10Sžk/14/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej veci žalobcu: Ing. S. X., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: R. XX, XXX XX Ž., právne zastúpený: doc. JUDr. Štefan Kočan, PhD., advokát, Nitrianska 5, 921 01 Piešťany, proti žalovanému (sťažovateľ): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-48/2018 zo dňa 06.06.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/99/2018-49 z 13. februára 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/99/2018-49 z 13. februára 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca dňa 10.01.2017 počas výkonu služby, ktorú mal riadne plánovanú v čase od 07.30 hod. - do 15.30 hod., po predchádzajúcej telefonickej požiadavke Ing. Ľ. Š. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, v čase o 12.15 hod. bez relevantného služobného dôvodu vykonal lustráciu v informačnom systéme Ministerstva vnútra SR „EVO“ (evidencia vozidiel) a zistené osobné údaje (meno, priezvisko) držiteľov a vlastníkov motorového vozidla zn. N. W., EVČ:

SPOU-PO-PK-48/2018 zo 6. júna 2018 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) tak, že s odkazom na ustanovenie § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie

Mal za to, že meno a priezvisko bez ďalších osobných údajov nemožno považovať za úplné osobné údaje chránené zákonom č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo znamená, že nemohol zvlášť hrubým spôsobom porušiť služobnú prísahu a služobnú povinnosť. Tiež, s odkazom na ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. dôvodil, že na prepustenie zo služobného pomeru musia byť kumulatívne spojené dve zákonné podmienky a ich splnenie musí byť dostatočne (presvedčivo) odôvodnené.

rozsahu. 5. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd posúdil, či v danom prípade bol žalovaným riadne zistený skutkový stav veci a teda či vznikol zákonný dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ. Krajský súd uviedol, že v konaní bolo sporné, či dňa 10.01.2017 bol uskutočnený hovor z telefónneho čísla XXXX XXX XXX používateľom Ing. Ľ.Q_ Š. na telefónne číslo XXXX XXX XXX používateľa služobného telefónu - žalobcu a naopak, resp. či bol uskutočnený hovor z telefónneho čísla XXXX XXX XXX používateľom Ing. Ľ. Š. na telefónne číslo žalobcu XXXX XXX XXX a naopak. Uvedené vyplýva z rozporných výpovedí Ing. Ľ. Š., nakoľko vo svojej výpovedi dňa 22.11.2017 uviedol, že telefonoval z telefónneho čísla XXXX XXX XXX žalobcovi (neuviedol konkrétne telefónne číslo) a dňa 28.12.2017 uviedol, že telefonoval z telefónneho čísla XXXX XXX XXX na telefónne číslo žalobcu XXXX XXX XXX, pričom žalobca popieral, že by vôbec niekedy telefonoval s Ing. Ľ. Š.. Krajský súd ďalej poukázal na to, že v konaní bolo

„služobný“. 6. Krajský súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, že dňa 10.01.2017 nebol realizovaný žiadny telefonát Ing. Ľ. Š. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX registrovaného na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, smerujúceho na telefónne číslo žalobcu XXXX XXX XXX registrovaného na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a naopak.

7. Krajský súd konštatoval, že jediný dôkaz, na základe ktorého mal byť žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, bola výpoveď Ing. Ľ. Š.. Krajský súd mal za to, že z výpovede Ing. Ľ. Š. nie je jasné, na aké telefónne číslo telefonoval v januári 2017 a z akého telefónneho čísla mu mal žalobca volať späť. V tejto súvislosti poukázal na to, že toto nevyplýva ani z oznámenia mobilného operátora, nakoľko operátor má povinnosť uchovávať prevádzkové a lokalizačné údaje len po dobu štyroch celých kalendárnych mesiacov spätne a pre mesiac aktuálny, a z tohto dôvodu nebolo možné z jeho strany poskytnúť výpis odchádzajúcich hovorov z telefónneho čísla XXXX XXX XXX na telefónne číslo XXXX XXX XXX.

nebol prítomný Ing. A. N. PhD. Krajský súd konštatoval, že aj keď Ing. Ľ. Š. doplnil, na aké telefónne číslo volal, táto skutočnosť ostala sporná, nakoľko nebola žalovaným preverená u mobilného operátora. Preto uzavrel, že tvrdenie Ing. Ľ. Š. nemá relevantnú výpovednú hodnotu a nemožno ho považovať za vierohodné.

9. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že žalovaný nezistil riadne skutkový stav veci, nevysporiadal sa so skutkovými okolnosťami predmetnej veci a ani nedoplnil návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru o dôkazy v zmysle požiadavky Sekcie personálnych a sociálnych činností dodajúc, že žalovaný preto nemohol prijať záver, že konanie žalobcu je zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy a služobnej povinnosti a je dôvodom na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ.

. . Odôvodnenie rozhodnutia musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zisteným v jednotlivom prípade. Nemožno za súladné s § 214 ods. 3 zákona č.73/1998 Z.z. považovať odôvodnenie obsahujúce len všeobecné konštatácie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, bez vysporiadania sa so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu.“ Podľa názoru krajského súdu vzhľadom na ustálenú judikatúru (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.06.2012 sp.zn. 6Sžo/26/ 2011) nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že ak dôjde k porušeniu služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, neprihliada sa na osobu policajta, nakoľko orgán verejnej správy môže prihliadnuť na doterajšie hodnotenia policajta, na funkciu, ktorú zastával a na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh.

II. Kasačná sťažnosť žalovaného (sťažovateľa), vyjadrenie žalobcu

12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť majúc za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Rovnako nesúhlasil so záverom správneho súdu ohľadom nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia. Sťažovateľ zastával názor, že správne orgány vykonali potrebné dôkazy pre ustálenie skutkového stavu veci a vysporiadali sa so spornými skutkovými okolnosťami. Podľa názoru sťažovateľa na základe dôkazov obsiahnutých v súvisiacom spisovom materiáli bolo preukázané, že žalobca svojim konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ a neriadil sa zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a svoje sily nevynaložil na ochranu základných práv a slobôd, keď v rozpore so zákonom zneužil a iným nepovolaným osobám poskytol informácie získané pri výkone štátnej služby. Sťažovateľ uviedol, že žalobca ako oprávnená osoba by mal informácie získané z informačného systému chrániť a využívať v zmysle príslušných právnych predpisov a nie poskytnúť nepovolenej osobe. Ďalej poukázal na to, že už samotné nebezpečenstvo opakovania sa takého počínania si žalobcu nedáva v budúcnosti záruku toho, že by sa tieto negatívne vplyvy na čestnosť a disciplinovanosť nepreniesli aj do správania sa ostatných policajtov, a teda že by v prípade žalobcovho ponechania v služobnom pomere opätovne nedošlo k ohrozeniu záujmov služby. Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti skonštatoval, že sťažovateľ neuviedol v kasačnej sťažnosti žiadne nové právne skutočnosti, nedal odpoveď ma právne a skutkovo relevantné otázky, na ktoré bolo poukázané v rozsudku krajského súdu. Preto navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

XX. V danej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, či boli splnené zákonné podmienky ustanovené v § XXX ods. X písm. e/ zákona č.XX/XXXX Z.z. na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, a to na tom skutkovom základe, že XX.XX.XXXX počas výkonu služby, ktorú mal riadne plánovanú v čase od XX.XX hod. - do XX.XX hod., po predchádzajúcej telefonickej požiadavke Ing. Ľ. Š. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, v čase o XX.XX hod. bez relevantného služobného dôvodu vykonal lustráciu v informačnom systéme Ministerstva vnútra SR „EVO“ (evidencia vozidiel) a zistené osobné údaje (meno, priezvisko) držiteľov a vlastníkov motorového vozidla zn. N. W., EVČ: T. XXXGP, žltej metalízy T. N. a S. R. následne v čase o XX.XX hod. telefonicky oznámil neoprávnenej osobe Ing. R.G., ktorý získanú informáciu oznámil Ing. A. N., PhD, nakoľko doposiaľ nebolo preukázané, či žalobca dňa XX.XX.XXXX z telefónneho čísla XXXX XXX XXX volal Ing. Ľ. Š. na telefónne číslo XXXX XXX XXX a naopak, či Ing. Ľ.Í. Š. volal z telefónneho čísla XXXX XXX XXX na telefónne číslo XXXX XXX XXX. Na strane druhej nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX vykonal v informačnom systéme Ministerstva vnútra SR, evidencia motorových vozidiel lustráciu motorových vozidiel - EČ: K. a EČ: T. s uvedením dôvodu lustrácie „služobný“. Taktiež bolo preukázané, že žalobca dňa XX.XX.XXXX z telefónneho čísla XXXX XXX XXX nevolal Ing. Ľ. Š. na telefónne číslo XXXX XXX XXX.

V tejto súvislosti, ale kasačný súd jedným dychom dodáva, že konanie o prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. je svojou povahou sankčným disciplinárnym konaním, čo znamená, že vec mala byť krajským súdom prejednaná ako správna žaloba vo veciach správneho trestania v zmysle § 194 a nasl.

Pred tým však, ako správny súd ex offo prihliadne na niektorú z tzv. vád trestania, je v súlade s ustanovením § 196 SSP potrebné, aby správny súd o tomto zistení upovedomil účastníkov konania a dal im možnosť, aby sa k nim vyjadrili. K naplneniu ustanovenia § 196 SSP však v danom správnom súdnom konaní zo strany správneho súdu nedošlo. Toto procesné pochybenie však nebolo žalovaným v kasačnej sťažnosti namietané a preto kasačný súd absenciu postupu podľa § 196 SSP nezohľadňoval a zameral sa len na overenie dôvodnosti prijatého záveru správneho súdu o nedostatočne zistenom skutkovom stave.

Je potrebné upriamiť pozornosť žalovaného, že neoprávnená lustrácia osobného motorového vozidla a poskytnutie informácií získaných z lustrácie Ing. Ľ.V_ Š. sú doposiaľ preukázané len výpoveďou Ing. Ľ. Š., pričom obsahom administratívneho spisu nie je preukázané, že dňa 10.01.2017 bol skutočne realizovaný telefonát medzi žalobcom a Ing. N..

19. Z ustanovenia § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., je zrejmé, že príslušný orgán je povinný zistiť skutkový stav presne a úplne z čoho, aj s prihliadnutím na citlivý charakter personálneho konania vyplýva, že na dokazovanie sú kladené vysoké nároky a to aj vo vzťahu k zadovažovaniu dostatočného množstva relevantných dôkazných prostriedkov.

Keďže rozhodnutie správneho orgánu zasahuje do právnych pomerov osôb, musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného stavu. Presné a úplné zistenie skutočného stavu znamená, že jednak je nevyhnutné vykonať všetky šetrenia potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolností a pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), jednak zabezpečiť, aby skutkové zistenia odvodené z vykonaných šetrení zodpovedali skutočnosti. Správny orgán je povinný vykonať zisťovanie z úradnej povinnosti a nemôže byť viazaný len na podklady, ktoré mu poskytnú účastníci konania. Správny orgán teda nie je len pasívnym vykonávateľom vôle účastníka konania, ale naopak zohráva aktívnu úlohu pri zhromažďovaní dôkazov, ktoré sú podkladom pre jeho rozhodnutie, a to i v prípade, ak je účastník konania nečinný, alebo sa nachádza v dôkaznej núdzi. To platí o každom konaní, v ktorom môže byť dotknutý verejný záujem.“ 21.

22. Na rozdiel od správneho súdu, však kasačný súd z dôvodu hospodárnosti a samotnej povahy tohto konania, ako aj z dôvodu, aby sa zamedzilo zacykleniu konania, keď ide o skutok, ku ktorému malo dôjsť už dňa 10.01.2017, zastáva názor, že je namieste, aby doplnenie dokazovania v danom rozsahu vykonal správny súd.

24. Pri prijatí záveru o potrebe doplniť dokazovanie správnym súdom bola pre kasačný súd relevantná najmä tá skutočnosť, že správny súd je oprávnený vyžiadať si od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby vyšetrovací spis ČVS: SKIS-22/BKOK-V-2017, v rámci ktorého sa prostredníctvom výpisu hovorov zistí, či žalobca dňa 10.01.2017 volal z telefónneho čísla XXXX XXX XXX na telefónne číslo XXXX XXX XXX a naopak, čím sa buď overí tvrdenie Ing. Ľ. Š.G_ alebo naopak, potvrdí sa tvrdenie žalobcu. Tento spôsob doplnenia dokazovania je, podľa názoru kasačného súdu, hospodárnejší s tým, že v rámci doplnenia dokazovania správny súd vypočuje aj Ing. A.H_ N., PhD.

25. Na uvedený záver potom nadväzuje posúdenie dôvodnosti kasačnej námietky sťažovateľa, ktorou namietal záver správneho súdu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia resp. prvostupňového rozhodnutia. 26. V súvislosti s uvedenou námietkou kasačný súd konštatuje, že posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, ako aj otázky, či v nadväznosti na toto porušenie, by bolo ponechanie dotknutého policajta v služobnom pomere na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, je predmetom správneho uváženia žalovaného, pričom správnemu súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal toto diskrečné oprávnenie orgánu verejnej správy. N strane druhej, ako vyplýva už z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/175/2015, ktorého časť odôvodnenia bola citovaná v bode 10 tohto rozsudku, odôvodnenie rozhodnutia o prepustení policajta zo služobného pomeru musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zisteným v jednotlivom prípade. Teda nemôže sa jednať o akési paušalizované konštatovanie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť hrubým

S poukazom na uvedené kasačný súd vzhliadol dôvodnosť tejto sťažnostnej námietky dodajúc, že aj tento záver primäl kasačný súd k tomu, že to bude práve správny súd, ktorý doplní dokazovanie v zmysle bodu 24 tohto rozsudku.

O trovách kasačného konania bude rozhodnuté podľa § 467 ods. 3 SSP. Kasačný súd v súvislosti s následným rozhodovaním o náhrade trov kasačného konania zo strany správneho súdu, pochopiteľne v závislosti od výsledku samotného rozhodnutia vo veci samej len poznamenáva, že napriek telefonickej výzve kasačného súdu, právny zástupca žalobcu nepredložil plnomocenstvo udelené advokátovi na spísanie vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti.

V Bratislave dňa 24. februára 2022