10Sžk/17/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: L.. F. L., U.., Q. A. XX, XXX XX L., právne zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát, so sídlom Mostová č. 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, so sídlom Námestie SNP č. 33, 813 31 Bratislava, za účasti: Mesto Martin, so sídlom Nám. S. H. Vajanského 1, 036 49 Martin, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: MK- 3419/2016-221/12252 zo dňa 06.10.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/316/2016 - 151 zo dňa 16. januára 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom orgáne

2. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. MK- 3419/2016-221/ 12252 zo dňa 06.10.2016 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil z nasledovných dôvodov: · prvostupňový správny orgán presne definoval pamiatkové hodnoty predmetnej vily, z ktorých vyplývala potreba jej zachovania ako kultúrnej pamiatky.

zachovanou hmotovou skladbou objektu, jeho dispozičným a stavebno-technickým riešením, súborom architektonických prvkov komplexne zachovaných fasád. Hodnota architektonická spočíva v hmotovo-priestorovom riešení objektu so zachovaním pôdorysu, traktov, výšky, tvaru a objemu stavebnej hmoty, tvaru a výšky strechy (členitosť stavebných objemov a striech - prienik polvalbových striech s námetkami), historických stavebných konštrukciách (horizontálne a vertikálne) a konštrukcii krovu; - k architektonickým a výtvarným prvkom, ktoré sú predmetom ochrany nepochybne patri súbor architektonických fasádnych prvkov (architektonický výraz fasád - osovosť, tvar, rozmery a situovanie pôvodných okenných a dverných otvorov, ,,zachované architektonické tvaroslovie fasád, priebežná korunná podokenná rímsa, výrazné nadokenné hranolové rímsy, orámovanie okenných otvorov lizénami so štruktúrou tehlového muriva, výrazný rizalit východnej fasády s dominantnou polkruhovou hmotou prízemnej časti so strešnou terasou, ohraničenou murovaným parapetom, kruhové okná západnej fasády a pravouhlé trojosové združené okno v štíte, architektonické riešenie vstupnej verandy s rohovým pilierom s

· pamiatkový úrad určil, že predmetná nehnuteľnosť je nositeľom pamiatkových hodnôt, pričom význam jednotlivých pamiatkových hodnôt podrobne uviedol vo svojom prvostupňovom rozhodnutí; · podľa § 20 ods. 1 pamiatkového zákona, ak nastanú nové skutočnosti, môže pamiatkový úrad vyhlásenie kultúrnej pamiatky alebo vláda vyhlásenie pamiatkovej rezervácie alebo ministerstvo vyhlásenie pamiatkovej zóny zmeniť vo verejnom záujme alebo po zániku pamiatkových hodnôt aj zrušiť; · k zrušeniu vyhlásenia kultúrnej pamiatky môže prísť až po zániku jej pamiatkových hodnôt; · obsahom správneho konania na základe návrhu na zrušenie vyhlásenia kultúrnej pamiatky je presné zistenie skutkového stavu, ktorý preukáže, či pamiatkové hodnoty, pre ktoré bola vec vyhlásená za kultúrnu pamiatku, naďalej existujú. Za týmto účelom sa porovnajú pamiatkové hodnoty uvedené v Ústrednom zozname pamiatkového fondu so skutočnosťou.

· poukázal na znenie ust. § 28 ods. 2 písm. f) pamiatkového zákona, podľa ktorého je vlastník kultúrnej pamiatky povinný strpieť sprístupnenie kultúrnej pamiatky, ak nie je obydlím, pre verejnosť podľa vopred určených podmienok, na určený čas a za náhradu, ak tak rozhodol krajský pamiatkový úrad. · žalobca nesprístupnil počas konania miestnej obhliadky dňa 07.07.2016 ani len priľahlú záhradu kultúrnej pamiatky a už vôbec nie priestory, ktoré využíva pri výkone svojej lekárskej praxe a to i napriek tomu, že nebol dôvodný predpoklad, že priestory využívané v rámci lekárskej praxe by bolo možné súčasne využívať ako priestory obydlia.

N P) a na funkciu bytovú (2. NP), pri ktorej došlo k menším úpravám interiéru, bez vplyvu na exteriér. Na fasádach boli v roku 2012 bez povolenia Krajského pamiatkového úradu Žilina, pracoviska Martin vymenené všetky pôvodné drevené výplne okenných otvorov a vstupného otvoru za nové plastové s novým členením. Zmenené boli aj niektoré kruhové okná v štítoch za päťboké.

Nepopiera síce, že spisovateľka v dome žila, nie však uvádzané dva roky, ale iba niekoľko mesiacov. Pamiatkový úrad SP považuje za irelevantné, ako dlho a za akých okolnosti v dome spisovateľka bývala. Väzba E. M. Šoltésovej na predmetný objekt bola nespochybniteľné preukázaná“; väzba na spisovateľku E. M. Šoltésovú bola pritom v kontexte menovania pamiatkových hodnôt len jeden z viacerých argumentov, nie však jediný potvrdzujúci pamiatkového hodnoty kultúrnej pamiatky. Preto túto námietku nebolo možné hodnotiť ako odôvodňujúcu zrušenie ochrany kultúrnej pamiatky, najmä ak väzba spisovateľky k tomuto objektu bola preukázaná;

II. Konanie na správnom súde

žalovanému; · rozhodnutie úplne ignorovalo jeho výslovnú žiadosť o umožnenie nahliadnutia do prvostupňového spisu pred vydaním rozhodnutia, pričom za porušenie tohto ustanovenia je potrebné považovať každú situáciu, keď sa účastník konania dozvedá o vykonaných dôkazoch až z odôvodnenia meritórneho rozhodnutia; · rozhodnutie popieralo možnosť existencie lekárskeho zariadenia v obydlí, pričom žalobca odmietol sprístupniť interiér dotknutého domu, ktorý je jeho obydlím s poukazom na nedotknuteľnosť obydlia, avšak vyhotovil fotodokumentáciu zachytávajúcu stav a dispozíciu interiéru; · žalovaný sa v rozhodnutí vôbec nevyjadril k očividnému porušovaniu zásady materiálnej rovnosti účastníkov konania, spočívajúcej v zásadne rozdielnych prístupoch k možnej rekonštrukcii domov v príslušnej štvrti. Väčšina domov v danej štvrti má rovnaké alebo porovnateľné „pamiatkové hodnoty“ ako dom žalobcu, pričom pamiatkovo chránený je už len dom, kde preukázateľne viac ako 25 rokov žil Jozef Škultéty - predseda Matice slovenskej. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dôvodom, pre ktorý bol daný dom v minulosti zapísaný

stanovisku; · k žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané „bez akejkoľvek pridanej hodnoty“, uviedol, že správne konanie nebolo potrebné v odvolacom konaní dopĺňať, pretože pamiatkový úrad presne a úplne zistil skutkový stav veci a on sa s obsahom rozhodnutia napadnutého v odvolacom konaní stotožnil; · k námietke, že napadnuté rozhodnutie úplne ignorovalo doplnenie odvolania uviedol, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyjadril jednotlivo ku všetkým argumentom odvolania žalobcu, doplnenie odvolania poukazovalo na zrušené vyhlásenia za národné kultúrne pamiatky na území Slovenskej republiky, ktoré sa netýkali predmetu konania a nemali žiadny vzťah k prejednávanej veci, vzhľadom na to sa potom obsahom tohto listu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia už nezaoberal; · ohľadom námietky, že Pamiatkový úrad o postúpení odvolania žalobcu ako účastníka konania vôbec neinformoval, a že túto informáciu žalobca dostal až na základe ním iniciovanej otázky žalovanému, uviedol, že nakoľko sa žalobca sám a iniciatívne informoval, či jeho odvolanie bolo žalovanému už doručené a táto skutočnosť mu bola potvrdená, tým bola splnená procesná

Je právom účastníka konania v prípade záujmu o nahliadnutie do spisu sa dostaviť do sídla správneho orgánu a do spisu nahliadnuť v súlade s § 23 Správneho poriadku. Správnemu orgánu však nevzniká obligatórna povinnosť doručovať písomnosti zo spisu v rámci prebiehajúceho

rodinného domu nebol obydlím, teda neslúžil na bývanie; · k porušovaniu zásady materiálnej rovnosti účastníkov konania, spočívajúcej v zásadne rozdielnych prístupoch k možnej rekonštrukcii domov v príslušnej štvrti, žalovaný uviedol, že o obnove národných kultúrnych pamiatok na základe žiadosti vlastníkov národných kultúrnych pamiatok rozhoduje miestne príslušný krajský pamiatkový úrad.

· pokiaľ ide o námietku, že správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, žalovaný uviedol, že ochrana pamiatkovo zaujímavých objektov nie je proces ukončený, ale stále sa dynamicky vyvíja, štátne orgány na úseku ochrany pamiatkového fondu najmä podľa § 2 ods. 7 pamiatkového zákona vykonávajú dohľad nad pamiatkovým fondom a priebežne vyhodnocujú a dokumentujú veci, ktoré sa v priebehu času stávajú nositeľmi pamiatkových hodnôt, v budúcnosti po vyhodnotení architektonicko-historických hodnôt okolitej mestskej zástavby môže prísť k vyhláseniu podobných objektov za národné kultúrne pamiatky; · k námietke, že dom bol v minulosti (bez správneho konania) zapísaný do zoznamu pamiatok žalovaný uviedol, že predmetný dom ako pôsobisko Eleny Maróthy Šoltésovej bol v roku 1967 vyhlásený za kultúrnu pamiatku a zapísaný do štátneho zoznamu pamiatok na základe zákona SNR č. 7/1958 Sb.n.SNR o kultúrnych pamiatkach, podľa ktorého sa kultúrne pamiatky

SR). Povinnosť ochrany kultúrneho dedičstva a odmietanie zákonných povinností vlastníka nehnuteľnej kultúrnej pamiatky boli dôvodom, pre ktoré žalobca podanou žalobou usiluje o zrušenie vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky domu v jeho vlastníctve.

6. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňujú jeho zrušenie. Žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov

zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Takýmto dôvodom, ktorý bol identifikovaný aj v oboch preskúmavaných rozhodnutiach je pretrvávajúca existencia urbanistických a architektonických hodnôt vily, ktoré boli detailne opísané v týchto rozhodnutiach; · zachovanie pamiatkových hodnôt vily (interiéru) a ani nepovolené zmeny uskutočnené žalobcom na jej fasáde nemali vplyv na zachovanie hodnôt vily, čo vyplýva aj zo záväzného stanoviska pribratého účastníka konania; · v danom prípade nedošlo k zániku pamiatkových hodnôt vily a ani prípadná nepovolená prestavba nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na zrušenie vyhlásenie kultúrnej pamiatky; · k zrušeniu vyhlásenia kultúrnej pamiatky môže prísť iba v prípade zániku pamiatkových hodnôt vily, k čomu však nedošlo a túto skutočnosť žalovaný riadne odôvodnil; · hodnovernosti, ústretovosti a súčinnosti konania žalobcu pri posudzovaní jeho návrhu neprispel ani fakt, že na riadne určenej ohliadke nehnuteľnosti Pamiatkovým úradom nesprístupnil posudzovanú vilu a jej ohliadka sa mohla uskutočniť len z verejne prístupných priestorov - ulice;

S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 7. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy.

III. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

· spochybnil dostatočnosť a správnosť údajov ohľadom hodnôt pamiatky, poukázal na údaje, ktoré sa medzitým dostali aj do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu, pochádzajú z archívneho výskumu a boli súčasťou jeho podnetu na zrušenie vyhlásenia domu na kultúrnu pamiatku, došlo tým k porušeniu povinnosti riadne zistiť skutkový stav; · poukázal na doplnenie odvolania, kde uviedol, že v mnohých tam uvedených prípadoch došlo k zrušeniu vyhlásenia domu na kultúrnu pamiatku, pričom vo všetkých prípadoch došlo k strate pamiatkových hodnôt následkom nezákonného konania zo strany vlastníkov, k čomu sa žalovaný ani Krajský súd nevyjadrili; · namietal tvrdenie, že nesprístupnil vilu a jej ohliadka sa mohla konať len z ulice - jednak na nesprístupnenie interiéru mal vážne dôvody a bolo to jeho ústavné právo, súčasne však zástupcovia orgánu vstup do záhrady nepožadovali, hoci to by im bol umožnil, poskytol by aj fotografie v plnom rozlíšení, ale tie od neho žalovaný ani Pamiatkový úrad nevyžiadal; · bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, napriek jeho výslovnej žiadosti, čo je v rozpore so zásadou súčinnosti. Sťažovateľ má aktivovanú elektronickú

dosiahnutie cieľa. 9. Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu a vec vracia Pamiatkovému úradu SR na ďalšie konanie, alebo aby tento rozsudok zrušil a vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie. Žiadal náhradu trov konania na správnom aj kasačnom súde.

Zdôraznil, že: · Vyhlásenie z roku 1967 nemožno automaticky spochybňovať. Toto sa riadilo zákonom SNR č. 7/1958 Sb.n.SR o kultúrnych pamiatkach a udialo sa v danom čase v súlade s týmto zákonom. Podľa predchádzajúcich úprav (neskôr zákon č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti), ktoré predchádzali pamiatkovému zákonu, nebolo potrebné detailne identifikovať pamiatkové hodnoty objektu, avšak podľa § 45 ods. 1 pamiatkového zákona kultúrne pamiatky a NKP zapísané do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok podľa predchádzajúcich predpisov sa považujú za NKP podľa tohto zákona; · V správnom konaní bolo potrebné určiť, či vila disponuje pamiatkovými hodnotami podľa § 2 ods. 2 pamiatkového zákona, čo sa udialo v súlade so súčasne platným právnym predpisom;

13. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou

15. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi správneho súdu a považuje ich za riadne a správne odôvodnené. Kasačný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že SSP stanovuje pre uplatnenie kasačnej sťažnosti prísne podmienky vo vzťahu k vymedzeniu kasačných dôvodov. Z ustanovenia § 440 ods. 2 vyplýva, že v prípade uplatnenia kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP je sťažovateľ povinný uviesť právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a rovnako tak uviesť v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

16. Zo sťažovateľom naformulovaných sťažnostných bodov vyplýva, že vyššie uvedené atribúty nenaplnil, v podstate opakuje výhrady voči skutkovým záverom, ktoré prezentoval už v podanom odvolaní a správnej žalobe. Žalovaný aj správny súd na ne dostatočným spôsobom reagovali. Kasačný súd nemá dôvod ich opätovne uvádzať, pre úplnosť však sumarizuje: · niet pochýb o tom, že vila bola zapísaná do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok podľa právnej úpravy z roku 1967, dôvodom bola väzba na osobu E. M. Šoltésovej, vtedajšia právna úprava podrobnú identifikáciu pamiatkových hodnôt objektu nevyžadovala; · podľa § 45 ods. 1 pamiatkového zákona cit: „Kultúrne pamiatky a národné kultúrne pamiatky zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa považujú za národné kultúrne pamiatky podľa tohto zákona“, t.j. vila je NKP aj v súčasnosti, pokiaľ nedôjde k zrušeniu jej vyhlásenia za NKP postupom predvídaným pamiatkovým zákonom; · v konaní podľa § 20 ods. 1 pamiatkového zákona správne orgány na návrh sťažovateľa

Teda bez ohľadu na to, aký je stav interiéru, boli tieto zistenia dostatočné pre záver žalovaného; · oprava neúplných/chybných údajov v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok nemá vplyv na závery žalovaného o tom, že nedošlo k zániku pamiatkových hodnôt vily.

18. Súčasne však kasačný súd uzavrel, že toto porušenie procesného postupu v prvostupňovom konaní nemá za následok takú vadu rozhodnutia žalovaného, pre ktorú by ho bolo potrebné zrušiť. O podkladoch rozhodnutia sa sťažovateľ dozvedel, ako sám tvrdí, minimálne z prvostupňového rozhodnutia. Mohol sa k nim preto vyjadriť už v odvolaní, mohol nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s nimi a v rámci druhostupňového konania sa k min mohol vyjadriť, resp. navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, čo nevyužil. Účelom druhostupňového konania je odstrániť prípadné vady konania na prvom stupni a rozhodnúť vždy tam, kde je to možné, bez zbytočného rušenia a vracania veci na prvý stupeň. V súdnom konaní sa sťažovateľ len obmedzil na zopakovanie tohto pochybenia v rámci prvostupňového konania, bez argumentácie, ako toto pochybenie mohlo ovplyvniť závery vo veci samej.

V. Záver

19. Kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami účastníka konania, svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu ani jeho procesný postup. Kasačný súd preto dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť. 20. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP). 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. novembra 2022