povedané na každom autorskom diele by mal autor zanechať „osobný odtlačok“, resp. „tvorivú osobnú stopu“.

úpravy je nutné dospieť k záveru, že by vždy išlo o napodobeniny. Rovnako nemožno uznať ani originalitu, ak zhotoviteľ POPD postupuje podľa právnym predpisom určeného postupu, v danom prípade absentuje tvorivá fantázia autora. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 23Cdo/1345/2009 konštatoval, že predmetom autorského práva nemôže byť to, čo existuje bez ohľadu na autorovu tvorivú činnosť, alebo to, čo je dopredu do takej miery objektívne determinované, že pri splnení určitých podmienok by dve osoby mohli nezávisle na sebe dospieť k rovnakému výsledku. Myšlienkový obsah nie je sám o sebe predmetom ochrany, jej predmetom je výlučne tvorivé stvárnenie. Správny súd mal za to, že v prípade POPD samotná právna úprava objektívne determinuje, aké podmienky musí plán spĺňať, pričom každý zhotoviteľ plánu by mohol a v zásade aj mal nezávisle na sebe, dospieť k rovnakému alebo podobnému výsledku. Ak je POPD ako dokument vypracovaný pri príprave úradného rozhodnutia, nemôže byť predmetom autorského práva pretože ide o prípravnú dokumentáciu, ktorá je výslovne vylúčená z autorskoprávnej ochrany v zmysle § 5 písm. b) autorského zákona.

Obvodný banský úrad síce v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že POPD predstavuje určitú formu obchodného tajomstva, ale bližšie sa touto otázkou nezaoberal a naopak zdôraznil, že požadované informácie nesprístupnil z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZSI. Žalovaný nesprávne v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že nevidí žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal prvostupňový orgán zaoberať otázkou, či ide v danom prípade o obchodné tajomstvo v materiálnom zmysle slova a zdôvodňovať, v čom má spočívať obsah obchodného tajomstva, ak ako dôvod nesprístupnenia požadovanej informácie prvostupňový orgán aplikoval § 11 ods. 1 písm. c) ZSI. V uvedenom správny súd vidí nesprávny postup žalovaného, pretože požiadaná osoba o sprístupnenie informácií sa musí zaoberať všetkými dôvodmi, pre ktoré nie je možné žiadané informácie sprístupniť.

Len v prípade ich zistenia, je možné POPD nesprístupniť. V predmetnej veci povinná osoba v spojení s rozhodnutím žalovaného nesprístupnila požadované informácie s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. c) ZSI, pričom žiadny iný dôvod nesprístupnenia nezistila, resp. ním neodôvodnila nesprístupnenie. Správny súd mal za to, že tento jediný použitý dôvod nesprístupnenia neobstojí, keďže POPD nie je autorským dielom.

7. Pokiaľ osoba zúčastnená na konaní - spoločnosť REGOS, s.r.o. predložila na pojednávaní Potvrdenie o uplatnení požiadavky na utajenie obsahu záverečnej správy vystaveného Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra dňa 09.12.2019, toto potvrdenie považoval správny súd za irelevantné pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle nastavených medzí žalobnými bodmi. Bude úlohou orgánu verejnej správy pri opätovnom posudzovaní žiadosti o sprístupnenie požadovaných informácií, vysporiadať sa s predmetným potvrdením, vrátane stanoviska spoločnosti REGOS, s.r.o.

A) kasačná sťažnosť žalovaného 8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ 1/“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, ktorou žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Práve z tohto dôvodu je dôvodné priznať POPD ochranu v zmysle autorského práva, aby jeho sprístupnenie podľa ZSI nemohlo viesť v konečnom dôsledku k jeho napodobovaniu inými projektantmi, nedisponujúcimi vlastnými tvorivými schopnosťami. - aj keď sú náležitosti POPD stanovené Prílohou č. 3 vyhlášky Slovenského banského úradu č. 89/1988 Zb. racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom (ďalej len „Vyhláška SBÚ“), náplň jednotlivých bodov, resp. častí POPD je výsledkom duševnej tvorivej činnosti autora POPD, teda nemôže nastať stav, že POPD toho istého výhradného ložiska vytvorené rôznymi autormi budú zhodné. Je to podmienené tým, že projektant doň vkladá vlastné riešenia otvárky výhradného ložiska, jeho prípravy na dobývanie a tiež postupu samotného dobývania výhradného ložiska. Teda už vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že každé POPD toho istého výhradného ložiska, vytvorené rôznymi autormi, bude iné, teda má jedinečný charakter a jeho autor v ňom zanecháva „osobný odtlačok“, resp. „tvorivú osobnú stopu“.

10. Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť aj osoba zúčastnená na konaní (ďalej aj „sťažovateľ 2/“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) SSP, ktorou žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok

Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c) predmetného zákona obsahuje exemplifikatívny výpočet zákonov, ktorých ustanovenia môžu byť zverejnením informácie dotknuté. Správny súd sa obmedzil výlučne na posúdenie POPD z hľadiska Autorského zákona. - súd tým, že sa neoboznámil s POPD a ani so záverečnou správou, ktorú predkladal sťažovateľ 2/ znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. - súd bez oboznámenia sa s POPD a záverečnou správou nemôže vyhodnotiť záver, či ide alebo nejde o dielo, ktoré je chránené niektorým zo zákonov na ochranu práva duševného

Sťažnostný bod v zmysle § 440 ods. 1 písm. g), h) SSP odôvodnil tým, že: - správny súd nesprávne interpretoval obsah správnej právnej normy, keď POPD vyhodnotil ako prípravnú dokumentáciu. POPD je dielom- projektom, ktorý rieši jednotlivé aspekty vykonávania banskej činnosti a je výsledkom tvorivej myšlienkovej - duševnej činnosti autora.

zmätočný. C) 14. Sťažovateľ 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2/ uviedol, že sa plne stotožňuje s dôvodmi kasačnej sťažnosti a s právnym názorom odôvodňujúcim túto kasačnú sťažnosť. D) Vyjadrenie žalobcu ku kasačným sťažnostiam 15. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ uviedol, že: - žalovaný nesprávne poukazuje na skutočnosť, že POPD, ktorý požadoval žalobca sprístupniť, má charakter architektonického diela.

Z povahy veci je totiž vylúčené, aby spolu s vydaním rozhodnutia mohla byť vytvorená priamo aj „prípravná“ dokumentácia. Prípravná dokumentácia musí byť vždy vytvorená skôr pred vydaním rozhodnutia, inak by tento pojem nemal žiaden obsah, ak by išlo o dokumentáciu vytvorenú spolu s rozhodnutím. Zákon nedefinuje, kto má byť autorom „prípravnej dokumentácie“ v tom zmysle, že to má byť dokumentácia vytvorená správnym orgánom.

Z uvedeného dôvodu je zjavné, že nesplnenie podmienok pre obmedzenie práva na informácie podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZSI aplikoval správny súd v napadnutom rozsudku správne. - odhliadnuc od toho, že hoci môže POPD obsahovať projektové, technické riešenia, nejde o výsledky tvorivej duševnej činnosti. POPD sa totiž predkladá banskému úradu spolu so žiadosťou o povolenie v zmysle § 10 ods. 1 zákona o banskej činnosti. OBÚ v zmysle § 18b ods. 1 zákona o banskej činnosti musí posúdiť, či je splnená podmienka úplnosti plánu a dokumentácie. 16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2/ uviedol:

18. Prejednávaná vec bola dňa 28.08.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 10S pod sp. zn. 10Sžik/3/2020. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Zb. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (článok 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod pôvodnou sp. zn. 10Sžik/3/2020. 19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačné sťažnosti boli podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie. 20. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal na OBÚ v Banskej Bystrici dňa 19.10.2015 žiadosť o sprístupnenie informácií podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z. z., ktorou žiadal o sprístupnenie POPD spoločnosti REGOS s.r.o., Bratislava, ako aj o sprístupnenie rozhodnutia o rozšírení dobývacieho priestoru Lutila I a Stará Kremnička III.

22. OBÚ o žiadosti opätovne rozhodol rozhodnutím č. 24-881/2017 zo dňa 21.03.2017 tak, že žiadosti v časti sprístupnenia PODP nevyhovel na základe § 11 ods. 1 písm. c) ZSI a v časti sprístupnenia rozhodnutia o rozšírení dobývacieho priestoru Stará Kremnička III ju odmietol sprístupniť z dôvodu, že takouto informáciou nedisponuje.

konanie. 23. Žalovaný rozhodnutím č. 44-1337/2018 zo dňa 13.11.2018 rozhodol opakovane o odvolaní žalobcu proti druhému rozhodnutiu OBÚ tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil druhé napadnuté rozhodnutie OBÚ. 24. Žalovaný v odôvodnení konštatoval, že nevidí žiadny dôvod, pre ktorý by sa prvostupňový orgán mal zaoberať otázkou, či v danom prípade ide o obchodné tajomstvo v materiálnom zmysle slova a zdôvodňovať, v čom má spočívať obsah obchodného tajomstva, ak ako dôvod nesprístupnenia požadovanej informácie prvostupňový orgán aplikoval § 11 ods. 1 písm. c) ZSI.

že prvostupňový orgán aplikoval § 11 ods. 1 písm. c) ZSI a teda nesprístupnil informácie z dôvodu, že požívajú ochranu podľa Autorského zákona. Podľa žalovaného je POPD technická dokumentácia, projekt, ktorý rieši všetky aspekty vykonávania banskej činnosti, vyhotovený odborne spôsobilou osobou - projektantom, podľa Prílohy č. 3 vyhl. SBÚ č. 89/1988 Zb. Stotožnil sa so záverom prvostupňového orgánu, že POPD má charakter autorského diela v zmysle § 3 ods. 1, 2 Autorského zákona, keď ide o architektonické dielo, pretože obsahuje projektové, technické riešenia a je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľnými zmyslami, pričom autorom POPD môže byť len odborne spôsobilá osoba s osvedčením projektanta podľa vyhl. MH SR č. 208/1993 Z. z. o požiadavkách na kvalifikáciu a o overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

26. Podľa § 12 ZSI, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

28. Podľa § 3 ods. 2 Autorského zákona, dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo1) alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1.

30. Podľa § 4 Autorského zákona, predmetom autorského práva je aj časť diela, názov diela a meno postavy, ak spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1. 31. Podľa § 5 písm. b) Autorského zákona, za predmet autorského práva sa nepovažuje text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma, ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1.

Do druhej skupiny patria autorské diela. V súvislosti s autorskými dielami musí povinná osoba skúmať, či je určité dielo autorským dielom podľa § 7 <aspi://module='ASPI'&link='211/ 2000%20Z.z.%25237'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Autorského zákona.

33. Najvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu považoval kasačné sťažnosti žalovaného a osoby zúčastnenej na konaní ako dôvodné. V prvom rade kasačný súd akceptoval vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Krajský súd vo svojich úvahách en bloc nepresvedčivo vylúčil označenú dokumentáciu POPD ako spôsobilý predmet ochrany autorského práva s konštatáciou, že „nespĺňa požiadavku na dielo, ktorou je tvorivosť, ako aj ďalšiu požiadavku, ktorou je jedinečnosť“. Kasačnému súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel správny súd k záveru, že predmetná dokumentácia nereflektuje podmienku jedinečnosti. Správny súd na jednej strane konštatoval, že „podmienka jedinečnosti pripomína pojem originality v tom zmysle, že nikto by nemal prísť s rovnakým alebo podobným výtvorom, inak povedané na každom autorskom diele by mal autor zanechať „osobný odtlačok“, resp. „tvorivú osobnú stopu“ - na druhej strane udržateľným spôsobom nevysvetlil

34. Ako vyplýva z ust. § 3 ods. 6 Autorského zákona, architektonické dielo má svoju legálnu definíciu v demonštratívnom výpočte s tým, že ide o najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo architektonického dizajnu. Architektonické dielo je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora z oblasti architektúry, ktorý je vyjadrený spôsobom umožňujúcim jeho vnímanie v dvojrozmernom priestore (grafické zobrazenie architektonickou dokumentáciou, plánmi, náčrtmi, projektmi a pod.) alebo v trojrozmernom priestore (priestorové zobrazenie stavbou, maketou, plastikou a pod.). Za architektonické dielo sa však nepovažujú tie prvky architektonického charakteru, ktoré nemajú tvorivú hodnotu (napr. rôzne technické riešenia či technické výkresy architektonických prvkov).

36. Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia je právny názor [najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)], t.j. že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 alebo sp. zn. II. ÚS 76/07).“ Nepreskúmateľnosť rozsudku je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, pričom iba subjektívnu nespokojnosť

zákona. Pri tom je nevyhnutné takéto prvky identifikovať (ak samozrejme existujú), resp. ich existenciu vylúčiť, čo je však predmetom riadneho zisťovania a vyhodnotenia skutkového stavu. Za týchto okolností môže byť sprístupnená iba časť dokumentácie.

predčasné. Rovnako nepresvedčivo vyznela aj konštatácia správneho súdu, že dokumentácia bola vytvorená spolu s úradným rozhodnutím. Sťažovateľ (žalovaný) pritom dôvodne argumentoval, že ju evidentne vytvoril projektant a to ešte pred začatím správneho konania.

veci. 38. Návrh sťažovateľov na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd zamietol v zmysle druhej vety § 447 ods. 2 SSP v spojení s § 188 SSP, pretože pri posudzovaní dôvodnosti návrhov dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na?priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti predstavuje osobitný právny inštitút nadväzujúci procesne i materiálne na odkladný účinok správnej žaloby (§ 184 až 189 SSP). Okrem prípadov normatívne vymedzených v § 446 ods. 2 SSP však nemá podanie kasačnej sťažnosti odkladný účinok ex lege (§ 446 ods. 1 SSP).

správy. Len výnimočne pri?nastúpení odkladného účinku kasačnej sťažnosti vzťahujúcej sa k rozhodnutiu krajského súdu vydanému v konaní, v ktorom nastúpil odkladný účinok správnej žaloby, dochádza súčasne k "obživnutiu" tohto odkladného účinku dotýkajúceho sa účinkov preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava :

39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že osobe zúčastnenej na konaní voči neúspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. Úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

V Bratislave dňa 24. mája 2023