10Sžk/20/2021

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zami et a. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2018/026032-12/F-47 zo dňa 31.08.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) povolil stavebníkovi - spoločnosti Jaguar Land Rover Sovakia, s.r.o. v zastúpení splnomocnenej spoločnosti PROMT, s.r.o. podľa § 26 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v spojení s § 82 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj „stavebný zákon“) uvedenie vodných stavieb do

4. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP3-2018/041639 zo dňa 28.11.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5.

vydaných stavebných povolení, - kolaudačné konanie predmetných vodných stavieb túto otázku nemá dôvod riešiť, nakoľko kolaudačné rozhodnutie vychádza z právoplatného stavebného povolenia, - dopravné napojenia a ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namieta, sa v tomto kolaudačnom konaní neriešili, neboli predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie týkajúcich sa stavieb a nesúvisia s kolaudáciou stavby, - zo strany správneho orgánu nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, naopak tento konal v súlade s nimi, a preto nebol dôvod odvolaniu vyhovieť.

6. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

zamietol. 8. Krajský súd v napadnutom rozsudku poukázal na skutočnosť, že námietky žalobcu uvedené v žalobe zo dňa 26.02.2019 sú v prevažnej časti identické s námietkami, ktoré uviedol v žalobe zo dňa 18.11.2016, s ktorými sa ten istý krajský súd vysporiadal v rozsudku č. k. 11S/258/ 2016-552 zo dňa 09.09.2020, žalobcovi je teda známy právny postoj správneho súdu k jeho námietkam. Krajský súd využijúc ust. § 140 SSP preto pri svojom právnom odôvodnení tohto rozsudku poukázal na relevantné časti odôvodnenia rozsudku krajského súdu sp. zn. 11S/258/ 2016 zo dňa 09.09.2020, s ktorého právnymi a skutkovými odôvodneniami aplikovateľnými na prejednávanú vec sa plne stotožnil.

10. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalobca bol účastníkom kolaudačného konania, v rámci ktorého vzniesol námietky, s ktorými sa správny orgán v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Správny orgán tak rešpektoval zmysel a cieľ Aarhuského dohovoru, keď postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im možnosť, aby mohli svoje práva a záujmy obhajovať, vyjadrovať sa k predmetu konania a uplatňovať svoje nároky.

Predmetom kolaudačného konania objekt SO 753.1 nebol, a tak nie je dôvod sa touto námietkou zaoberať. Za relevantné nepovažoval krajský súd ani námietky žalobcu ohľadne dopravného napojenia navrhovanej činnosti na verejné komunikácie, pretože dopravné napojenie taktiež nebolo predmetom kolaudačného konania, nebolo predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie a nesúvisí s kolaudáciou stavby.

13. K dôvodu, prečo zamietol návrh na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 11S/3/2017, predmetom ktorého je rozhodnutie v stavebnom konaní k stavbám, ktoré sú predmetom kolaudačného konania, krajský súd uviedol, že postup podľa § 100 ods. 2 SSP by nebol v záujme hospodárnosti a efektívneho postupu správneho súdu aj v iných konaniach (v ktorých navyše súd odklad vykonateľnosti vo veľkej časti nepovoľoval). Poukázal aj na veľké množstvo žalôb (cca 150), ktoré žalobca podal vo veciach súvisiacich s realizáciou výstavby „strategického parku“, ktorými napáda množstvo rozhodnutí správnych orgánov v zisťovacom, stavebnom, kolaudačnom a inom konaní, pričom niektoré môžu na seba aj skutočne nadväzovať.

III. Konanie na kasačnom súde

16. Sťažovateľ poukazoval na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok § 32 ods. 2 stavebného zákona. Podľa sťažovateľa je aplikácia § 32 ods. 2 stavebného zákona možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku podľa § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, ale nie v prípade povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé ďalšie významné investície v strategickom parku na základe osobitných osvedčení.

17. Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že strategický park v Nitre definovaný osvedčením vydaným pre MH Invest, s.r.o., nie je obsiahnutý v územnom pláne mesta Nitry, čím nie je naplnená hypotéza právnej normy § 32 ods. 2 stavebného zákona „.

Sťažovateľ tiež namietal aj porušenie § 140c ods. 6 stavebného zákona, a to postupom stavebného úradu, ktorý v prípade ak sťažovateľ namietal, že strategický park nebol a mal byť posudzovaný podľa zákona EIA, nepostupoval v zmysle citovanej právnej úpravy. Sťažovateľ poukázal aj na nerešpektovanie § 9 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Tvrdil, že ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu celého súboru stavieb, vrátane zariadenia staveniska. Takýto dokument však predložený nebol. Táto skutočnosť teda

21. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd sa nevysporiadal s jeho námietkou vo vzťahu k namietanému porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V súvislosti s právom účastníka správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd 7/2009 z 23.03.2010. Tvrdil, že zo strany špeciálneho stavebného úradu došlo k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pričom takéto porušenie je dôvodom na zmenu/zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní, čo však žalovaný neučinil a tým zasadil rozhodnutiu podstatnú vadu, pre ktorú mal správny súd napadnuté rozhodnutie

24. Z ďalších účastníkov konania sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril iba ďalší účastník 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., a to písomným podaním zo dňa 09.03.2021. Uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov ako i krajského súdu považuje za správne a zákonné, vydané v súlade so všeobecne záväznými predpismi, a teda pri ich vydávaní nedošlo k pochybeniam, ktoré by zakladali dôvody na ich zmenu alebo zrušenie. Mal za to, že žalobca iba duplikuje argumenty, ktoré už odzneli v konaní pred krajským súdom, ktorý sa dôvodmi už dôsledne zaoberal. V súvislosti so žalobcovou námietkou ohľadne porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku poukázal ďalší účastník 1/ na to, že správny súd má v odôvodnení rozhodnutia iba zhrnúť právne relevantné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje prejednávaná vec a rozhodné skutkové okolnosti a právne argumenty, aby neobsahoval nadbytočné informácie (s odkazom na citovanú literatúru, komentár k Správnemu súdnemu poriadku C. H. Beck, 2018, str. 716-717). 25. Ďalší účastník 1/ vyslovil názor, že žalobu žalobcu bolo potrebné posudzovať v zmysle

Z územného plánu obce Lužianky ako i mesta Nitra vyplýva funkčné usporiadanie, a to zastavovacieho plánu predloženého v konaní o vydanie stavebného povolenia a na prvý stavebný objekt areálu vyplýva priestorové usporiadanie strategického parku. V predmetnej veci nenastal prípad, kedy sa v zmysle § 12 ods. 1 stavebného zákona spracúva územný plán zóny pre časť

EIA poukázal na záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. 2018/31857 z 30.07.2018, v zmysle ktorého nezistil žiaden rozpor návrhu na začatie kolaudačného konania s rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015. Žalovaný tak bol viazaný týmto stanoviskom a nebol oprávnený sám posudzovať zákonnosť postupu príslušných orgánov a ani zákonnosť nimi vydávaných rozhodnutí. 26. Vo vzťahu k namietanému nerešpektovaniu § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. uviedol, že priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý už bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu (vydané pod č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 zo dňa 16.12.2015) a vydaním takéhoto stavebného povolenia sa zastavací plán stal záväzný pre priestorové usporiadanie daného územia. 27. Záverom ďalší účastník 1/ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako i Ústavného súdu, zdôrazňujúc princíp proporcionality medzi namietanou nezákonnosťou správneho rozhodnutia a dôsledkami prípadného vyhovenia kasačnej sťažnosti a to najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/3/2013 zo dňa 30.01.2014, 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, 1Sžf/30/2015 zo dňa 01.12.2016, 8Sž29/2011 zo dňa 24.07.2012, 7Asan/3/2018 zo dňa 20.02.2019, 3Asan/3/2016 zo dňa 21.03.2018, 3Asan/12/2018 zo dňa 23.01.2019 ako i 2S/31/20017 zo dňa 25.07.2018, 8Sžh/1/2010, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 649/2015 zo dňa 16.12.2015 a III.ÚS 502/2015 zo dňa 06.10.2015. 28. Kasačná sťažnosť sťažovateľa tak nie je podľa ďalšieho účastníka 1/ dôvodná, pretože sťažnostné body sťažovateľa nepreukazujú nezákonnosť konania a vydaných rozhodnutí, a teda neexistujú dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku. Kasačnému súdu navrhol, aby podanú kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

SSP). 32. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona platného v rozhodnom čase v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

34. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol správnu žaloba sťažovateľa, ktorou sa domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým prvostupňový orgán povolil stavebníkovi spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania, a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.

36. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajského súdu dáva kasačný súd žalobcovi do pozornosti, že predmetom kolaudačného konania je skúmanie zo strany príslušného stavebného úradu najmä toho, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

38. Zo skutkových okolností bolo zrejmé, že kolaudované stavby riešia zásobovanie objektov stavby „Automotive Nitra Project“ pitnou a požiarnou vodou, odvod dažďových vôd z jednotlivých objektov do retenčných nádrží so zaústením do verejnej kanalizačnej siete a odvod splaškových a odpadových vôd so zaústením do verejnej siete splaškovej tlakovej

spoločnosti. Na základe vykonaných skúšok a predložených dokladov založených v spisovom materiáli pod č. OU-NR-OSZP3-2018/026032/F47, a preukázateľného splnenia podmienok určených v stavebnom (vodoprávnom) konaní pre predmetnú vodnú stavbu bolo podľa § 26 vodného zákona v súčinnosti s § 82 stavebného zákona vydané povolenie na uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania.

Kasačný súd navyše uvádza, že právny názor sťažovateľa v danom prípade nemá oporu v zákonom texte. V zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje nielen na umiestnenie strategického parku, ale ani na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii (podľa § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z.), ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu

40. V danom prípade osvedčenie o významnej investícií na umiestnenie strategického parku vyplývalo z osvedčení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 20801/ 2015-1000-33509 z 13.7.2015 a č. 20801/2015-1000-35613 z 22.7.2015 vydaných pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest s.r.o. (navyše bolo vydané aj osvedčenie č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14.01.2016 pre spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. pre vybudovanie stavby automobilového projektu v rámci strategického parku). Tieto považuje kasačný súd na účely splnenia prvej podmienky § 32 ods. 2 stavebného zákona za dostatočné, pretože v prejednánavej veci kolaudované stavby sa takisto nachádzajú na území strategického parku, a sú súčasťou prípravy objektov v rámci územia strategického parku, hoci ich aj realizuje ako stavebník spoločnosť Jaguar Land Rover s.r.o. avšak opäť len v rámci územia strategického parku. Kasačný súd je teda v zhode s názorom žalovaného i krajského súdu v tom, že umiestnenie kolaudovaných stavieb spadalo pod rozsah ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože sa priestorovo i z hľadiska účelu ich umiestnenia na ne dopadá

až 5. Samotná skutočnosť, že v územnom pláne sú príslušné lokality označené s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a nie „strategický park“ je bez právneho významu, keďže územný plán bol v danom rozsahu prijatý skôr, než bol termín „strategický park“ normatívne zavedený (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/19/2021 z 29.9.2022).

50 odôvodnenia), ktorý prešiel aj testom ústavnosti v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 416/2022-21 z 17.8.2022. Totožný právny záver kasačného súdu i keď k iným stavbám je ďalej obsiahnutý aj v rozsudku sp. zn. 10Sžk/40/2020 z 23.2.2022 (bod 49 odôvodnenia) a rozsudku sp. zn. 8Sžk/42/2020 z 24.11.2021 (bod 34 odôvodnenia).

K námietke sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/ 2006 Z. z., najvyšší správny súd dodáva, že námietky sťažovateľa nesmerovali priamo proti rozhodnutiu žalovaného o stavebnom povolení, ale sa týkali iných rozhodnutí orgánov verejnej správy. 47. Ohľadom uvedeného dáva kasačný súd do pozornosti, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom konštatuje, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. alebo nie.

Ohľadom uvedeného dáva do pozornosti, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom rozhodne, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. alebo nie. Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov strategického parku Nitra na životné prostredie, ale vychádzajúc zo zásady podľa § 54 stavebného zákona, teda že každá stavba pred začatím jej realizácie musí byť predmetom posúdenia orgánom štátnej správy, či žiadateľ (stavebník) a predložená dokumentácia spĺňajú podmienky ustanovené právom na vydanie stavebného povolenia, je predmetom konania v prejednávanej veci preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o povolení na výstavbu a realizáciu preložiek verejných vodovodov a verejných kanalizácií, a to v rozsahu vodných stavieb špecifikovaných v

46. K bodu kasačnej sťažnosti, v ktorom sťažovateľ namieta rozpor v otázke vlastníckeho práva z dôvodu existencie jeho vlastníckeho práva k parcele č. 3064 v k. ú. obce Lužianky a neexistenciou právneho titulu stavebníka k pozemku, kasačný súd iba poukazuje na záver krajského súdu ako aj žalovaného, a to, že stavebný objekt SO 753.1 - dažďová zaolejovaná kanalizácia na parcele č. 3064 neboli predmetom kolaudačného konania týchto vodných stavieb. 47.

lehote predložil písomné pripomienky s ktorými sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí v časti Rozhodnutie o námietkach účastníkov konania vysporiadal. Na základe uvedeného kasačný súd vyhodnotil aj túto námietku sťažovateľa o porušení ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany správneho orgánu ako neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov kasačný súd nemohol vyhovieť kasačnej sťažnosti žalobcu, a preto podľa § 461 SSP jeho kasačnú sťažnosť podanú proti napadnutému rozsudku krajského súdu zamietol. 49. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali. Ďalším účastníkom konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto im rovnako náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 17. februára 2023