10Sžik/4/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Fillovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): JUDr. Silvia Kollárová, advokátka zapísaná v zozname advokátov vedenom SAK pod č. 3238, Štúrova 29, Levoča, IČO: 42027047, proti žalovanému: Krajský súd v Prešove, Hlavná 22, Prešov, za účasti ďalšieho účastníka konania: Krajská prokuratúra Prešov, Masarykova 16, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/56/2018 z 31. augusta 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/94/2018-103 z 9. júna 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 6S/94/2018-103 z 9. júna 2020 (ďalej aj len ,,napadnutý rozsudok“), Krajský súd v Prešove (ďalej aj len ,,krajský súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok („SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/56/2018 z 31. augusta 2018 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie:), ktorým žalovaný ako príslušný orgán podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej aj len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/ 1967 Z.z. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej aj len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Okresného súdu Kežmarok (ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“) sp.zn. 1SprI/18/2018 zo dňa 6. augusta 2018 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“)

Trestný poriadok. Prvostupňový orgán žalobkyni neposkytol informáciu a nevydal ani žiadne rozhodnutie, preto sa žiadateľka s poukazom na § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. domnievala, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie 7. júna 2018 podala proti tomuto predpokladanému rozhodnutiu odvolanie, na základe ktorého žalovaný uznesením sp.zn. 1SprI/45/2018 z 27. júna 2018 zrušil fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu sp.zn. 1SprI/18/2018 z 03. júna 2018 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, s tým, že jeho úlohou bude posúdiť žiadosť žalobkyne a sprístupniť informácie, ku ktorým neexistuje obmedzenie prístupu k informáciám a v prípade nevyhovenia žiadosti hoci len z časti je potrebné vydať rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.

JUDr. R. A. z 19. januára 2018 označeným ako „Vyjadrenie k podanej sťažnosti“, ktorý bol žalobkyni doručený 25. januára 2018. Prvostupňový orgán uviedol, že vzhľadom k tomu, že povinná osoba poskytla žalobkyni informáciu v ňou požadovanom rozsahu a ňou určeným spôsobom postupovala podľa § 47 Správneho poriadku, v zmysle ktorého odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu a zároveň žalobkyňu v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. poučila, že proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. 4. Žalobkyňa v nadväznosti na uvedené 15. augusta 2018 doručila prvostupňovému orgánu podanie označené ako „Odvolanie - k č.k. 1SprI/18/2018“, v ktorom uviedla, že podáva odvolanie proti celému rozsahu prvostupňového rozhodnutia z dôvodu jeho nezákonnosti, právnej a skutkovej nepreskúmateľnosti, nejasnosti a neurčitosti a namietala vo vzťahu k osobe, ktorá rozhodnutie podpísala, čím malo dôjsť k porušeniu § 22 ods. 1 zákona č. 211/ 2000 Z.z. a § 47 ods. 2, 4, 5 správneho poriadku.

vykonanú prácu advokáta, ustanoveného súdom ex offo v súvislosti s konaním vedeným pod touto spisovou značkou. pred Okresným súdom Kežmarok sa cíti byť vo veľmi výraznej miere poškodená za nepriznanie jej odmeny za zákonne a vysoko odborne vykonanú prácu advokáta, ktorý bol ustanovený súdom ex offo. 5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že zákon č. 211/2000 Z.z. nepripúšťa odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým prvostupňový orgán vyhovel žalobkyni v celom rozsahu, tak ako tomu bolo v prípade prvostupňového rozhodnutia.

odôvodnil. Poukázal na účel zákona č. 211/2000 Z.z., ktorým je zabezpečenie a regulácia sprístupňovania informácií a ochraňovanie oprávnených žiadateľov pred bezdôvodným upieraním informácií, pričom z tejto právnej úpravy vyplýva, že štátne orgány sú povinné poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícii a teda štátny orgán ako povinná osoba poskytne na základe žiadosti žiadateľa informácie, ktoré v čase podania žiadosti má k dispozícii.

Do konania vedeného na krajskom súde vstúpila Krajská prokuratúra v Prešove (ďalej aj len ,,ďalší účastník“) písomným podaním doručeným dňa 15. februára 2019, na základe § 46 a § 48 SSP. Pri študovaní predmetnej veci za účelom realizácie vstupu do konania pred krajským súdom sa ďalší účastník dozvedel aj o dôvode vylúčenia sudcov krajského súdu z jej prejednávania a rozhodovania, preto podľa § 90 ods. 1 SSP z dôvodov uvedených v § 87 ods. 1 SSP uplatnil námietku zaujatosti sudcov tohto krajského súdu, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 2Ndz/1/2019 zo 7. marca 2019 tak, že sudcovia krajského súdu JUDr. Monika Tobiašová, JUDr. Katarína Morozová Nemcová, JUDr. Marian Hoffmann, PhD. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci z dôvodov, ktoré špecifikoval v odôvodnení citovaného uznesenia, zvlášť poukázal na objektívnu a subjektívnu stránku sudcovskej nezávislosti, a preto nezistil naplnenie predpokladov na vylúčenie senátu 6S, zloženého z uvedených sudcov.

rozsahu. Obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žalobcu (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 01.10.2003 sp.zn. II ÚS 184/03, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 334/2003, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011 sp.zn. 2Sži/5/

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje postup a rozhodnutie žalovanej za súladný so zákonom č. 211/ 2000 Z.z. a čl. 26 ods. 4 Ústavy SR.“. 8. Krajský súd poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 211/2000 Z.z., z ktorej vyplýva, že ak povinná osoba sprístupní požadovanú informáciu, voči tomuto úkonu nie je možné podať opravný prostriedok. V praxi sa môže stať, že hoci z obsahu sprístupnenia informácie sa zdá, že žiadosť bola v celom rozsahu vybavená žiadateľ má podozrenie, že povinná osoba mu neposkytla všetky požadované informácie a preto sa odvolací orgán nemôže uspokojiť len s tvrdením povinnej osoby a musí hmotnoprávne preskúmať, či skutočne boli sprístupnené všetky požadované informácie.

10. K žalobnej námietke, že žalobkyni nie je známe, kto predmetné rozhodnutie v zastúpení predsedníčky žalovaného podpísal, krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie podpísal podpredseda žalovaného JUDr. V. V. v.z., pričom oprávnenie podpredsedu zastupovať predsedu súdu na základe poverenia a v čase jeho neprítomnosti pre činnosť podľa zákona č. 211/2000 Z.z. vyplýva z Úplného znenia Rozvrhu práce na rok 2018 (1SprR/2018-ÚZ).

11. K žalobnej námietke, že žalovaná sa v odôvodnení rozhodnutia nevyrovnala s dôvodmi uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu krajský súd uviedol, že žalobkyňa nešpecifikovala, na ktoré dôvody odvolania žalovaný nereagoval, pričom krajský súd dospel k záveru, že na všetky relevantné odvolacie námietky žalobkyne (identické so žalobnými námietkami) boli v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené vecné a presvedčivé argumenty a rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky podstatné náležitosti uvedené v ustanovení § 47 správneho poriadku.

13. Sťažovateľka ako osoba s právnym vzdelaním II. stupňa, podala včas kasačnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku z dôvodu, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), ďalej z dôvodu, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP) a z dôvodu, že krajský súd podanie nezákonne odmietol (§ 440 ods. 1 písm. j/) SSP). Sťažovateľka navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a zrušil aj rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a súčasne priznal sťažovateľke úplnú náhradu

ÚS 354/08 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/29/2010, podľa ktorých predmetom preskúmania súdom môžu byť aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú, alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov

je rozhodnutím. Osobitne vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného namietla taktiež, že jej nie je zrejmé, kto rozhodnutie podpísal, ďalej, že jej nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu a skutkového dôkazu táto osoba označila jej odvolanie za neprípustné a táto osoba sa podľa sťažovateľky nevysporiadala s dôvodmi uvedenými v jej odvolaní. 16. Ďalší účastník sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým rozsudkom a kasačnú sťažnosť sťažovateľky navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. 17. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti pridržal záverov a argumentácie uvedených vo svojom rozhodnutí a dôvody kasačnej sťažnosti považoval za nespôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku a preto kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

19. Kasačný súd z obsahu spisu zistil, že sťažovateľka adresovala prvostupňovému orgánu ako povinnej osobe žiadosť o informáciu v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., predmetom ktorej bola písomná informácia, v akom štádiu konania je sťažovateľkou spísaná námietka z 1. októbra 2017, ktorá smerovala voči uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 1T 3/2015-480 z 12. septembra 2017, ktorým samosudkyňa v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietla jej sťažnosť. Prvostupňový orgán ako povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytol ani nesprístupnil sťažovateľke informáciu, ani nevydal rozhodnutie a preto sa v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. predpokladalo, že vydal fiktívne rozhodnutie, pričom sťažovateľka sa voči tomu odvolala. V dôsledku uvedeného krajský súd rozhodnutím sp.zn. 1SprI/45/2018 z 27. júna 2017 zrušil fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na nové konanie. Následne prvostupňový orgán ako povinná osoba následne prvostupňovým rozhodnutím vyhovel žiadosti sťažovateľky a sprístupnil jej požadovanú

V odôvodnení tohto rozhodnutia popísal konanie resp. skutočnosti predchádzajúce vydaniu prvostupňového rozhodnutia a v závere upozornil na to, že odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V poučení uviedol, že v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

prostriedok. 21. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

23. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).

25. S poukazom na bod 40 napadnutého rozsudku, s ktorým sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje však žalovaný postupoval správne, keď reagoval aj na námietky sťažovateľky, pretože týmto postupom zabezpečil hmotnoprávne preskúmanie toho, či prvostupňový orgán skutočne sprístupnil požadovanú informáciu v plnom rozsahu, čo inak predstavuje dôvod pre ktorý nie je prípustný opravný prostriedok.

Pokiaľ sťažovateľka má záujem namietať voči obsahu prípisu, uvedené je možné len na základe riadneho resp. mimoriadneho opravného prostriedku v konaní, v rámci ktorého sa prípis vydal, nie však v rámci konania, predmetom ktorého je poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, nepresvedčivý, formálny, nejasný, všeobecný a jeho obsah považuje za právne a skutkovo nepreskúmateľný, kasačný súd uvádza, že argumentácia sťažovateľky nie je spôsobilá podporiť tieto jej tvrdenia a z obsahu napadnutého rozsudku krajského súdu je zrejmé, že sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery.

29. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona.

V Bratislave dňa 14. decembra 2021