10Sžk/15/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: v 1. rade V. Š., F. XX, XXX XX A., v 2. rade J.. M. Š., F. XX, XXX XX A., obaja zastúpení: Mgr. Martin Černák, advokát, so sídlom Zochova 5, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1. Mestská časť Bratislava - Rača, Kubačova 21, 831 06 Bratislava, IČO: 00304557, 2. V.. V. X., A.O. A. X, XXX XX A., 3. J.. P.. V. H., A. X. XX, XXX XX A., 4. W. A., A. B. XX, XXX XX A., 5. F.. T.. V. X., W.., A. A. X, XXX XX A., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-OVBP2-2017/56879/ZAV zo dňa 12.07.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu v 2 rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S/131/2017-55 zo dňa 15. októbra 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu v 2 rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S/131/2017-55 zo dňa 15. októbra 2020 zamieta. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

08.03.2017 (prvostupňové rozhodnutie) potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím stavebný úrad rozhodol o dodatočnom povolení zmeny stavby „Rodinný dom - rekonštrukcia a dostavba" na pozemku parc. č. XXXX/XX v k. ú. T., súp. č. XXXX, B. ul. č. XX A., stavebníkom F.. T.. V. X. a V.. V. X., bytom A. 5, XXX XX A. pred jej dokončením.

2. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že stavebný úrad svojim prvostupňovým rozhodnutím rozhodol o dodatočnom povolení stavby „Rodinný dom - rekonštrukcia a dostavba" na pozemku parc. č. XXXX/XX v k. ú. T., súp. č. XXXX, B. ul. č. XX A., stavebníkom F.. T.. V. X. a V.. V. X., bytom A. X, XXX XX A..

Na základe vykonaného ŠSD stavebníci dňa 07.10.2016 predložili geodetické zameranie výšky hrebeňa strechy vykonané autorizovaným geodetom a kartografom Ing. A.R_ zo dňa 02.10.2016. Stavebníci F.. T.. V. X., W.. a V.. V. X., podali dňa 14.11.2016 žiadosť o dodatočnú zmenu stavby pred dokončením na stavbu „Rodinný dom - rekonštrukcia a dostavba“ na pozemku parc.č. XXXX/XX v k.ú. T., B. XX A. podľa projektovej dokumentácie vypracovanej autorizovaným architektom Ing. arch. V. H., reg. č. XXXX AA, plusminusarchitects, Grösslingova 41, 811 09 Bratislava, 10/2016. Stavebný úrad dňa 28.11.2016 vydal Oznámenie o začatí konania o dodatočnej zmene stavby pred dokončením a upustil od ústneho konania a určil lehotu na podanie námietok, pričom upozornil účastníkov konania, že na neskôr podané námietky sa neprihliadne. Listom zo dňa 09.12.2016 oznámil opravu zrejmej chyby v oznámení zo dňa 28.11.2016, ktorá spočívala v oprave paragrafového znenia, podľa ktorého stavebný úrad oznamoval začatie konania. Dňa 13.12.2016 účastníci konania J.. M.L. a V.L.

Voči vydanému prvostupňovému rozhodnutiu sa odvolali účastníci konania V.L. a J.. M.L. (žalobcovia). Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcov a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Rača č. 3155/897/2017/UPSP-LU zo dňa 08.03.2017 potvrdil.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 88a ods. 1,7, § 140b, § 36 ods. 1, § 88 ods. 1 písm. b), § 61 ods. 1,2,3, § 76 ods. 1, § 81 ods. 1 ako i v intenciách zákona č. 71/

5. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k námietke žalobcov ohľadne porušenia ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany stavebného úradu prisvedčil žalovanému, ktorý zdôrazňoval koncentračnú zásadu v stavebnom konaní pričom uviedol, že v stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné; stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. V danom prípade krajský súd z administratívneho spisu zistil, že stavebný úrad dňa 28.11.2016 vydal Oznámenie o začatí konania o dodatočnej zmene stavby pred dokončením a upustil od ústneho konania a určil lehotu na podanie námietok, pričom upozornil účastníkov konania, že na neskôr podané námietky sa neprihliadne. Listom zo dňa 09.12.2016 oznámil opravu zrejmej chyby v

6. Vo vzťahu k ďalšej žalobnej námietke ohľadne porušenia ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona, zo strany stavebného úradu, keď povolil zmenu stavby pred dokončením, avšak pred tým ako si pred vydaním svojho rozhodnutia opätovne vyžiadal stanoviská dotknutých orgánov a to posúdenie z hľadiska protipožiarneho zabezpečenia stavby, Okresného úradu - odboru starostlivosti o životné prostredie, regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, krajský súd poukázal na znenie ust. § 68 ods. 2 Stavebného zákona a zároveň konštatoval, že predmetná zmena stavby pred dokončením sa týkala zvýšenia stavby. Keďže zmeny sa týkali iba navýšenia stavby a ostatné parametre zostali nezmenené, jednalo sa o doloženie geodetického zamerania stavby s dôrazom na zameranie výšok stavby a o doloženie nanovo vypracovaného svetlotechnického posudku. Žalobcovia namietali z tohto dôvodu zhoršenie svetlotechnických pomerov preslnenia ich rodinného domu nad mieru prípustnú pomerom.

V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že správne orgány, resp. súdy, ako odborne neznalé osoby, nie sú oprávnení posudzovať správnosť (závery) odborného vyjadrenia, môžu hodnotiť iba to, či závery znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov. Je samozrejmé, že navýšením stavby, hoc aj minimálnym, dôjde k zmene zatienenia. Napriek uvedenému, svetlotechnický posudok konštatuje, že zvýšené zatienenie bude vyhovovať technickým normám STN 73 4301 a STN 73 0580 a preto z objektívneho hľadiska možno konštatovať, že predmetná prestavba rodinného domu nemá na kvalitu bývania susedov - sťažovateľov, žiaden relevantný vplyv.

7. Krajský súd upriamil pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/114/ 2015-171 zo dňa 28. júna 2018 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8Sžk/ 39/2018, s totožnými účastníkmi konania ako v prejednávanom prípade, predmetom skúmania ktorých bolo posúdenie rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Rača, pod č. 14170/1937/ 2014/UPSP-LU zo dňa 23.10.2014, ako príslušného stavebného úradu 1. stupňa ktorým bola v územnom konaní o umiestnení stavby spojenom so stavebným konaním, povolená stavba „Rodinný dom - rekonštrukcia a dostavba“ na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, súpisné č. XXXX, B. ul. XX, A., k.ú. T., v spojení s rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky pod č. OU-OVBP2-2015/ 16823/ZAV zo dňa 23.02.2015. Jednalo sa o pôvodné stavebné a územné konanie, ktoré predchádzalo konaniu o povolení zmeny stavby. V týchto súdnych konaniach bola žaloba žalobcov zamietnutá a rozhodnutia správnych orgánov boli potvrdené ako správne a tieto

D. B. (reg. č. XXXX*Z*I1), ktorý je evidovaný v zozname Slovenskej komory stavebných inžinierov a má platné oprávnenie evidenčné číslo XXXX Autorizovaný stavebný inžinier s rozsahom oprávnenie kategória II - Inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb, podkategória - 410 budovy a 430 stavebná fyzika.

. .už z letmého pohľadu na stav nehnuteľnosti (fotodokumentácia je súčasťou spisu) je zrejmé, že prerekvizitou užívania danej nehnuteľnosti je jej generálna rekonštrukcia, tzn. sťažovatelia budú môcť (v rámci zákonných obmedzení) realizovať svoje subjektívne požiadavky na kvalitu bývania v rámci tejto rekonštrukcie.“ NS SR ďalej v citovanom rozsudku uviedol, že „.

sťažovateľov. Akákoľvek činnosť vlastníkov susedných pozemkov zasahuje do vlastníckeho práva sťažovateľov, rovnako, ako akákoľvek činnosť sťažovateľov zasahuje do vlastníckeho práva vlastníkov susedných pozemkov. Uvedené zásahy zodpovedajú výkonu vlastníckeho práva a týmto nemožno zabrániť. V rámci stavebného konania bol preto správny orgán oprávnený posudzovať výlučne proporcionalitu týchto zásahov tak, aby bol dodržaný účel zákona a zároveň rovnosť účastníkov (vlastníkov). Stavebné povolenie bolo vydané za zohľadnenia proporcionality týchto zásahov a v súlade s príslušnými zákonmi.“ Rovnako je tomu aj v tomto konaní o zmene stavby.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu v 2 rade proti rozsudku krajského súdu

11. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p/. Navrhol, abykasačný súd

rozsudok

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. Žalobca v 2 rade namietal správnosť právneho názoru krajského súdu, podľa ktorého stavebný úrad posúdil navrhovanú zmenu stavby v dostatočnom rozsahu a i naďalej zastával názor, že tým, že stavebný úrad pri posúdení zmeny a jej vplyvu na ochranu vlastníckych práv a záujmov žalobcov obmedzil len na doloženie geodetického zamerania stavby a nanovo vypracovaného svetlotechnického posudku a nevyžiadal si stanoviská všetkých dotknutých orgánov, čím postupoval v rozpore s ust. § 88a ods. 1 Stavebného zákona a ust. § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku.

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu v 2. rade

13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu v 2. rade písomne nevyjadril.

IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov ku kasačnej sťažnosti žalobcu v 2. rade

14. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu v 2. rade sa písomne vyjadrili ďalší účastníci v 2 a 5 rade (stavebníci), ktorí poukázali na svoje písomné stanovisko zo dňa 19.3.2018 predložené krajskému súdu, ktoré ostáva i naďalej v platnosti. Zároveň poukázali na tú skutočnosť, že stavba je toho času riadne skolaudovaná a obývaná.

augusta 2021. 17. Podľa ust. § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S/131/2017-55 zo dňa 15. októbra 2020, ktorým krajský súd žalobu žalobcov zamietol. 20. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu.

Mestská časť Bratislava - Rača ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 3155/897/2017/UPSP-LU zo dňa 8.3.2017 dodatočne povolil zmenu stavby „Rodinný dom - rekonštrukcia a dostavba“ so súpisným číslom XXXX, B. ul. XX, A., na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, k. ú. T. pred jej dokončením.

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 S.s.p.).

Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich v rozsahu kasačných námietok pri aplikácii zákonnej úpravy relevantných právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd o nedôvodnosti žaloby.

25. Podľa čl.1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 26. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov auznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750). Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy. 28.

Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej

konania, že na neskôr podané námietky sa neprihliadne. Listom zo dňa 09.12.2016 oznámil opravu zrejmej chyby v oznámení zo dňa 28.11.2016, ktorá spočívala v oprave paragrafového znenia, podľa ktorého stavebný úrad oznamoval začatie konania. Mestská časť Bratislava - Rača ako prvostupňový správny orgán prerokovala žiadosť stavebníkov podľa ust. § 68 ods. 2 stavebného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chráneným záujmom alebo povinností účastníkov stavebného konania a postupom podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) a ust. § 88a stavebného zákona vydala rozhodnutie č. j. 3255/897/2017/UPSP-LU zo dňa 8.3.2017, ktorým dodatočne povolila zmenu stavby „Rodinný dom - rekonštrukcia a dostavba“ so súpisným číslom XXXX, B. ul. č. XX A., na pozemku parc. č. XXXX/XX v k. ú.

31. Podľa ust. § 68 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len zák. č. 50/1976 Zb.) v rozhodnom znení, stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej

33. Podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, (ďalej len vyhláška č. 453/2000 Z.z.) žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením obsahuje a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka, b) označenie stavby a časti, ktorej sa zmena týka, c) opis zmien a ich porovnanie so stavebným povolením a overenou projektovou dokumentáciou.

35. Podľa ust. § 88a ods. 1 prvá veta zák. č. 50/1976 Zb. v rozhodnom znení, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.

37. Podľa ust. § 88a ods. 7 zák. č. 50/1976 Zb., na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. 38. Podľa ust. § 126 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných

39. Kasačný súd vychádzajúc z citovanej právnej úpravy stavebného zákona konštatuje. Predpokladom začatia stavebného konania podľa §§ 88a nasl. stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba, jej zmena, resp. jej časť, bola postavená resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia, alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia si ohlasovacej povinnosti, alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.

Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona.

na pozemku parc. č. XXXX/XX, k. ú. T. sa nezmení a nebudú ohrozené a ani neprimerane obmedzené záujmy účastníkov konania. Žalovaný pri posudzovaní súladu zmeny stavby a potrebe predloženia podkladov vychádzal z charakteru zmeny stavby, ktorá sa týkala zvýšenia ± 0,00 zo 191,15 m n. m. na 191,35 m n. m., zvýšenia hrebeňa strechy z + 6,75 m = 197,90 m n. m., na + 7,010 = 198,36 m n. m., zrušenie presahu strechy zo strany pozemku parcelné č. XXXX/XX, k. ú. T. a nerealizovania balkóna, pričom pre posúdenie súladu zmeny stavby s verejnými záujmami považoval v rámci svojej kompetencie za postačujúce podklady predložené stavebníkmi v rámci žiadosti o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením a to súhrnnej technickej správy a svetlotechnického posudku a taktiež z predloženého geometrického zamerania stavby. Taktiež sa správne orgány v oboch stupňoch vysporiadali s námietkami predloženými žalobcami v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že k navýšeniu stavby došlo v dôsledku stavebných procesov a jej navýšenie o 46 cm možno považovať za

41. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa na to, že pojem verejného záujmu nie je v stavebnom zákone presne definovaný, avšak vychádzajúc z judikatúry ústavného súdu a najvyššieho súdu (na činnosť ktorého nadviazal svoju činnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky) verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad stavby, resp. jej zmeny, alebo jej časti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, s určenými záväznými limitmi a regulatívami, ktoré vykonáva

42. Vychádzajúc z uvedeného nepovažoval kasačný súd rovnako ako i krajský súd za potrebné, aby si stavebný úrad vyžiadal stanoviská všetkých dotknutých orgánov, tak ako to namietal v kasačnej sťažnosti žalobca v 2 rade, nakoľko uskutočnená zmena stavby nemala zásadný vplyv na už vydané záväzné stanoviská predložené v stavebnom konaní za účelom vydania stavebného povolenia. Žalovaný, tak ako to vyplýva zo žalobou napadnutého rozhodnutia, nezistil nesúlad stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom (t. j. záujmami chránenými osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. a nezistil ani nesúlad zmeny stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska jej funkčného využitia ako i nesúlad s určenými záväznými limitmi a regulatívami). Z uvedeného dôvodu vyhodnotil kasačný súd kasačnú námietku žalobcu v 2 rade ako nedôvodnú a stotožnil sa s právnym názorom krajského súdu, že zmena stavby pred dokončením, ktorá bola predmetom tohto konania (navýšenie stavby a dopadu na svetlotechnické pomery susedného pozemku) s

43. Vzhľadom k uvedenému vyššie kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu v 2. rade proti rozhodnutiu krajského súdu preto podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. 44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi v 2 rade, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 168 S.s.p.) Zúčastneným osobám na konaní náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že im žiadne plnením uloženej povinnosti súdom nevznikli ( § 169 S.s.p.)

V Bratislave dňa 30. novembra 2021