10Sžk/21/2020

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým uznesením, č. k. 25Sa/3/2020-46, zo dňa 23. apríla 2020, ECLI:SK:KSZA:2020:5017200098.2, postupom podľa § 261 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu žalobcov 1) až 5) proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Žalobcovia sa podanou žalobou doručenou 06. marca 2017 proti inému zásahu orgánu verejnej správy domáhali vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by správny súd žalovanému zakázal, aby v záznamovom konaní vedenom žalovaným pod č. Z 1083/2013, trval na vyhotovení opravy uznesenia Okresného súdu Bratislava I, v dedičskej veci po zosnulej A. B., rod. A., zo dňa 23. decembra 2011, č. k.: D 35/1993, Dnot 3/1993, právoplatného dňa 14. februára 2013. Súčasne žiadali, aby sa žalovanému uložila povinnosť, zohľadniac právny názor uvedený v uznesení Krajského súdu v Bratislave, č. k.:10CoD/9/2016-740, zo dňa 31. augusta 2016, vykonať zápis uznesenia do katastra nehnuteľností formou záznamu. Ďalším výrokom rozsudku krajský súd žalobcom 1) až 5) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Žalovaný v konaní tvrdil, že rozhodnutie o dedičstve po poručiteľke A. B., rod. A., č. k.

ú. K. je spoluvlastnícky podiel poručiteľky pod B1 vo výške 4/24 a pod B3 vo výške 4/24 a podľa LV č. XXXX pod B1 vo výške 2x2/24). Správa katastra z tohto dôvodu listom č. Z 1038/ 2013, zo dňa 03. septembra 2013, dedičské rozhodnutie č. D 35/1993, Dnot 03/1993, postupom podľa § 42 ods. 5 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v účinnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“) vrátila Okresnému súdu Bratislava I a určila lehotu 30 dní na zosúladenie údajov v predmetnej listine s údajmi katastra nehnuteľností. Údaje evidované na LV č. XXXX, LV č. XXXX, k. ú. K. ohľadne vlastníckeho práva poručiteľky, každé pod B1 v podiele 4/24, sú v katastri nehnuteľností zapísané pod č. z. 865/01, zo dňa 27. júna 2001, v súlade s rozhodnutím o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov v intraviláne v k. ú. K. N. V., zo dňa 13. júna 2001, vydaného Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, odbor pozemkový.

vykonať. Správny súd ďalej zistil, že Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k.: 10CoD/ 9/2016-740, zo dňa 31. augusta 2016, ako súd odvolací zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k.: 1D/35/1993-685, zo dňa 27. mája 2016, ktorým tento súd postupom podľa § 164 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „OSP“) opravil uznesenie o dedičstve po poručiteľke, č. l. D/35/1993, Dnot 03/1993, zo dňa 23. decembra 2011.

Odvolací súd zdôraznil, že dedičské konanie je právoplatne skončené, uznesenie o prejednaní dedičstva je právoplatné a vykonateľné (záväzné). 4. Krajský súd v Žiline o správnej žalobe žalobcov rozhodol uznesením, č. k.: 25Sa/12/ 2017-47, zo dňa 31. júla 2017, ECLI: SK:KSZA:2017:5017200098.1, ktorým konanie podľa § 99 písm. d) SSP [zrejme správne § 99 písm. b) SSP] vzhľadom na nedostatok procesných podmienok konania zastavil. Zastavenie konania odôvodnil názorom že v konkrétnej veci nie je možné nesúlad so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností riešiť správnou žalobou, ale ak súdny komisár rozhodol o menšom rozsahu majetku, zvyšok je novoobjavené dedičstvo a ak rozhodol o väčšom rozsahu ako vlastnil poručiteľ, ide o duplicitné vlastníctvo, v prípade ktorého je na mieste sporové súdne konanie a nie správna žaloba proti inému zásahu orgánov verejnej správy.

5. Kasačný súd uznesením, č. k.: 10Sžk/43/2017-97, zo dňa 24. októbra 2018, kasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu krajského súdu o zastavení konania, č. k.: 25Sa/12/2017-47, ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 6. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) nálezom, č. k.: II. ÚS 179/ 2019-39, zo dňa 22. októbra 2019, v konaní o ústavnej sťažnosti pôvodných žalobcov 1) až 3), ktorou namietali porušenie základných práv a slobôd vyššie uvedeným uznesením kasačného súdu rozhodol tak, že 1. základné právo T.. Q. B. (právny predchodca žalobcov 1) až 3)), P. S. a T.. K. M. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžk/43/2017, zo dňa 24. októbra 2018 porušené boli.

Môže však nastať aj situácia, že namietaný postup orgánu verejnej moci je skutočne nezákonný avšak sa neprejaví vo sfére subjektívnych práv žalobcu. V takom prípade pôjde o rýdzi nedostatok aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že sa v konaní preukázalo, že u žalobcu reálne nedošlo k tvrdenému ukráteniu na subjektívnych právach v súvislosti s nezákonným zásahom. Tento záver je výsledkom meritórneho prieskumu, ktorý sa musí prejaviť vo výrokovej časti zamietnutím žaloby“. 8. Ústavný súd po oboznámení sa so spisom skonštatoval, že krajský súd vec teda meritórne preskúmal a dospel k záveru, že nejde o nezákonný zásah orgánu verejnej moci do práv sťažovateľov, ale správny úradný postup, ktorému záveru mal korelovať výrok o zamietnutí žaloby ako nedôvodnej. Pokiaľ sťažovatelia poukazovali na bezvýchodiskovosť ich právnej situácie, upriamil pozornosť na obsah napadnutého uznesenia, z ktorého mal za zrejmé, že nápravu evidenčného stavu vlastníctva je toho času možné dosiahnuť konaním o určenie vlastníctva k sporným podielom a nie v rámci správneho súdnictva.

Takýto záver považoval za rozporný s výrokom o zastavení konania z dôvodu chýbajúcej procesnej podmienky konania. Pokiaľ krajský súd zotrvá na názore o potrebe zastavenia konania, bude jeho povinnosťou v odôvodnení riadne vysvetliť dôvody, zohľadniac skutkové okolnosti a relevantnú právnu úpravu, brániace vecnému prejednaniu žaloby sťažovateľov.

261 SSP. 11. Správny súd po meritórnom preskúmaní veci zistil, že namietaný faktický zásah správneho orgánu (žalovaného) nie je nezákonným, ale riadnym úradným postupom, ktorý sa zároveň úplne samozrejme a objektívne nemôže prejaviť protiprávnym ukrátením na subjektívnych právach žalobcu. Dospel k presvedčivému záveru, že žalovaný správny orgán rozhodoval správne, keď sporné dedičské uznesenie nezapísal záznamom do katastra, preto mu petitom navrhovanú povinnosť nemožno uložiť. V predmetnej veci nejde o nezákonný zásah orgánov verejnej moci do práv žalobcov, ale správny úradný postup. 12. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že správa katastra listom č. Z 1038/2013, zo dňa 03. septembra 2013, dedičské rozhodnutie č. D 35/1993, Dnot 03/1993, vrátila Okresnému súdu Bratislava I, pretože túto listinu nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností a určila lehotu 30 dní na zosúladenie údajov v listine s údajmi katastra nehnuteľností. Údaje evidované na LV č. XXXX, XXXX, k. ú. K. N. V. ohľadne vlastníckeho práva poručiteľky, A. B., každé pod B1, v podiele 4/24, sú v katastri nehnuteľností zapísané pod č. z. 865/01, zo dňa 27. júna 2001, v súlade s ROEP-om, v intraviláne v k. ú. K. N. V., zo dňa 13. júna 2001, vydaného Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, odbor pozemkový na LV č. XXXX, pod B3, v podiele 3/24, na základe rozhodnutia o dedičstve č. D 364/93, zapísané do KN dňa 14. marca 2007, pod č. z. 316/07. Dedičské rozhodnutie č. D 364/93, Dnot 94/93, bolo do katastra nehnuteľností zapísané 14. marca 2007, pod č. 316/07. Žalobcovia listom doručeným žalovanému dňa 23. februára 2015, opätovne žiadali o zápis dedičského rozhodnutia č. D 364/ 93, Dnot 94/93, do katastra nehnuteľností, ktorý však žalovaný nevykonal, pretože nedošlo k oprave dedičského rozhodnutia. V konaní vedenom pod č. Z 1038/2013, nebolo opätovne doručené dedičské rozhodnutie D 35/1993, Dnot 03/1993. Žalovaný preto listom č. Z 1038/ 2013, zo dňa 27. januára 2016, znova požiadal dedičský súd o zaslanie opraveného dedičského rozhodnutia vo veci č. D 35/1993, Dnot 03/1993. Žalovanému však doposiaľ nebolo doručené rozhodnutie v predmetnej dedičskej veci, ktoré by bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. 13. Správny súd ďalej poukázal na záver odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“), nález č. k.: ÚS 179/2019-39, zo dňa 22. októbra 2019, v zmysle ktorého nápravu evidenčného stavu vlastníctva je možné dosiahnuť konaním o určenie vlastníctva sporným podielom na nehnuteľnostiach, nie v rámci správneho súdnictva. V súlade so závermi nálezu Ústavného súdu správny súd vec opätovne preskúmal a dospel k záveru, že nejde o nezákonný zásah orgánu verejnej moci (žalovaného) do práv žalobcov, ale správny úradný postup. Žalobu ako nedôvodnú preto v zmysle § 261 SSP zamietol. Navrhovanú povinnosť petitom žalovanému nemožno uložiť, žalovaný preto postupoval správne, keď sporné dedičské uznesenie nezapísal do katastra nehnuteľností. 14. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že neúspešným žalobcom náhradu trov konania nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP a contrario.

Kasačnému súdu navrhli, aby napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 16. Nesprávny procesný postup krajského súdu sťažovatelia odôvodnili tým, že na preskúmanie správnosti postupu žalovaného podali podľa správneho súdneho poriadku dve žaloby, každá z nich sa týkala iného zásahu (neformálneho rozhodnutia) žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto obdobnej veci rozhodol uznesením, sp. zn. 6Sžk/1/2019, zo dňa 18. februára 2020, ECLI:SK:KSZA:2018:5017200440.1 (ďalej len „uznesenie 6Sžk/1/ 2019“). V rozhodnutí skonštatoval, že pre žalobcov je účinným právnym prostriedkom jedine všeobecná správna žaloba, ktorou mali namietať opatrenie žalovaného zo dňa 07. septembra 2017, nie žaloba proti zásahu orgánu verejnej správy. Vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu bolo povinnosťou správneho súdu vyzvať žalobcov na odstránenie vady žaloby a umožniť im, aby ich právo na súdnu ochranu bolo zachované.

Správnemu súdu sťažovatelia vytkli, že sa pred vydaním napadnutého uznesenia neoboznámil s uznesením kasačného súdu, sp. zn. 6Sžk/1/2019, napriek tomu, že išlo o skutočnosť známu súdu z úradnej činnosti. Úlohou najvyššieho súdu je usmerňovať protirečivé rozsudky [rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Zielinski, Pradal, Goznales, a ďalší v. Francúzsko, sťažnosti č. 24846/94 a č. 34173/96, bod 59]. Podľa názoru ESĽP je v rozpore s princípom právnej istoty, keď je najvyšší súd zdrojom hlbokých a trvajúcich inkonzistencií.

Za objektívne nemožnú považovali tiež možnosť domáhať sa nápravy v sporovom konaní, pretože v sporovom konaní sa rieši spor o vlastníctvo medzi dvoma subjektmi, žalobcom a žalovaným. V predmetnom konaní však žalobcovia nemajú koho žalovať, voči žiadnemu subjektu nemajú naliehavý právny záujem, pretože ich vlastnícke právo nikto nepopiera a ide iba o zápis vo vzťahu k zápisu vlastníctva po poručiteľke. Žalobcovia tak nemôžu žalovať v sporovom konaní zosnulú predchodkyňu, ani seba samých ako právnych nástupcov poručiteľky.

III. Relevantné právne ustanovenia

Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) preskúmal uznesenie správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je sťažnosť prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

k.: D 35/1993, Dnot 3/1993, právoplatného 14. februára 2013. Súčasne navrhli žalovanému uložiť, aby zohľadniac právny názor Krajského súdu v Bratislave v uznesení zo dňa 31. augusta 2016, č. k.: 10CoD/9/2016-740, vykonal zápis uznesenia do katastra nehnuteľností formou

23. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že na rozdiel od opatrenia alebo rozhodnutia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, neprebehlo pri ňom žiadne formalizované a administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.

Ak bolo v súvislosti s niektorým nezákonným konaním vydané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, je nevyhnutné domáhať sa súdnej ochrany podľa tretej časti prvej hlavy Správneho súdneho poriadku v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo

SSP. 25. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžk/1/2019, plynie záver, že sťažovatelia v žalobe identifikovali list Z-1038/2013-28/13, zo dňa 07.09.2019, ktorým žalovaný oznámil nemožnosť vykonania záznamu vlastníckeho práva v konaní.

nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností, nakoľko poručiteľka A. B., rod. A., je na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. K. N. V., evidovaná v podiele 3/24 pod B3 a na liste vlastníctva č. XXXX je poručiteľka evidovaná iba v podiele 4/24 pod B1, v katastrálnom území K. N. V.. Súčasne poukazovali, že postupoval v súlade s upozornením prokurátora č. Pd 147/ 14/551-2 zo dňa 07.08.2017, podľa ktorého má katastrálny odbor postupovať podľa § 36a katastrálneho zákona a vrátiť tomu (listiny týkajúce sa D konania pozn. kasačného súdu) komu právo podľa predmetnej listiny svedčí. Súčasne vyzval žalovaný žalobcov na podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva a oznámil žalobcom, že plomba ohľadne konania Z 1038/2013, bude zrušená z evidencie katastra nehnuteľností.“ „42.

Na tomto závere nemôže zmeniť ani skutočnosť, že list žalovaného zo dňa 07.09.2017 (opatrenie) nebol vydaný v správnom konaní, keď naviac v konaní o zázname a poznámke sa neaplikujú ustanovenia zákona o správnom konaní (§ 34 ods. 3, § 40 zákona č. 162/1995 Z. z.).“

Sťažnostnú námietku založenú na vytváraní právnej neistoty a inkonzistencií postupom a rozhodnutím správneho súdu tak kasačný súd považoval za nedôvodnú (rozsudky ESĽP Beian v. Rumunsko č. 30658/05, Driha

28. Kasačný súd sa vzhľadom na konštatované stotožnil so závermi, že v prejednávanej veci nešlo o iný zásah orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ale o riadny úradný postup a administratívne konanie, vedené v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného na úseku správy katastra nehnuteľností. Predmetné konanie bolo ukončené vydaním opatrenia žalovaného o odmietnutí vykonania zápisu dedičských rozhodnutí Z - 1038/2013 - 28/13, zo dňa 07.09.2017. Opatrenie zo dňa 07.09.2017, ktorým bolo zavŕšené dotknuté záznamové konanie, je predmetom súdneho prieskumu v samostatnom súdnom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 29Sa/11/2020.

30. Kasačný súd tak kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú v súlade s § 461 SSP zamietol. V zmysle vyššie uvedených skutočností dospel k názoru, že správny súd postupoval správne pri právnom posúdení veci, keď rozhodol tak, že správnu žalobu sťažovateľov 1) až 5) proti inému zásahu orgánu verejnej správy ako nedôvodnú uznesením zamietol v zmysle § 261 SSP.

úspešní. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, má však postavenie orgánu štátnej správy a neboli vzhliadnuté výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.

V Bratislave dňa 26. mája 2022