10Sžk/24/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ORVA color s.r.o., so sídlom Bojnická cesta II. 400/12, Prievidza, IČO 44786093, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO 47236655, proti žalovanému: Okresnému úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti ďalších účastníkov: 1/ U.. W.. W. Q., bytom Z. XXX, 2/ A. K., bytom W.. G.. M. XXX/X, . Z., 3/ F. K., bytom E.. S.. T. XX/XX, Z., 4/ C. X., bytom A.. X.. K. XX/X, Z., 5/ O. S., bytom D. XXXX/ XX, Z., 6/ U. J., bytom O.. M.. J. X, Z., 7/ K. J., bytom J. XXX/XX., Z., 8/ O. J., bytom X. XXX/X, Z., 9/ X. J., bytom I. XXXX/XX, I., 10/ J. J., bytom J. XXX/XX, Z., 11/ U.. U. J., bytom I. XX, Z.-I., 12/ Mesto Prievidza, so sídlom Nám. slobody 14, Prievidza, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/ 70/2020-13 zo 13. januára 2021 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-TN- OVBP2-2017/006419-002/Ka zo dňa 24.februára 2017, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

23.06.2016, sp. zn. 2.4.2-07-216-2016 (2.4.3-07-220-2015 (226-2014, 134-2013, 2031-2012)) potvrdil. 2. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní o dodatočnom povolení skladovacích

mm, - SO 04 s pôdorysnými rozmermi 5400 x 2750 mm a výškou 6000 mm, - SO 05 s pôdorysnými rozmermi 7800 x 2750 mm s výškou 6000 mm, - SO 06 s pôdorysnými rozmermi 8000 x 2750 mm a výškou 6000 mm.

prejednanie. 4. Následne po tomto opätovnom zrušení prvostupňový správny orgán nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. V zápisnici z tohto šetrenia stavebník uviedol, že objekt SO 07 odstránil, k SO 04, SO 05 a SO 06 predložil oznámenia k ohláseniam drobnej stavby z roku 2007 (s lehotou pre uskutočnenie stavby do dvoch rokov) s tým, že pred začatím umiestňovania regálov obdržal aj stanovisko Mesta Prievidza zo dňa 25.03.2013, že stavba nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou.

kotvená oceľovými skrutkami k betónovým pätkám na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. Z., osadená od spoločných hraníc so susednými pozemkami parc. č. XXXX/X - 8,9 metra a od parc. č. XXXX - 0,5 metra a oznámenie k ohláseniu drobnej stavby č. 2.4.3-07-4892-2007 zo dňa 10.04.2007, ktorá mala byť tvorená ľahkým oceľovým montovaným unifikovaným regálom a kotvená oceľovými skrutkami k betónovým pätkám na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. Z., osadená od spoločných hraníc so susednými pozemkami parc. č. XXXX/X - 0,5 metra a od parc. č. XXXX - 0,5 metra.

U. J. a U. J. trvali na odstránení stavby, nakoľko sú jej existenciou a užívaním vážne poškodení a obmedzení vo svojich občianskych právach. Poukázali na to, že nebola dodržaná vzdialenosť stavby od spoločnej hranice s ich pozemkom (1 meter). Okrem toho je výška regálov nadmerná, spôsobuje tienenie ich záhrady a zatekanie dažďovej vody zo strechy stavby, sú obťažovaní hlukom a je narúšaná pohoda ich bývania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetná stavba spĺňa kritériá stavby ako priestorovo sústredený zastrešený priestor, určený na ochranu vecí. Jedná sa o stavebno-technické prepojenie spoločným prekrytím stropných konštrukcií, spoločným oplechovaním strešnej konštrukcie vrátane odvodu dažďových vôd, ktoré si vyžadovalo úpravu podkladu a napojenie na priľahlé, spevnené plochy a následne na dopravné vybavenie územia.

Na odvolanie žalobcu žalovaný toto rozhodnutie ako zákonné potvrdil. 7. Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu a zdôraznil, že v centrálnej mestskej zóne Prievidza platí Územný plán centrálnej mestskej zóny Prievidza, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Mesta Prievidza č. 37/1996 o územnom pláne centrálnej mestskej zóny. V článku 7 tohto nariadenia s názvom Regulatívy, sú vymedzené priestorové regulačné prvky, ktorými sú stavebná čiara, stavebná hranica, výška zástavby, požadovaný tvar, architektonické stvárnenie, žiadúce využitie časti stavieb a súborov, podmieňujúce pohľadové a kompozičné aspekty vo výkrese č. 4 a textovej časti regulatívov. Stavba sa nachádza vo dvore obchodnej prevádzky spoločnosti ORVA color, s.r.o. na Bojnickej ceste v Prievidzi, ktorá je súčasťou funkčno-priestorového bloku 13-3.1 citovaného územného plánu. Funkciou územia tohto bloku je bývanie, obchod a služby, v bloku je navrhnutá uzavretá líniová zástavba, v centre ktorej je navrhnutý vnútroblokový

Stavba svojím umiestnením nezodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Stavba v súčasnej forme priestorovej a architektonickej je v rozpore s územným plánom a jej odstránenie je opodstatnené.

Aj keď je nazvané ako záväzné, nepredstavuje pre konanie záväzné stanovisko podľa stavebného zákona. Zdôraznil, že posúdenie súladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou je vo výlučnej kompetencii stavebného úradu, ktorý naopak konštatoval v prvostupňovom rozhodnutí, že posudzovaná stavba je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou. Pokiaľ ide o tvrdené odstránenie častí stavby pod názvami objektov SO 01, SO 02, SO 03, ako aj SO 07, uvedené nebolo preukázané.

rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

9. Krajský súd napadnutým rozsudkom č. k. 13S/70/2020-13 zo dňa 13.01.2021 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „S. s .p.“) žalobu zamietol z dôvodu, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nepriznal správnej žalobe úspech.

K. J., nepokračoval v konaní s jeho právnymi nástupcami. Najvyšší súd Slovenskej republiky uložil krajskému súdu v ďalšom konaní pokračovať v konaní s právnymi nástupcami účastníka konania, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

Z architektonického aj funkčného hľadiska sú podľa názoru správneho súdu regály prepojené a tvoria celok, pričom je z predloženej fotodokumentácie zrejmé, že majú spoločné prekrytie stropných konštrukcií, spoločné oplechovanie strešnej konštrukcie vrátane odvodu dažďových vôd, čo si bez pochybností vyžadovalo úpravu podkladu. Realizácia uvedeného projektu žalobcu si vyžadovala napojenie na priľahlé, spevnené plochy a následne na dopravné vybavenie územia tak, ako uzavrel stavebný úrad. Z hľadiska definičného vymedzenia stavby je v stavebnom zákone jedným zo základných definičných znakov buď pevné spojenie so zemou alebo to, že si osadenie konštrukcie vyžaduje úpravu podkladu. V predmetnej právnej veci žalovaný konštatoval, že vzhľadom na výšku regálov bola potrebná takáto úprava podkladu, čím bol naplnený definičný znak stavby. Za tejto situácie potom nie je potrebná existencia pevného spojenia konštrukcie so zemou. V danej veci však z fotodokumentácie vyplynulo, že regály sú pripojené na siete, čo súčasne predstavuje jeden zo zákonom predpokladaných spôsobov pevného spojenia so zemou podľa § 43 písm. c) stavebného zákona. Okrem toho ide o

12. K opakovanej námietke žalobcu, že sporné regály sú hnuteľnou vecou v zmysle občianskeho zákonníka, a teda nemôžu byť stavbou, krajský súd poukázal na to, že občiansky zákonník (napriek tomu, že používa aj pojem stavba) nevymedzuje, čo to stavba je.

13. K námietke žalobcu, že rozhodovaním správneho orgánu boli porušené jeho ústavné práva, vrátane práva užívať svoj majetok, krajský súd všeobecne uviedol, výkon jeho práva nemôže byť realizovaný na ujmu výkonu práva iných osôb, napríklad vlastníkov susediaceho pozemku. Samotný žalobca má za to, že všetky námietky vlastníkov susediaceho pozemku sú výlučne občianskoprávneho charakteru. Je pravdou, že obťažovanie nad mieru prípustnú pomerom (aj hlukom, alebo inými emisiami) je civilnoprávny nárok. Povinnosť pri realizácii stavby prihliadnuť na pohodu bývania však vyplýva aj z vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie Ak teda žalovaný zohľadňoval pri svojom rozhodovaní aj tento aspekt veci, konal podľa krajského súdu správne. 14.

V súvislosti so stanoviskom mesta Prievidza poukázal na metodické usmernenie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania k vydávaniu záväzných stanovísk obcí ako dotknutých orgánov v správnych konaniach podľa stavebného zákona“ ak je obec stavebným úradom a konanie sa týka stavby alebo pozemku na jej území, nevykonáva funkciu dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Skutočnosť, že Mesto Prievidza vydalo pre ohlásenie drobných stavieb stanovisko, ktoré nazvalo „ záväzným“ na uvedenom nič nemení.

16. Krajský súd tiež poukázal na § 55 stavebného zákona, ktorého koncepcia je nastavená tak, že stavebné povolenie sa vyžaduje v zásade pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie. V zmysle uvedeného je potom potrebné povolenie na stavbu vždy, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Žalobca nepreukázal a nebolo v konaní ani zistené, že sa v danej veci jednalo o takúto výnimku.

Uvedený projekt predstavuje vzhľadom na svoj charakter a spôsob vyhotovenia stavbu, ktorá podlieha povoľovaciemu konaniu. Z dôvodov uvedených vyššie, nebolo možné túto stavbu, ktorú sám žalobca v zmysle predloženej dokumentácie v návrhu na začatie dodatočného stavebného konania označil ako SO 01, SO 02, SO 03, SO 04, SO 05 a SO 06, povoliť.

Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný dal vo svojom rozhodnutí jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky základné odvolacie dôvody uplatnené žalobcom. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, čo považoval pre posúdenie veci za rozhodujúce, je z neho zrejmá jeho úvaha, skutkové ako aj právne závery. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom, žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné a žalobu podľa § 190 S.s.p.

III. Konanie na kasačnom súde

20. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nasledovné skutočnosti: - stavby SO 04, SO 05, SO 06 boli postavené na základe ohlásenia drobnej stavby a nespĺňajú tak hypotézu právnej normy podľa § 88 ods. 1 písm. b), ktorá predpokladá nariadenie odstránenia stavby v prípade, že bola postavená bez stavebného povolenia alebo písomného oznámenia stavebnému úradu, rovnako ani hypotézu § 88a; - pri konaní podľa § 88 a § 88a stavebný úrad nemôže do konania zahrnúť aj stavby postavené oprávnene, a teda správny orgán mal nariadiť odstránenie len časti stavby, na ktorú sa nevzťahovalo ohlásenie z roku 2007, čím sa krajský súd v napadnutom rozsudku nezaoberal a argumentácia súdu je preto nedostatočná, pričom neobstojí jeho konštatovanie, že uvedené je pre právne posúdenie bezpredmetné, nakoľko preskúmavaným rozhodnutím došlo k zásahu do jeho práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

skutočným stavom regálov ku dňu vydania rozhodnutia stavebných orgánov, - postup mesta Prievidza, ktoré najprv vydalo záväzné stanovisko o súlade skladovacích regálov s územnoplánovacou dokumentáciou mesta, následne toto stanovisko zmenilo bez náležitého zdôvodnenia, čím bol narušený princíp právnej istoty, - záväzné stanovisko mesta Prievidza je jeho legitímnym prejavom vôle, na ktoré mal súd aj správne orgány prihliadať, - posúdenie krajského súdu, ktorý vyhodnotil skladovacie regály ako stavbu z dôvodu, že vychádzal z nesprávneho skutkového stavu, regály osadené na mieste pôvodných regálov SO 01, SO 02 a SO 03 neboli napojené na elektrickú energiu a neboli spojené jedným spoločným zastrešením, čo súd vo svojom rozhodnutí nezohľadnil, - pre právne určenie, či je vec hnuteľnou alebo nehnuteľnou je možné prihliadnuť aj na to, či možno vec premiestniť bez narušenia jej hospodárskeho určenia, hospodársky účel skladovacích regálov by bol zachovaný aj v prípade premiestnenia na akúkoľvek inú parcelu, čím ide jednoznačne o hnuteľné veci, ktoré nepodliehajú stavebnému konaniu, pretože nie sú

21. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti kasačnému súdu navrhol, aby kasačnej sťažnosti priznal odkladný účinok z dôvodu finančnej škody, ktorá sťažovateľovi hrozí, pokiaľ by splnili povinnosť uloženú preskúmavaným rozhodnutím.

23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym názorom krajského súdu a pridržal sa svojho vyjadrenia k správnej žalobe č. OU-TN- OVBP2-2017/20655-4/Kn zo dňa 14.08.2017 a kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. Ďalší účastníci sa ku podanej kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 10Sžk/24/2021. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

26. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. septembra 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 27.

28. Podľa § 43a ods. 2 stavebného zákona pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu.

30. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

33. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

34. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.

noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva

36. Kasačný súd má za to, že v predmetnom prípade boli splnené predpoklady pre postup podľa § 88a stavebného zákona, nakoľko išlo o stavbu, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia, hoci to § 55 stavebného zákona vyžaduje. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, pričom dôkazné bremeno je na stavebníkovi (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júla 2012, sp. zn. 5 Sžp 28/2011). Uvedené dôkazné bremeno však sťažovateľ v konaní o dodatočnom povolení stavby neuniesol, nakoľko bol vyhodnotený nesúlad predmetnej stavby s Územným plánom Mesta Prievidza.

38. Kasačný súd má za preukázané, že stavebné regály SO 01, SO 02, SO 03, SO 04, SO 05 a SO 06 tvoria stavbu v zmysle stavebného zákona na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie, sú spojené do jedného funkčného celku, prekryté trapézovým prestrešením, napojené na siete a pre jej osadenie bola potrebná úprava podkladu. Podľa kasačného súdu je bezpredmetná taká argumentácia sťažovateľa, podľa ktorej stavebné regály nie sú prestrešené jedným prestrešením a jedna časť regálov (ktorú sťažovateľ označuje ako regály osadené na mieste pôvodných regálov SO 01, SO 02 a SO 03) neboli napojené na elektrickú energiu.

siete. 39. Rovnako neobstojí ani argumentácia, že pre osadenie predmetných stavebných regálov nie je potrebná úprava podkladu, čím podľa sťažovateľa nie je naplnená definícia stavby podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona. Podľa kasačného súdu je zrejmé a pre uvedené posúdenie nie je potrebné ani odborné vzdelanie v oblasti statiky, že regály o výške 6m nie je možné osadiť bez akejkoľvek úpravy povrchu tak, aby neohrozovali svoje okolie.

40. K argumentu sťažovateľa, že dňa 30.10.2017 bol schválený nový územný plán mesta Prievidza, ktorý umožnil výstavbu až do 15m výšky, na základe čoho je nariadenie odstránenia regálov nelogické, pretože tie sú plne v súlade so súčasným územným plánom mesta, kasačný súd uvádza, že predmetný územný plán nebol schválený v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo vydané dňa 24.02.2017. Súlad nepovolenej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou sa posudzuje s územným plánom mesta platným a účinným v čase konania o dodatočnom povolení stavby. Pre úplnosť však kasačný súd dodáva, že aj v územnom pláne mesta z 30.10.2017 je pre územno-priestorový celok 13-3 a funkčno- priestorový blok 13-3-1, kde sa predmetná stavba nachádza, vymedzená rovnaká podlažnosť (4NP), ako zadefinovaná v prvostupňovom rozhodnutí, rovnako ostal nezmenený charakter uzavretej líniovej zástavby, v centre ktorej sa navrhuje vnútroblokový priestor s parkovou úpravou s prvkami drobnej stavebnej architektúry, pre ktoré bol posúdený nesúlad predmetnej

Dodatočné povolenie stavby, pri ktorej nebolo sporné, že bola postavená bez stavebného povolenia, by bolo v rozpore s § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, a teda s verejnými záujmami chránenými právnym poriadkom. . Za stavu, že žalobca si svoju povinnosť nesplnil a nepreukázal, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, stavebný úrad bol povinný konať striktne podľa zákona, a preto v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona nariadil odstránenie stavby.

43. K namietanému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu chráneného Ústavou Slovenskej republiky a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kasačný súd uvádza, že vlastnícke právo nie je absolútnym právom, ktoré pôsobí erga omnes, pretože ochranu mu je možné poskytnúť len vtedy, ak bolo nadobudnuté v súlade so zákonom, čo v danom prípade nebolo splnené. Je nepochybne potrebné vo verejnom záujme regulovať výstavbu v záujme zachovania životného prostredia, či iných všeobecne uznávaných hodnôt ako aj v záujme práv ostatných účastníkov. Ako aj ústavný súd uviedol, dodatočné povolenie neoprávnenej stavby by mohlo byť chápané ako precedens a byť návodom pre ostatných ako obísť zákon. Stavebník nepovolenej stavby by v žiadnom prípade nemal mať viacej práv, resp. by nemal mať menej povinností ako stavebník, ktorý vykonáva stavbu na základe právoplatného stavebného povolenia.

Dôkazné bremeno však neuniesol, pretože umiestnenie predmetného objektu (stavby) je v rozpore s platným Územným plánom Mesta Prievidza. Sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu, vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Ak teda krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup, ako aj rozhodnutia správnych orgánov v oboch stupňoch považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý zamietol žalobu žalobcu, považovať za správne.

46. Záverom najvyšší správny súd vzhľadom k sťažovateľovmu návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti poukazuje na rozpor nepovolenej stavby s vereným záujmom a vzhľadom na rozhodnutie vo veci kasačnej sťažnosti, nebol dôvod na vydanie samostatného rozhodnutia o priznaní jej odkladného účinku podľa § 447 ods. 1 S. s. p.

V Bratislave dňa 29. septembra 2022