10Sžk/18/2020

1. Žalovaný výzvou z 21. júna 2018 predložil na tzv. verejnú konzultáciu návrh zmeny prílohy k plánu využitia frekvenčného spektra pre úsek 1710 - 1880 MHz pod označením FP/ MS-02/rev.5. Zároveň vyzval dotknuté subjekty, aby predložili svoje pripomienky do 30 dní od zverejnenia. Vo výzve ozrejmil, že účinné znenie tejto prílohy obmedzuje frekvenčný rozsah, ktorý možno prideliť jednému podniku elektronických komunikácií, na 2 x 20 MHz (tzv. „frekvenčný strop“). Skúsenosti žalovaného však ukázali, že toto obmedzenie možno obísť. Trh mobilných elektronických komunikácií považoval za dostatočne otvorený a konkurenčný a zostávajúce frekvencie neumožňujú vybudovať novú celoplošnú elektronickú komunikačnú sieť. V dôsledku toho navrhol toto obmedzenie zrušiť. Popri tom navrhol vykonať aj ďalšie zmeny, najmä definovať podmienky využitia frekvenčného úseku 1785 až 1805 MHz (duplexná medzera). 2. Vo verejnej konzultácii sa v prospech zrušenia frekvenčného stropu vyslovili spoločnosti Orange Slovensko, a.s., a O2 Slovakia, s.r.o. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., žiadala tento návrh bližšie zdôvodniť. Žalobca v obsiahlom stanovisku vyjadril presvedčenie, že tento strop je efektívnym nástrojom na podporu trhového prostredia, čomu nasvedčujú doterajšie skúsenosti. Bol významným faktorom, ktorý umožnil vstup štvrtého operátora na trh. Podľa žalobcu je frekvenčné pásmo 1800 MHz univerzálne využiteľné a má význam pre rozvoj hospodárskej súťaže. Namietol, že napríklad spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o., ani svoj súčasný prídel nevyužíva efektívne, no navrhovaná zmena jej umožní získať ďalšie frekvencie. Okrem toho je spektrum nerovnomerne rozdelené, lebo O2 Slovakia, s.r.o., Slovak Telekom, a.s., a

hospodárskej súťaže. Nerovnomerné rozdelenie frekvencií je dôsledkom rozhodnutia žalobcu, ktorý v roku 2013 prejavil záujem len o ich malú časť, žalovaný však vyjadril presvedčenie, že svoje frekvenčné panely bude rozširovať. V nadväznosti na to žalovaný 7. augusta 2018 schválil navrhované znenie prílohy a uverejnil ju na svojej internetovej stránke.

Vychádzal pritom z názoru, že toto opatrenie je súčasťou regulačnej činnosti žalovaného podľa § 6 ods. 3 písm. a) a c) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31. augusta 2018 a že aj organizačný poriadok žalovaného ho označuje za dokument záväzného regulačného charakteru. Žalobca proti tomuto opatreniu vzniesol celkovo štyri okruhy námietok: 1. Nesprávne právne posúdenie veci, keďže žalovaný vraj nerešpektoval povinnosti, ktoré mu boli uložené v čl. 3 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra. Žalovaný sám pri verejnej konzultácii uznal pozitívny vplyv frekvenčného stropu na hospodársku súťaž, ale k jeho zrušeniu pristúpil bez vecných dôvodov. Nadmerné sústredenie frekvencií totiž podľa žalobcu vedie k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže. Žalovaný tak konal v rozpore s § 6 ods. 3 písm. c), d) a e) a § 11 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách. 2.

5. Žalovaný navrhol správnu žalobu odmietnuť, keďže príloha k plánu nemení, nezakladá, neruší ani nedeklaruje práva ani povinnosti žalobcu, takže nemôže ísť o opatrenie. Žalobca v správnej žalobe ani netvrdí, do akého subjektívneho práva sa mu tvrdeným opatrením zasahuje. Zmena prílohy k frekvenčnému plánu žalobcovi, ako aj ďalším podnikom elektronických komunikácií dovoľuje získať viac než dve frekvencie. 6. Žalobca v replike k otázke prípustnosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej všetky rozhodnutia, ktoré sa dotýkajú práv a slobôd, musia byť preskúmateľné v správnom súdnictve (napr. všeobecné povolenie podľa zákona o poštových službách).

priamo dotknuté. Napadnutý akt však nie je opatrením, na jeho vydanie sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pretože nejde o rozhodnutie ani rozhodovaciu činnosť, takže nespadá pod vecný rozsah § 1 správneho

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Predovšetkým namietol, že napadnuté opatrenie žalovaného priamo zakladalo, menilo alebo zrušovalo práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu. Žalobca zopakoval, že v predošlej verzii tejto prílohy pod č. FM/MS-02/rev.4 z 27. augusta 2013 bol obsiahnutý frekvenčný strop, ktorého pozitívny vplyv žalovaný sám uznal. Tu napadnuté opatrenie tento plán mení, čím zasahuje do práv každého subjektu, ktorý sa uchádza o pridelenie frekvencií. Na plán využívania frekvenčného spektra odkazuje aj licencia vydaná žalobcovi a ďalším podnikom, takže žalovaný zmenil aj tieto licencie. Hromadením frekvencií dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Na ilustráciu žalobca opísal skúsenosti z výberového konania na pridelenie frekvencií z apríla 2018. Z plánu využívania frekvenčného spektra vychádza žalovaný pri udeľovaní povolení. Podľa žalobcu sa na vydávanie napadnutého opatrenia vzťahuje správny poriadok podľa § 74 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, keďže nejde o žiadnu z výnimiek v odseku 2 toho istého paragrafu. Zopakoval, že materiálne predstavuje zmena prílohy rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasiahlo do práv žalobcu. Správny súd teda má právomoc na jeho preskúmanie a nemohol správnu žalobu odmietnuť. 9. Žalovaný vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Plán využívania frekvenčného spektra sa nijako nedotýka práv, právom chránené záujmy alebo povinnosti konkrétneho subjektu, o tých sa rozhoduje až v konaní podľa § 32 zákona o elektronických komunikáciách. Odkaz na tento plán v individuálnej licencii nemá povahu práva alebo povinnosti. Žalovaný vydáva individuálne správne akty v nadväznosti na vydaný plán. Plánom sa neurčujú ani podmienky výberového konania na pridelenie frekvencií, pretože tie sa určujú vo výzve podľa § 33 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Záverom žalovaný zdôraznil, že úlohou správneho súdnictva je ochrana subjektívnych práv.

12. Žalobca v žalobe opakovane vyslovil názor, že táto príloha je opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Podľa tohto ustanovenia je opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté.

Zostáva teda posúdiť, či týmto aktom sú alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti osôb. 13. Citované ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) SSP výslovne vyžaduje, že opatrenie musí (byť spôsobilé) dotýkať sa práv, právom chránených záujmov a povinností priamo. Určitý akt sa môže priamo dotknúť práva určitej osoby tým, že úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu tohto práva. Analogicky možno charakterizovať aj akt, ktorý sa priamo dotýka povinnosti. Priamosť tohto dotyku znamená, že sa musí týkať práva alebo povinnosti práve danej osoby. Nepostačuje, ak je určitá osoba dotknutá len sprostredkovane, napríklad tak, že sa akt dotýka práva alebo povinnosti druhej osoby a zmena právneho postavenia tejto druhej osoby mení možnosti, za ktorých môže prvá osoba uplatňovať svoje

Problematické je vymedzenie pojmu „právom chránené záujmy“, keďže pojmovo musí ísť o niečo iné než právo alebo povinnosť. Podľa obvyklej definície nejde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem, ktorému právne predpisy výslovne poskytujú ochranu (napríklad Sobihard, J. Správny

14. Z ustanovenia § 7 ods. 3 písm. c) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že žalovaný v rámci svojich úloh vykonáva okrem iného správu frekvenčného spektra. V rámci toho je žalovaný podľa § 11 ods. 3 písm. c) cit. zák. povinný podporovať efektívnu hospodársku súťaž najmä tým, že presadzuje efektívne využívanie frekvenčného spektra. Podrobnosti o správe frekvenčného spektra upravuje § 30 cit. zák. takto: Podľa odseku 1 písm. b) a c) výkonom tejto správy je zostavovanie plánu využívania frekvenčného spektra a prideľovanie frekvencií a určovanie podmienok, za ktorých ich možno používať.

Raz za tri roky musí žalovaný nevyhnutnosť týchto obmedzení preskúmať (odsek 8). 15. Samotný plán využívania frekvenčného spektra, ktorý bol v pôvodnej podobe vydaný ešte 4. augusta 2006, je uverejnený na webovom sídle žalovaného https://www.teleoff.gov.sk/plan- vyuzivania-frekvencneho-spektra/. Čl. 1 tohto plánu vymedzuje jeho predmet a základ a v čl. 2 sú vymedzené používané pojmy a skratky. Podľa čl. 3 sa plán skladá zo spoločnej časti, ktorá obsahuje spoločné pravidlá využívania frekvenčného spektra, a z príloh, v ktorých sú ustanovené špecifické podmienky pre úseky frekvenčného spektra. V čl. 4 sú potom vysvetlené niektoré zásady delenia frekvenčného spektra a prideľovania frekvencií. K plánu sú pripojené prílohy a ich neskoršie zmeny, medzi nimi aj tu napadnutá príloha FP/MS - 02/rev.5.

Podľa odseku 2 citovaného paragrafu sa individuálne povolenia vydávajú podľa plánu využívania frekvenčného spektra. Podľa odseku 9 písm. b) a e) môže individuálne povolenie obsahovať požiadavky na pokrytie a kvalitu, ak takéto povinnosti ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra alebo plán využívania frekvenčného spektra, a aj lehotu platnosti individuálneho povolenia s výhradou zmien v národnej tabuľke frekvenčného spektra. Všeobecné povolenie na používanie frekvencií podľa § 36 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách určuje podmienky, za ktorých je možné používať frekvencie, na ktoré nie je potrebné individuálne povolenie. 17.

frekvenčného spektra. Aj to podľa kasačného súdu potvrdzuje, že samotný plán nemá účinky na práva ani povinnosti osôb. Aby boli tieto povinnosti voči konkrétnym osobám vynútiteľné, musí ich ustanoviť príslušné povolenie. V kontraste s tým § 32 ods. 9 písm. e) dovoľuje, aby obsah individuálneho povolenia (dĺžka platnosti) bol zmenený priamo národnou tabuľkou frekvenčného spektra, teda nariadením vlády (pozri vyššie), nie však plánom využívania frekvenčného spektra. Týmto záverom nasvedčuje aj znenie podstatných ustanovení plánu, ktoré priamo neustanovujú práva a povinnosti osôb, ale obsahujú len pravidlá, podľa ktorých sa má postupovať pri prideľovaní a používaní frekvencií. Plán využívania frekvenčného spektra podľa citovaných ustanovení tak predstavuje správny akt, ktorý nepôsobí priamo na práva alebo povinnosti konkrétnych osôb. 18. Žalobca opakovane zdôrazňoval, že zmena prílohy plánu frekvenčného spektra z 13. augusta 2018 má zásadný vplyv na hospodársku súťaž, pretože dovoľuje jednému podniku kumulovať veľký rozsah frekvencií. Žalovaný s týmto hodnotením vplyvu zmeny nesúhlasil,

Vnútroštátne súdy sú potom povinné vykladať vnútroštátne právo v čo najväčšej miere s ohľadom na znenie a účel smernice tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, teda konať v súlade s článkom 288 tretím odsekom Zmluvy o fungovaní EÚ (porov. z posledného obdobia napr. rozsudok Súdneho dvora z 24. júna 2021, C-550/19, EV proti Obras y Servicios Públicos SA, Acciona Agua SA, ods. 76). 19.

možných príjemcov práv zodpovedajúcich týmto špecifickým regulačným povinnostiam. Preto môžu byť tieto podniky považované za „dotknuté“ v zmysle čl. 4 ods. 1 smernice 2002/21/ES takými rozhodnutiami regulačného orgánu, ktorými sa menia alebo rušia uvedené povinnosti. Na tento rozsudok nadviazal rozsudok z 22. januára 2015, C-282/13, T- Mobile Austria, v ktorom šlo o otázku, či podnik - držiteľ povolenia na využívanie frekvencie môže byť dotknutý v zmysle čl. 4 ods. 1 smernice 2002/21/ES rozhodnutím regulačného orgánu, ktorým sa schvaľuje prevod frekvencie medzi jeho konkurentami. Aj tu Súdny dvor zopakoval, že takýto podnik možno považovať za dotknutý, ak je konkurentom podniku alebo podnikov, ktoré sú adresátmi rozhodnutia regulačného orgánu, ktoré bolo vydané v konaní zameranom na ochranu hospodárskej súťaže, a ak sporné rozhodnutie môže mať vplyv na postavenie tohto prvého podniku na trhu (ods. 39). Keďže v danej veci bola T-Mobile Austria na trhu elektronických komunikačných služieb v priamej konkurencii s účastníkmi prevodu frekvencií, tento prevod menil pomer rádiových frekvencií pridelených týmto podnikom a v dôsledku toho ovplyvňoval

V obidvoch prípadoch to znamená taký podnik elektronických komunikácií, ktorého právnu alebo hospodársku (súťažnú) pozíciu vydanie určitého správneho aktu žalovaného bezprostredne zmení, a to či už priamym uložením povinnosti alebo zlepšením postavenia jej priameho konkurenta.

To však samo osebe nemalo na už pridelené frekvencie žiaden vplyv. Žalobca navyše netvrdil ani to, že by bolo v čase zmeny už vyhlásené výberové konanie na pridelenie frekvencií, ktorého podmienky by sa tým podstatne zmenili, prípadne že by už prebiehalo iné konanie o pridelenie

22. Napadnutý správny akt žalovaného z 13. augusta 2018 č. FP/MS-02/rev.5 označený ako zmena „Prílohy k plánu využitia frekvenčného spektra pre úsek 1710 - 1880 MHz“ nie je opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP.

sp. zn. I. ÚS 354/08 ústavný súd vyslovil, že preskúmateľným je všeobecné povolenie na poskytovanie poštových služieb. Ústavný súd teda považoval za preskúmateľný správny akt podobný všeobecnému povoleniu na využívanie frekvencií v zmysle § 32 ods. 1 a § 33 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách, ktorý sa na základe plánu využívania frekvenčného spektra vydáva. Nález sp. zn. III. ÚS 183/03 nie je vôbec použiteľný v tu prerokúvanej veci, pretože sa týkal zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu v občianskoprávnej veci.