← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·27. 10. 2021

10Sžk/18/2020

ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201187.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
6S/135/2018
IČS
1018201187
Citované
9× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: SWAN Mobile, a.s., IČO: 35680202, Landererova 12, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: BORLOKOVA & ASSOCIATES s.r.o., IČO: 47243805, Jakubovo nám. 19, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií, Továrenská 7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti „Prílohy k plánu využitia frekvenčného spektra pre úsek 1710 - 1880 MHz" z 13. augusta 2018 č. FP/MS-02/rev.5, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/135/2018-84 z 12. decembra 2019 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Postup žalovaného a konanie pred správnym súdom

1. Žalovaný výzvou z 21. júna 2018 predložil na tzv. verejnú konzultáciu návrh zmeny prílohy k plánu využitia frekvenčného spektra pre úsek 1710 - 1880 MHz pod označením FP/ MS-02/rev.5. Zároveň vyzval dotknuté subjekty, aby predložili svoje pripomienky do 30 dní od zverejnenia. Vo výzve ozrejmil, že účinné znenie tejto prílohy obmedzuje frekvenčný rozsah, ktorý možno prideliť jednému podniku elektronických komunikácií, na 2 x 20 MHz (tzv. „frekvenčný strop“). Skúsenosti žalovaného však ukázali, že toto obmedzenie možno obísť. Trh mobilných elektronických komunikácií považoval za dostatočne otvorený a konkurenčný a zostávajúce frekvencie neumožňujú vybudovať novú celoplošnú elektronickú komunikačnú sieť. V dôsledku toho navrhol toto obmedzenie zrušiť. Popri tom navrhol vykonať aj ďalšie zmeny, najmä definovať podmienky využitia frekvenčného úseku 1785 až 1805 MHz (duplexná medzera). 2. Vo verejnej konzultácii sa v prospech zrušenia frekvenčného stropu vyslovili spoločnosti Orange Slovensko, a.s., a O2 Slovakia, s.r.o. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., žiadala tento návrh bližšie zdôvodniť. Žalobca v obsiahlom stanovisku vyjadril presvedčenie, že tento strop je efektívnym nástrojom na podporu trhového prostredia, čomu nasvedčujú doterajšie skúsenosti. Bol významným faktorom, ktorý umožnil vstup štvrtého operátora na trh. Podľa žalobcu je frekvenčné pásmo 1800 MHz univerzálne využiteľné a má význam pre rozvoj hospodárskej súťaže. Namietol, že napríklad spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o., ani svoj súčasný prídel nevyužíva efektívne, no navrhovaná zmena jej umožní získať ďalšie frekvencie. Okrem toho je spektrum nerovnomerne rozdelené, lebo O2 Slovakia, s.r.o., Slovak Telekom, a.s., a

Orange Slovensko, a.s., už disponujú veľkými prídelmi a navrhované zrušenie im umožní vo výberovom konaní preplatiť aj zaujímavejšie frekvencie. Žalobca tak považoval návrh žalovaného za neodôvodnený. 3. Vo vyhodnotení verejnej konzultácie zo 6. augusta 2018 sa žalovaný nestotožnil s námietkami žalobcu. Nesúhlasil s tým, že by zrušenie frekvenčného stropu bránilo rozvoju

hospodárskej súťaže. Nerovnomerné rozdelenie frekvencií je dôsledkom rozhodnutia žalobcu, ktorý v roku 2013 prejavil záujem len o ich malú časť, žalovaný však vyjadril presvedčenie, že svoje frekvenčné panely bude rozširovať. V nadväznosti na to žalovaný 7. augusta 2018 schválil navrhované znenie prílohy a uverejnil ju na svojej internetovej stránke.

Zároveň určil, že táto príloha nadobúda účinnosť 13. augusta 2018. Samotná znenie prílohy tvorí prílohu písomného vyhotovenia tohto uznesenia. 4. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia tejto prílohy, ktorá podľa neho predstavuje opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP.

Vychádzal pritom z názoru, že toto opatrenie je súčasťou regulačnej činnosti žalovaného podľa § 6 ods. 3 písm. a) a c) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31. augusta 2018 a že aj organizačný poriadok žalovaného ho označuje za dokument záväzného regulačného charakteru. Žalobca proti tomuto opatreniu vzniesol celkovo štyri okruhy námietok: 1. Nesprávne právne posúdenie veci, keďže žalovaný vraj nerešpektoval povinnosti, ktoré mu boli uložené v čl. 3 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra. Žalovaný sám pri verejnej konzultácii uznal pozitívny vplyv frekvenčného stropu na hospodársku súťaž, ale k jeho zrušeniu pristúpil bez vecných dôvodov. Nadmerné sústredenie frekvencií totiž podľa žalobcu vedie k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže. Žalovaný tak konal v rozpore s § 6 ods. 3 písm. c), d) a e) a § 11 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách. 2.

Nedostatočné zistenie skutkového stavu, keďže žalovaný nedostatočne analyzoval vplyv opatrenia a nezistil skutočný stav hospodárskej súťaže. Opatrenie je v rozpore s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti. Žalobca zopakoval svoje stanovisko, že frekvenčné spektrum v SR je rozdelené nerovnomerne, pričom frekvenčný strop môže byť vhodným vyrovnávacím nástrojom. Žalovaný to však podrobnejšie neskúmal, neuvažoval o zavedení iných rozvojových kritérií, neskúmal skúsenosti z iných krajín alebo Európskej komisie. 3. Rozpor opatrenia s administratívnymi spismi, keďže podľa žalobcu je žalovanému známe, že spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o., nevyužíva efektívne ani svoje pridelené frekvencie, pokúsila sa však získať ďalšie. Kvôli snahe o obídenie frekvenčného stropu však žalovaný nemôže rezignovať na ochranu súťaže. 4. Podstatné porušenie ustanovení o konaní, keďže sa žalovaný podľa žalobcu nedostatočne vyrovnal s pripomienkami vznesenými v procese verejnej konzultácie a napriek výhradám navrhovanú zmenu bližšie neodôvodnil.

5. Žalovaný navrhol správnu žalobu odmietnuť, keďže príloha k plánu nemení, nezakladá, neruší ani nedeklaruje práva ani povinnosti žalobcu, takže nemôže ísť o opatrenie. Žalobca v správnej žalobe ani netvrdí, do akého subjektívneho práva sa mu tvrdeným opatrením zasahuje. Zmena prílohy k frekvenčnému plánu žalobcovi, ako aj ďalším podnikom elektronických komunikácií dovoľuje získať viac než dve frekvencie. 6. Žalobca v replike k otázke prípustnosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej všetky rozhodnutia, ktoré sa dotýkajú práv a slobôd, musia byť preskúmateľné v správnom súdnictve (napr. všeobecné povolenie podľa zákona o poštových službách).

7. Správny súd tu napadnutým uznesením č. k. 6 S 135/2018-84 správnu žalobu žalobcu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Zdôraznil, že súdy preskúmavajú všetky rozhodnutia a opatrenia, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti

priamo dotknuté. Napadnutý akt však nie je opatrením, na jeho vydanie sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pretože nejde o rozhodnutie ani rozhodovaciu činnosť, takže nespadá pod vecný rozsah § 1 správneho

poriadku. O právach a právom chránených záujmoch rozhoduje žalovaný v konaniach, ktoré sú upravené v § 32 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Predovšetkým namietol, že napadnuté opatrenie žalovaného priamo zakladalo, menilo alebo zrušovalo práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu. Žalobca zopakoval, že v predošlej verzii tejto prílohy pod č. FM/MS-02/rev.4 z 27. augusta 2013 bol obsiahnutý frekvenčný strop, ktorého pozitívny vplyv žalovaný sám uznal. Tu napadnuté opatrenie tento plán mení, čím zasahuje do práv každého subjektu, ktorý sa uchádza o pridelenie frekvencií. Na plán využívania frekvenčného spektra odkazuje aj licencia vydaná žalobcovi a ďalším podnikom, takže žalovaný zmenil aj tieto licencie. Hromadením frekvencií dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Na ilustráciu žalobca opísal skúsenosti z výberového konania na pridelenie frekvencií z apríla 2018. Z plánu využívania frekvenčného spektra vychádza žalovaný pri udeľovaní povolení. Podľa žalobcu sa na vydávanie napadnutého opatrenia vzťahuje správny poriadok podľa § 74 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, keďže nejde o žiadnu z výnimiek v odseku 2 toho istého paragrafu. Zopakoval, že materiálne predstavuje zmena prílohy rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasiahlo do práv žalobcu. Správny súd teda má právomoc na jeho preskúmanie a nemohol správnu žalobu odmietnuť. 9. Žalovaný vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Plán využívania frekvenčného spektra sa nijako nedotýka práv, právom chránené záujmy alebo povinnosti konkrétneho subjektu, o tých sa rozhoduje až v konaní podľa § 32 zákona o elektronických komunikáciách. Odkaz na tento plán v individuálnej licencii nemá povahu práva alebo povinnosti. Žalovaný vydáva individuálne správne akty v nadväznosti na vydaný plán. Plánom sa neurčujú ani podmienky výberového konania na pridelenie frekvencií, pretože tie sa určujú vo výzve podľa § 33 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Záverom žalovaný zdôraznil, že úlohou správneho súdnictva je ochrana subjektívnych práv.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP), ako aj predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 11. Žalobca sa v prerokúvanej veci všeobecnou správnou žalobou bráni proti aktu, ktorým žalovaný zmenil prílohu k plánu využívania frekvenčného spektra pre frekvenčný úsek 1710 až 1880 MHz takým spôsobom, že zrušil obmedzenie, podľa ktorého jeden podnik mohol získať frekvenčný rozsah najviac v rozsahu 2 x 20 MHz.

12. Žalobca v žalobe opakovane vyslovil názor, že táto príloha je opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Podľa tohto ustanovenia je opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté.

Nie je sporné, že žalovaný je § 6 ods. 1 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách orgánom štátnej správy, teda orgánom verejnej správy v zmysle § 4 písm. a) SSP. Takisto nie je sporné, že tento plán bol vydaný žalovaným v rámci výkonu štátnej správy - správy frekvenčného spektra podľa § 7 ods. 3 písm. c) zákona o elektronických komunikáciách.

Zostáva teda posúdiť, či týmto aktom sú alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti osôb. 13. Citované ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) SSP výslovne vyžaduje, že opatrenie musí (byť spôsobilé) dotýkať sa práv, právom chránených záujmov a povinností priamo. Určitý akt sa môže priamo dotknúť práva určitej osoby tým, že úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu tohto práva. Analogicky možno charakterizovať aj akt, ktorý sa priamo dotýka povinnosti. Priamosť tohto dotyku znamená, že sa musí týkať práva alebo povinnosti práve danej osoby. Nepostačuje, ak je určitá osoba dotknutá len sprostredkovane, napríklad tak, že sa akt dotýka práva alebo povinnosti druhej osoby a zmena právneho postavenia tejto druhej osoby mení možnosti, za ktorých môže prvá osoba uplatňovať svoje

práva. Na ilustráciu: rozhodnutie, ktorým sa lekárovi ruší oprávnenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sa priamo týka len tohto lekára, nie však jeho pacientov, hoci sa im ruší prístup k zdravotnej starostlivosti poskytovanej týmto lekárom.

Problematické je vymedzenie pojmu „právom chránené záujmy“, keďže pojmovo musí ísť o niečo iné než právo alebo povinnosť. Podľa obvyklej definície nejde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem, ktorému právne predpisy výslovne poskytujú ochranu (napríklad Sobihard, J. Správny

poriadok. Komentár. IURA EDITION : Bratislava 2004, s. 16 a 17). Ide teda o situácie, kedy právo výslovne poskytuje ochranu záujmu určitej osoby, hoci tento záujem nemá charakter práva, ktoré by mohla priamo presadiť voči inej osobe.

14. Z ustanovenia § 7 ods. 3 písm. c) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že žalovaný v rámci svojich úloh vykonáva okrem iného správu frekvenčného spektra. V rámci toho je žalovaný podľa § 11 ods. 3 písm. c) cit. zák. povinný podporovať efektívnu hospodársku súťaž najmä tým, že presadzuje efektívne využívanie frekvenčného spektra. Podrobnosti o správe frekvenčného spektra upravuje § 30 cit. zák. takto: Podľa odseku 1 písm. b) a c) výkonom tejto správy je zostavovanie plánu využívania frekvenčného spektra a prideľovanie frekvencií a určovanie podmienok, za ktorých ich možno používať.

Národnú tabuľku frekvenčného spektra, ktorá obsahuje jednotlivé frekvenčné pásma pre jednotlivé rádiokomunikačné služby, ustanovuje vláda Slovenskej republiky nariadením (odsek 3). Do 31. decembra 2018 išlo nariadenie vlády č. 420/2012 Z. z. a tabuľka bola jeho prílohou. Žalovaný na základe tejto tabuľky vydáva plán využívania frekvenčného spektra s prihliadnutím na potrebu európskej harmonizácie, stupeň technického rozvoja a poskytovania služieb v konkrétnom frekvenčnom pásme a dosiahnutie výhod pre koncových užívateľov, a zverejní ho na svojom webovom sídle (odsek 4). Žalovaný pritom môže určiť primerané a nediskriminačné obmedzenia pre niektoré druhy rádiových sietí za ustanovených podmienok (odsek 5).

Raz za tri roky musí žalovaný nevyhnutnosť týchto obmedzení preskúmať (odsek 8). 15. Samotný plán využívania frekvenčného spektra, ktorý bol v pôvodnej podobe vydaný ešte 4. augusta 2006, je uverejnený na webovom sídle žalovaného https://www.teleoff.gov.sk/plan- vyuzivania-frekvencneho-spektra/. Čl. 1 tohto plánu vymedzuje jeho predmet a základ a v čl. 2 sú vymedzené používané pojmy a skratky. Podľa čl. 3 sa plán skladá zo spoločnej časti, ktorá obsahuje spoločné pravidlá využívania frekvenčného spektra, a z príloh, v ktorých sú ustanovené špecifické podmienky pre úseky frekvenčného spektra. V čl. 4 sú potom vysvetlené niektoré zásady delenia frekvenčného spektra a prideľovania frekvencií. K plánu sú pripojené prílohy a ich neskoršie zmeny, medzi nimi aj tu napadnutá príloha FP/MS - 02/rev.5.

16. Podľa § 32 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách možno frekvencie používať len na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií alebo individuálneho povolenia. Individuálnym povolením sa prideľuje frekvencia a určujú podmienky jej používania.

Podľa odseku 2 citovaného paragrafu sa individuálne povolenia vydávajú podľa plánu využívania frekvenčného spektra. Podľa odseku 9 písm. b) a e) môže individuálne povolenie obsahovať požiadavky na pokrytie a kvalitu, ak takéto povinnosti ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra alebo plán využívania frekvenčného spektra, a aj lehotu platnosti individuálneho povolenia s výhradou zmien v národnej tabuľke frekvenčného spektra. Všeobecné povolenie na používanie frekvencií podľa § 36 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách určuje podmienky, za ktorých je možné používať frekvencie, na ktoré nie je potrebné individuálne povolenie. 17.

Z uvedených noriem, ako aj obsahu plánu využívania frekvenčného spektra je aj podľa kasačného súdu zrejmé, že tento plán sa priamo netýka žiadnych konkrétnych práv alebo povinností určitých osôb. Plán totiž podľa cit. § 32 ods. 2 a § 36 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách predstavuje len základ pre vydanie individuálneho povolenia a všeobecného povolenia na používanie frekvencií. Konkrétne práva a povinnosti sa konkrétnym podnikom určujú práve v týchto povoleniach. Z cit. § 32 ods. 9 písm. b) cit. zák. jasne vyplýva, že individuálne povolenie musí dokonca výslovne prevziať určité časti z plánu využívania

frekvenčného spektra. Aj to podľa kasačného súdu potvrdzuje, že samotný plán nemá účinky na práva ani povinnosti osôb. Aby boli tieto povinnosti voči konkrétnym osobám vynútiteľné, musí ich ustanoviť príslušné povolenie. V kontraste s tým § 32 ods. 9 písm. e) dovoľuje, aby obsah individuálneho povolenia (dĺžka platnosti) bol zmenený priamo národnou tabuľkou frekvenčného spektra, teda nariadením vlády (pozri vyššie), nie však plánom využívania frekvenčného spektra. Týmto záverom nasvedčuje aj znenie podstatných ustanovení plánu, ktoré priamo neustanovujú práva a povinnosti osôb, ale obsahujú len pravidlá, podľa ktorých sa má postupovať pri prideľovaní a používaní frekvencií. Plán využívania frekvenčného spektra podľa citovaných ustanovení tak predstavuje správny akt, ktorý nepôsobí priamo na práva alebo povinnosti konkrétnych osôb. 18. Žalobca opakovane zdôrazňoval, že zmena prílohy plánu frekvenčného spektra z 13. augusta 2018 má zásadný vplyv na hospodársku súťaž, pretože dovoľuje jednému podniku kumulovať veľký rozsah frekvencií. Žalovaný s týmto hodnotením vplyvu zmeny nesúhlasil,

poukazujúc na stav trhu mobilných elektronických komunikačných služieb. Aj keď sa žalobca v tomto smere nedovolával práva Európskej únie, možno pripomenúť, že zákon o elektronických komunikáciách bol vydaný okrem iného aj na prevzatie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) v znení platnom do 20. decembra 2020. Podľa čl. 4 ods. 1 tejto smernice musia členské štáty okrem iného zabezpečiť, aby na vnútroštátnej úrovni existovali účinné mechanizmy, v rámci ktorých má každý podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete a/alebo služby, ktorý je dotknutý rozhodnutím národného regulačného orgánu, právo podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu odvolaciemu orgánu, ktorý je nezávislý od zúčastnených strán. Takýto orgán, ktorým môže byť súd, musí mať zodpovedajúce odborné znalosti na účinné vykonávanie svojich funkcií. Členské štáty zabezpečia, aby sa skutková podstata prípadov (v iných jazykových zneniach „okolnosti prípadu“) riadne zohľadnila a aby existoval účinný odvolací mechanizmus.

Vnútroštátne súdy sú potom povinné vykladať vnútroštátne právo v čo najväčšej miere s ohľadom na znenie a účel smernice tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, teda konať v súlade s článkom 288 tretím odsekom Zmluvy o fungovaní EÚ (porov. z posledného obdobia napr. rozsudok Súdneho dvora z 24. júna 2021, C-550/19, EV proti Obras y Servicios Públicos SA, Acciona Agua SA, ods. 76). 19.

Ustanovenie čl. 4 ods. 1 citovanej smernice už bolo predmetom výkladu Súdneho dvora Európskej únie. Rozsudok z 21. februára 2008, C-426/05, Tele2 Telecommunication, sa týkal otázky, či v konaní o zrušenie regulačných povinností podľa čl. 16 citovanej smernice možno za dotknutý podnik považovať len podnik, ktorý má tieto regulačné povinnosti, alebo aj ďalšie podniky na relevantnom trhu. Podľa Súdneho dvora sú členské štáty v prípadoch uvedených v cit. čl. 4 ods. 1 povinné upraviť možnosť podania opravného prostriedku na súdny orgán na účely ochrany práv, ktoré (aj) podnikom vyplývajú z práva Európskej únie (ods. 32 rozsudku). Pri posudzovaní tejto otázky považoval Súdny dvor za podstatné, že niektoré špecifické povinnosti uložené podniku s významným vplyvom podľa čl. 16 ods. 3 a 4 citovanej smernice a ďalších smerníc predstavujú ochranné opatrenia, ktoré boli prijaté v záujme užívateľov a konkurenčných podnikov podniku s významným vplyvom, a teda im môžu na základe nich vznikať práva (ods. 34 rozsudku). Konkurenčné podniky musia byť preto považované za

možných príjemcov práv zodpovedajúcich týmto špecifickým regulačným povinnostiam. Preto môžu byť tieto podniky považované za „dotknuté“ v zmysle čl. 4 ods. 1 smernice 2002/21/ES takými rozhodnutiami regulačného orgánu, ktorými sa menia alebo rušia uvedené povinnosti. Na tento rozsudok nadviazal rozsudok z 22. januára 2015, C-282/13, T- Mobile Austria, v ktorom šlo o otázku, či podnik - držiteľ povolenia na využívanie frekvencie môže byť dotknutý v zmysle čl. 4 ods. 1 smernice 2002/21/ES rozhodnutím regulačného orgánu, ktorým sa schvaľuje prevod frekvencie medzi jeho konkurentami. Aj tu Súdny dvor zopakoval, že takýto podnik možno považovať za dotknutý, ak je konkurentom podniku alebo podnikov, ktoré sú adresátmi rozhodnutia regulačného orgánu, ktoré bolo vydané v konaní zameranom na ochranu hospodárskej súťaže, a ak sporné rozhodnutie môže mať vplyv na postavenie tohto prvého podniku na trhu (ods. 39). Keďže v danej veci bola T-Mobile Austria na trhu elektronických komunikačných služieb v priamej konkurencii s účastníkmi prevodu frekvencií, tento prevod menil pomer rádiových frekvencií pridelených týmto podnikom a v dôsledku toho ovplyvňoval

postavenie spoločnosti T-Mobile Austria na dotknutom trhu. Preto Súdny dvor dospel k záveru, že T-Mobile Austria sa musí považovať za dotknutú rozhodnutím regulačného úradu na účely čl. 4 ods. 1 smernice 2002/21/ES. 20. Ako už bolo uvedené vyššie, charakteristikou opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP je to, aby sa tento akt priamo dotýkal práv, povinností a právom chránených záujmov určitej osoby. Podľa kasačného súdu je táto charakteristika opatrenia v súlade s požiadavkami, ktoré vyplývajú z citovanej judikatúry Súdneho dvora k čl. 4 ods. 1 smernice 2002/21/ES. Citovanou judikatúrou bol pritom pojem dotknutej osoby dostatočne objasneným, v dôsledku čoho nebol kasačný súd povinný podľa čl. 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obrátiť sa s ďalšou prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor (porov. nedávny rozsudok zo 6. októbra 2021, C-561/19, Consorzio Italian Management, Catania Multiservizi SpA/Rete Ferroviaria Italiana SpA, ods. 33). Pojem „priamo dotknutý“ zodpovedá tomu, ako Súdny dvor vykladá pojem „dotknutá osoba“ v zmysle citovaného ustanovenia smernice.

V obidvoch prípadoch to znamená taký podnik elektronických komunikácií, ktorého právnu alebo hospodársku (súťažnú) pozíciu vydanie určitého správneho aktu žalovaného bezprostredne zmení, a to či už priamym uložením povinnosti alebo zlepšením postavenia jej priameho konkurenta.

21. Ako však vyplýva z odseku 17 tohto odôvodnenia, samotná zmena plánu využívania frekvenčného spektra právnu pozíciu žalobcu nijako nemení. Touto zmenou sa totiž len zrušilo obmedzenie, že určitému podniku možno prideliť frekvenčný rozsah najviac 2 x 20 MHz.

To však samo osebe nemalo na už pridelené frekvencie žiaden vplyv. Žalobca navyše netvrdil ani to, že by bolo v čase zmeny už vyhlásené výberové konanie na pridelenie frekvencií, ktorého podmienky by sa tým podstatne zmenili, prípadne že by už prebiehalo iné konanie o pridelenie

licencií. Zmena plánu využívania frekvenčného spektra, ktorá len zrušuje jedno z obmedzení, ktorými sa mali spravovať ešte len budúce, bližšie neurčené procesy prideľovania frekvencií, nespĺňa podmienku priameho zásahu do práv, povinností alebo právom chránených záujmov v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP ani v zmysle čl. 4 ods. 1 smernice 2002/21/ES.

22. Napadnutý správny akt žalovaného z 13. augusta 2018 č. FP/MS-02/rev.5 označený ako zmena „Prílohy k plánu využitia frekvenčného spektra pre úsek 1710 - 1880 MHz“ nie je opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP.

Pretože zároveň nie je ani rozhodnutím, nejde o akt, ktorý by bolo možné preskúmať v správnom súdnictve [§ 7 písm. b) SSP]. Tento záver pritom zodpovedá aj judikatúre ústavného súdu, ktorú žalobca citoval. V náleze

sp. zn. I. ÚS 354/08 ústavný súd vyslovil, že preskúmateľným je všeobecné povolenie na poskytovanie poštových služieb. Ústavný súd teda považoval za preskúmateľný správny akt podobný všeobecnému povoleniu na využívanie frekvencií v zmysle § 32 ods. 1 a § 33 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách, ktorý sa na základe plánu využívania frekvenčného spektra vydáva. Nález sp. zn. III. ÚS 183/03 nie je vôbec použiteľný v tu prerokúvanej veci, pretože sa týkal zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu v občianskoprávnej veci.

IV. Záver

23. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že ak správny súd napadnutým uznesením odmietol správnu žalobu žalobcu ako neprípustnú, urobil tak v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačná sťažnosť žalobcu tak nie je dôvodná, a preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol. 24. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalovaná mala síce vo veci úspech, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby mu nárok na náhradu trov priznal. 25. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. októbra 2021

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 10Sžk/18/2020 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik