10Sžk/17/2021

1. Riaditeľ žalovaného 2/ vydal rozhodnutie číslo ÚVVaÚVTOS-4-103/31-2016 z 27.06.2016 (ďalej „rozhodnutie o výške trov“), ktorým rozhodol o povinnosti sťažovateľa uhradiť trovy výkonu väzby vo výške 531,30 € do 10 kalendárnych dní od oznámenia tohto rozhodnutia.

Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu o výške trov odvolanie zo dňa 05.08.2016, v ktorom uviedol, že uznesenie okresného súdu dosiaľ neobdržal a preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Žalovaný 1/ zaslal dňa 30.08.2016 sťažovateľovi list (ďalej „list z 30.08.2016“), v ktorom mu oznámil, že odvolanie z 05.08.2016, ktoré mu bolo odstúpené, je oneskorené. Poukázal na do, že rozhodnutie o výške trov bolo sťažovateľovi doručené 25.07.2016 s poučením o odvolaní, pričom odvolacia lehota plynula do 04.08.2016. Ďalej uviedol, že preskúmal ono rozhodnutie aj z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. S poukazom na § 60h ods. 6 zákona o výkone väzby konštatoval, že súdne uznesenie je opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá je úradným osvedčením o právnej skutočnosti nadobudnutia právoplatnosti, svedčí jej prezumpcia správnosti a že správnemu orgánu neprináleží preverovať vykonanie doručovania podľa Trestného poriadku.

Ani tomuto odvolaniu žalovaný 1/ nevyhovel a listom z 19.04.2018 (ďalej „list z 19.04.2018“) informoval sťažovateľa o dôvodoch tohto postupu, vrátane nezistenia dôvodu na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania 4. Žalovaný 1/ vydal dňa 10.01.2018 exekučný príkaz číslo 4416100100-13/2018 (ďalej „exekučný príkaz“), ktorým na základe rozhodnutia o výške trov prikázal výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a iných príjmov na vymoženie pohľadávky vo výške 531,30 €.

vyhovieť.

7. Sťažovateľ sa správnou žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia i exekučného príkazu, ako aj zrušenia listu z 19.04.2018, listu z 30.08.2016 i rozhodnutia o výške trov.

9. Podľa správneho súdu je síce pravdou, že uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť až 30.06.2016, teda po vydaní rozhodnutia o výške trov (27.06.2016), ale keďže nebol proti nemu uplatnený riadny opravný prostriedok, nadobudlo toto uznesenie právoplatnosť a vykonateľnosť v podobe, v akej tvorilo základ pre rozhodnutie o výške trov, ktoré by preto podľa správneho súdu nebolo možné považovať za nezákonné. Ďalej správny súd uviedol, že nakoľko rozhodnutie o výške trov nadobudlo právoplatnosť po uplynutí odvolacej lehoty, v zmysle § 7 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) správny súd takéto rozhodnutie nepreskúmava, keďže účastník pred právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Preto správny súd všetky žalobné body týkajúce sa rozhodnutia o výške trov považoval za právne irelevantné vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu.

Správny súd uviedol, že žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ vychádzali z právoplatných uznesení a rozhodnutí, voči ktorým neboli podané riadne opravné prostriedky a ktoré ani neboli samostatne preskúmavané súdom. 11. Podľa správneho súdu žalovaný 1/ sa v preskúmavanom rozhodnutí riadne vysporiadal s námietkami, keď uviedol, že hoci napadnutie správnosti rozhodnutia, ktoré je podkladom (exekučným titulom) pre jeho výkon, nie je dôvodom pre zrušenie exekučného príkazu, výsledok vybavenia návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mať vplyv na správnosť výroku rozhodnutia. Námietka sťažovateľa však aj s prihliadnutím na obsah jeho podania pod názvom „opakované odvolanie proti rozhodnutiu o výške trov spojených s výkonom väzby“ zo dňa 16.02.2018 nemá charakter námietky, ktorá by mohla zvrátiť správnosť rozhodnutia, ktoré bolo podkladom exekučného príkazu.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

A) 12. Sťažovateľ zastúpený advokátkou podal kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal napadnutý

rozsudok

zmeniť tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie i exekučný príkaz, list z 19.04.2018, list z 30.08.2016 i rozhodnutie o výške trov, a vec sa vráti žalovanému 2/ na ďalšie konanie, ako i priznať sťažovateľovi náhradu trov konania, eventuálne zrušiť napadnutý

rozsudok

a vec vrátiť krajskému súdu. 13. Podľa sťažovateľa správny súd porušil jeho právo na spravodlivý proces a potom rozhodol na základe nesprávneho posúdenia veci, keď nepoužil správny právny predpis a použitý právny predpis nesprávne interpretoval.

15. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom súdu, že uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 30.06.2016. Poprel, že by tvrdil, že toto uznesenie je vôbec právoplatné, hoci toto tvrdenie súd uvádzal; naopak, tvrdil, že mu nikdy doručené nebolo.

16. Porušenie práva na spravodlivý proces videl sťažovateľ aj v nevykonaní dôkazov o spornej otázke právoplatnosti a vykonateľnosti onoho uznesenia. Tvrdil, že o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu rozhodol zamietavo Krajský súd v Banskej Bystrici až dňa 07.10.2020 (po vydaní napadnutého rozsudku), a výslovne z tohto rozhodnutia vyplýva, že mu bolo sporné uznesenie doručené až 13.01.2020.

Tvrdil, že uznesenie okresného súdu má konštitutívny charakter a jeho účinky nastali ku dňu právoplatnosti (ex nunc), preto všetky rozhodnutia vydané na jeho podklade pred dňom nadobudnutia právoplatnosti nemôžu byť zákonné; pritom aj správny súd podľa sťažovateľa rozhodoval v čase, kedy uznesenie okresného súdu ešte nebolo právoplatné.

oznamovaciu povinnosť, nemôže sa brániť proti napadnutému rozsudku, kým mu nie sú známe úvahy správneho súdu a nie je mu uvedený dôkaz doručený. 19. Sťažovateľ brojil aj proti tomu, že mu správny súd nedal odpoveď na argumentáciu o neposkytnutí pomoci a poučenia podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku zo strany žalovaných, ako ani na námietky voči zmeškaniu zavádzajúcej desaťdňovej lehoty voči rozhodnutiu o výške trov a povinnosti žalovaného 1/ riadne sa zaoberať (podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku) jeho odvolaním podaným v jedenásty deň po doručení, alebo preskúmaním rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku vydaním rozhodnutia s formálnymi náležitosťami, preskúmateľného súdom.

titulu. 21. Uviedol, že hoci správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, ani správne orgány a ani súd nemôžu rozhodovať na základe uvedenia nepravdivých dôvodov, bez potrebných podkladov, nezaoberať sa najdôležitejšími argumentmi vznesenými účastníkmi konania, neuviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov či nezohľadniť relevantnú právnu normu. Videl v tom prejav v právnom štáte neakceptovateľnej svojvôle. Uzavrel, že pochybenia žalovaných aj okresného súdu výrazne zasiahli do jeho práv, pričom v súvislosti s jeho pozbavením osobnej slobody by mali orgány štátu zvlášť dbať o dodržiavania právnych predpisov. Sťažovateľ pripojil kópiu uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 3Tos/ 142/2020 z 08.10.2020, ECLI:SK:KSBB:2020:6115010232.4.

listom z 20.10.2016, pričom zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote; tento list bol zahrnutý do súhrnného žurnalizovaného spisu, ktorý bol predložený správnemu súdu ako príloha vyjadrenia sa k správnej žalobe. 25. Vo vzťahu k namietanému nedostatočnému poučeniu a pomoci mal žalovaný 1/ za to, že námietka sa týkala konania, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia o trovách, pričom podľa bodu 46 napadnutého rozsudku mal správny súd za to, že všetky žalobné námietky vo vzťahu k nemu sú v tejto veci právne irelevantné.

IV. Výber z relevantných zákonných ustanovení

Podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku O povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník. Podľa § 54 ods. 1 zákona o výkone väzby ak bol obvinený právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby za dobu prvých 180 kalendárnych dní trvania väzby; ak ich nemožno uhradiť z pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok, môže ústav na ich úhradu použiť peňažné prostriedky, ktoré má obvinený evidované na konte v ústave. Podľa § 60a ods. 1 písm. d) zákona o výkone väzby ústav alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci trov spojených s výkonom väzby. Podľa § 60j ods. 1 zákona o výkone väzby ak sa v § 41 ods. 2, § 42 ods. 4 alebo v tejto hlave neustanovuje inak, pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal, proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v konaniach podľa § 60a ods. 1 písm. a) až c) do troch dní a v konaniach podľa § 60a ods. 1 písm. d) až f) do desiatich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Podľa § 60j ods. 2 zákona o výkone väzby odvolanie nemá odkladný účinok okrem odvolania proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu podľa § 40 ods. 3 písm. a) až c). Podľa § 60l zákona o výkone väzby ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, rozhodnutie vykonáva a pohľadávku vymáha ústav, ktorý pohľadávku spravuje; ak účastník konania bol z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody prepustený, rozhodnutie vykonáva a pohľadávku vymáha generálne riaditeľstvo podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Podľa § 76 ods. 1 Správneho poriadku proti jednotlivým úkonom a opatreniam spojeným s výkonom rozhodnutia možno podať námietky. Podľa § 76 ods. 1 Správneho poriadku o námietkach rozhoduje orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o námietkach sa nemožno odvolať.

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, na ktorý prešiel výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol do 31.07.2021 príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/ SSP), ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý bol po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásený dňa

29. Kasačný súd považuje za vhodné sprvu uviesť, že sa stotožňuje s názorom správneho súdu vyjadreným v bodoch 44-46 napadnutého rozsudku, teda že na základe správnej žaloby ani kasačnej sťažnosti nemožno preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o výške trov, proti ktorému sťažovateľ včas neuplatnil riadny opravný prostriedok (odvolanie). Keby tak sťažovateľ bol učinil, prichádzal by po rozhodnutí odvolacieho orgánu do úvahy aj súdny prieskum (druhostupňového) rozhodnutia o výške trov. Preto platí, že aj sťažnostné body tvrdiace vady konania pred žalovaným 2/ alebo samotného rozhodnutia o výške trov, nesúvisia s preskúmavaným rozhodnutím. Prípadné snahy sťažovateľa o obnovu konania alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa netýkajú tu preskúmavaného rozhodnutia, teda rozhodnutia o zamietnutí sťažovateľových námietok proti exekučnému príkazu.

30. S tým súvisia tvrdenia sťažovateľa, ktorý aj v kasačnej sťažnosti argumentoval novým vývojom na trestnom sťažnostnom súde, ktorý konštatoval vady pôvodného doručovania a mal za to, že k doručeniu došlo až v roku 2020, a až právoplatnosťou rozhodnutia o jeho sťažnosti došlo k uloženiu povinnosti. Kasačný súd však poznamenáva, že nesprávnosť zistenia žalovaného 2/ o právoplatnosti podkladu rozhodnutia o výške trov nerobí toto rozhodnutie

poriadku. Sťažovateľ dostal odpoveď na obe svoje oneskorené odvolania listom z 30.8.2016 a listom z 19.4.2018, kde žalovaný 1/ vysvetlil, prečo nevidel dôvod na obnovu konania ani zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Senát kasačného súdu poznamenáva, že v zmysle judikatúry kasačného súdu zásadne nepodlieha oznámenie o výsledku takéhoto preskúmania ako výkonu dozorovej kompetencie súdnemu prieskumu (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/116/2015 z 25.01.2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1014200357.1).

32. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal proti nedoručeniu prílohy vyjadrenia žalovaného 1/, najmä listu žalovaného 1/ z 20.10.2016 a dokladu o jeho doručovaní, čo dával do súvisu s námietkou o neoznámení začatia výkonu rozhodnutia. Kasačný súd konštatuje, že táto tzv. príloha bol v skutočnosti administratívny spis žalovaného 1/, ktorý bol predložený správnemu

33. Pokiaľ ide o súvisiacu žalobnú námietku proti neoznámeniu začatia výkonu rozhodnutia a chýbajúce odôvodnenie v tomto smere, kasačný súd uznáva, že krajský súd mal svoje úvahy podrobnejšie rozpísať. Z napadnutého rozsudku sa dá vyčítať len to, ktoré ustanovenia súd citoval a teda ich aplikáciu zvažoval, a potom krajský súd argumenty zo správnej žaloby súhrnne označil za nemajúce vplyv na správnosť výkonu rozhodnutia.

Chýbajúce oznámenie o začatí výkonu rozhodnutia v zmysle § 74 Správneho poriadku nenamietal. Keďže námietky sú osobitným opravným prostriedkom odlišným od odvolania, neaplikuje sa pri rozhodovaní o nich ani ustanovenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku o prieskume napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Preto žalovaný 1/ nemal pri rozhodovaní o námietkach povinnosť preskúmavať celé konanie a napadnuté rozhodnutie, bol viazaný námietkami a súdny prieskum preskúmavaného rozhodnutia sa tak má obmedziť iba na to, či sa riadne a zákonne žalovaný 1/ vysporiadal s podanými námietkami. V tomto zmysle sa pri konaní o námietkach a následnom súdnom prieskume uplatňuje koncentračná zásada.

List sa vrátil ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Potom dňa 03.03.2017 sťažovateľ už prevzal ďalší list od žalovaného 1/ z 06.02.2017 označený „Výzva na úhradu pohľadávky pred nariadením exekúcie“, v ktorom bol opätovne vyzvaný na zaplatenie a upozornený na to, že žalovaný 1/ pristúpi na vymáhanie pohľadávky formou exekučného konania. Sťažovateľovi

36. Rovnako nie je dôvodná námietka o chýbajúcom poučení o možnosti požiadať o odpustenie zmeškania lehoty a neposkytnutí právnej pomoci, a tiež námietka o tzv. zavádzajúcej desaťdňovej lehote, pretože tieto námietky sa opäť viažu k vykonávanému rozhodnutiu, teda k rozhodnutiu o výške trov. Ako však už uviedol kasačný súd a predtým krajský súd, ide o námietky irelevantné vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu a preto nemá zmysel sa pri nich bližšie pristavovať.

38. Pretože žiaden zo sťažnostných bodov nepovažuje kasačný súd za dôvodný, nezostalo mu iné, ako kasačnú sťažnosť zamietnuť. 39. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a contrario k § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a vo vzťahu k žalovaným nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v § 168 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 22. júla 2022