10Sžk/1/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): L. H., narodený X. F. XXXX, bytom O. G. XX, I., právne zastúpeného: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, IČO: 51721554, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, za účasti ďalších účastníkov: 1/ MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, právne zastúpeného: Allan Böhm, advokát advokátskej kancelárie Böhm & Partners, so sídlom Jesenského 2, Bratislava, 2/ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31820174, 3/ Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra, 4/ DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom Palisády 33, Bratislava, 5/ L.. F. E., bytom N. XX, Z., 6/ R.. V. W., bytom B. X. X, I., 7/ B. O., bytom V. X, I., 8/ B. H., bytom B. X. XX, I., a za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so sídlom: Horné lúky 4540/1, Nitra, IČO: 48302392, právne zastúpenej: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, so sídlom Staromestská 3, Bratislava, IČO: 51034166, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 06643/ 2017/C240-SCDPK/01148 zo dňa 16. januára 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/52/2017-446 z 26. februára 2020, ECLI:SK:KSNR:2020:4017200263.9, takto

II. Konanie pred správnym súdom

5. Sťažovateľa správny súd považoval za aktívne legitimovaného na podanie správnej žaloby ako reprezentanta zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, keďže sťažovateľ žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom konaní (iné práva k pozemkom a stavbám na nich) v

Námietku sťažovateľa, že neboli splnené podmienky na vydanie stavebného povolenia bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona tak považoval súd za nedôvodnú. Správny súd v tejto súvislosti vyhodnotil ako nesporné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Automotive Nitra Project“, čo je významnou investíciou v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o významných investíciách“). Zdôraznil, že príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra. Fakt, že termín strategický park nie je v územnom pláne Nitry zahrnutý, je spôsobený tým, že posledná zmena tohto územného plánu bola pred definovaním uvedeného pojmu v právnom poriadku. 7. Ďalej sa podľa súdu na základe podanej žaloby nebolo možné zaoberať otázkou, či investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej „zákon

8. K námietke nepredloženia zastavovacieho plánu správny súd uviedol, že stavby, ktoré boli predmetom stavebného povolenia, sú súčasťou stavebného projektu „Príprava strategického parku Nitra“, a teda aj celého súboru stavieb, pričom v takom prípade projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu, t. j. zastavovací plán celého súboru stavieb.

územia. 9. K námietke, že vo vzťahu k stavebnému objektu „SO 108“ mala rozhodnúť obec ako špeciálny stavebný úrad, a nie okresný úrad v sídle kraja, a to z dôvodu, že ide o účelovú komunikáciu, správny súd uviedol, že v stavebnom povolení nie je označená uvedená cesta ako účelová komunikácia.

Obce i okresného úrady v sídle kraja rozhodujú ako špeciálne stavebné úrady podľa cestného zákona. Takéto rozhodnutie by nebolo možné považovať za ničotné, pretože by išlo o rozhodnutie vecne príslušného špeciálneho stavebného úradu. V tejto súvislosti správny

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov

11. Kasačný súd na tomto mieste v stručnosti rekapituluje sťažnostné body: - predmetné stavebné konanie nepredstavuje prípad predpokladaný hypotézou § 32 ods. 2 stavebného zákona v tom zmysle, že by malo ísť o stavbu spadajúcu pod pojem umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku, pretože sa jedná o povolenie stavby „Automotive Nitra project“ v rozsahu jednotlivých vo výroku stavebného povolenia uvedených stavebných objektov, - aplikácia právneho režimu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona je možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého, ale nie už v prípade povoľovania stavieb tvoriace jednotlivé významné investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku; - vo vzťahu k strategickému parku ako významnej investícii neprebehol zákonný proces EIA a preto pokiaľ sa jedná o stavbu realizovanú v tomto strategickom parku, nie je pre to daný zákonný podklad. Tvrdí, že ak v rozpore so zákonom nebola posúdená významná investícia v podobe stavby „Vybudovanie strategického parku“, nemôžu byť legitímne ďalšie stavby v tomto strategickom parku. V tejto súvislosti poznamenáva, že obdobný Strategický park

prostredie. Týmto konaním prišlo aj k porušeniu § 38 ods. 3 zákona EIA, podľa ktorého bez posúdenia vplyvov na životné prostredie nemalo byť stavebné povolenie vydané; - správny súd sa nesprávne vysporiadal so žalobnou námietkou, podľa ktorej mali orgány verejnej správy správne konanie prerušiť až do rozhodnutia Krajského súdu v Nitre vedeného pod sp. zn. 26S/3/2016; - v konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich strategicky park, nebol predložený zastavovací plán.

Podklady stavebného povolenia sú v tomto smere absolútne nepreskúmateľné; - správny orgán sa nevysporiadal s námietkou (pozn. vznesenou sťažovateľom dodatočne počas ústneho pojednávania dňa 21.01.2020), podľa ktorej žalobcovi stavebný úrad nedal možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu zistenia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Žiada, aby tak urobil kasačný súd; - správny súd sa nevysporiadal s potrebou aplikácie Aarhurského dohovoru.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhuje túto zamietnuť. Súhlasí s právnym posúdením krajského súdu. Zdôrazňuje, že pre stavebné povolenie nebolo potrebné vydať územné rozhodnutie, odkazujúc pritom na § 32 ods. 2 stavebného zákona a poukazuje i na skutočnosť, že v danej veci prebehlo zisťovacie konanie podľa zákona EIA a sťažovateľ mal možnosť sa riadne vyjadriť v stavebnom konaní, aj v konaní pred krajským súdom. Vo vyjadrení okrem iného upozornil na existenciu zásady koncentrácie v stavebnom konaní, kedy účastníci konania majú právo oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie a podať námietky najneskôr na ústnom pojednávaní. 13. Osoba zúčastnená na konaní sa jednotlivo vyjadrila k sťažnostným námietkam. V tejto súvislosti uvádza, že sťažovateľ v pozícii dotknutej verejnosti nepreukázal porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia a rovnako nepreukázal zásah do jeho subjektívnych práv. Má za to, že v posudzovanej veci bola naplnená hypotéza ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona, a teda stavebný úrad postupoval správne, keď v danom prípade neviedol územné konanie. Za nelogické považuje sťažovateľovo odvolávanie sa na neskôr vydaný (odlišný) zámer pre strategický park Haniska ako argument pre spochybnenie postupu týkajúceho sa skoršieho zámeru a tým opiera svoje tvrdenia o neskoršie skutočnosti, ktoré v čase pôvodného zámeru neexistovali. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za presvedčivé a navrhuje kasačnú sťažnosť v celom rozsahu zamietnuť. 14. Ďalší účastník konania v 1. rade má za to, že kasačná sťažnosť nespĺňa zákonné náležitosti. Z jej obsahu nemá byť zrejmé, aké skutkové okolnosti a aký postup zo strany správneho súdu v prejednávanej veci napĺňajú kasačný dôvod podľa SSP. Následne sa z dôvodu opatrnosti jednotlivo a pomerne rozsiahlo vyjadruje k sťažnostným námietkam, stotožňujúc sa s vyhodnotením krajského súdu a zdôrazňujúc, že sťažovateľ v žalobe žiadnym spôsobom nepomenoval ani nevymedzil práva, na ktorých mal byť napadnutým rozhodnutím ukrátený, a ak zároveň netvrdí, že rozhodnutiami bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, potom správny súd ani nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol z dôvodu nesplnenia podstatných obsahových náležitostí (§ 459 SSP), alternatívne túto zamietol podľa § 461 SSP. 15. Ďalší účastník konania v 5. rade uvádza, že súhlasí s obsahom kasačnej sťažnosti a dodáva, že správny súd by sa mal zaoberať aj rozhodnutím EIA, ktoré vzišlo zo zisťovacieho konania. Má za to, že stavebník konal cielene so zámerom obísť právne predpisy a zjednodušiť si proces výstavby strategického parku.

17. V priebehu kasačného konania došlo s účinnosťou od 1. januára 2023 k zmene kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktorá prešla z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ako pôvodne žalovaného - orgánu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie) na nový ústredný orgán štátnej správy - Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Uvedené automaticky predstavuje zmenu v subjekte žalovaného vo vedenom kasačnom konaní, zohľadniac dikciu § 180 ods. 3 SSP, v zmysle ktorého namiesto orgánov verejnej správy podľa odsekov § 180 ods. 1 a 2 SSP je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť tohto orgánu. Kasačný súd preto s účinnosťou od 01.01.2023 koná v kasačnom konaní s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako žalovaným orgánom verejnej správy.

umiestnený. Z dikcie § 32 ods. 2 stavebného zákona vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny.

. .Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku.

21. Kasačný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady. Naopak, vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby prenáša povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania nie je na svojich právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom, ako aj územnom konaní. Kasačný súd na tomto mieste odkazuje aj na závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. 10Sžk/40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, ktoré sú identické s vyššie uvedenou argumentáciou. Túto navyše za cit.: „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu a aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil i Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 487/2022 zo dňa 27. septembra 2022. V súlade s už vyššie predostretou

Project. V takomto prípade môže kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkázať na už vydané rozhodnutie a prevzatú časť uviesť v odôvodnení. Z tohto dôvodu (stotožňujúc sa s vyhodnotením námietky ako nedôvodnej) poukazuje na bod 34 rozsudku sp. zn. 8Sžk/42/2020 z 24. novembra 2021, v ktorom sa uvádza, cit.: „34. K sťažovateľom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona kasačný súd uvádza, že nie je relevantná vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje, a to na základe zákona č. 254/2015 Z. z. z 30. septembra 2015, ktorým bolo do stavebného zákona zavedené ustanovenie § 35 ods. 2.

územia. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z citovaného osvedčenia o významnej investícii a priestorové usporiadania strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním

24. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa potreby posúdenia vplyvu na životné prostredie a potreby prerušenia tohto konania do skončenia konania vedeného správnym súdom pod sp. zn. 26S/3/2016, kasačný súd sa s touto opakovane vysporiadal v obdobných veciach týkajúcich sa stavieb Automotive Nitra Project. V súvislosti s vyhodnotením dôvodnosti tejto námietky preto, nasledujúc dikciu § 464 ods. 1 SSP, odkazuje na body 18 a 19 rozsudku tunajšieho súdu, sp. zn. 6Sžk/28/2020 z 28. februára 2022 v nasledovnom znení, cit.: „18. K námietke sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie kasačný súd uvádza, že predmetom tohto konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov strategického parku Nitra na životné prostredie, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby „Automotive Nitra project“, súbor stavieb“ .

. . . „Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, vydal dňa 08. októbra 2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania sťažovateľa) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/ 045777 zo dňa 14. decembra 2015. Sťažovateľ sa žalobou zo dňa 23. februára 2016 v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016 domáha preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, pričom vo veci nebolo doposiaľ rozhodnuté, čo znamená, že napadnuté

Nad rámec uvedeného taktiež dodáva, že podľa § 135 SSP správny súd posudzuje napádané rozhodnutia orgánov verejnej správy k času ich vydania. Z tohto dôvodu považoval kasačný súd za podstatné a smerodajné, že v danom čase rozhodnutia preskúmavané v konaní sp. zn. 26S/3/2016 boli právoplatné. Prípadné zrušenie týchto rozhodnutí v súdnom konaní by následne pôsobilo až smerom do budúcna. Kasačný súd zároveň podotýka, že v uvedenej veci bola medzičasom rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/ 15/2022 zo dňa 31.05.2023 zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu smerujúca voči rozsudku správneho súdu, ktorý žalobu vo veci preskúmavania rozhodnutia EIA zamietol.

V zmysle onoho článku majú mať členovia verejnosti prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

cit.: „49. Podľa § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia.

28. K uvedenému kasačný súd podotýka, že predmetom posúdenia boli stavby špecifikované v stavebnom povolení, pričom každá z týchto stavieb môže potenciálne zvýšiť intenzitu dopravy v danej oblasti. To však automaticky neznamená, že uvedené vedie nutne k rozporu s verejným záujmom podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona. Navyše v zmysle § 1 ods. 2 zákona o významných investíciách je každá investícia podľa tohto zákona investíciou vo verejnom záujme. S ohľadom na uvedené kasačný súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

30. V súvislosti s námietkou sťažovateľa o rozhodnutí nepríslušného stavebného úradu vo vzťahu k povoleniu stavby „SO 108“ sa kasačný súd stotožňuje s jej vyhodnotením zo strany správneho súdu a zároveň konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by tento stavebný objekt bol účelovou komunikáciou, ako tvrdí sťažovateľ.

32. Vzhľadom na to, že žiaden sťažnostný bod nebol dôvodný, kasačnému súdu nezostalo iné, ako kasačnú sťažnosť zamietnuť. 33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli a nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. januára 2024