10Sžk/14/2021

1. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu podali správnemu súdu - Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) dňa 24.8.2018 žalobu, ktorou žiadali, aby súd uložil povinnosť žalovanému doručiť žalobcom rozhodnutia č. A/2016/12785-03/IV/GAR z 28.6.2016, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „Parkovisko Ludmanská, Košice“ na pozemkoch registra „C“ s parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX v katastrálnom území A. a č. MK/A/2017/07510-3 z 2.3.2017, ktorým žalovaný, ako správny orgán, povolil realizáciu stavby „Parkovisko Ludmanská, Košice“ na pozemkoch registra „C“ s parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX v katastrálnom území A.. Zároveň žiadali, aby súd priznal žalobcom náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Napadnutým uznesením sp. zn. 6S/101/2018 z 24.9.2020 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) rozhodol krajský súd podľa § 179 ods. 4 druhá veta Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) o zastavení konania. 3. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „obligatórnou podmienkou pre postup správneho súdu podľa § 179 ods. 1 SSP (ad b/) je neuplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty počítanej od vydania napadnutého rozhodnutia. Uvedená zákonná podmienka chráni právnu istotu spojenú s vydaním rozhodnutia, pri ktorých by v dôsledku chybného doručovania mohla byť následne spochybnená ich právoplatnosť, resp. účinky, či už v dôsledku možného nastúpenia inštančného administratívneho postupu alebo súdneho prieskumu. Ak by správny súd zistil, že od vydania napadnutého rozhodnutia už uplynuli tri roky, nemusí súčasne preskúmavať aj to, či žalobcom malo patriť v administratívnom konaní postavenie účastníkov konania. Toto zisťovanie by v takom prípade bolo len akademického charakteru bez reálnej možnosti zlepšenia postavenia žalobcov (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/14/2011 zo dňa 17.8.2011, sp. zn. 5Sžp/3/2012 zo dňa 29.2.2012). 14. Správny súd sa zaoberal aj otázkou, či sa podaním správnej žaloby opomenutého účastníka trojročná prekluzívna lehota prerušuje. Z hľadiska systematického výkladu ustanovení § 179 a § 71 SSP správny súd dospel k záveru, že podaním žaloby opomenutého účastníka sa trojročná prekluzívna lehota neprerušuje, ani nespočíva, tak ako je to v prípade priestupkov, kárnych, disciplinárnych a iných správnych deliktov, daní, ciel, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov a žiadosti o ustanovenie advokáta adresovanej Centru právnej pomoci. Ani o jeden z uvedených prípadov v predmetnej veci nejde. Preto nemožno konštatovať, že podaním žaloby opomenutých účastníkov sa trojročná prekluzívna lehota prerušila alebo neplynula. 15. Podľa názoru správneho súdu, vzhľadom na uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty, už nebol daný dôvod zaoberať sa otázkou účastníctva žalobcov v administratívnom konaní, pretože by to ich právne postavenie v tomto procesnom štádiu pozitívne neovplyvnilo.“.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalobca - sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

9. Podľa § 179 ods. 1 SSP Ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len ,,opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

11. Vo vzťahu k vymedzenej fundamentálnej právnej otázke kasačný súd poukazuje na právnu vetu rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/25/2019 z 25.10.2021 publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2022 pod č. 11/2022, podľa ktorej „Uplynutie lehoty troch rokov od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 179 ods. 1 Správneho súdneho poriadku je potrebné testovať k okamihu podania správnej žaloby opomenutého účastníka; v prípade, že bola podaná včas, správny súd je povinný sa žalobou riadne zaoberať a pri splnení ostatných zákonných predpokladov mu zákon nebráni žalobe vyhovieť a príslušné uznesenie vydať, aj keď v čase jeho rozhodovania už uplynul dlhší čas ako tri roky od vydania administratívneho rozhodnutia.“.

Pokiaľ by totiž táto lehota bola spojená až s momentom rozhodovania správneho súdu, vo svojej podstate by splnenie tejto procesnej podmienky žalobca nemohol ovplyvniť, keďže meritórne (konečné) rozhodnutie správneho súdu by záviselo od toho, kedy by vo veci rozhodol.

15. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu zohľadniť vyššie uvedené právne závery kasačného súdu a vysporiadať s ďalšími relevantnými aspektmi správnej žaloby opomenutého účastníka. 16. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

V Bratislave dňa 29. septembra 2022