10Sžk/13/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): O. C., D. XX, N., právne zastúpená: JUDr. Boris Štanglovič, advokát, Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-A/22075/MES z 10. júna 2014, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/175/2014-200 z 5. novembra 2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

terénnymi a kultivačnými úpravami do stavu, ktorý bude zodpovedať pôvodnému využívaniu podľa druhu pozemku, a ktorý zodpovedal stavu pred výstavbou a to vinice a ostatné plochy s konečnou vegetačnou úpravou (vinič, trávnatý porast, kríky, nízka a vysoká zeleň), za podmienok uvedených v prvostupňovom rozhodnutí, pričom stavba mala byť odstránená do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia vrátane terénnych a kultivačných úprav pozemkov.

3. Krajský súd s poukazom na § 88a a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj len ,,stavebný zákon“) uviedol, že predpokladom začatia stavebného konania je zistenie stavebného úradu, že stavba, jej zmena, resp. jej časť bola postavená, resp. začala sa stavať bez stavebného povolenia, alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia si ohlasovacej povinnosti, alebo v rozpore s ním.

Krajský súd poukázal na to, že vlastník stavby si sám na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady a ďalej na to, že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad, pričom tento posudzuje najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec.

5. Krajský súd mal z pripojeného administratívneho spisu za preukázané, že stavebný úrad pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 7. júna 2012 v lokalite W. zistil, že na pozemku parc.č. XXXX/XX a XXXX/XX v kat.ú. Z. M. sa realizuje nová stavba bez stavebného povolenia, pričom pracovníci orgánu štátneho stavebného dohľadu prítomným pri stavebnom dohľade ústne zastavili akúkoľvek činnosť na týchto pozemkoch, ktorá bola v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu iba v štádiu rozostavanosti iba terénnych úprav a výkopových prác s predpokladom pre konštrukciu základov a zároveň boli prítomní upozornení, že akékoľvek realizovanie stavby na týchto pozemkoch je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Svätý Jur. 6. Ďalej krajský súd poukázal na to, že pri opakovanom výkone štátneho stavebného dohľadu uskutočnenom dňa 6. júla 2012 bolo zistené, že výzva stavebného úradu nebola dodržaná a zo stavebnými prácami sa naďalej pokračovalo. Stavba sa nachádzala v tom čase v štádiu rozostavanosti osadenia betónových šalovacích tvárnic do výkopových základových pásov obdĺžnikového tvaru.

Dňa 20. júla 2012 bolo opätovne zistené, že so stavbou sa pokračuje a stavba sa nachádza v štádiu rozostavanosti hrubej dvojpodlažnej stavby o výške 6,5 m bez krovu a osadenia okenných a dverných prvkov vrátane oporných múrov zo šalovacích tvárnic. Dňa 30. júla 2012 žalobkyni, ako novej vlastníčke pozemkov, bola doručená výzva na zastavenie všetkých stavebných prác na pozemku rozostavanej stavby z upovedomení so všetkými doteraz prebiehajúcimi skutočnosťami a doručením nariadenia ústneho pojednávania zvolaného na 14. augusta 2012 spojeného s výkonom štátneho stavebného dohľadu.

dokončená. Dňa 2. októbra 2012 sa dostavil pôvodný vlastník pozemku na stavebný úrad a uviedol, že od času kedy daroval pozemky dcére-žalobkyni sa o vec nezaujímal, nepovažoval sa už za vlastníka pozemkov a na pozemku nevykonával žiadne stavebné ani zemné úpravy. Krajský súd ďalej poukázal na to, že dňa 10. októbra 2012 sa dostavila na stavebný úrad žalobkyňa a do zápisnice uviedla, že so stavebnými prácami začala ešte pred podpisom zmluvy a bez vedomia vlastníka nehnuteľností a prehlásila, že je výlučným vlastníkom rozostavanej

Dňa 30. januára 2013 žalobkyňa podala žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie dokladov a zároveň požiadala o dodatočné povolenie stavby. Stavebný úrad predĺžil lehotu do 30. marca 2013 a 2. apríla 2013 prerušil konanie o dodatočnom povolení stavby a vyzval žalobkyňu na doplnenie žiadosti o vydanie dodatočného povolenia stavby a zároveň predĺžil túto lehotu do 31. mája 2013.

Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu bolo žalobkyňou predložené a doručené po lehote 15. júla 2013. 9. Krajský súd poukázal na územný plán mesta Svätý Jur v časti Svätý Jur v lokalite Dlhé vo Svätom Jure, z ktorého nevyplýva zámer vykonávania stavebnej činnosti a táto teda nie je v súlade s územným plánom. Z územného plánu mesta zo 7. septembra 2004 pre pôvodné využitie podľa druhu pozemku vyplývalo, že predmetné pozemky nie sú určené na zastavanie a nie je možné na nich realizovať akúkoľvek výstavbu.

11. Krajský súd ďalej konštatoval, že žalobné dôvody a dôvody uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu sú totožné, pričom žalobkyňa neuviedla, ktoré konkrétne právne predpisy, nedodržaním ktorých bola ukrátená na svojich právach rozhodnutím oboch orgánov verejnej správy, len všeobecne tvrdila, že obe rozhodnutia orgánov verejnej správy neboli vydané v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Z uvedeného konania žalobcu krajský súd nevzhliadol žiadnu dobromyseľnosť, keďže žalobkyňa od samého začiatku vedela, že stavba nie je povolená a je v rozpore s územným plánom mesta Svätý Jur, o čom mala vedomosť z územnoplánovacej informácie.

K tomu ďalej uviedol, že z vyjadrenia mesta Svätý Jur vyplýva, že v lokalite W. je rozsah pôvodných pozemkov parcelné čísla XXXX-XXXX kat.úz. Z. M. a stavby uvedené na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX sa nenachádzajú v lokalite W.. Stavby na LV č. XXXX sa nachádzajú v lokalite W., ale boli povolené na základe rozhodnutia o PÚ č. OPÚ/2004/ 23-4/JD, ktoré boli povolené Okresným úradom Pezinok odbor ŽP, teda boli zrealizované pred platnosťou územného plánu mesta Svätý Jur, ktorý bol schválený 7. septembra 2004.

Krajský súd ďalej konštatoval, že správne orgány oboch stupňov postupovali zákonným spôsobom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov a zistený skutkový stav náležite vyhodnotili, rozhodnutie vydali v súlade s § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj len „správny poriadok“) v spojení s § 140 stavebného zákona a svoje rozhodnutia aj riadne odôvodnili. 15. Žalobkyňa ako sťažovateľka zastúpená advokátom, podala včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a navrhla, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a súčasne, aby jej bola priznaná náhrada trov konania a kasačného konania. Uviedla, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi účastníkmi konania spočíva v práve v konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre dodatočné povolenie predmetnej stavby, alebo či nastali zákonné podmienky na odstránenie predmetnej stavby v zmysle zákonnej

16. Poukázala na § 88a ods. 1 staveného zákona a uviedla, že z administratívneho spisu vyplýva, že 29. mája 2013 predložila k dodatočnému stavebnému povoleniu stavebnému úradu doklady - územnoplánovacia informácia vydaná Mestským úradom Svätý Jur, vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia v Pezinku, vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu, súhlasné stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Pezinku, projektovú dokumentáciu, vyjadrenie Západoslovenskej distribučnej a.s., vyjadrenie BVS a.s. o napojení na verejné siete, originál výpisu z LV č. XXXX, geometrický plán na zameranie stavby na pozemku a udelenie druhu pozemku vypracované Ing. Ľ. P., dvakrát projektovú dokumentáciu stavebnej časti vypracovanú v 12/2012 Ing. arch. Š. T. a riešenie protipožiarnej ochrany vypracované odborne spôsobilou osobou z 03/2013. Namietala, že v meste Svätý Jur je množstvo čiernych stavieb a to: S. C., N. ul. - postavený rodinný dom, zbúral mestské hradby; O. A.; p. W. - v horách išla opraviť chatu a postavila rodinný dom o výmere cca 150m2 - ul. A. A., a v horách je množstvo postavených čiernych stavieb - chát a preto je toho názoru,

K tomu uviedla, že sa domnieva, že stavebný úrad porušil práve § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže jej nedal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia o odstránení stavby mohla vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. 18. Záverom poukázala na to, že jej bola v zmysle § 105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona rozhodnutím č.j. P/26/80/04/2014 z 24. marca 2014 uložená pokuta vo výške 6000,- €, ktorú zaplatila. 19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

21. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním; odstránenie stavby sa nariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe stanovísk podľa § 140b a podklad o predložení stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie

276/2013/129-D z 24. júna 2013, ktorým došlo k zmene druhu poľnohospodárskeho pozemku - vinice na druh nepoľnohospodárskeho pozemku - ostatná plocha, zastavaná plocha. 24. Kasačný súd teda zistil, že argumenty, ktoré tvoria podstatu kasačných námietok sťažovateľka prvý krát uviedla až v kasačnej sťažnosti a teda neboli súčasťou žaloby, pričom išlo súčasne o závery krajského súdu v jeho pôvodnom zrušenom rozhodnutí č.k. 5S/175/ 2014-121 z 3. novembra 2015, ktoré Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom uznesení sp.zn. 10Sžo/81/2016 z 23. augusta 2017 neakceptoval o.i. aj z dôvodu, že sťažovateľka tieto neuviedla v žalobe, kedy poukázal na to, že v správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a súd nevyhľadáva za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom. V tejto súvislosti je z pohľadu kasačného súdu všeobecne potrebné poukázať taktiež

25. Pokiaľ ide konštatovanie sťažovateľky, že jej bola uložená pokuta podľa § 105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona vo výške 6000,- € rozhodnutím č.j.: P/26/80/04/2014 z 24. marca 2014, ktorú už uhradila, kasačný súd považuje uvedené za irelevantné vo vzťahu k spochybneniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, keďže konanie o uložení pokuty je samostatné správne konanie, ktorého výsledok je nezávislý od rozhodnutia o odstránení stavby.

27. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, aj s prihliadnutím na závery spomínaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžo/81/2016 z 23. augusta 2017 prejednal vec v medziach podanej žaloby, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil. S predmetnými námietkami sa krajský súd dostatočne vysporiadal a vyvodil správne právne a skutkové závery, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej veci.

29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.